Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 162 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (168)III. ÚS 14/00
PDF · 100.18 KB
No categories available
III. ÚS 14/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
dňa 1. júna 2000 predbežne prerokoval podnet bytom zastúpenej
JUDr. B. N., komerčnou právničkou v K., ktorým namietala porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní Okresného súdu P. o zvýšenie výživného na jej maloleté deti .
a takto
rozhodol:
Okresný súd v P. v konaní vedenom pod spisovou značkou P 67/91 a Nc 188/94
p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa
14. marca 2000 doručený podnet , bytom podľa čl. 130 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorom namietala porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 ústavy
v konaní pred Okresným súdom v P. vo veci určenia výživného na jej maloleté deti .
a .
ním žiadala, aby ústavný súd vydal nález tohto znenia: „Slovenská
republika v zastúpení Okresného súdu v P. porušila ústavné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48/2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. P 67/91 na Okresnom súde v P.“
(ďalej len „podnecovateľka“) podala 24. februára 1999 Okresnému súdu
v P. návrh na zvýšenie výživného, ktoré platí otec maloletých detí a ., jej bývalý
manžel ., zo 400,- Sk na 600,- Sk a zo 600,- Sk na 800,- Sk. Nakoľko súd vo veci
nekonal, podala 3. novembra 1999 sťažnosť predsedovi Okresného súdu v P. Dňa
15. 12. 1999 jej listom odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu v P., ktorá okrem
iného uviedla, ktorej predsedníčke senátu bola vec pridelená a že táto zatiaľ, čiže do
15. 12. 1999, vo veci nekonala a že tento stav je spôsobený množstvom nevybavených
vecí, ako i to, že veci P a Nc sa dostávajú na prejednanie s odstupom asi 1 roka. Podľa
tvrdenia podpredsedníčky Okresného súdu v P. tento stav spôsobuje nedostatok
sudcov okresného súdu už od roku 1997. S poukázaním na túto skutočnosť považuje
jej sťažnosť na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.
Ústavný súd podnet predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu dňa
30. marca 2000 a prijal ho na ďalšie konanie, lebo spĺňal všetky podmienky na prijatie
stanovené zákonom.
Ústavný súd vyzval listom z 30. marca 2000 podnecovateľku, aby poverila
svojím zastupovaním pred ústavným súdom advokáta alebo komerčného právnika
alebo požiadala ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu. Podnecovateľka
predložila ústavnému súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej
veci a listom doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2000 požiadala o ustanovenie
právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd na neverejnom
zasadnutí senátu dňa 27. apríla 2000 prerokoval žiadosť podnecovateľky o ustanovenie
právneho zástupcu a uznesením jej ustanovil za právnu zástupkyňu JUDr. B. N.,
komerčnú právničku v Košiciach.
Ústavný súd 30. marca 2000 zaslal podnet a uznesenie o jeho prijatí na ďalšie
konanie Okresnému súdu v P. a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril a oznámil,
či trvá na ústnom pojednávaní. Vyjadrenie Okresného súdu v P. bolo ústavnému súdu
doručené 13. apríla 2000. Uvádza sa v ňom: „Dňa 24. 2. 1999 podala podnecovateľka
ako matka maloletej ., , a maloletého .,
, návrh na zvýšenie výživného proti otcovi Vec bola evidovaná pod č. k. P
67/91 a na prejednanie a rozhodnutie bola pridelená predsedníčke senátu Mgr. D. D. V
čase pridelenia, teda k 1. 3. 1999, bolo v senáte Mgr. D. evidovaných 258
nevybavených vecí a z toho 110 nad 6 mesiacov. V súlade so sledovaním zostatkov
reštančných vecí vybavovala táto predsedníčka senátu veci podľa poradia, čo v praxi
znamenalo, že na prejednanie sa najskôr dostávali veci staršie ako 6 mesiacov, čo bolo
aj v súlade s právom poskytnutia súdnej ochrany a právom prerokovania veci bez
zbytočných prieťahov u ostatných účastníkov konania. Takýto postup mal zákonite
nadväznosť na časové prejednanie ostatných vecí vrátane veci P 67/91, ktoré sa dostali
na poradie s odstupom 9 až 12 mesiacov od nápadu. Prácu v oddelení PaNc
skomplikovala dlhodobá stáž ďalšej predsedníčky senátu na Krajskom súde v P.,
v dôsledku čoho museli byť veci prerozdelené aj do senátu Mgr. D. D. Odrazilo sa to
v náraste zostatku nevybavených vecí z 258 na 400, ktoré boli vykazované
k 31. 12. 1999. Mgr. D. D. bola dňom 1. 1. 2000 preložená na Okresný súd Košice II,
čím došlo k opakovanému prerozdeleniu agendy PaNc. Vec P 67/91 bola pridelená na
ďalšie konanie v zmysle § 2 Spravovacieho poriadku JUDr. A. I. dňom 3. 1. 2000.
Táto referátom z 23. 3. 2000 vytýčila termín pojednávania na 24. 5. 2000.
S poukazom na uvedené konštatujem, že prieťah vo veci P 67/91 bol spôsobený
objektívnymi dôvodmi, teda nedostatočným sudcovským obsadením odd. PaNc
a opakovaným prerozdelením vecí. Vo veci prijatého podnetu netrváme na ústnom
prejednávaní ústavného súdu.“
Ústavný súd vyzval 4. mája 2000 právnu zástupkyňu podnecovateľky, aby
oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní. Jej odpoveď bola ústavnému súdu doručená
19. mája 2000. Oznámila v nej, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
II.
Východiskom úvah senátu ústavného súdu bolo zohľadnenie troch skutočností:
1. Okresný súd v P. nekonal o návrhu podnecovateľky na zvýšenie výživného na
jej maloleté deti . a . od 24. 2. 1999, kedy podala návrh, do 24. 5. 2000, na kedy
bolo vytýčené prvé pojednávanie, čiže 15 mesiacov.
2. Ide o vec , ktorá si svojou povahou vyžaduje mimoriadnu starostlivosť
o rýchlosť konania.
3. Podľa tvrdenia predsedu Okresného súdu v P. boli prieťahy v konaní spôsobené
nedostatkom sudcov a organizačnými otázkami v rámci súdu.
Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už v minulosti vyslovil, že:
„Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečovať súdne konanie,
nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie“ (II. ÚS 48/96, č. 11/97).
„Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo
objektívne realizovalo“ (II. ÚS 26/95, č. 7/95).
Ústavný súd posudzoval otázku, či došlo k neodôvodneným prieťahom
v konaní podľa správania sa účastníkov, zložitosti prípadu a konania súdu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a judikatúry ústavného súdu treba
konštatovať, že nekonanie súdu počas 15 mesiacov zakladá neodôvodnené
prieťahy v konaní, a tým je v príčinnej súvislosti porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy. Súd
15 mesiacov neurobil nič, aby skončil stav právnej neistoty sprevádzajúci každé
konanie. Vzhľadom na dlhodobú nečinnosť súdu nie je potrebné skúmať správanie sa
účastníkov konania, ktorí do 24. 3. 2000 ničím neprispeli k dĺžke konania.
Nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o zložitú vec, ktorej štúdium by ospravedlňovalo
15-mesačnú nečinnosť súdu.
Argumenty predsedu Okresného súdu v P. vysvetľujú, ale neospravedlňujú
nečinnosť súdu. Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie
sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní, a ich
zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin prieťahov v konaní
v rámci súdu, čo však už neprislúcha ústavnému súdu.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
nálezu.