Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 132/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti M. Ž., K., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., Advokátska kancelária, K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. Ž. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť M. Ž. trovy konania v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. T. V., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 28. marca 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. Ž., K. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 11. apríla 2012 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu (sp. zn. Spr 102/10 z 15. mája 2012) bolo ústavnému

súdu doručené 15. mája 2012. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu

okresného súdu s podrobnou chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov

v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

«Sťažovateľka M. Ž., ktorá v konaní sp.zn. vystupuje ako žalobkyňa

podala na Okresný súdu Košice I 24.1.2006 žalobu voči Mestu K. o uloženie povinnosti

uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

24.1.2006 žalobkyňa požiadala súd o oslobodenie poplatkovej povinnosti v tomto

konaní a aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením č.k. -49 z 2.2.2006 súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád

návrhu, ktoré spočívali v nepresnom označení účastníkov konania a chýbajúcom petitu

návrhu na rozhodnutie.

Uznesením -51 z 2.2.2006 súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré spočívali v nepresnom označení

účastníkov konania v neuvedení petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

a v neodôvodnení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Žalobkyňa 6.3.2006 doručila súdu upresnenie návrhu na začatie konania a 7.3.2006

doručila aj upresnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

10.4.2006 žalobkyňa uhradila súdny poplatok.

Uznesením č.k. -64 z 10.5.2006 súd návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

Uznesením č.k. -75 súd podanie žalobkyne z 23.1.2006 označené ako

žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu odmietol.

13.12.2006 žalobkyňa doručila súdu podanie označené ako úprava petitu návrhu.

Uznesením č.k. -83 z 19.1.2007 súd zrušil uznesenie Okresného súdu

Košice I č.k. -75 z 27.11.2006.

Uznesením č.k. -85 z 26.4. 2007 súd pripustil zmenu návrhu na začatie

konania.

8.10.2007 súd doručil žalovanému návrh na začatie konania a uložil mu, aby sa

v lehote 15 dní k tomuto návrhu vyjadril. Žalovaný Mesto K. 12.11.2007 doručil súdu

vyjadrenie k žalobe.

Uznesením č.k. -103 súd priznal žalobkyni oslobodenie od povinnosti

platiť súdne poplatky v plnom rozsahu.

6.12.2007 súd nariadil pojednávanie vo veci na 25.2.2008. Žalobkyňa podaním

20.2.2008 doplnila žalobu.

Pojednávanie dňa 25.2.2008 bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty

žalovanému, aby sa vyjadril k podaniu žalobkyne z 20.2.2008, ktoré mu bolo doručené

na pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na 28.4.2008.

Pojednávanie na 28.4.2008 bolo zrušené z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne.

Ďalší termín vo veci bol nariadený na 29.9.2008. Na tomto pojednávaní súdu vypočul

účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania, nariadením znaleckého dokazovania.

Uznesením č.k. -105 z 20.1.2009 súd nariadil znalecké dokazovanie

znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, Ing. A. H.

Dňa 26.1.2009 znalkyňa telefonicky oznámila súdu, že nemôže vypracovať znalecký

posudok, nakoľko je toho času na materskej dovolenke.

Uznesením č.k. -159 z 2.2.2009 súd ustanovil na podanie znaleckého

posudku znalkyňu Ing. M. K.

Znalkyňa 11.6.2009 oznámila súdu, že nemôže vypracovať znalecký posudok.

Uznesením č.k. -167 z 29.6.2009 súd ustanovil na vypracovanie

znaleckého posudku Ing. E. H.

4.1.2010 súd urgoval E. H. o podanie znaleckého posudku.

25.1.2010 súd opakovanie urgoval znalca o podanie znaleckého posudku.

Zásielky adresované Ing. E. H. sa vrátili súdu späť s poznámkou „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“.

19.2.2010 súd požiadal Obvodné oddelenie PZ K. o doručenie zásielky Ing. E. H.

Obvodné oddelenie K. listom 27.2.2010 oznámilo súdu, že doručovanú zásielku vracajú

späť ako nedoručenú, nakoľko Ing. E. H. sa na uvedenej adrese zdržiava zriedkavo a že

uvedený byt je v rekonštrukcii.

28.5.2010 žalobkyňa doručila súdu ďalší návrh na nariadenie predbežného

opatrenia.

Uznesením č.k. -198 zo 14.6.2010 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým

zakázal žalovanému nakladať so spornou nehnuteľnosťou.

4.11.2010 súd vyzval súdneho znalca Ing. E. H., aby v lehote 5 dní oznámil prekážky,

ktoré mu bránia podať znalecký posudok. Zároveň ho súd poučil, že v prípade

neposkytnutia súčinnosti bude mu uložená poriadková pokuta podľa Túto

zásielku súdnemu znalcovi zasielal poštou a zároveň aj prostredníctvom Obvodného

oddelenia K. Obvodné oddelenie policajného zboru K. listom z 28.11.2011 oznámilo súdu,

že Ing. E. H. nepreberá zásielky, nakoľko na tejto adrese nebýva.

Uznesením č.k. -217 z 8.12.2010 súd uložil znalcovi Ing. E. H.

poriadkovú pokutu vo výške 400,- EUR.

23.2.2011 súd vytýčil termín pojednávania na 1.4.2011. Súd po prejednaní veci

pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania na 23.5.2011.

Na pojednávaní 23.5.2011 súd doručil žalovanému doplnený žalobný návrh

žalobkyne 19.5.2011. Žalovaný požiadal súd o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k tomuto

zmenenému návrhu. Uznesením č.k. -260 zo 23.5.2011 súd pripustil zmenu

návrhu na začatie konania na základe návrhu žalobkyne z 19.5.2011.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 20.6.2011. Po prejednávaní veci bolo

pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania na 29.7.2011.

27.7.2011 žalobkyňa doručila súdu podanie, v ktorom upresnila výrok žalobného

návrhu. Na pojednávaní 29.7.2011 súd prejednal vec a pojednávanie odročil na 6.9.2011

za účelom doplnenia dokazovania.

Na pojednávaní 6.9.2011 súd prejednal vec a pojednávanie odročil na 28.10.2011

za účelom doplnenia dokazovania.

Podaním zo 6.9.2011 žalobkyňa upresnila žalobný návrh v časti žalobného petitu.

7.10.2011 žalobkyňa doručila súdu ďalšie upresnenie žalobného petitu.

Na pojednávaní 28.10.2011 súd vec prejednal a pojednávanie odročil za účelom

doplnenia dokazovania. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 19.1.2012.

19.12.2011 žalobkyňa doručila súdu urgenciu na pripustenie zmeny žalobného

petitu.

Na pojednávaní 19.1.2012 súd vec prejednal a uznesením pripustil podľa ust. 95

ods. 1 zmenu žaloby tak, ako to žalobkyňa navrhla vo svojom podaní zo 6.10.2011.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania.

Uznesením č.k. -324 zo 17.4.2012 súd nariadil znalecké dokazovania

a podaním znaleckého posudku poveril Ing. A. H. Do dnešného dňa znalkyňa súdu znalecký

posudok nedoručila.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil zo súdneho

spisu aj ústavný súd.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol: „Predmetná vec sa mi

po právnej stránke nejaví zložitou. Náročná je však po stránke skutkovej, nakoľko vo veci

bolo potrebné zabezpečiť množstvo listinných dôkazov a nariadiť znalecké dokazovanie.

V priebehu konania sa nevyskytli také prekážky, pre ktoré by súd vo veci nemohol konať.

K dĺžke konania prispela aj sťažovateľka, opakovanou zmenou žalobného návrhu, ktorý

doručila súdu vždy tesne pred termínom pojednávania v dôsledku čoho boli dve

pojednávania odročené na žiadosť žalovaného, aby sa mohol s navrhovanou zmenou

žalobného petitu oboznámiť a vyjadriť sa k nej. Určité prieťahy boli v konaní spôsobené aj

súdom v dôsledku personálnych zmien v osobe prejednávaného sudcu, ktorý za každým

potreboval čas na oboznámenie sa s obsahom spisu. Ako neefektívny postup hodnotím aj

postup zo strany súdu pri nariadení znaleckého dokazovania znalcami Ing. A. H., Ing. M. K.

a Ing. E. H.“ Zároveň v ňom vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vyjadrením doručeným ústavnému súdu 20. apríla

2012 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň pre prípad úspechu vyčíslila náhradu trov

konania. Právna zástupkyňa na výzvu ústavného súdu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu

okresného súdu sp. zn. Spr 102/10 z 15. mája 2012 v lehote nereagovala.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu o prevod vlastníctva bytu. Ústavný súd

po preskúmaní spisu dospel k záveru, že vec nie je z právneho hľadiska zložitá, pričom

zo skutkového hľadiska pripustil, že posúdenie uplatneného nároku si vyžaduje znalecké

dokazovanie, ktoré v priebehu konania je potrebné vykonať v záujme spravodlivého

rozhodnutia vo veci. Skutkovou zložitosťou veci ale nemožno ospravedlňovať

neodôvodnenú nečinnosť, príp. neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní.

2. Po preskúmaní spisu ústavný súd konštatoval, že sťažovateľka ako účastník

súdneho konania (žalobca) prispela k predĺženiu doterajšieho priebehu namietaného

konania, a to od samého počiatku napadnutého konania neúplným návrhom, ktorého

nedostatky musel okresný súd na základe výzvy z 2. februára 2006 odstraňovať (chýbal

petit, nepresné označenie účastníkov konania, pozn.), ďalej okresný súd musel sťažovateľku

vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Po odmietnutí podania (návrhu) sťažovateľky uznesením okresného súdu z 27. novembra

2006 sťažovateľka odstránila nedostatky návrhu podaním z 12. decembra 2006 (na výzvu

okresného súdu reagovala po takmer desiatich mesiacoch). Z dôvodu opakovanej

navrhovanej zmeny žalobného petitu pred nariadeným pojednávaním musel okresný súd

dvakrát odročiť nariadené pojednávanie (25. februára 2008 a 23. mája 2011) z dôvodu

žiadosti žalovaného, aby sa mohol s navrhovanou zmenou žalobného petitu oboznámiť

a vyjadriť sa k nej. Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľka v priebehu doterajšieho

konania podala celkom deväť vyjadrení vo veci samej, z toho celkom sedemkrát (naposledy

7. októbra 2011) navrhovala zmeniť, upraviť alebo doplniť petit svojej žaloby. Na základe

uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka v značnej miere

prispela svojím nesústredeným postupom a početnými procesnými návrhmi k doterajšej

dĺžke napadnutého konania.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných procesných návrhoch ústavný súd

zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľke týmto

nálezom priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu v namietanom

konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd bol v konaní

v predmetnej veci nečinný 8 mesiacov od doručenia „upresnenia návrhu na začatie

konania“ okresnému súdu 6. marca 2006 do vydania uznesenia okresného súdu

z 27. novembra 2006, ktorým podanie sťažovateľky z 23. januára 2006 odmietol. Ďalším

zisteným obdobím nečinnosti v postupe okresného súdu v trvaní 7 mesiacov bolo obdobie

od pojednávania konaného 25. februára 2008 do konania ďalšieho pojednávania

29. septembra 2008. Ako neefektívny postup ústavný súd hodnotí aj postup okresného súdu

v rámci znaleckého dokazovania, keď od nariadenia znaleckého dokazovania uznesením

z 20. januára 2009 až do súčasnosti (viac ako štyri roky) nevedel zabezpečiť znalecký

posudok v predmetnej veci. Ústavný súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že v priebehu

znaleckého dokazovania okresný súd ustanovil troch znalcov, priebežne urgoval

ustanovených znalcov a využil aj poriadkové opatrenie podľa (okresný súd uložil

znalcovi uznesením z 8. decembra 2010 poriadkovú pokutu v sume 400 €).

V dôsledku už uvedenej neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného

súdu skutočnosť, že nie je vo veci právoplatne rozhodnuté ani po uplynutí takmer šiestich

rokov od začatia konania, indikuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval

v súlade so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného napr. v rozhodnutí sp. zn.

otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(mutatis mutandis , ), preto obranu okresného súdu spočívajúcu

v personálnych zmenách v osobe sudcu neakceptoval.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku nálezu).

Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, okresnému súdu prikázal, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti

predmetná vec vedená na okresnom súde nebola ešte právoplatne skončená (bod 2 výroku

nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde

a všetky okolnosti daného prípadu vrátane správania sťažovateľky, ústavný súd považoval

priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 269,58 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1

ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011

v sume 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu

269,58 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012