Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 616/2016
PDF · 212.87 KB
No categories available
III. ÚS 616/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Daniel Blyšťan, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 355/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
38 C 355/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
38 C 355/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet
Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 616/2016-9 z 28. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 355/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 15. novembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. júna 2017. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
„Konanie vo veci sp. zn. 38C/355/2008 sa začalo 31.12.2008. Sťažovateľ v konaní
vystupuje ako intervenient (pôvodne vedľajší účastník) na procesnej strane žalovaného.
Predmetom konania je návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Dňa 4.3.2009 súd vykonal prípravu pojednávania podľa § 114 O.s.p.
Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 27.11.2009.
Pojednávanie 27.11.2009 bolo odročené na 24.2.2010 z dôvodu neúčasti žalobcov
a taktiež vedľajších účastníkov na strane žalovaných.
Na pojednávaní 24.2.2010 bola právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade uložená
poriadková pokuta a pojednávanie súd odročil na neurčito.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-176 z 24.2.2010 súd uložil poriadkovú pokutu
právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-180 z 12.4.2010 bola do konania pribratá tlmočníčka
a prekladateľka z jazyka slovenského do jazyka ruského a naopak.
Dňa 20.4.2010 podal právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade odvolanie voči
uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 24.2.2010.
Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 7.6.2010 a následne odročené na 11.10.2010
z dôvodu práceneschopnosti žalobkyne v 2. rade.
Pojednávanie 11.10.2010 bolo odročené na neurčito z dôvodu opätovného
ospravedlnenia žalobcov a návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalobcov,
verejného ochrancu práv
Dňa 12.10.2010 bol súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-419 zo 16.11.2010 súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-420 zo 16.11.2010 súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade
na vstup ďalšieho účastníka do konania zamietol.
Uznesením č. k. 38C/355/2008 zo 16.11.2010 súd nepripustil zmenu návrhu na
začatie konania podľa návrhu žalobcov zo dňa 11.10.2010.
Dňa 7.12.2010 doručili žalobcovia odvolanie voči uzneseniu č. k. 38C/355/2008-414
zo dňa 16.11.2010.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-454 z 12.1.2011 súd opravil záhlavie uznesenia č. k.
38C/355/2008-414 zo dňa 16.11.2010, uznesením č. k. 38C/355/2008-456 záhlavie
uznesenia č. k. 38C/355/2008-424 a uznesením č. k. 38C/355/2008-458 opravil záhlavie
uznesenia č. k. 38C/355/2008-420.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-460 z 12.1.2011 súd priznal odmenu prekladateľke
.
Dňa 10.3.2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu odvolania
žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu č. k. 38C/355/2008-414 zo dňa 16.11.2010.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4Co/90/2011-486 zo 7.4.2011 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 38C/355/2008-414.
Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 7.4.2011.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 20.10.2011, ktorý bol následne 22.9.2011
zrušený z dôvodu rozhodnutia súdu o návrhu žalobkyne v 2. rade na prerušenie konania
a tiež z dôvodu predloženia súdneho spisu na Okresnú prokuratúru Košice I vo veci
podania mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR na Najvyšší súd SR.
Spis bol zaslaný Okresnej prokuratúre Košice I dňa 22.9.2011.
Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 5.1.2012.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-532 z 24.2.2012 súd návrh žalobkyne v 2. rade
na prerušenie konania zamietol.
Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 4.6.2013.
Na pojednávaní 4.6.2013 bola vec prejednaná a odročená na neurčito z dôvodu
vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni zo strany žalobkyne v 2. rade.
Uznesením č. k. 38C/355/2008-809 z 18.7.2013 súd uložil žalobkyni v 2. rade
poriadkovú pokutu za hrubo urážlivé podania voči osobe konajúceho sudcu.
Dňa 30.10.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie
o vznesenej námietke zaujatosti.
Uznesením č. k. 4NcC/29/2013-866 z 31.10.2013 krajský súd vrátil vec súdu prvého
stupňa.
Uznesením č. k. 4Co/345/2013-872 z 5.12.2013 krajský súd odvolanie žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.6.2013 č. k. 38C/355/2008-700 odmietol.
Dňa 20.3.2014 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom
rozhodnutia o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.
Uznesením č. k. 4NcC/5/2014 z 27.3.2014 krajský súd rozhodol, že
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I 5.5.2014.
Dňa 2.7.2014 bolo súdu doručené dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 27.3.2014 č. k. 4NcC/5/2014-989 a návrh na prikázanie veci z dôvodu
vhodnosti inému súdu mimo územia Košíc.
Spis bol zaslaný Najvyššiemu súdu v Bratislave dňa 26.1.2015.
Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 7Cdo 60/2015-1463 z 27.4.2017 tak,
že konanie o dovolaní zastavil.
Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice 1 dňa 26.5.2017.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 7.11.2017.“
Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý
mu bol zapožičaný, zistil ústavný súd.
Predseda okresného súdu v podstatnom k veci uviedol:
„Pokiaľ ide o kritérium náročnosti veci som toho názoru, že predmetnú vec nemožno
považovať za právne zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania však
naznačujú, že zo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.
Výraznou mierou k dĺžke konania prispela žalobkyňa, ktorá v priebehu konania
požiadala súd, aby jej všetky podania a rozhodnutia dal preložiť do ukrajinského jazyka.
Súd po vydaní každého procesného rozhodnutia musí pribrať do konania prekladateľku
a po predložení prekladu priznať jej odmenu.
Na žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania alebo v dôsledku predloženia
procesného návrhu žalobcami, o ktorom musel súd rozhodnúť boli pojednávania nariadené
na 27.11.2009. 24.2.2010, 7.6.2010, 11.10.2010 a 20.10.2011 zrušené alebo preročené na
iný termín.
Žalobcovia proti všetkým rozhodnutiam súdu podali opravné prostriedky, o ktorých
rozhodoval odvolací a tiež aj dovolací súd, čo má negatívny dopad na súvislý
priebeh konania.
Súd sa v predmetnom konaní nedopustil žiadnej nečinnosti a nespôsobil žiadne
zbytočné prieťahy a ani jeho postup nemôžem hodnotiť ako neefektívny.“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
Sťažovateľ ešte v samotnej sťažnosti vyjadril súhlas s upustením od verejného
pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 21. júna 2017
zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania vo veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej
pozícii intervenienta na strane žalovaných „o vyslovenie absolútnej neplatnosti
rozhodcovského konania a zrušenie rozhodcovského rozsudku“ , ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hoci
pripúšťa, že dĺžka konania bola závislá od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci, ako aj
od skutočnosti, že okresný súd z dôvodu vyhlásenia žalobkyne, že nerozumie dostatočne
slovenskému jazyku, je nútený každé podanie protistrany, ako aj rozhodnutia prekladať
do ukrajinského jazyka, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa je štátnou občiankou Slovenskej
republiky, používa titul JUDr. a v začiatočných fázach konania komunikovala so súdom
v slovenskom jazyku.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého
konania, na výzvy okresného súdu reagoval včas.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že správanie žalobkyne, ktoré možno považovať za obštrukčné, do značnej
miery ovplyvňovalo postup okresného súdu a vo veľkej miere prispelo k doterajšej dĺžke
napadnutého konania. Ústavný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s vyjadrením okresného
súdu, ktorý poukázal na relevantné okolnosti prípadu (využitie opravných prostriedkov
a potrebu prekladať písomnosti do cudzie jazyka, nepreberanie súdnych zásielok,
ospravedlnenia z nariadených termínov pojednávaní), ktoré prispeli k doterajšej dĺžke
napadnutého konania.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia
procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania
oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu
orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade
s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o procesných návrhoch
(na prerušenie konania, na zmena návrhu, na nariadenie predbežného opatrenia,
na vykonanie dôkazov, na prikázanie veci inému súdu), o opravných prostriedkoch
(odvolania, dovolanie), ako aj o vznesenej námietke zaujatosti ústavný súd zohľadnil
pri posúdení, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd, vychádzajúc z uskutočnených úkonov okresného súdu, konštatuje,
že okresný súd s výnimkou viac ako 15-mesačného obdobia nečinnosti od vydania
uznesenia z 24. februára 2012 do ďalšieho relevantného úkonu vo veci, ktorým bolo
pojednávanie uskutočnené 4. júna 2013, konal priebežne, nariaďoval pojednávania, ktoré
boli viackrát odročované bez prerokovania veci z dôvodov na strane žalobkyne, avšak
s odstupom niekoľkých mesiacov, čo v okolnostiach prípadu nemožno považovať
za dostatočne efektívny postup, a to aj napriek skutočnosti, že bolo potrebné písomnosti
preložiť do cudzieho jazyka.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
Za takýto nesústredený postup ústavný súd považuje skutočnosť, že v dôsledku
nesústredenej činnosti bolo potrebné vydať opravné uznesenia, opätovne predkladať súdny
spis príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti (pretože
nebolo zaujaté stanovisko k niektorým námietkam žalobkyne uvedeným v námietke).
Vychádzajúc z faktu, že napadnuté konanie nie je ani po viac ako 8 rokoch
právoplatne skončené (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.), v spojení so zistenou
viac ako 15-mesačnou nečinnosťou, s nedostatočne razantným prístupom a nesústredenou
činnosťou okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného
súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených
práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. 38 C 355/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2
výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
7 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „sa dlhodobo - takmer 8 (osem) rokov nachádza v stave
právnej neistoty, pričom táto právna neistota mu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj
nemateriálnu ujmu“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva ESĽP, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistený prieťah,
ako aj na jeho nesústredenú činnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,
správanie sťažovateľa, dôvody, na základe ktorých žiada priznať finančné zadosťučinenie,
a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,
považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto
sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada
trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu
363,79 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2017