Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 616/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Daniel Blyšťan, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 28. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 15. novembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. júna 2017. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 31.12.2008. Sťažovateľ v konaní

vystupuje ako intervenient (pôvodne vedľajší účastník) na procesnej strane žalovaného.

Predmetom konania je návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Dňa 4.3.2009 súd vykonal prípravu pojednávania podľa

Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 27.11.2009.

Pojednávanie 27.11.2009 bolo odročené na 24.2.2010 z dôvodu neúčasti žalobcov

a taktiež vedľajších účastníkov na strane žalovaných.

Na pojednávaní 24.2.2010 bola právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade uložená

poriadková pokuta a pojednávanie súd odročil na neurčito.

Uznesením č. k. -176 z 24.2.2010 súd uložil poriadkovú pokutu

právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade.

Uznesením č. k. -180 z 12.4.2010 bola do konania pribratá tlmočníčka

a prekladateľka z jazyka slovenského do jazyka ruského a naopak.

Dňa 20.4.2010 podal právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade odvolanie voči

uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 24.2.2010.

Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 7.6.2010 a následne odročené na 11.10.2010

z dôvodu práceneschopnosti žalobkyne v 2. rade.

Pojednávanie 11.10.2010 bolo odročené na neurčito z dôvodu opätovného

ospravedlnenia žalobcov a návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalobcov,

verejného ochrancu práv

Dňa 12.10.2010 bol súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. -419 zo 16.11.2010 súd návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Uznesením č. k. -420 zo 16.11.2010 súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade

na vstup ďalšieho účastníka do konania zamietol.

Uznesením č. k. zo 16.11.2010 súd nepripustil zmenu návrhu na

začatie konania podľa návrhu žalobcov zo dňa 11.10.2010.

Dňa 7.12.2010 doručili žalobcovia odvolanie voči uzneseniu č. k. -414

zo dňa 16.11.2010.

Uznesením č. k. -454 z 12.1.2011 súd opravil záhlavie uznesenia č. k.

-414 zo dňa 16.11.2010, uznesením č. k. -456 záhlavie

uznesenia č. k. -424 a uznesením č. k. -458 opravil záhlavie

uznesenia č. k. -420.

Uznesením č. k. -460 z 12.1.2011 súd priznal odmenu prekladateľke

.

Dňa 10.3.2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu odvolania

žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu č. k. -414 zo dňa 16.11.2010.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -486 zo 7.4.2011 potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -414.

Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 7.4.2011.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 20.10.2011, ktorý bol následne 22.9.2011

zrušený z dôvodu rozhodnutia súdu o návrhu žalobkyne v 2. rade na prerušenie konania

a tiež z dôvodu predloženia súdneho spisu na Okresnú prokuratúru Košice I vo veci

podania mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR na Najvyšší súd SR.

Spis bol zaslaný Okresnej prokuratúre Košice I dňa 22.9.2011.

Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 5.1.2012.

Uznesením č. k. -532 z 24.2.2012 súd návrh žalobkyne v 2. rade

na prerušenie konania zamietol.

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 4.6.2013.

Na pojednávaní 4.6.2013 bola vec prejednaná a odročená na neurčito z dôvodu

vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni zo strany žalobkyne v 2. rade.

Uznesením č. k. -809 z 18.7.2013 súd uložil žalobkyni v 2. rade

poriadkovú pokutu za hrubo urážlivé podania voči osobe konajúceho sudcu.

Dňa 30.10.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti.

Uznesením č. k. -866 z 31.10.2013 krajský súd vrátil vec súdu prvého

stupňa.

Uznesením č. k. -872 z 5.12.2013 krajský súd odvolanie žalobcov proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.6.2013 č. k. -700 odmietol.

Dňa 20.3.2014 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom

rozhodnutia o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.

Uznesením č. k. z 27.3.2014 krajský súd rozhodol, že

nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I 5.5.2014.

Dňa 2.7.2014 bolo súdu doručené dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 27.3.2014 č. k. -989 a návrh na prikázanie veci z dôvodu

vhodnosti inému súdu mimo územia Košíc.

Spis bol zaslaný Najvyššiemu súdu v Bratislave dňa 26.1.2015.

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. -1463 z 27.4.2017 tak,

že konanie o dovolaní zastavil.

Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice 1 dňa 26.5.2017.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 7.11.2017.“

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý

mu bol zapožičaný, zistil ústavný súd.

Predseda okresného súdu v podstatnom k veci uviedol:

„Pokiaľ ide o kritérium náročnosti veci som toho názoru, že predmetnú vec nemožno

považovať za právne zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania však

naznačujú, že zo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.

Výraznou mierou k dĺžke konania prispela žalobkyňa, ktorá v priebehu konania

požiadala súd, aby jej všetky podania a rozhodnutia dal preložiť do ukrajinského jazyka.

Súd po vydaní každého procesného rozhodnutia musí pribrať do konania prekladateľku

a po predložení prekladu priznať jej odmenu.

Na žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania alebo v dôsledku predloženia

procesného návrhu žalobcami, o ktorom musel súd rozhodnúť boli pojednávania nariadené

na 27.11.2009. 24.2.2010, 7.6.2010, 11.10.2010 a 20.10.2011 zrušené alebo preročené na

iný termín.

Žalobcovia proti všetkým rozhodnutiam súdu podali opravné prostriedky, o ktorých

rozhodoval odvolací a tiež aj dovolací súd, čo má negatívny dopad na súvislý

priebeh konania.

Súd sa v predmetnom konaní nedopustil žiadnej nečinnosti a nespôsobil žiadne

zbytočné prieťahy a ani jeho postup nemôžem hodnotiť ako neefektívny.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Sťažovateľ ešte v samotnej sťažnosti vyjadril súhlas s upustením od verejného

pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 21. júna 2017

zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii intervenienta na strane žalovaných „o vyslovenie absolútnej neplatnosti

rozhodcovského konania a zrušenie rozhodcovského rozsudku“ , ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hoci

pripúšťa, že dĺžka konania bola závislá od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ako aj

od skutočnosti, že okresný súd z dôvodu vyhlásenia žalobkyne, že nerozumie dostatočne

slovenskému jazyku, je nútený každé podanie protistrany, ako aj rozhodnutia prekladať

do ukrajinského jazyka, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa je štátnou občiankou Slovenskej

republiky, používa titul JUDr. a v začiatočných fázach konania komunikovala so súdom

v slovenskom jazyku.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého

konania, na výzvy okresného súdu reagoval včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že správanie žalobkyne, ktoré možno považovať za obštrukčné, do značnej

miery ovplyvňovalo postup okresného súdu a vo veľkej miere prispelo k doterajšej dĺžke

napadnutého konania. Ústavný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s vyjadrením okresného

súdu, ktorý poukázal na relevantné okolnosti prípadu (využitie opravných prostriedkov

a potrebu prekladať písomnosti do cudzie jazyka, nepreberanie súdnych zásielok,

ospravedlnenia z nariadených termínov pojednávaní), ktoré prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, , ). V súlade

s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o procesných návrhoch

(na prerušenie konania, na zmena návrhu, na nariadenie predbežného opatrenia,

na vykonanie dôkazov, na prikázanie veci inému súdu), o opravných prostriedkoch

(odvolania, dovolanie), ako aj o vznesenej námietke zaujatosti ústavný súd zohľadnil

pri posúdení, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd, vychádzajúc z uskutočnených úkonov okresného súdu, konštatuje,

že okresný súd s výnimkou viac ako 15-mesačného obdobia nečinnosti od vydania

uznesenia z 24. februára 2012 do ďalšieho relevantného úkonu vo veci, ktorým bolo

pojednávanie uskutočnené 4. júna 2013, konal priebežne, nariaďoval pojednávania, ktoré

boli viackrát odročované bez prerokovania veci z dôvodov na strane žalobkyne, avšak

s odstupom niekoľkých mesiacov, čo v okolnostiach prípadu nemožno považovať

za dostatočne efektívny postup, a to aj napriek skutočnosti, že bolo potrebné písomnosti

preložiť do cudzieho jazyka.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Za takýto nesústredený postup ústavný súd považuje skutočnosť, že v dôsledku

nesústredenej činnosti bolo potrebné vydať opravné uznesenia, opätovne predkladať súdny

spis príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti (pretože

nebolo zaujaté stanovisko k niektorým námietkam žalobkyne uvedeným v námietke).

Vychádzajúc z faktu, že napadnuté konanie nie je ani po viac ako 8 rokoch

právoplatne skončené (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.), v spojení so zistenou

viac ako 15-mesačnou nečinnosťou, s nedostatočne razantným prístupom a nesústredenou

činnosťou okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2

výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

7 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „sa dlhodobo - takmer 8 (osem) rokov nachádza v stave

právnej neistoty, pričom táto právna neistota mu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj

nemateriálnu ujmu“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistený prieťah,

ako aj na jeho nesústredenú činnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľa, dôvody, na základe ktorých žiada priznať finančné zadosťučinenie,

a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto

sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada

trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu

363,79 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017