Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-39-2012.pdf
PDF · 123.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Ing. P. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., ul. E. č. 5, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Lenkou Šufákovou, advokátkou so sídlom T., ul. R. č. X a otca: Ing. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K., ul. N. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom R., ul. R. R. č. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky dieťaťa a otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 12P/130/2002-738 zo dňa 16. februára 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti prispievať na bežné výživné na maloletého R. M., nar. XX. XX. XXXX, v čase od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 mesačne po 500 eur k rukám matky p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti platiť po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh je 27.133,28 eur ako aj vo výroku o zameškanom výživnom v sume 25.872,87 eur a o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 12P/130/2002-738 zo dňa 16. 02. 2012 Okresný súd Martin zaviazal otca dieťaťa k povinnosti prispievať na bežné výživné na maloletého R. M., nar. XX. XX. XXXX, v čase od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 mesačne po 500 eur k rukám matky a ďalej za to isté obdobie po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh na bežnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 25.872,87 eur zaviazal otca dieťaťa zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a dlh na tvorbu úspor, ktorý je vo výške 27.133,28 eur zaviazal zaplatiť otca dieťaťa v tej istej lehote na osobitný účet maloletého R. M., nar. XX. XX. XXXX. Súd uložil matke maloletého dieťaťa zriadiť osobitný účet na príjem časti výživného určeného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo odporcovi v lehote 7 dní od jeho zriadenia. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania, aj v zmysle pokynov odvolacieho súdu mal za preukázané, že otec dieťaťa v rozhodnom období pre určenie výživného v rokoch 2002 až 2007 disponoval značnými finančnými čiastkami, ktorých záver vyvodil oboznámiac sa s predloženými listinnými dôkazmi vrátane v konaní vypracovaných znaleckých posudkov (v rokoch 2002 až 2005 dal do firmy CK FIT TRAVEL, s. r. o., osobný vklad vo výške 5.199.000,- Sk a z pokladne vybral formou osobnej spotreby 2.734.106,70 Sk). Na druhej strane matka dieťaťa bola do 01. 03. 2005 nezamestnaná, poberala len sociálne dávky a príspevok na bývanie. Od 01. 03. 2005 bola zamestnaná vo firme POLY, s.
r. o., Dolné Rudiny č. 1, Žilina, kde v roku 2005 zarobila brutto 199.889,- Sk, v roku 2006 brutto 306.455,- Sk, a v roku 2007 do konca mája brutto 102.348,- Sk. Vo svojej výpovedi poukázala na výdavky, ktoré mala spojené s bývaním. Za inkaso platila mesačne 3.500,- Sk, za plyn doplácala mesačne okolo 1.000,- Sk, vodné a stočné štvrťročne ju stálo okolo 400,- Sk až 500 Sk, taktiež za škôlku synovi platila 900,- Sk, tiež tu boli ďalšie platby súvisiace so zdravotným stavom syna, ktorý je alergik.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel prvostupňový súd k záveru, že v čase rozhodnom pre posudzovanie určenia výživného otec dieťaťa dosahoval taký príjem, ktorý mu umožňoval platiť výživné až v sume 500 eur mesačne. Na uvedenú sumu aj zaviazal otca dieťaťa platiť výživné za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007. Po právnej stránke poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) majúc za to, že tento právny predpis sa má použiť aj za obdobie pred 01. 04. 2005 v zmysle ust. § 118 citovaného zákona, podľa ktorého konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 01. 04. 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.
„...Pokiaľ sa týka zameškaného výživného, tak súd vychádzal z tvrdenia matky maloletého dieťaťa, ktorá podľa názoru súdu preukázala, že jej otec mal. dieťaťa za rozhodné obdobie zasielal v priemere 700,- Sk, aj keď to tento popieral, avšak relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že otec dieťaťa za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 zaplatil 1.260,93 eur, avšak vzhľadom na rozhodnutie, výšku výživného 500 eur, mal zaplatiť sumu 27.133,80 eur, a teda dlh na bežnom výživnom je v sume 25.872,87 eur. Túto sumu je povinný zaplatiť v lehote 60 dní k rukám matky dieťaťa. Na úsporách za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 dlhuje sumu 27.133,28 eur. Túto sumu je povinný zaplatiť na účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný zriadiť matka dieťaťa taktiež v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu. Právny zástupca matky mal. dieťaťa si uplatňoval náhradu trov konania v zmysle ust. § 147 ods. 1 O. s. p., nakoľko podľa neho trovy zavinil odporca svojou pasivitou. Je síce pravdou, že aj zo strany súdu boli určité pochybnosti, či nie je snaha zo strany otca dieťaťa predlžovať konanie, nakoľko sa vždy krátko pred pojednávaním, alebo v deň pojednávania ospravedlnil, že je práceneschopný a zaslal aj faxom potvrdenie o svojej práceneschopnosti, avšak v konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o fingované potvrdenie od lekára. Z toho dôvodu teda nevyhovel návrhu právneho zástupcu matky mal. dieťaťa...“.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie tak otec dieťaťa, ako aj jeho matky.
Otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že ním určené výživné nezohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Navyše výživné v rovnakej výške bolo určené za celé posudzované obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007, z čoho vyplýva, že podľa názoru súdu sa za 4,5 roka nezmenili ani možnosti otca maloletého dieťaťa, ani odôvodnené potreby dieťaťa na strane druhej. Teda maloleté dieťa keď bolo vo veku troch rokov, malo rovnaké potreby ako keď bolo vo veku 7 rokov a okrem toho jeho odôvodnené potreby vyžadovali počas celého obdobia rovnakú tvorbu úspor vo výške 500 eur. Odvolateľ opätovne, tak ako v prípade predchádzajúcich vyhlásených rozsudkov namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Opäť vyslovil pocit, že sa súd veci chcel len „zbaviť“ a odôvodnenie si opäť len zjednodušiť bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky výživného počas skúmaného obdobia, pretože tieto sa určite menili. Tak vznikla aj situácia neodôvodneného nepomeru medzi tým ako určil výšku výživného Okresný súd Martin v rozsudku sp. zn. 5C/297/2002 zo dňa 24. 01. 2007 na čas po rozvode s výškou výživného určeného napadnutým rozsudkom v období do rozvodu manželstva, kde chýba akákoľvek logická nadväznosť nielen na toto rozhodnutie, ale aj na ďalšie rozhodnutia o výživnom. Nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia sa prejavuje v tom, že pokiaľ súd poukazuje na výber rôznych vysokých súm z účtov v bankách otcom dieťaťa, nezaoberal sa otázkou, či ide naozaj o jeho príjem alebo o finančné operácie súvisiace s podnikaním, a teda nemusí ísť o príjem otca dieťaťa. Súd sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať
a nielen konštatovať to čo uviedla matka dieťaťa bez toho, aby účastník vedel, na základe čoho súd svoje závery odvodzuje a prečo. Pritom v obchodnej spoločnosti CK FIT TRAVEL, s. r. o., so sídlom Za humnami č. 65, Nitra, mal otec maloletého dieťaťa vklad spoločníka vo výške 30.000,- Sk, čo je možné zistiť z výpisu z obchodného registra, aj na internete a nie vklad uvádzaný v odôvodnení rozsudku. Údaj o výberoch a vkladoch nejakej sumy, zosumarizovanej za obdobie takmer 4 rokov je nepreskúmateľný. Otec dieťaťa sa nevie k nemu vyjadriť a ani posúdiť vzťah výberu k určenej výške výživného, a to najmä za situácie, keď sa uvádza, že vklady a výbery mal uskutočniť v období od roku 2002 do roku 2005 čo nie je možné, pretože v tejto obchodnej spoločnosti bol spoločníkom od 03. 10. 2003 do 21. 09. 2004.
Za ďalšie okresný súd sa nezaoberal dôsledne ani pomermi na strane matky dieťaťa. Táto v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/124/2008 uviedla, že sa vzdala podnikania, hoci sa jej veľmi darilo. Podľa dokladov v tomto spise, ktoré súdu predložila v roku 2003, napr. za rok zarobila podľa daňového priznania v priemere 30.000,- Sk mesačne, pričom je potrebné si všimnúť aj jej výdavky v tomto období. Napriek tomuto ku dňu 31. 03. 2004 s podnikaním skončila a ako dôvod vo výpovedi uviedla, že sa jej otec maloletého dieťaťa vyhrážal, že jej bude robiť problémy na daňovom úrade a iných orgánoch. Samotné takéto tvrdenie je nelogické a otec dieťaťa sa jej nikdy nevyhrážal a problémy takéhoto charakteru jej nemohol robiť, ani keby chcel, nie je a nebol pracovníkom žiadneho daňového úradu ani iného štátneho orgánu. V návrhu na začatie konania pritom matka odlišne s neskorším tvrdením uvádzala, že s podnikaním skončila, lebo jej otec dieťaťa vzal doklady z podnikania. Okresný súd nevyhodnocoval ani to, že matka maloletého dieťaťa sa dňa 31. 08. 2004 vzdala majetku vysokej hodnoty, súp. č. XXX v kat. úz. R. R., zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Turčianske Teplice. Vzhľadom k nedostatočnému zohľadneniu zárobkových možností a schopností matky maloletého dieťaťa i otca súd nemohol správne určiť výživné za skúmané obdobie a rozhodne ho mal minimálne diferencovať len s ohľadom na túto skutočnosť.
Napokon prvostupňový súd nezohľadnil ani ďalšie vyživovacie povinnosti otca dieťaťa. Výrok, ktorým mu uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 500 eur mesačne neodôvodnil a nie je možné sa k nemu ani bližšie vyjadriť. Nedá sa ani dospieť k záveru, podľa akého zákonného ustanovenia súd pri rozhodnutí o tejto otázke postupoval. Zrejme podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Použitie tohto ustanovenia však v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. sa práva a povinnosti z právnych vzťahov vzniknutých pred 01. 04. 2005 posudzujú podľa doterajších predpisov, teda podľa zákona č. 94/1963 Zb., i keď sa konanie dokončí podľa zákona č. 36/2005 Z. z.
Matka dieťaťa prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadal žiadala, aby rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušila a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil tak, že otec maloletého je povinný nahradiť matke maloletého trovy konania v celkovej výške 9.566,33 eur, všetko podľa vyúčtovania trov konania zo dňa 27. 01. 2012, a to na účet splnomocnenej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne si matka maloletého uplatnila trovy odvolacieho konania.
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznila, že návrh na úpravu práv a povinností rodiča k maloletému spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia podala dňa 23. 09. 2002. Od podania návrhu, najmä pre pasivitu a ľahostajnosť otca dieťaťa vznikajú značné trovy, ktorých náhradu si matka maloletého voči otcovi uplatňuje. Ide o trovy právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli účasťou jej právneho zástupcu najmä na pojednávaniach nariadených okresným súdom, ktoré boli odročené z dôvodu náhlej choroby odporcu, otca dieťaťa, ktorú oznámil súdu faxovým podaním pár minút pred nariadeným pojednávaním. Matka maloletého si prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslila trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli od 13. 12. 2006 do 26. 01. 2012 v celkovej výške 9.566,33 eur. Takmer každý úkon právnej služby poskytnutý matke maloletého jej právnym zástupcom, špecifikovaný v podaní označenom ako „vyúčtovanie trov konania“ zo dňa 27. 01. 2012 vznikol zavinením otca dieťaťa - jeho náhlym ochorením, ktoré oznámil súdu pár minút pred nariadeným pojednávaním v predmetnej veci. Matka dieťaťa uviedla podrobné dátumy pojednávaní, ktoré boli odročené pre neprítomnosť otca dieťaťa, najčastejšie pre náhlu práceneschopnosť (č. l. 744 spisu).
Rovnako písomné podania matky maloletého vyhotovené a doručené súdu prostredníctvom jej právneho zástupcu na náklady s nimi spojené vznikli zavinením otca dieťaťa. Napr. podanie právneho zástupcu označené ako predloženie dôkazov by nevzniklo, keby otec dieťaťa na výzvu súdu riadne predložil
doklady preukazujúceho jeho majetkové pomery. Obdobne právny úkon vyjadrenie zo dňa 17. 03. 2010 k znaleckému posudku. Taktiež aj vyjadrenia matky k výpovediam otca maloletého. Pre náhle ospravedlnenie otca dieťaťa v deň nariadeného pojednávania v rámci trov právneho zastúpenia vznikli okrem úkonov právnej služby - účasti na pojednávaní, aj náklady z titulu cestovného a straty času, ktoré by opäť nevznikli, pokiaľ by si otec dieťaťa splnil svoju povinnosť ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní včas.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté matke maloletého jej právnym zástupcom v tomto konaní vznikli výlučne zavinením otca dieťaťa, prípadne náhodou, ktorá sa mu prihodila.
Podľa § 147 ods. 1 O. s. p., účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
Od účinnosti zákona č. 388/2011 Z. z., tzn. od 01. 01. 2012 ide o prípad tzv. obligatórnej povinnosti súdu uložiť účastníkovi alebo jeho zástupcovi, aby uhradili trovy konania, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo náhodou, ktorá sa im prihodila.
Vyššie uvedená zásada zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní sporovom aj nesporovom. Odborná literatúra pod zavinením rozumie porušenie procesných povinností (úmyselné alebo z nedbanlivosti), ktoré vyplývajú zo zákona, alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu úkonu. Pod náhodou sa rozumie objektívna udalosť, teda udalosť, ktorej prihodenie sa zodpovedný subjekt nepredvídal. Táto udalosť viedla k zmareniu úkonu a súčasne k nadbytočnému vzniku trov. Udalosťou môže byť napr. náhla choroba alebo úraz účastníka alebo jeho právneho zástupcu bezprostredne pred pojednávaním, dopravná nehoda na ceste na pojednávanie a pod.
Matka dieťaťa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súčasne si uplatnila trovy odvolacieho konania.
Uviedla, že odvolanie otca dieťaťa považuje za účelové, v snahe oddialiť konečné rozhodnutie v danej veci. Ním uvádzané skutočnosti nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku výroku o výživnom a výroku o tvorbe úspor.
Pokiaľ otec dieťaťa vo svojom odvolaní odkazuje na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa spravodlivého súdneho konania, na druhej strane sám práva svojho dieťaťa nedodržiava. Splneniu sa svojej vyživovacej povinnosti sa otec dieťaťa vyhýba najmä tým, že sa snaží preukázané príjmy spochybniť, zakryť ich v snahe neplniť si tak svoje zákonné povinnosti. Ak aj namieta chýbajúcu logickú nadväznosť rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/297/2002 zo dňa 24. 01. 2007 o určenie výživného na čas po rozvode s rozsudkom v prejednávanej veci, musí mu byť zrejmé, že sa ani jeden krát v priebehu 5 rokov nedostavil na nariadené pojednávanie vo veci rozvodu manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. T toho dôvodu bola matka dieťaťa nútená v situácii, kedy ju otec dieťaťa obral o všetky spoločne nadobudnuté finančné prostriedky, súhlasiť s minimálnou výškou výživného. Svoju dôkaznú povinnosť si otec dieťaťa v konaní nielenže nesplnil, dokonca ju spochybňuje až v odvolacom štádiu konania. Svojím konaním, resp. nekonaním od septembra 2002 len spôsobuje prieťahy v konaní (najmä sa nedostavuje na nariadené pojednávania, neposkytuje súdu požadovanú súčinnosť) v snahe zakryť svoje podnikateľské aktivity, a tým oddialiť riadne a spravodlivé plnenie si základných povinností rodiča, plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Životná úroveň otca dieťaťa bola v rozhodnom období od 01. 09. 2002 do 008. 03. 2007 dostatočne preukázaná, a to aj napriek nedostatočnej súčinnosti otca dieťaťa. Rovnako nie je zanedbateľným faktom, že výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje a vždy zabezpečovala výlučne jeho matka s pomocou svojich rodičov. Otec maloletého nijakým spôsobom nemal záujem o podieľaní sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Stravu, ošatenie, záľuby, dovolenky a pod. v rozhodnom období uspokojoval bez akejkoľvek pomoci zo strany otca dieťaťa jeho matka. Matka opätovne zdôraznila, že
okrem finančných prostriedkov, ktoré vybral otec dieťaťa z jej podnikateľského účtu v júli až v auguste 2002 spolu 26.190 eur, z bežného účtu v júni 2002 sumu 18.274,39 eur a okrem prevzatej hotovosti od zákazníka vo výške 14.698,47 eur, pre otca dieťaťa ani z morálneho hľadiska nebolo nesprávne zrušiť vkladnú knižku vedenú na dieťa a vybrať z nej nasporenú hotovosť vo výške 8.361,16 eur, ktorá mala slúžiť výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Súdom zistený a preukázaný rozsah majetku otca dieťaťa v rozhodnom období a v nadväznosti na to pripojený rozsudok Okresného súdu Martin nemá vplyv a nedokáže ohroziť ani ďalšie vyživovacie povinnosti otca dieťaťa. Práve naopak. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bolo v jeho možnostiach prispievať na dieťaťa v rozhodnom období sumou 500 eur mesačne a na tvorbu úspor 500 eur mesačne.
Námietka otca dieťaťa o nemožnosti uloženia povinnosti na tvorbu úspor je neopodstatnená vzhľadom k ust. § 118 zákona č. 36/2005 Z. z.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti prispievať na bežné výživné na maloletého R. M., nar. XX. XX. XXXX, v čase od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 mesačne po 500 eur k rukám matky podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti platiť po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh je 27.133,28 eur ako aj vo výroku o zameškanom výživnom v sume 25.872,87 eur a o trovách konania podľa § 221 ods. 1,2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom ešte zo dňa 23. 09. 2002 domáhala zverenia maloletého R., nar. XX. XX. XXXX, do svojej výchovy a opatery a súčasne žiadala, aby bol otec dieťaťa zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 10.000,- Sk, a to od 01. 09. 2002. Návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom od toho času prispieva na dieťa nepravidelne rôznymi sumami.
Otec so žiadnou výškou výživného v priebehu celého konania nesúhlasil. Poukázal na to, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k S., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX. S matkou detí žije v spoločnej domácnosti, táto je na materskej dovolenke. Nesúhlasné stanovisko odôvodnil predovšetkým tým, že má finančné problémy, keď asi trištvrte roka je v mínuse.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom okrem iného vyplýva, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 19. 08. 2008. Kvôli nezhodám domácnosť opustil otec dieťaťa. Toto bolo na základe predbežného opatrenia zverené do výchovy a opatery matke.
Uznesením č. k. 8CoP 22/08-410 zo dňa 17. júna 2008 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil (v poradí prvý) rozsudok Okresného súd Martin č. k. 12P/130/2002-371 zo dňa 22. 01. 2008, ktorým bolo určené výživné na mal. R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a z už doposiaľ vykonaného dokazovania vyvodil potom aj nesprávny právny záver. Prvostupňovému súdu vytkol nesprávny procesným postup v súvislosti so zisťovaním zárobku otca dieťaťa znaleckým dokazovaním. Okrem ustálenia príjmu otca dieťaťa za rozhodné obdobie bolo úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní oboznámiť sa aj s výsledkom konania sp. zn. PN-4C/142/2004, keďže Okresný súd v Trnave dokázal určiť priemerný zárobok otca dieťaťa (odporcu) aj bez ustanovenia znalca .
Uznesením č. k. 8CoP /08- zo dňa . 2012 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil (v poradí druhý) rozsudok Okresného súd Martin č. k. 12P/130/2002- zo dňa 22. 01. 2008, ktorým bolo určené výživné na mal. R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nespĺňajúce náležitosti zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. či vo smere zisteného skutkového stavu veci, resp. vyhodnocovania majetkových pomerov toho ktorého rodiča. Aj odvolací súd bol toho názoru, že prvostupňový súd sa vec snažil si zjednodušiť tým, že na príjem otca dieťaťa aplikoval ust. § 63 ods. Zákona o rodine. Ak by však aj odvolací súd s uvedeným právny názorom súhlasil, ním stanovené výživné za jednotlivé obdobia by nemohlo korešpondovať s otcom dieťaťa predpokladaným príjmom, pretože tento, aj keď len domnelý, by bol oveľa vyšší. Prvostupňový súd taktiež vôbec nezdôvodnil, prečo za to ktoré obdobie stanovil iné výživné, resp. prečo výživné stanovil rozdielne za obdobie od 01. 09. 2002 do 16. 07. 2003, za obdobie od 17. 07. 2003 do 28. 02. 2005, za obdobie od 01. 03. 2005 do 31. 03. 2005, za obdobie od 01. 04. 2005 do 31. 08. 2005 a za obdobie 01. 09. 2005 do 08. 03. 2007. Táto skutočnosť nebola v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vôbec zdôvodnená. Okresný súd takto rozdielne stanovené výživné, čo do sumy ako aj obdobia, vôbec nezdôvodnil. Nielen odvolateľ, ale ani odvolací súd nevedel (nemohol vedieť), akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Ako je už uvedené odvolací súd vytkol prvostupňovému súd tiež nesprávne právne posúdenie, keď pri určení výživného vychádzal z tzv. predpokladaného príjmu otca dieťaťa (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). Na rozdiel od okresného súdu krajský súd dospel k záver, že skutkový stav, tak ako bol zistený v prvostupňovom konaní, poskytoval dostatočný obraz o celkových schopnostiach a možnostiach oboch rodičov maloletého dieťaťa, najmä o ich celkovej životnej úrovni. Je síce pravdou, že znalecká organizácia nemala pri plnení znaleckej úlohy k dispozícii všetky potrebné doklady zo strany otca dieťaťa, avšak aj napriek uvedenej skutočnosti na súdom položené otázky zodpovedala podľa dostupných informácií. Nie je možné tvrdiť, že otec dieťaťa si svoju povinnosť absolútne nesplnil, pretože nepredložil len doklady za rok 2002, týkajúce sa spoločnosti CK FIT TRAVEL, pričom aj túto skutočnosť dostatočne odôvodnil. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo len o jeden z mála dokladov potrebných k vypracovaniu znaleckého posudku, k časovému odstupu týkajúceho sa rozhodného obdobia (2002), nemohol byť daný dôvod pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine za celé posudzované obdobie rokov 2002 až 2007. Prvostupňovému súdu nič nebránilo, tak ako to uviedol odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 17. 06. 2008, pri posudzovaní príjmu otca dieťaťa vychádzať z ním predložených podkladov. O to viac, že k dispozícii mal už aj vypracovaný znalecký posudok. Je zarážajúce, že predchádzajúca znalecká organizácia nedokázala za pomerne dlhé obdobie podať ani taký znalecký posudok, na základe takých istých dostupných údajov, aký bol neskôr v prejednávanej veci vypracovaný. To však prvostupňového súdu nezbavovalo povinnosti vo veci konať, keďže navyše sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloletých.
V ďalšom rozhodnutí mal prvostupňový súd vychádzať pri určovaní príjmu otca dieťaťa, resp. pri posudzovaní jeho schopností a možností platiť výživné z tých dôkazov, ktoré boli doposiaľ vo veci predložené. Tieto podľa názoru odvolacieho súdu umožňujú dostatočným spôsobom si utvoriť predstavu o schopnostiach, možnostiach toho ktorého rodiča, ako aj odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý takýto výkon neuskutočňuje. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba zistiť okruh osôb, voči ktorým má povinný podľa Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je čiastočne dôvodné.
Vychádzajúc zo skutkového stavu, tak ako bol zistený pred prvostupňovým súdom, bol aj odvolací súd toho názoru, že v čase rozhodnom pre posudzovanie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému R., boli jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery na takej úrovni, ktorá odôvodňovala stanovenie výživného až v sume 500 eur mesačne. V tomto smere okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne. Vzhľadom k tomu čo v konaní vyšlo najavo a síce s akým vysokým objemom finančných prostriedkov otec dieťaťa disponoval v rokoch 2002 až 2007, ani odvolací súd neuveril obrane otca dieťaťa o neschopnosti platiť súdom určené výživné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa, že výživné bolo stanovované za dlhšie časové obdobie, a preto by malo byť určené v rôznej výške, už aj s ohľadom na to, že dieťa rástlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné okresný súd určil za obdobie rokov 2002 až 2007, teda v čase kedy dieťa bolo ešte v útlom veku 3 až 8 rokov, v čase, kedy jeho osobnú starostlivosť zabezpečovala jeho matka. S poukazom na uvedené odvolací súd nedospel k záveru že by sa jednalo o taký dlhý časový úsek, pre ktorý by vzhľadom k veku dieťaťa malo byť výživné stanovené v rozdielnej výške. Aj keď neskôr bolo otcovi dieťaťa určené výživné v oveľa nižšej sume, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že za celé posudzované obdobie reálne schopnosti a možnosti otca dieťaťa výživné v sume 500 eur platiť umožňovali, a to aj pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti platiť otcovi dieťaťa bežné výživné v sume 500 eur za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, v podrobnostiach poukazujúc tiež na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku.
Pokiaľ sa týka ďalších preskúmavaných výrokov, o uložení povinnosti prispievať na tvorbu úspor a o zameškanom výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že už uloženie povinnosti povinnému rodičovi prispievať na výživu maloletého R. sumou 500 eur mesačne bolo postačujúce, zodpovedajúce reálnym schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa. Navyše bol odvolací súd toho názoru, že uloženie povinnosti platiť po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého by prichádzalo do úvahy do budúcna a v danom prípade sa jednalo o určenie výživného za čas minulý. Takže v tomto
smere sa odvolací súd s právnym názorom okresného súdu nestotožnil. Vo výroku o zameškanom výživnom zasa odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nedostatočne odôvodnené, nespĺňajúce náležitosti riadneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd pri vyčíslení celkovej sumy zameškaného výživného vychádzal len z tvrdení matky dieťaťa bez toho, aby konštatovanie z toho vyplývajúce, boli podložené relevantnými dôkazmi. Preto bude potrebné v ďalšom konaní sa opätovne zaoberať tým, aký celkový dlh má otec dieťaťa na výživnom voči maloletému R. už aj s ohľadom na toto rozhodnutie odvolacieho súdu. Svoje úvahy musí pritom prvostupňový súd náležite a presvedčivo odôvodniť. Taktiež vzhľadom k tomu, že v prípade zameškaného výživného ide o väčšiu sumu peňazí, prvostupňový súd v ďalšom rozhodnutí zváži jej zaplatenie otcom dieťaťa v splátkach pri aplikácii § 160 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd však zastáva to stanovisko, že ani prípadné splatenie zameškaného výživného v splátkach by nemalo presiahnuť dobu jedného roka, keďže návrh na začatie konania bol na okresný súd podaný ešte v roku 2002. Dieťa je už vo veku 13 rokov.
Keďže odvolací súd nerozhodoval ešte definitívne vo veci samej odvolaním matky dieťaťa čo do trov konania sa nezaoberal. V ďalšom rozhodnutí rozhodne nanovo o trovách konania prvostupňový súd podľa § 221 ods. 3 O. s. p., bude sa pritom zoberať aj skutočnosťami uvádzanými matkou dieťaťa v podanom odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .