Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti PhDr. P. G., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Š. U., Advokátska kancelária,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo PhDr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. PhDr. P. G. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť PhDr. P. G. trovy konania

v sume 261,95 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a deväťdesiatpäť centov) na účet

advokátky JUDr. Š. U., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 12. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. P. G., B.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 11. apríla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 17. mája 2013. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie poverenej sudkyne plnením úloh predsedu

okresného súdu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„15.11.2005 - súdu doručený žalobný návrh (sp.zn. ),

21.11.2005 - výzva navrhovateľke na úhradu súdneho poplatku za návrh,

02.12.2005 - úhrada súdneho poplatku za návrh,

05.12.2005 - doručovanie žalobného návrhu 52 odporcom na vyjadrenie,

6. 12.2005- doloženie dokladov zástupkyňou navrhovateľky do spisu,

3.1.2006 - zisťovanie pobytu 7 odporcov, z dôvodu závady doručovania,

05.01.2006 - výzva zástupkyni navrhovateľky na predloženie originálu plnej moci,

16.01.2006 - správy z REGOB o pobyte odporcov,

19.01.2006 - opätovné doručovanie návrhu s výzvou odporcom na novú adresu,

19.01.2006 - výzva odporcom v 33., 34., a 36. rade na oznámenie adresy v zahraničí

odporkyne v 35. rade,

15.02.2006 - oznámenie adresy odporkyne v 35. rade,

22.05.2006 - výzva odporkyni v 33. rade,

08.03.2006 - odpoveď odporkyne v 33. rade na výzvu súdu,

09.03.2006 - doručovanie návrhu na vyjadrenie odporkyni v 35. rade na adresu

v zahraničí,

v období od decembra 2005 do marca 2006 boli súdu doručované vyjadrenia

odporcov k žalobnému návrhu,

31.05.2006 - otvorenie pojednávania, výsluch účastníkov konania, odročené

na termín pojednávania 29.09.2006,

28.09.2006 - uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia dedičského

konania vedeného po zomr. odporcovi v 24. rade,

28.09.2006 - uznesenie o zastavení konania voči odporkyni v 41. rade,

29.09.2006 - na pojednávaní súd krátkou cestou doručil účastníkom uznesenie zo dňa

28.09.2006 a pojednávanie odročil na neurčito,

29.09.2006 - doručovanie uznesenia zo dňa 28.09.2006 účastníkom, ktorí neboli

prítomní na pojednávaní dňa 29.09.2006,

11.10.2006 - oznámenie zástupkyne odporcu v 7. rade o pozastavení advokácie,

13.10.2006 - výzva odporcovi v 7. rade, v súvislosti s pozastavením advokácie jeho

zástupkyni,

16.10.2006 - odvolanie odporcu v 15. rade voči uzneseniu zo dňa 28.09.2006,

3.11.2006 - oznámenie odporcu v 7. rade - odvolanie plnomocenstva pre zástupkyňu,

23. 11.2006 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,

31.5.2007 - späťvzatie návrhu proti odporcom v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade,

23. rade, 24.,25., 2.„ 31., 43., 44., 45., 47., 48., 50., 51., 52. rade,

24.4.2008 - rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým uznesenie súdu prvého

stupňa zo dňa 28,09.2006 v napadnutej časti zrušil,

20.05.2008 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II,

2.6.2008 - výzva Slovenskej pošte na oznámenie adresy na ktorú žiadal odporca

v 36. rade doposielať zásielky,

26.6. 2008 - oznámenie Slovenskej pošty o adrese na doručovanie odporcovi

v 36. rade,

1.7.2008 - opätovné doručovanie rozhodnutia KS BA odporcovi v 36. rade,

15.3.2010 - informatívny výsluch – právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že

v lehote 1 mesiac doloží, resp. upresní mená a adresy odporcov,

30.6.2010 - stanovený termín pojednávania na deň 27.10.2010 + výzva odporcom

v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade, 23. rade, 24., 25., 26., 31., 43., 44., 45., 47., 48.,

50., 51., 52. rade na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu,

13.09.2010 - opätovné doručovanie zásielok účastníkom z dôvodu závady

v doručovaní,

27.10.2010 - odročené na neurčito, s tým, že bude vykonaný dopyt na odporcu

v 38. rade na vyjadrenie k späťvzatiu, bude predvolaný navrhnutý svedok a súd

rozhodne o návrhu na úpravu petitu,

18.5.2011 - výzva zástupkyni navrhovateľky na vyjadrenie, v súvislosti so žiadosťou

o pripustenie zámeny účastníkov na strane konania,

18.05.2011 - výzva odporkyni v 40. rade na oznámenie dôvodov nesúhlasu

so späťvzatím návrhu,

15.06.2011 - odpoveď zástupkyne navrhovateľky na výzvu súdu,

11.10.2011 - uznesenie, ktorým súd konanie voči odporcom v 1., 14., 19., 20., 21.,

22., 24., 29., 42., 43., 45., 46., 48., 49., a 50. rade zastavil (späťvzatie), zároveň súd

pripustil zmenu petitu návrhu,

12.10.2011 - uznesenie, ktorým súd konanie voči odporkyni v 38. rade zastavil,

zároveň pripustil zmenu účastníkov konania na strane odporcov a pripustil

pristúpenie. ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,

21.12.2011 - opätovné doručovanie zásielok odporcovi v 15. rade,

9.2.2012 - reklamácia doručovania zásielky,

22.02.2012 - doručovanie uznesenia odporkyni v 14. rade,

2.3.2012 - prešetrovanie pobytu odporkyne v 14. rade z dôvodu závady v doručovaní,

22.3.2012 - oznámenie z REGOB o úmrtí odporkyne v 14. rade,

27.03.2012 - pripojenie dedičského spisu vedeného po zomr. odporkyne v 14. rade,

02.04.2012 - doručovanie uznesenia dedičke po zomr. odporkyne v 14. rade,

16.08.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky

na informatívny výsluch 07.09.2012,

20.08.2012 - pripojenie spisu ,

27.08.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z inf. výsluchu,

28.08.2012 - ospravedlnenie odporcu v 15. rade z inf. výsluchu,

19.09.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky

na informatívny výsluch 29.10.2012,

26.10.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z informatívneho výsluchu,

29.10.2012 - 29.10.2012 - informatívny výsluch odporcu v 15. rade,

9.11.2012 - oznámenie odporcu v 15. rade o skutočnosti, že bol odporcami

v 2.,3.,6.,8.,9.,11.,12.,13.,16.,17.,18.,23.,25.,31.,35.,36. rade splnomocnený na ich

zastupovanie,

11.2.2013 - stanovený termín pojednávania 08.04.2013,

21.02.2013 - späťvzatie žaloby v celom rozsahu,

22.02.2013 - späťvzatie doručované účastníkom na vyjadrenie,

08.04.2013 - pojednávanie odročené za účelom rozhodnutia súdu o späťvzatí návrhu,

02.05.2013 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu späťvzatia.“

Uznesenie o zastavení konania podľa vyznačenej doložky na uznesení okresného

súdu nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2013.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 16. septembra 2013, zistil aj ústavný súd.

Sudkyňa poverená plnením funkcie predsedu okresného súdu v závere svojho

vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v oznámení doručenom ústavnému súdu 7. júna 2013

využila možnosť nepodať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a súhlasila s upustením

od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom

(nahradenie vyhlásenia vôle), ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť

k štandardnej agende všeobecného súdnictva, ale pripúšťa, že vysoký počet účastníkov

konania a s tým súvisiace problémy s doručovaním písomností prispeli k celkovej dĺžke

napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by

relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľ

v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu

reagoval včas. Sťažovateľovi nemožno vyčítať ani to, že využil svoje právo podať opravný

prostriedok – odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania

z 28. septembra 2006 z dôvodu úmrtia jedného z účastníkov konania, na druhej strane je

však potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil,

že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade

nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ,

). V súlade s touto judikatúrou preto aj dobu potrebnú na rozhodnutie

o sťažovateľovom odvolaní ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom

zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval celkom dve obdobia

neodôvodnenej nečinnosti. Tým prvým obdobím nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov bolo

obdobie od 7. augusta 2008, t. j. od predloženia spisu zákonnej sudkyni (po úspešnom

doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave) do vykonania informatívneho

výsluchu právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu pretrvávajúcich problémov

s doručovaním písomností účastníkom konania na známe adresy. Ďalším v poradí druhým

obdobím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní piatich mesiacov bolo obdobie od doručenia

oznámenia z registra obyvateľov (22. marca 2012) do predvolania sťažovateľa ako

účastníka konania na informatívny výsluch pre účely jeho ustanovenia za spoločného

zástupcu podľa (29. októbra 2012).

Ústavný súd po preštudovaní súdneho spisu ďalej konštatuje, že celé konanie bolo

poznačené pretrvávajúcimi problémami s doručovaním písomností väčšiemu počtu

účastníkom konania (celkom 51) a zmenami účastníkov konania z dôvodu ich úmrtia, ktoré

podstatne prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania. Okresný súd v tejto súvislosti

v priebehu konania viackrát musel zisťovať aj aktuálne adresy jednotlivých účastníkov

konania. Z uvedenej chronológie tiež vyplýva, že okresný súd okrem už uvedených období

nečinnosti vo veci priebežne konal.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol (obdobne

napr. , ).

Za takúto neefektívnu činnosť podľa názoru ústavného súdu možno považovať aj

opomenutie alebo neskoré využitie možnosti ustanoviť spoločného zástupcu odporcom

v konaní podľa , keďže už od začiatku napadnutého konania boli splnené

predpoklady na takýto postup. Až na základe informatívneho výsluchu sťažovateľa

konaného (29. októbra 2012) došlo k jeho splnomocneniu na zastupovanie viacerých

účastníkov konania na strane odporcov, čo nepochybne viedlo k efektívnejšiemu postupu

v konaní, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že napadnuté konanie právoplatne skončilo ešte

počas konania o tejto sťažnosti.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Ústavný súd napriek uvedenému neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože napadnuté konanie

právoplatne skončilo 23. augusta 2013, teda ešte pred vydaním tohto rozhodnutia ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa

garantovaného mu a dohovoru, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 25. apríla 2013

žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie „za porušenie práva na spravodlivý

proces“ v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil vecnou stránkou (dôležitosťou) sporu vedeného

na okresnom súde pre účastníkov konania a s tým spojenými finančnými nákladmi, pričom

podľa jeho vyjadrenia uvedená suma predstavuje len časť skutočných nákladov.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

Zároveň ústavný súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to, aby

ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie povinnosti

jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania, resp. aby sa ním

inak zmierňovali náklady sťažovateľa (mutatis mutandis ). Opačný postup

by popieral výchovný charakter súdneho konania ( ).

Ako bolo uvedené, napadnuté konanie právoplatne skončilo 23. augusta 2013. Táto

skutočnosť, ktorá odstránila stav právnej neistoty sťažovateľa, spojená s objektívnym

podielom sťažovateľa na dĺžke konania a obsahom odôvodnenia žiadosti o priznanie

finančného zadosťučinenia, ústavný súd utvrdila v tom, že vyslovenie porušenia práv je

za daných okolností dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľa, preto sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie nepriznal (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 261,95 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012

v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2013.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú

vypočítal ústavný súd, preto priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej

sume 261,95 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013