Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 112/2013
PDF · 225.22 KB
No categories available
III. ÚS 112/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti PhDr. P. G., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Š. U., Advokátska kancelária,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 45 C 277/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo PhDr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 45 C 277/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. PhDr. P. G. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť PhDr. P. G. trovy konania
v sume 261,95 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a deväťdesiatpäť centov) na účet
advokátky JUDr. Š. U., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 112/2013-14 z 12. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. P. G., B.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 45 C 277/2005.
Následne ústavný súd 11. apríla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 17. mája 2013. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie poverenej sudkyne plnením úloh predsedu
okresného súdu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,
z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„15.11.2005 - súdu doručený žalobný návrh (sp.zn. 45C/277/2005),
21.11.2005 - výzva navrhovateľke na úhradu súdneho poplatku za návrh,
02.12.2005 - úhrada súdneho poplatku za návrh,
05.12.2005 - doručovanie žalobného návrhu 52 odporcom na vyjadrenie,
6. 12.2005- doloženie dokladov zástupkyňou navrhovateľky do spisu,
3.1.2006 - zisťovanie pobytu 7 odporcov, z dôvodu závady doručovania,
05.01.2006 - výzva zástupkyni navrhovateľky na predloženie originálu plnej moci,
16.01.2006 - správy z REGOB o pobyte odporcov,
19.01.2006 - opätovné doručovanie návrhu s výzvou odporcom na novú adresu,
19.01.2006 - výzva odporcom v 33., 34., a 36. rade na oznámenie adresy v zahraničí
odporkyne v 35. rade,
15.02.2006 - oznámenie adresy odporkyne v 35. rade,
22.05.2006 - výzva odporkyni v 33. rade,
08.03.2006 - odpoveď odporkyne v 33. rade na výzvu súdu,
09.03.2006 - doručovanie návrhu na vyjadrenie odporkyni v 35. rade na adresu
v zahraničí,
v období od decembra 2005 do marca 2006 boli súdu doručované vyjadrenia
odporcov k žalobnému návrhu,
31.05.2006 - otvorenie pojednávania, výsluch účastníkov konania, odročené
na termín pojednávania 29.09.2006,
28.09.2006 - uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia dedičského
konania vedeného po zomr. odporcovi v 24. rade,
28.09.2006 - uznesenie o zastavení konania voči odporkyni v 41. rade,
29.09.2006 - na pojednávaní súd krátkou cestou doručil účastníkom uznesenie zo dňa
28.09.2006 a pojednávanie odročil na neurčito,
29.09.2006 - doručovanie uznesenia zo dňa 28.09.2006 účastníkom, ktorí neboli
prítomní na pojednávaní dňa 29.09.2006,
11.10.2006 - oznámenie zástupkyne odporcu v 7. rade o pozastavení advokácie,
13.10.2006 - výzva odporcovi v 7. rade, v súvislosti s pozastavením advokácie jeho
zástupkyni,
16.10.2006 - odvolanie odporcu v 15. rade voči uzneseniu zo dňa 28.09.2006,
3.11.2006 - oznámenie odporcu v 7. rade - odvolanie plnomocenstva pre zástupkyňu,
23. 11.2006 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,
31.5.2007 - späťvzatie návrhu proti odporcom v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade,
23. rade, 24.,25., 2.„ 31., 43., 44., 45., 47., 48., 50., 51., 52. rade,
24.4.2008 - rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 28,09.2006 v napadnutej časti zrušil,
20.05.2008 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II,
2.6.2008 - výzva Slovenskej pošte na oznámenie adresy na ktorú žiadal odporca
v 36. rade doposielať zásielky,
26.6. 2008 - oznámenie Slovenskej pošty o adrese na doručovanie odporcovi
v 36. rade,
1.7.2008 - opätovné doručovanie rozhodnutia KS BA odporcovi v 36. rade,
15.3.2010 - informatívny výsluch – právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že
v lehote 1 mesiac doloží, resp. upresní mená a adresy odporcov,
30.6.2010 - stanovený termín pojednávania na deň 27.10.2010 + výzva odporcom
v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade, 23. rade, 24., 25., 26., 31., 43., 44., 45., 47., 48.,
50., 51., 52. rade na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu,
13.09.2010 - opätovné doručovanie zásielok účastníkom z dôvodu závady
v doručovaní,
27.10.2010 - odročené na neurčito, s tým, že bude vykonaný dopyt na odporcu
v 38. rade na vyjadrenie k späťvzatiu, bude predvolaný navrhnutý svedok a súd
rozhodne o návrhu na úpravu petitu,
18.5.2011 - výzva zástupkyni navrhovateľky na vyjadrenie, v súvislosti so žiadosťou
o pripustenie zámeny účastníkov na strane konania,
18.05.2011 - výzva odporkyni v 40. rade na oznámenie dôvodov nesúhlasu
so späťvzatím návrhu,
15.06.2011 - odpoveď zástupkyne navrhovateľky na výzvu súdu,
11.10.2011 - uznesenie, ktorým súd konanie voči odporcom v 1., 14., 19., 20., 21.,
22., 24., 29., 42., 43., 45., 46., 48., 49., a 50. rade zastavil (späťvzatie), zároveň súd
pripustil zmenu petitu návrhu,
12.10.2011 - uznesenie, ktorým súd konanie voči odporkyni v 38. rade zastavil,
zároveň pripustil zmenu účastníkov konania na strane odporcov a pripustil
pristúpenie. ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,
21.12.2011 - opätovné doručovanie zásielok odporcovi v 15. rade,
9.2.2012 - reklamácia doručovania zásielky,
22.02.2012 - doručovanie uznesenia odporkyni v 14. rade,
2.3.2012 - prešetrovanie pobytu odporkyne v 14. rade z dôvodu závady v doručovaní,
22.3.2012 - oznámenie z REGOB o úmrtí odporkyne v 14. rade,
27.03.2012 - pripojenie dedičského spisu vedeného po zomr. odporkyne v 14. rade,
02.04.2012 - doručovanie uznesenia dedičke po zomr. odporkyne v 14. rade,
16.08.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky
na informatívny výsluch 07.09.2012,
20.08.2012 - pripojenie spisu 50C/211/2005,
27.08.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z inf. výsluchu,
28.08.2012 - ospravedlnenie odporcu v 15. rade z inf. výsluchu,
19.09.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky
na informatívny výsluch 29.10.2012,
26.10.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z informatívneho výsluchu,
29.10.2012 - 29.10.2012 - informatívny výsluch odporcu v 15. rade,
9.11.2012 - oznámenie odporcu v 15. rade o skutočnosti, že bol odporcami
v 2.,3.,6.,8.,9.,11.,12.,13.,16.,17.,18.,23.,25.,31.,35.,36. rade splnomocnený na ich
zastupovanie,
11.2.2013 - stanovený termín pojednávania 08.04.2013,
21.02.2013 - späťvzatie žaloby v celom rozsahu,
22.02.2013 - späťvzatie doručované účastníkom na vyjadrenie,
08.04.2013 - pojednávanie odročené za účelom rozhodnutia súdu o späťvzatí návrhu,
02.05.2013 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu späťvzatia.“
Uznesenie o zastavení konania podľa vyznačenej doložky na uznesení okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2013.
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 16. septembra 2013, zistil aj ústavný súd.
Sudkyňa poverená plnením funkcie predsedu okresného súdu v závere svojho
vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v oznámení doručenom ústavnému súdu 7. júna 2013
využila možnosť nepodať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a súhlasila s upustením
od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom
(nahradenie vyhlásenia vôle), ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť
k štandardnej agende všeobecného súdnictva, ale pripúšťa, že vysoký počet účastníkov
konania a s tým súvisiace problémy s doručovaním písomností prispeli k celkovej dĺžke
napadnutého konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by
relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľ
v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu
reagoval včas. Sťažovateľovi nemožno vyčítať ani to, že využil svoje právo podať opravný
prostriedok – odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania
z 28. septembra 2006 z dôvodu úmrtia jedného z účastníkov konania, na druhej strane je
však potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil,
že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť
za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade
nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04,
III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou preto aj dobu potrebnú na rozhodnutie
o sťažovateľovom odvolaní ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom
zadosťučinení.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval celkom dve obdobia
neodôvodnenej nečinnosti. Tým prvým obdobím nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov bolo
obdobie od 7. augusta 2008, t. j. od predloženia spisu zákonnej sudkyni (po úspešnom
doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave) do vykonania informatívneho
výsluchu právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu pretrvávajúcich problémov
s doručovaním písomností účastníkom konania na známe adresy. Ďalším v poradí druhým
obdobím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní piatich mesiacov bolo obdobie od doručenia
oznámenia z registra obyvateľov (22. marca 2012) do predvolania sťažovateľa ako
účastníka konania na informatívny výsluch pre účely jeho ustanovenia za spoločného
zástupcu podľa § 29a OSP (29. októbra 2012).
Ústavný súd po preštudovaní súdneho spisu ďalej konštatuje, že celé konanie bolo
poznačené pretrvávajúcimi problémami s doručovaním písomností väčšiemu počtu
účastníkom konania (celkom 51) a zmenami účastníkov konania z dôvodu ich úmrtia, ktoré
podstatne prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania. Okresný súd v tejto súvislosti
v priebehu konania viackrát musel zisťovať aj aktuálne adresy jednotlivých účastníkov
konania. Z uvedenej chronológie tiež vyplýva, že okresný súd okrem už uvedených období
nečinnosti vo veci priebežne konal.
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna
a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol (obdobne
napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Za takúto neefektívnu činnosť podľa názoru ústavného súdu možno považovať aj
opomenutie alebo neskoré využitie možnosti ustanoviť spoločného zástupcu odporcom
v konaní podľa § 29a OSP, keďže už od začiatku napadnutého konania boli splnené
predpoklady na takýto postup. Až na základe informatívneho výsluchu sťažovateľa
konaného (29. októbra 2012) došlo k jeho splnomocneniu na zastupovanie viacerých
účastníkov konania na strane odporcov, čo nepochybne viedlo k efektívnejšiemu postupu
v konaní, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že napadnuté konanie právoplatne skončilo ešte
počas konania o tejto sťažnosti.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené
pod sp. zn. 45 C 227/2005, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Ústavný súd napriek uvedenému neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. 45 C 227/2005 konal bez zbytočných prieťahov, pretože napadnuté konanie
právoplatne skončilo 23. augusta 2013, teda ešte pred vydaním tohto rozhodnutia ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľa.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa
garantovaného mu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho
žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 25. apríla 2013
žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie „za porušenie práva na spravodlivý
proces“ v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil vecnou stránkou (dôležitosťou) sporu vedeného
na okresnom súde pre účastníkov konania a s tým spojenými finančnými nákladmi, pričom
podľa jeho vyjadrenia uvedená suma predstavuje len časť skutočných nákladov.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie
konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Zároveň ústavný súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to, aby
ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie povinnosti
jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania, resp. aby sa ním
inak zmierňovali náklady sťažovateľa (mutatis mutandis III. ÚS 449/2012). Opačný postup
by popieral výchovný charakter súdneho konania (§ 1 OSP).
Ako bolo uvedené, napadnuté konanie právoplatne skončilo 23. augusta 2013. Táto
skutočnosť, ktorá odstránila stav právnej neistoty sťažovateľa, spojená s objektívnym
podielom sťažovateľa na dĺžke konania a obsahom odôvodnenia žiadosti o priznanie
finančného zadosťučinenia, ústavný súd utvrdila v tom, že vyslovenie porušenia práv je
za daných okolností dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľa, preto sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie nepriznal (bod 2 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 261,95 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012
v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky
vykonané v roku 2013.
Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú
vypočítal ústavný súd, preto priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej
sume 261,95 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2013