Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 369/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne y Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku v konaní o sťažnosti maloletého , ,

a maloletého , , zastúpených zákonnou

zástupkyňou , ,

a , , všetci zastúpení

advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého , maloletého

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Maloletému a maloletému p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie každému v sume po 400 € (slovom štyristo eur) a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto

eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť maloletému ,

maloletému a trovy konania v sume

773,64 € (slovom sedemstosedemdesiattri eur a šesťdesiatštyri centov) na účet ich právneho

zástupcu Mgr. Petra Troščáka, Hlavná 50, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 18. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletého ,

, a maloletého , (ďalej aj

„maloletí sťažovatelia“), zastúpených zákonnou zástupkyňou

, , a ,

(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spolu s maloletými

sťažovateľmi aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala

19. decembra 2013 návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom na čas po rozvode. Namietané

konanie, ktorého chronologický prehľad podrobne rozviedla v ústavnej sťažnosti, je

na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom č. k.

-338 z 11. októbra 2016 manželstvo sťažovateľky a odporcu rozviedol.

Maloletí sťažovatelia boli zverení do osobnej starostlivosti sťažovateľky, odporca bol

zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletých sťažovateľov a zároveň bol

upravený styk maloletých sťažovateľov s odporcom. Návrh odporcu na zverenie maloletých

sťažovateľov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov okresný súd zamietol.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vyživovacej povinnosti a výroku o úprave styku

odporcu s maloletými sťažovateľmi podala sťažovateľka odvolanie. Rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -456 zo 6. júna 2017 bolo

rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti potvrdené

a vo výroku o úprave styku odporcu s maloletými sťažovateľmi bol rozsudok zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Predmetom konania tak zostala úprava styku otca s maloletými sťažovateľmi.

Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú označené konanie, ktoré v zostávajúcej časti

dosiaľ nie je právoplatne skončené. Uvádzajú, že v ich veci bolo vykonaných 6 pojednávaní,

viacero výsluchov maloletých sťažovateľov, ako aj znalecké dokazovanie. Sťažovatelia sú

presvedčení, že konanie nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému

skončeniu veci, ale okresný súd svojím neefektívnym postupom konanie nedôvodne

predĺžuje. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je podľa ich názoru spôsobená právnou

alebo faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľov.

4. Po zhrnutí skutkového stavu veci a citácii relevantnej právnej úpravy sťažovatelia

kriticky poukazujú na konkrétne pochybenia, ktoré vidia v postupe okresného súdu.

Konkrétne upriamili pozornosť na pochybenie okresného súdu spočívajúce v tom, že

uznesením z 26. mája 2014 okresný súd ustanovil znalca a povinnosť zložiť preddavok

na trovy dokazovania v sume 500 € uložil (iba) odporcovi. Z dôvodu tejto nesprávnosti

krajský súd musel uznesenie zrušiť vo výroku o povinnosti zložiť preddavok, čo spôsobilo

zbytočný prieťah vo veci v dĺžke troch mesiacov. Ďalší zbytočný prieťah v trvaní troch

mesiacov identifikovali sťažovatelia v súvislosti s doručovaním znaleckého posudku znalca

, ktorý bol okresnému súdu doručený 10. februára 2015

a sťažovateľke až v máji 2015. Nadväzne bol nariadený termín pojednávania až

na 11. november 2015. Napokon sťažovatelia poukázali na nesústredenú činnosť okresného

súdu, keď uznesením č. k. -471 z 25. augusta 2017 ustanovil znalkyňu, ktorej

uložil povinnosť zodpovedať 8 otázok, medzi nimi však i otázku, či je vhodná striedavá

starostlivosť a ak áno, v akých intervaloch. Keďže otázka striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov bola právoplatne rozhodnutá, sťažovateľka na túto skutočnosť upozornila

okresný súd podaním z 11. septembra 2017. Okresný súd nadväzne uznesením

z 8. novembra 2017 zmenil svoje uznesenie z 28. augusta 2017 a otázky týkajúce sa

striedavej starostlivosti vypustil. Náprava vymedzenia predmetu znaleckého dokazovania

trvala okresnému súdu ďalšie tri mesiace. Dňa 24. apríla 2018 bolo sťažovateľke doručené

predvolanie na pojednávanie nariadené na 5. september 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie

sa k priloženému znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou do termínu pojednávania.

5. S ohľadom na hodnotenie priebehu celého konania trvajúceho už viac ako 4 a pol

roka sťažovatelia považujú za primerané, aby im bolo v tejto veci priznané primerané

finančné zadosťučinenie, a to každému po 4 000 €.

6. Na tomto základe sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd podľa

vyslovil nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo

porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Zároveň požadujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške

po 4 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 8. októbra 2018 vyjadril

k sťažnosti prípisom sp. zn. z 25. októbra 2018, ktorý bol doručený

ústavnému súdu 6. novembra 2018. Spisový materiál bol ústavnému súdu doručený

10. decembra 2018. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zrekapituloval priebeh

namietaného konania a ku skutkovej a právnej zložitosti veci uviedol: „Ide o právnu vec

týkajúcu sa rozvodu manželstva rodičov mal. detí a o úpravu práv a povinností k

týmto mal. deťom. Vec nie je právne zložitá, avšak v konaní jeden z rodičov (otec) žiadal

striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou matka nesúhlasila. Z tohto dôvodu bolo nariadené

znalecké dokazovanie, ako aj výsluch detí, ktoré sa najskôr kladne vyjadrovali k striedavej

osobnej starostlivosti a neskôr svoj názor zmenili, čo otec odôvodnil nahováraním zo strany

matky. V zmysle znaleckého posudku, ako aj vyjadrení maloletých detí súd vo veci rozhodol,

manželstvo rozviedol, deti zveril do starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými

deťmi. Skutková zložitosť sporu spočívala v protichodných tvrdeniach rodičov ako aj

maloletých detí, ktoré bolo potrebné riadne preukázať, aby bol zohľadnení záujem

maloletých detí.“

8. K otázke týkajúcej sa prieťahov, ktoré podľa názoru okresného súdu mali spôsobiť

sťažovatelia, uviedol: „Rodičia neboli schopní konštruktívneho dialógu ohľadom

starostlivosti o deti. pričom otec trval na striedavej osobnej starostlivosti. Maloleté deti

spočiatku prejavili viac-menej kladné stanovisko k striedavej osobnej starostlivosti,

následne z dôvodu konfliktov medzi rodičmi sa vyjadrovali neurčito. Neochota rodičov

vyskúšať striedavú osobnú starostlivosť spôsobila neúčelné odročenie pojednávania.

Napriek viacerým návštevám na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR

neboli rodičmi akceptované doporučenia striedavej osobnej starostlivosti, rovnaké

títo neakceptovali ani doporučené konzultácie u klinického psychológa.“

9. Sumarizujúc uvedené skutočnosti, predseda okresného súdu vyjadril presvedčenie,

že okresný súd postupoval v súlade s , vo veci sú

pravidelne vykonávané úkony smerujúce k rozhodnutiu a nezistil prieťahy subjektívneho

charakteru na strane zákonnej sudkyne. Súčasne predseda okresného súdu oznámil, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

10. Ústavný súd 6. novembra 2018 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľov s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia

prípisu. Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 16. novembra 2018, v ktorom uviedol, že sťažovatelia súhlasia

s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň zopakoval argumentáciu svedčiacu

v prospech porušenia práv sťažovateľov vrátane aktuálnej judikatúry ústavného súdu

v obdobných veciach.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

27 zistil, že vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané

tieto pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:

- 19. decembra 2013 bol podaný návrh na rozvod manželstva,

- 4. februára 2014 okresný súd ustanovil maloletým deťom opatrovníka a vyžiadal si

potrebné potvrdenia,

- 2. apríla 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na účel uskutočnenia znaleckého dokazovania,

- 26. mája 2014 okresný súd vydal uznesenie o ustanovení znalca, zároveň uložil

odporcovi zložiť preddavok na trovy dokazovania (16. júna 2014 odporca podal proti

tomuto uzneseniu odvolanie, pretože povinnosť zložiť preddavok na trovy dokazovania bola

uložená iba jemu),

- 2. júla 2014 bol spis doručený krajskému súdu,

- 21. augusta 2014 krajský súd rozhodol o odvolaní odporcu tak, že rozhodnutie

okresného súdu zrušil (28. augusta 2014 spis doručený okresnému súdu),

- 14. októbra 2014 okresný súd znovu rozhodol o trovách znaleckého dokazovania,

- 24. novembra 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi,

- 10. februára 2015 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok,

- 21. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. november 2015,

- 11. novembra 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 9. február 2016 na účel uskutočnenia poradenstva obom rodičom a pohovoru

s maloletými deťmi so zameraním na zverenie do starostlivosti rodičov,

- 9. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. apríl

2016, s tým, že 11. apríla 2016 budú vypočuté maloleté deti v kancelárii predsedníčky

senátu,

- 12. apríla 2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 17. august 2016 s tým, že okresný súd nariadil rodičom, aby motivovali deti k striedavej

osobnej starostlivosti a túto si vyskúšali,

- 17. augusta 2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 11. október 2016 s tým, že 3. októbra 2016 sa uskutoční výsluch maloletých v kancelárii

sudkyne,

- 11. októbra 2016 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok (29. novembra 2016 podala odvolanie sťažovateľka),

- 31. januára 2017 bol spis predložený krajskému súdu,

- 6. júla 2017 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak, že v časti odvolaním

napadnutého výroku o výživnom rozhodnutie potvrdil a v časti výroku týkajúceho sa úpravy

styku otca s maloletými rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 25. augusta 2017 okresný súd ustanovil znalca (12. septembra 2017 sťažovateľka

doručila okresnému súdu podanie, v ktorom ho upozornila na zjavne neopodstatnené

otázky, ktoré mal zodpovedať znalec, pretože sa týkali vhodnosti striedavej osobnej

starostlivosti, o ktorej však už okresný súd právoplatne rozhodol),

- 8. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nadbytočné otázky

pre znalca vypustil a niektoré pozmenil,

- 8. januára 2018 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov

(31. januára 2018 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych

poplatkov),

- 5. februára 2018 okresný súd zaslal spis znalkyni,

- 27. marca 2018 znalkyňa podala znalecký posudok,

- 19. apríla 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. september 2018,

- 5. septembra 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 28. november 2018 s tým, že 26. novembra 2018 budú vypočuté deti,

- 28 . novembra 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, účastníci sa vzdali práva podať odvolanie.

III.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

16. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených

základných práv ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo

(ďalej aj „“), najmä z CMP, podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

účastníkov konania a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších

ustanovení so zohľadnením osobitostí jednotlivých

druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

19. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

20. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom napadnutého konania bol návrh sťažovateľky na rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností k maloletým deťom. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

I keď možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z potreby znaleckého

dokazovania, ktoré muselo byť po zrušení prvého rozhodnutia krajským súdom zopakované,

nešlo o takú komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup okresného

súdu. Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za dôsledok

vyvolaný právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Judikatúra ústavného

súdu zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si

prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. ). Povaha tohto konania preto

podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či

v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m.

).

21. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení

ústavného súdu s prihliadnutím na prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom

konaní nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania bola negatívne ovplyvnená

správaním maloletých sťažovateľov. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, ústavný súd len

pre úplnosť uvádza, že negatívne a účelovo možno vnímať odôvodnenie jej opravného

prostriedku uplatneného proti rozsudku okresného súdu, v ktorom v rámci namietaného

výroku o styku otca s maloletými deťmi žiadala úplne rovnaký rozsah, ako vymedzil

okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí, s rozdielom spočívajúcim (iba)

vo výmene párnych a nepárnych rokov. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil v rámci

rozhodovania o finančnom zadosťučinení.

22. Okolnosťami majúcimi vplyv na plynulosť postupu konania bolo rozhodovanie

o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 11. októbra 2016, ako aj o jej

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené procesné aktivity sťažovateľky síce

predĺžili celkovú dobu súdneho konania, ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom konania oprávnená osoba zodpovednosť za predĺženie konania neznáša,

nemožno ju ale v takomto prípade pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(m. m. , , ).

23. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov

zistených zo spisu možno sumarizovať, že okresný súd konal v namietanom konaní

trvajúcom ku dňu podania ústavnej sťažnosti 4 roky a 8 mesiacov v zásade plynulo, no

neefektívne. O neefektívnej činnosti okresného súdu v posudzovanom konaní svedčí viacero

jeho nesprávnych procesných úkonov. Z nich možno spomenúť napríklad uznesenie

o ustanovení znalca z 26. mája 2014, v ktorom okresný súd nesústredene uložil povinnosť

zložiť preddavok na trovy dokazovania iba odporcovi, a preto bolo toto uznesenie

na základe odvolania podaného odporcom krajským súdom zrušené. Okresný súd musel

o tejto otázke znovu rozhodnúť, čo si vyžiadalo celkovo 5 mesiacov, ktoré boli venované

iba otázke rozhodovania o preddavku na trovy dokazovania. Ďalší nesústredený postup

okresného súdu možno vidieť v uznesení z 25. augusta 2017, ktorým okresný súd uložil

znalcovi povinnosť zodpovedať otázky, ktoré sa týkali striedavej starostlivosti o maloletých,

hoci otázka zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov bola už právoplatne

rozhodnutá. Na základe podania sťažovateľky, v ktorom ho na túto skutočnosť upozornila,

vydal okresný súd 8. novembra 2017 nové uznesenie, ktorým nadbytočné otázky pre znalca

vypustil. Týmto nesústredeným postupom však okresný súd predĺžil celkové konanie

o ďalšie 3 mesiace. Napokon, po podaní druhého znaleckého posudku (27. marca 2018)

nariadil okresný súd termín pojednávania až na 5. september 2018, čo ústavný súd považuje

za neodôvodnené predĺženie konania o ďalších 6 mesiacov.

24. O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí okrem spomenutého i značné

množstvo pojednávaní (2. apríla 2014, 11. novembra 2015, 9. februára 2016, 12. apríla

2016, 17. augusta 2016, 11. októbra 2016, 5. septembra 2018, 28. novembra 2018) a tri

výsluchy maloletých detí (11. apríl 2016, 3. október 2016, 26. november 2018). Napriek

tomu okresný súd nedospel k takému dôkaznému stavu, ktorý by mu umožnil prijať

konečné meritórne rozhodnutie aj vo vzťahu k otázke úpravy styku otca s maloletými

deťmi. Na pojednávaní uskutočnenom 11. októbra 2016 síce došlo po viac ako 3 rokoch

od začatia konania k vyhláseniu rozsudku, ktorý však bol na základe podaného opravného

prostriedku zrušený.

25. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na ustálenú judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

26. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu

poznamenaného neefektívnou a nesústredenou nečinnosťou, zohľadňujúc pritom charakter a

význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnym

postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

27. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

28. Aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd neprikázal, aby okresný súd vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, pretože pred rozhodnutím o podanej ústavnej sťažnosti

sťažovateľov bolo aj v zostávajúcej otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi konečným

spôsobom rozhodnuté, a to rozsudkom č. k. -589 z 28. novembra 2018,

pričom účastníci konania sa vzápätí vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie,

čím je konanie právoplatne skončené.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

31. Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia každému vo výške

po 4 000 € a v tejto súvislosti uviedli, že ide o jednoduchú právnu vec, ktorá sa dotýka

ochrany záujmov maloletých detí a ich osobného statusu, pretože otázka úpravy styku s ich

otcom má vplyv na to, v akom časovom rozsahu budú vo výchovnom prostredí otca a v jeho

starostlivosti, pričom aj sťažovateľke ako matke záleží na tom, aby styk s otcom bol

upravený takým spôsobom, ktorý bude v najlepšom záujme maloletých a v ich prospech.

Zároveň zdôraznili, že v súvislosti s predmetným konaním boli maloletí sťažovatelia

viackrát vypočúvaní a stresovaní.

32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu

dĺžku napadnutého konania (4 roky a 8 mesiacov) a v rámci neho na obdobie neefektívnej

činnosti okresného súdu, rozobratej na inom mieste tohto nálezu (body 23 a 24)

a vyplývajúcej i z chronológie namietaného konania. Osobitne prihliadol na to, čo bolo

„v hre“ pre maloletých sťažovateľov a čo pre sťažovateľku ako ich matku. Je potrebné

zdôrazniť, že vo veci (v jej neskoršom štádiu) išlo o vyriešenie vzťahu medzi rodičmi

a maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva, čo vzhľadom na všeobecnú citlivosť

týchto porozvodových vzťahov vyžaduje zvýšenú starostlivosť o plynulý a ničím nerušený

priebeh konania za súčinnosti účastníkov konania. Napriek kritike efektívnosti postupu

okresného súdu, ktorá sa nepochybne podpísala na dĺžke namietaného konania, nemožno

úplne ignorovať správanie rodičov maloletých detí, ktorí síce akcentovali najlepší záujem

maloletých detí, túto víziu však nepremietli do svojho konania a neboli ochotní viesť

konštruktívny dialóg týkajúci sa ich starostlivosti, a uprednostniť tak ich záujem nad svojím

vlastným. Týmto spôsobom samotní rodičia prispeli k vytvoreniu priestoru pre viacnásobné

výsluchy maloletých detí (na účel naplnenia ich vlastnej predstavy o stretávaní sa s rodičom,

ktorému neboli zverené) a k predlžovaniu konania, ktoré najviac zasiahlo práve maloletých

sťažovateľov (pozri obsah zápisníc o ich výsluchoch, pozn.). Zároveň ústavný súd prihliadol

na to, že styk s maloletými deťmi sa realizoval na základe neodkladného opatrenia

vydaného v tejto veci i na základe dohôd rodičov a ich spor tak pretrvával najmä v rovine

súdnej (formálnej). Uvedené skutočnosti ústavný súd osobitne zohľadnil pri rozhodovaní

o výške primeraného finančného zadosťučinenia, a preto sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 100 € a maloletým sťažovateľom každému po 400 €, čo považoval

za primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy konania sumou

1 031,52 € za štyri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu a poradu s klientkou).

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

priznal za tri úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania, podanie sťažnosti

a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok

2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13

ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu

76,75 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 85,96 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu 257,88

€ za jedného sťažovateľa, t. j. za troch sťažovateľov 773,64 € (bod 3 výroku nálezu). Poradu

sťažovateľky s jej právnym zástupcom uskutočnenú 15. novembra 2018 nevyhodnotil

ústavný súd ako úkon relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň

nepriznal a zvyšnej časti návrhu sťažovateľov týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

36. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019