Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)I. ÚS 100/2017
PDF · 405.56 KB
No categories available
I. ÚS 100/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijaté sťažnosti ,
, a , ,
zastúpených advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,
odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava
pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008),
Okresnou prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 62/12, Okresným súdom Trebišov
pod sp. zn. 1 T 42/2014 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 To 148/2016 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,
odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava
pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou
prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 62/12 a Okresným súdom Trebišov
pod sp. zn. 1 T 42/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Základné právo a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 To 148/2016 p o r u š e n é n e b o l i .
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré s ú Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava
v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) a Okresná prokuratúra Trebišov v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur) p o v i n n é vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. a p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 789,70 € (slovom sedemstoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiat
centov), ktoré s ú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné
oddelenie) Bratislava v sume 263,23 € (slovom dvestošesťdesiattri eur a dvadsaťtri centov),
Okresná prokuratúra Trebišov v sume 263,24 € (slovom dvestošesťdesiattri eur
a dvadsaťštyri centov) a Okresný súd Trebišov v sume 263,23 € (slovom dvestošesťdesiattri
eur a dvadsaťtri centov) p o v i n n é vyplatiť na účet ich právneho zástupcu
Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. I. ÚS 100/2017 z 15. februára 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,
odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne
pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov (ďalej len „okresná
prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Pv 62/12, Okresným súdom Trebišov (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 1 T 42/2014 a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
pod sp. zn. 8 To 148/2016 (ďalej aj „napadnuté trestné konanie“).
2. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 144/2017 z 2. marca 2017 prijal na ďalšie
konanie aj sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom
trestnom konaní ako celku vedenom ministerstvom vnútra, okresnou prokuratúrou,
okresným súdom a krajským súdom.
3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 10/2017-9 z 29. marca 2017 veci vedené
ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 100/2017 a sp. zn. II. ÚS 144/2017 spojil na spoločné
konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 100/2017.
4. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení
obvinených účastníkmi napadnutého trestného konania, ktoré začalo 8. decembra 2008
vznesením obvinenia sťažovateľom a ďalším piatim spoluobvineným. Napadnuté trestné
konanie prebieha viac ako osem rokov a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je
právoplatne skončené. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 1 T 42/2014 z 8. septembra 2016
rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku. Na základe odvolania podaného prokurátorom okresnej prokuratúry bola vec
predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
5. Podľa sťažovateľov dĺžka celého prebiehajúceho trestného konania ako celku, teda
od momentu vznesenia obvinenia, toho času vedeného na krajskom súde, osem rokov
a jeden mesiac (celkovo 97 mesiacov do dátumu spracovania predmetnej sťažnosti) nie je
ničím ospravedlniteľná. Vo vzťahu k predsúdnemu štádiu trestného konania (pátranie,
vyšetrovanie) uvádzajú, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pokladá
trestné konanie za jeden celok. V nadväznosti na to, opierajúc sa o judikatúru ESĽP,
žiadajú, aby ústavný súd „preskúmal celú dĺžku trestného konania, nie iba izolovane
vo vzťahu k orgánu verejnej moci, pred ktorým sa vec aktuálne nachádza, pretože ten orgán
(v čase spracovania tejto sťažnosti) dokonca nemusí spôsobiť prieťahy v konaní... Inak
povedané, podľa štrasburskej judikatúry nie je dôležité, aktuálne pred ktorým konkrétnym
orgánom verejnej moci sa daná vec nachádza, rozhodujúca je jedine celková dĺžka konania,
za ktorú v danom prípade zodpovedá Slovenská republika ako právny štát.“.
6. Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedli:
«Prvýkrát v danej trestnej veci o prieťahoch rozhodol ESĽP dňa 22. 10. 2015
[Declaration Case of Perhács v. Slovakia (Application no. 63158/14)].
Druhýkrát v danej trestnej veci o prieťahoch ESĽP rozhodol dňa 21. 07. 2016
[Declaration Case of Hami v. Slovakia (Application no. 54888/15)].
Tretíkrát v danej trestnej veci o prieťahoch ESĽP rozhodol dňa 21. 07. 2016
[Declaration Case of Szijjártó v. Slovakia (Application no. 54891/15)].
Napokon o prieťahoch v predmetnej trestnej veci rozhodol aj ústavný súd nálezom
č. k. I. ÚS 306/2016-49 zo 7. júla 2016...
Napriek tomu, že v danej trestnej veci ústavný súd konštatoval prieťahy v konaní
(sp. zn. I. ÚS 306/2016-49) nechal bez povšimnutia... odpoveď sekcie kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14. 06. 2016, sp. zn. SKIS-OO-
2016/001395-004...
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedome
a úmyselne podsunula, resp. predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé
(klamlivé) údaje, že v trestnej veci... bolo vykonaných cca 90 výsluchov obvinených.
Už z logiky veci vyplýva, že ak v danej trestnej veci bolo celkovo 7 obvinených,
tak v žiadnom prípade nemohlo byť vypočutých 90 obvinených...
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedome
a úmyselne podsunula, resp. predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé
(klamlivé) údaje aj v tom, že v označenej trestnej veci bolo vykonaných 60 výsluchov
svedkov. Je nepochybne preukázateľné..., že v danej trestnej veci vo vzťahu ku skutkom
kladeným všetkým 7 obvineným za vinu, nebol vykonaný žiadny výsluch osoby v procesnom
postavení svedka (teda ani jeden), ktorý by priamo vypovedal ku konkrétnym skutkom
kladeným nám za vinu. Inak povedané, boli vykonané celkovo 2 výsluchy 2 svedkov,
a to nadriadeného a po šiestich rokoch od vznesenia obvinenia
p. , pracovníka právneho oddelenia Colného úradu Michalovce... Táto
skutočnosť je potvrdená aj Okresným súdom Trebišov, keď počas hlavného pojednávania
nevykonal žiadny výsluch svedka.
... Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...
predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé (klamlivé) údaje aj v tom,
citujem: „...boli zabezpečené listinné podklady a potrebné expertízne vyjadrenia...“
V označenej trestnej veci neboli vykonané žiadne expertízne vyjadrenia. Pokiaľ ide
o „zabezpečené listinné podklady“, tak zrejme sekcia kontroly a inšpekčnej služby... má
na mysli kópie interných predpisov, ktorými vyšetrovateľ inšpekčnej služby nadbytočne
zaťažil trestný spis, čo taktiež opakovane konštatoval Okresný súd Trebišov.
... Neprimeraná dĺžka trestného konania bola zapríčinená primárne neefektívnou
a neodbornou činnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly
a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby východ (pôvodne
4. inšpekčné oddelenie) a sekundárne Okresnou prokuratúrou Trebišov, čo napokon
opakovane potvrdil aj Okresný súd Trebišov, keď dvakrát odmietol obžalobu prokurátora,
resp. dňa 08.09.2016 nás rozsudkom spod obžaloby prokurátora oslobodil, proti ktorému
prokurátor podal zjavne neodborné a nekvalifikované odvolanie, následkom čoho bude
ďalšie predĺženie trestného konania. Dôkazom neodbornosti odvolania prokurátora
je i skutočnosť, že zjavne ignoruje ustálenú judikatúru ústavného súdu a konštantnú
judikatúru štrasburského súdu, na ktorú sa Okresný súd Trebišov mimo iného odvolal.
... daná trestná vec je mimoriadne jednoduchá po skutkovej ako i právnej stránke.
Uvedené potvrdzuje aj postup Okresného súdu Trebišov, kedy na jednom jedinom hlavnom
pojednávaní dňa 08.09.2016 nás podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sme boli
ako obžalovaní trestne stíhaní.
... prokurátor naďalej (vedome) ignorujúc ustálenú judikatúru ústavného súdu
a konštantnú judikatúru štrasburského súdu podal zjavne nekvalifikované odvolanie, ktoré...
zakladá zneužitie práva na opravný prostriedok, resp. ide z jeho strany o zjavne
neopodstatnené odvolanie.»
7. Na základe uvádzaných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol
nálezom o porušení ich v záhlaví označených práv v napadnutom trestnom konaní ako celku
vedenom ministerstvom vnútra, okresnou prokuratúrou, okresným súdom a krajským
súdom; aby prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných
prieťahov, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a náhradu
trov konania.
8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
ministerstvo vnútra listom sp. zn. KM-OPS1-S-42/2017 z 19. júla 2017, okresná
prokuratúra listom č. k. 1 Pv 62/12/8811-171 z 20. apríla 2017, okresný súd zastúpený jeho
predsedom listom sp. zn. 1 SprV 265/2017 z 11. apríla 2017, krajský súd zastúpený jeho
predsedom listom sp. zn. 1 SprV 352/2017 z 20. apríla 2017 a právny zástupca sťažovateľa
listom z 23. septembra 2017.
8.1 Ministerstvo vnútra vo svojom stanovisku k veci najmä uviedlo:
„Na trestnom konaní sa v zásade podieľajú orgány činné v trestnom konaní
(t. j. vo fáze predsúdneho a prípravného konania policajt - vyšetrovateľ a prokurátor
ako orgán vykonávajúci dozor nad činnosťou policajta) a súd, ktoré orgány sú od seba
oddelené, navzájom nezávislé, s presným výpočtom všetkých kompetencií a postupov
v jednotlivých fázach trestného konania v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok... Vzhľadom na uvedené je podľa odporcu 1/ nevyhnutné
rozlišovať aj zodpovednosť týchto orgánov za konkrétny postup v trestnom konaní. Odporca
1/ sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľov, podľa ktorého je potrebné trestné konanie
brať ako jeden celok. Policajt totiž nemá žiadne možnosti ako môže ovplyvniť postup
prokurátora alebo súdu. V zmysle § 208 Trestného poriadku jedným zo spôsobom ako môže
policajt skončiť vyšetrovanie je podanie návrhu na obžalobu prokurátorovi, čím sa podľa
odporcu 1/ zodpovednosť za priebeh trestného konania u policajta končí a presúva sa
na príslušného prokurátora, resp. súd. Policajt predsa nemôže niesť zodpovednosť
za štádium trestného konania, ktorého sa aktívne nezúčastňuje. Vzhľadom na uvedené podľa
odporcu 1/ je nevyhnutné aby sa zodpovednosť za prípadné prieťahy v trestnom konaní
posudzovala s ohľadom na konkrétny orgán v jednotlivých štádiách trestného konania.
... Odporca 1/ sa ďalej nemôže stotožniť ani s názorom sťažovateľov, podľa ktorého
za celkovú dĺžku trestného konania v danom prípade zodpovedá Slovenská republika.
Odporca 1/ pripomína, že ústavná sťažnosť sťažovateľov sa neriadi ustanoveniami zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, kde štát objektívne zodpovedá za spôsobenú škodu. Slovenská
republika ako subjekt so samostatnou procesnou spôsobilosťou napokon nie je pasívne
vecne legitimovaný v tomto konaní, preto ani nemôže niesť zodpovednosť za namietané
porušenie práv sťažovateľov spôsobených prieťahmi v trestnom konaní, či už v jednotlivých
fázach trestného konania alebo v trestnom konaní ako celku.
V konkrétnej trestnej veci sťažovateľov bolo začaté trestné stíhanie dňa 09. 09. 2008
pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008. Následne v období od 25. 11. 2008 do 08. 12. 2008 bolo
vyšetrovateľmi špecializovaného tímu Ministerstva vnútra SR zriadeného pri sekcii kontroly
a inšpekčnej služby MV SR vznesené obvinenie spolu 28 colníkom (vrátane sťažovateľov),
jednému príslušníkovi Policajného zboru (pre trestné činy prijímania úplatku, zneužívanie
právomoci verejného činiteľa a podielnictva) a 4 civilným osobám (pre trestný čin
podplácania). Dňa 04. 02. 2009 bolo trestné stíhanie sťažovateľov vylúčené na samostatné
konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009. Dňa 11. 10. 2010 bolo
vyšetrovanie ukončené s návrhom na podanie obžaloby. Dňa 10. 02. 2012 prokurátor
Okresnej prokuratúry Trebišov podal na Okresný súd Trebišov obžalobu, ktorá bola súdom
dňa 26. 04. 2012 odmietnutá a vec bola vrátená prokurátorovi. Následne prokurátor
dňa 10. 04. 2013 vrátil vec do prípravného konania na doplnenie vyšetrovania.
Dňa 14. 08. 2014 bolo vyšetrovanie po jeho doplnení opätovne ukončené s návrhom
na podanie obžaloby.
Zodpovednosť odporcu 1/ za prípadné prieťahy v trestnom konaní sa preto môže
posudzovať jedine v období od 08. 12. 2008 (vznesenie obvinenia sťažovateľom)
do 11. 10. 2010 (podanie návrhu na obžalobu) a neskôr v období od 10. 04. 2013 (vrátenie
veci do prípravného konania) do 14. 08. 2014 (opätovné podanie návrhu na obžalobu).
Aby súd mohol skonštatovať zodpovednosť odporcu 1/ za prípadné prieťahy v trestnom
konaní, musí preskúmať postup policajta v prípravnom konaní vo vyššie uvedenom období,
v ktorom bolo vo veci vedené vyšetrovanie príslušníkom Policajného zboru.
... Vzhľadom na počet obvinených osôb a rozsah trestnej činnosti možno uzavrieť,
že išlo o náročnú trestnú vec najmä z dôvodu, že pri kvalifikovaní jednotlivých skutkových
podstát trestných činov prichádzalo do úvahy spoločné konanie ostatných spoluobvinených
(bývalých kolegov) vo forme spolupáchateľstva, preto sa potreba vykonaných úkonov
musela posudzovať nielen na trestnú vec sťažovateľov. Z tohto dôvodu so skutkami
sťažovateľov súvisia aj ďalšie trestné konania, napríklad konanie na Špecializovanom
trestnom súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T 30/2013, kde boli
obžalovaní (bývalí kolegovia sťažovateľov na Colnom úrade) právoplatne odsúdení
na nepodmienečné tresty odňatia slobody za obdobnú trestnú činnosť.
Podľa názoru odporcu 1/ vyšetrovateľ v trestnej veci sťažovateľov viedol
vyšetrovanie primerane a bez prieťahov, vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu,
najmä na počet spoluobvinených osôb, osoby obvinených ako príslušníkov Policajného
zboru, náročnosťou zabezpečenia potrebných dôkazov, počtom strán vyšetrovacích spisov
atď.. Odporca 1/ pripomína, že dozor nad postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní
vykonáva príslušný prokurátor, ktorý opakovane preskúmal postup policajta v tejto veci
(vyjadrenie prokurátora zo dňa 23. 09. 2013 a 09. 05. 2014) avšak bez toho, aby
konštatoval akékoľvek pochybenia alebo prieťahy v konaní.
... Čo sa týka dôvodov odmietnutia obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania,
za obsah podanej obžaloby zodpovedá prokurátor, ktorý obžalobu na súd podáva. Podľa
odporcu 1/ ani prípadná potreba doplnenia dokazovania automaticky neznamená, že by
vyšetrovanie bolo vedené neefektívne alebo neodborne tak ako sa domnievajú sťažovatelia.
Otázka dostatočného preukázania skutkového tvrdenia vrátane právnej kvalifikácie
trestných činov prináleží prokurátorovi, ktorý po skončení vyšetrovania podáva na súd
obžalobu s návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca 1/ dospel k záveru, že svojím
postupom nespôsobil prieťahy v trestnom konaní, naopak v prípravnom konaní postupoval
v súlade so zákonom, preto nenesie žiadnu zodpovednosť za neprimeranú dĺžku trestného
konania. Odporca 1/ svojim konaním neporušil práva sťažovateľov, preto ich nárok
na primerané finančné zadosťučinenie voči odporcovi 1/ nie je dôvodný.“
8.2 Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k veci predovšetkým uviedla:
„Predmetná trestná vec obvinených a
, ako aj iných bola na Okresnú prokuratúru Trebišov odstúpená z Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 20. 01. 2012 spolu
s ukončeným vyšetrovacím spisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...
a jeho návrhom na podanie obžaloby...
V danej veci... si dovoľujem poukázať na tú skutočnosť, že vyšetrovateľom PZ bolo
stíhaných celkovo 8 obvinených a z právneho a skutkového hľadiska sa jednalo o pomerne
komplikovanú trestnú vec vzhľadom aj na potrebu vykonávania procesných úkonov,
o ktorých bolo potrebné upovedomovať všetkých obvinených a ich obhajcov a detailne
vyselektovať účasť jednotlivých obvinených na spáchaných skutkoch. V neposlednom rade...
k celkovej dĺžke konania na Okresnej prokuratúre Trebišov prispeli aj početné podania
jednotlivých obvinených na okresnú prokuratúru, ktorými sa bolo potrebné zaoberať
v zmysle Trestného poriadku, ako aj Zákona o prokuratúre, a to buď príslušným
prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov, pripadne prokurátorom Krajskej
prokuratúry v Košiciach.
... z celkovej doby konania v predmetnej trestnej veci, na ktorú poukazujú vo svojich
sťažnostiach a , bolo trestné konanie
realizované, resp. vykonávaný prokurátorský dozor Okresnou prokuratúrou Trebišov
celkovo 19 mesiacov z celkovej doby konania uvádzanej sťažovateľmi 97 mesiacov. Mám
za to, že v tejto dobe boli Okresnou prokuratúrou Trebišov vykonávané riadne a včas všetky
procesné úkony, ktoré Trestný poriadok zveruje do právomoci a povinnosti prokurátora,
a to okrem pokynov prokurátora, vykonávania previerok vyšetrovacieho spisu, aj početné
rozhodnutia v súvislosti so žiadosťami obvinených, ktoré ako je nižšie uvedené, boli
Okresnou prokuratúrou Trebišov, prípadne Krajskou prokuratúrou v Košiciach realizované
takmer s mesačnou periodicitou.
V období, kedy bola vec realizovaná, resp. dozorovaná Okresnou prokuratúrou
Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 62/12, bolo do vyšetrovacieho spisu zabezpečené v zmysle
požiadaviek uvedených v rozhodnutiach Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu
v Košiciach rozsiahle množstvo listinného materiálu, boli vykonané výsluchy svedkov
celkovo v rozsahu 430 listov nachádzajúcich sa v 3. zväzku predmetného vyšetrovacieho
spisu Inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Mimo iných bol vykonaný dňa 10. 10. 2016 výsluch
svedka , taktiež svedka . Bol zabezpečený prepis obrazovo-
zvukových záznamov vo veci všetkých obvinených, taktiež prekladateľský úkon z jazyka
maďarského do jazyka slovenského prekladateľkou č. 5/2014.
Na základe žiadosti vyšetrovateľa bola dňa 07. 02. 2014 doručená správa Colného úradu
Michalovce ohľadom služobnej činnosti jednotlivých colníkov v súvislosti s vedenou
trestnou vecou, súčasne rozhodnutia riaditeľstva Colného úradu Michalovce v súvislosti
s touto činnosťou, prezenčné listiny z porád vedenia colného úradu, záznamy z pracovných
porád v súvislosti s činnosťou, ktorá bola obvineným kladená za vinu. Dňa 26. 06. 2014 bol
ako svedok vypočutý . Ako listinný dôkaz bol zabezpečený Režim
hraničného priechodu Čierna nad Tisou - ČOP v súvislosti s vykonávaním hraničnej
a colnej kontroly na železničnom hraničnom priechode s colníkmi Colného úradu
Michalovce, rozhodnutia Colného riaditeľstva SR vo veci oboznamovania colníkov
s rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Následne boli
vyšetrovateľom PZ zabezpečené charakteristiky na obvinených a vykonané preštudovanie
vyšetrovacieho spisu všetkými obvinenými a ich obhajcami.
Ku konaniu na okresnej prokuratúre chronologicky uvádzam, že po naštudovaní
vyšetrovacieho spisu prokurátorom, ktorému bola predmetná vec pridelená, bola
dňa 10. 02. 2012, teda 20 dní od doručenia predmetného vyšetrovacieho spisu, podaná
obžaloba na Okresný súd Trebišov...
Uznesením Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 3T/26/2012 zo dňa 26. 04. 2012,
doručeným na Okresnú prokuratúru Trebišov dňa 05. 06. 2012, bola obžaloba odmietnutá
a vec vrátená prokurátorovi. Okresnou prokuratúrou Trebišov bola toho istého dňa podaná
sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov...
Krajský súd v Košiciach uznesením... zamietol sťažnosť okresného prokurátora.
Predmetné uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo na Okresnú prokuratúru Trebišov
doručené dňa 28. 02. 2013. Na danú trestnú vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis bol
z Okresného súdu Trebišov doručený na Okresnú prokuratúru Trebišov dňa 14. 03. 2013.
... v predmetnom období, teda od 10. 02. 2012 do 14. 03. 2013, teda 1 rok a 1
mesiac, sa daná trestná vec nachádzala v konaní pred súdom a teda zo strany Okresnej
prokuratúry Trebišov nemohli byť vo veci vykonávané procesné úkony.
Po doručení vyšetrovacieho spisu z Okresného súdu Trebišov bola opatrením
prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 08. 04. 2013 vrátená vec
vyšetrovateľovi PZ na doplnenie vyšetrovania spolu s pokynom prokurátora v intenciách
odôvodnení uznesenia Okresného súdu Trebišov o vrátení veci, ako aj Krajského súdu v
Košiciach, ktorým zamietol sťažnosť okresného prokurátora.
... Na základe vykonaného dokazovania bol dňa 19. 08. 2014 predložený vyšetrovací
spis Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR na Okresnú prokuratúru Trebišov
s návrhom na podanie obžaloby...
Dňa 07. 10. 2014 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov podaná...
obžaloba na Okresný súd Trebišov spolu s príslušným vyšetrovacím spisom... Dovoľujem si
poznamenať, že po dni podania obžaloby už v predmetnej veci vyšetrovací spis nebol
k dispozícii okresnej prokuratúry..., nakoľko sa... nachádzal... plne v dispozícii Okresného
súdu Trebišov, prípadne Krajského súdu v Košiciach...
K podaným sťažnostiam... uvádzam, že z celkovej doby konania, teda od vznesenia
obvinenia obom sťažovateľom... bolo trestné konanie realizované, resp. vykonávaný
prokurátorský dozor v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku do doby
odstúpenia danej trestnej veci na Okresnú prokuratúru Trebišov, prokurátorom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, teda od 08. 12. 2008
do 20. 01. 2012, čo predstavuje celkovo dobu necelých 38 mesiacov.
Po podaní prvej, ako aj druhej obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov, konal
Okresný súd Trebišov a Krajský súd v Košiciach v dobe od 10. 02. 2012 do 14. 03. 2013
a následne od 07. 10. 2014 až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach dňa 13. 02. 2017,
čo predstavuje celkovú dobu konania 41 mesiacov.
Daná trestná vec bola Okresnou prokuratúrou Trebišov realizovaná, resp.
vykonávaný dozor v trestnom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku
v dobe od 20. 01. 2012 do 10. 02. 2012 a následne od 04. 03. 2013 do 07. 10. 2014,
čo predstavuje celkovú dobu 19 mesiacov, počas ktorej boli riadne vykonávané úkony
trestného konania... Mám teda za to, že v predmetnej trestnej veci nedošlo Okresnou
prokuratúrou Trebišov k porušeniu základných práv sťažovateľov... Dovolím si zastávať
názor, že vzhľadom na rozsah úkonov vykonaných Okresnou prokuratúrou Trebišov
v prípravnom konaní sa javí celková doba realizácie týchto úkonov v trvaní 19 mesiacov
ako primeraná. Úkony boli okresnou prokuratúrou vykonávané riadne a včas
bez zbytočných prieťahov...
Taktiež z podaných sťažností vyplýva, že sťažovatelia v predložených sťažnostiach
žiadnym konkrétnym spôsobom nenapádajú realizáciu úkonov trestného konania Okresnou
prokuratúrou Trebišov v priebehu prípravného konania, avšak spôsobenie prieťahov
v konaní pripisujú Okresnej prokuratúre Trebišov až v štádiu po podaní obžaloby, kedy
vo veci koná nestranný a nezávislý súd. Dovoľujem si uviesť, že prokurátor je v konaní
pred súdom iba stranou súdneho konania tak, ako aj sťažovatelia... a v zmysle platnej
právnej úpravy prislúchajú aj prokurátorovi ako strane tohto konania práva na podanie
opravného prostriedku voči rozhodnutiam Okresného súdu Trebišov. Mám za to,
že napádaná skutočnosť sťažovateľmi, že sa v danej trestnej veci jednalo o zjavne
neopodstatnené využitie týchto opravných prostriedkov, považujem za čisto subjektívny
názor sťažovateľov. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť,
že po tom, čo Okresný súd Trebišov opätovne odmietol novú obžalobu prokurátora zo dňa
07. 10. 2014, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach konštatované, že okresný súd
nepostupoval správne, jeho uznesenie zrušil a prikázal Okresnému súdu Trebišov, aby
vo veci konal a vytýčil hlavné pojednávanie. Z tohto uznesenia Krajského súdu Košice
vyplýva, že tento zjavne považoval doplnenie dokazovania v prípravnom konaní v zmysle
jeho predchádzajúcich inštrukcií za dostačujúce a teda skutkový stav opísaný v obžalobe
odôvodnený na prijatie obžaloby súdom a vykonanie hlavného pojednávania.
Taktiež sa nemôžem stotožniť so skutočnosťami uvádzanými v sťažnostiach oboch
sťažovateľov v súvislosti s podaním odvolania okresného prokurátora voči rozsudku
Okresného súdu Trebišov, kde na základe ich tvrdenia týmto malo dôjsť k prieťahom
v konaní. Opätovne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že prokurátor je v konaní
pred súdom iba stranou súdneho konania a prináležia mu teda všetky práva uvedené
v Trestnom poriadku, teda aj právo podať odvolanie voči rozsudku okresného súdu...
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti... mám teda za to, že i napriek
celkovej dobe konania na Okresnej prokuratúre Trebišov v trvaní 19 mesiacov, nebolo
zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov v rámci realizácie úkonov prípravného konania
zasiahnuté do práv sťažovateľov..., pričom k celkovej dobe konania v značenej miere
prispelo aj zabezpečovanie pomerne rozsiahleho listinného dôkazného materiálu v zmysle
požiadaviek rozhodnutí Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach
a v neposlednom rade aj potreba procesného riešenia pomerne veľkého rozsahu podaní
vykonávaných pravidelne spoluobvinenými v predmetnej trestnej veci, čo spôsobilo,
že vyšetrovací spis sa z celkovej doby konania na Okresnej prokuratúre Trebišov nachádzal
aj na nadriadených prokuratúrach Okresnej prokuratúry Trebišov.
Mám teda za to, že v dobe dispozície právami a povinnosťami Okresnej prokuratúry
Trebišov ako orgánu vykonávajúceho dozor v prípravnom konaní, vynímajúc realizáciu
úkonov Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach, nedošlo k prieťahom v konaní,
ktoré by zakladali namietané porušenia základných práv sťažovateľov... Z týchto dôvodov
Okresná prokuratúra Trebišov navrhuje, aby podané sťažnosti
a vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Trebišov ako odporcovi boli ako
nedôvodné zamietnuté.“
8.3 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnostiam predovšetkým
uviedol:
„... po preštudovaní trestného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1 T/42/2014,
som nezistil žiadne pochybenia zákonného sudcu, ktoré by mali za následok porušenie...
práv sťažovateľa.
Okresný súd Trebišov už uznesením sp. zn. 3T/26/2012 zo dňa 26. 4. 2012 odmietol
obžalobu a vrátil vec prokurátorovi. Po došetrení veci a po podaní obžaloby, súd opätovne
postupoval podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, avšak odvolací súd dňa 21. 12. 2015
napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.
V dôsledku odchodu zákonného sudcu JUDr. Mariána Sopoligu do dôchodku
(1. 7. 2015), bola dňa 10. 2. 2016 vec pridelená Rozvrhom práce Okresného súdu Trebišov
na rok 2016, JUDr. Martinovi Kurečkovi, ktorý v roku 2016 vec rozhodol tak, že
obžalovaných spod obžaloby oslobodil.“
8.4 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažností najmä
uviedol:
„Vykonaným šetrením... som zistil, že dňa 13. 2. 2012 prokurátor Okresnej
prokuratúry Trebišov podal Okresnému súdu v Trebišove obžalobu sp. zn. 1 Pv/62/2012
na a , t. č. a spol. pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 26. 4. 2012 sp. zn. 3T/26/2012 obžalobu
odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Následne predmetná trestná vec bola dňa 29. 6. 2012
predložená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o podanej sťažnosti prokurátorom.
Krajský súd uznesením zo dňa 31. 12. 2012 sp. zn. 4 To/61/2012 zamietol sťažnosť
okresného prokurátora. Rozhodnutie bolo súdom písomne vyhotovené dňa 21. 2. 2013
po predĺžení lehoty z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a vec vrátená Okresnému
súdu Trebišov dňa 26. 2. 2013.
Prokurátor vo veci opäť dňa 8. 10. 2014 podal obžalobu Okresnému súdu Trebišov...
Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 5. 3. 2015 sp. zn. 1 T/42/2014 obžalobu odmietol
a vrátil vec prokurátorovi.
Dňa 14. 4. 2015 bola trestná vec predložená Krajskému súdu v Košiciach
na rozhodnutie o podaných sťažnostiach prokurátora a štyroch obvinených (nie však
sťažovateľov).
Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením sp.zn. 8 To/31/2015 - 1142 zo dňa
21. 12. 2015 tak, že zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.
Rozhodnutie bolo písomne vyhotovené dňa 17. 2. 2016 po predĺžení lehoty
na vyhotovenie rozhodnutia z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a vec bola
vrátená Okresnému súdu Trebišov dňa 24. 2. 2016.
V súvislosti s namietanými právami sťažovateľov... pokiaľ ide o konanie na Krajskom
súde v Košiciach, vzhľadom na vyššie uvedený prehľad úkonov v predmetnej trestnej veci,
je žiaduce uviesť, že táto vec po právnej stránke síce patrí do štandardnej rozhodovacej
agendy všeobecného súdnictva, ale na druhej strane je potrebné komplexne vyhodnotiť
aj rozsah spisového materiálu, ktorý sa odvíja od zistenia, že ide o skupinovú trestnú vec
s počtom obvinených osôb sedem, čo nesporne ovplyvnilo dĺžku času nevyhnutného na jej
naštudovanie krajským súdom pred jeho rozhodnutím. Zároveň je žiaduce zohľadniť aj tú
skutočnosť, že senát odvolacieho súdu v danom období mal pridelené aj ďalšie veci určené
na prejednanie a rozhodnutie, pričom musí zachovať aj poradie napadnutých vecí a
zároveň rešpektovať právo prednosti na rozhodnutie väzobných vecí. Dĺžku konania
krajského súdu ovplyvnila aj práceneschopnosť zákonného sudcu, ktorá zapríčinila
predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia sťažnostným súdom.
... predmetná trestná vec bola ostatne predložená na rozhodnutie o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 8. 9. 2016 sp. zn. 1T/42/2014
Krajskému súdu v Košiciach dňa 15. 12. 2016. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením
zo dňa 13. 3. 2017 sp. zn. 8 To/148/2016 tak, že odvolanie okresného prokurátora zamietol.
V súčasnosti plynie lehota 30 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
na jeho písomné vyhotovenie.
V tejto časti konania krajského súdu v jeho postupe sme nezistili zbytočné prieťahy
spočívajúce v nečinnosti, ba práve naopak, postup odvolacieho súdu a jeho úkony boli
efektívne.
Pre úplnosť poznamenávame, že nie je v moci krajského súdu ovplyvniť celkovú dĺžku
konania v posudzovanej trestnej veci od 8. 12. 2008. Krajský súd v Košiciach vo veci
rozhodoval trikrát, pričom celková doba konania na krajskom súde teda predstavovala
21 mesiacov, čo je z nášho pohľadu akceptovateľné, pretože je to primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu a skutočnostiam, na ktoré bolo v tomto vyjadrení poukázané. Konanie
bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach dňa 13. 3. 2017.
Za daných okolností sťažovateľmi a
, t. č. namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru postupom Krajského súdu
v Košiciach považujeme za nedôvodné a preto navrhujeme sťažnosti sťažovateľov...
nevyhovieť.“
8.5 Právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k vyjadreniam
ministerstva vnútra, okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu podaním
z 23. septembra 2017 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2017, v ktorom zotrval
na dôvodoch podaných sťažností a ďalej uviedol:
„Pokiaľ ide o vyjadrenia Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach,
sťažovatelia k týmto nemajú žiadne výhrady, pretože tieto orgány verejnej moci sa
nedopustili takých prieťahov v konaní, ktoré by mali za následok porušenie sťažovateľmi
označených základných práv a slobôd.
... sťažovatelia v prípade uznania prieťahov žiadajú finančné zadosťučinenie výlučne
od ministerstva a Okresnej prokuratúry Trebišov. Napokon aj dĺžku doby, počas ktorej sa
trestná vec nachádzala pred Okresným súdom Trebišov a Krajským súdom v Košiciach,
treba pričítať orgánom prípravného konania, a to z dôvodu nesprávneho (neefektívneho)
úradného (procesného) postupu, ktorý sa objektívne prejavil primárne v tom, že došlo
k opakovanému odmietnutiu obžaloby prokurátora a vráteniu veci do prípravného konania,
o čom musel na základe podanej sťažnosti prokurátora opakovane rozhodovať Krajský súd
v Košiciach.
... Prieťahom v konaní sa ani teoreticky nemohli dopustiť obvinení, a to aj napriek
tomu, že ich bolo spolu sedem, pretože sa všetci siedmi dostavili na hlavné pojednávanie
konané dňa 08. 09. 2016 a rovnako aj na verejné zasadnutie konané dňa 13. 03. 2017, kedy
Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora zamietol.
... Sťažovatelia argumentáciu a poukazovanie na iné trestné konania považujú
za zavádzanie ústavného súdu so snahou ministerstva účelne prezentovať zložitosť prípadu.
Fakt, že súd prvého stupňa v danej trestnej veci konal a vo veci meritórne rozhodol
na jedinom hlavnom pojednávaní objektívne vylučuje tvrdenie ministerstva, že išlo
o náročnú trestnú vec.
... Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresnej prokuratúry Trebišov, argumentácia je obdobná
ako argumentácia ministerstva, pričom na rozdiel od ministerstva, Okresná prokuratúra
Trebišov uvádza 32 obvinených colníkov. Sťažovatelia len opakujú, že v ich trestnej veci
bolo obvinených spolu 7 colníkov. Ani po skutkovej a ani po právnej stránke nešlo
o komplikovanú trestnú vec, tak ako poukazuje Okresná prokuratúra Trebišov. Zložitosť
trestnej veci vylučuje aj skutočnosť, že v danej trestnej veci bolo celkom vypočutých
7 obvinených a 2 svedkovia, resp. na hlavnom pojednávaní iba 7 obvinených...
Argumentácia dozorového prokurátora o rozsiahlom množstve listinného materiálu celkovo
v rozsahu 430 listov nachádzajúcich sa v 3. zväzkoch vyšetrovacieho spisu, ktorou sa snaží
navodiť zložitosť vyšetrovanej veci, je z viacerých dôvodov taktiež právne neudržateľná.
Po prvé, v zmysle judikatúry všeobecných súdov zabezpečenie, resp. vyžiadanie listinných
dôkazov z hľadiska vyšetrovanie nemožno považovať za úkony náročné... Po druhé, v danej
trestnej veci napokon súd prvého stupňa poukázal a vytkol orgánom prípravného konania,
že do spisu nadbytočne zabezpečili, resp. vyhotovili fotokópie rôznych právnych predpisov,
interných predpisov, nariadení, rozkazov, pokynov a príkazov. Navyše, samotná objemnosť
vyšetrovacieho spisu, bez ohľadu na počet listov, ešte neznamená, že ide o zložitú, resp.
komplikovanú trestnú vec.
Na jednej strane dozorový prokurátor poukazuje na ďalšie trestné veci, ktoré boli
vylúčené na samostatné konania, čo už samo o sebe je prekvapivé, keďže od momentu ich
vylúčenia ide o iné samostatné trestné veci, na druhej strane však zamlčal, že v jednej
takejto trestnej veci, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, už nepodal ani odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa.“
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v trestnom konaní
ako celku postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009
(pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), postupom okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 42/2014 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali
rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
15. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom
obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje
strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol
príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude
(rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).
16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
17. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci
sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná
lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry
osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie (napr. II. ÚS 32/03, I. ÚS 11/08). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha
predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom
konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená,
že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj
procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.
18. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie nebolo po právnej stránke zložité. Podľa názoru
ústavného súdu však vec sťažovateľov vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý
súvisel s väčším počtom obvinených, ktorých bolo pôvodne 32, a po vylúčení na samostatné
konanie 7. Ústavný súd však poznamenáva, že ani skutková zložitosť veci nemôže
ospravedlniť neúmernú celkovú dĺžku trestného konania.
19. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom
konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom. V súvislosti s námietkou okresnej prokuratúry týkajúcou
sa procesnej aktivity sťažovateľov a ďalších obvinených poukazuje ústavný súd na svoju
ustálenú judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom
(stranou) konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,
ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu
konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012).
20. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup ministerstva vnútra, okresnej
prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom trestnom konaní,
pričom vychádzal jednak z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z prehľadu spisu
okresného súdu sp. zn. 1 T 42/2014 spracovaného v konaní vedenom ústavným súdom
pod sp. zn. I. ÚS 306/2016. Napadnuté trestné konanie začalo vznesením obvinenia
uznesením ministerstva vnútra ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008 a bolo
právoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu z 13. marca 2017, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného
súdu z 8. septembra 2016. Vzhľadom na celkovú dĺžku trestného stíhania sťažovateľov
(8 a pol roka) ústavný súd nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup orgánov
činných v trestnom konaní a okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia
trestná vec musí byť po takej dlhej dobe právoplatne skončená, ináč dochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Dobu 8 a pol roka treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať
za neakceptovateľnú a ničím neospravedlniteľnú.
21. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 To 148/2016, ktoré začalo predložením veci krajskému súdu
15. decembra 2016, ústavný súd konštatuje, že v jeho postupe nevzhliadol namietané
porušenie označených práv sťažovateľov, keďže krajský súd rozhodol o odvolaní okresného
prokurátora 13. marca 2017, teda do troch mesiacov, čo treba považovať za lehotu
primeranú a ústavne akceptovateľnú.
22. V súvislosti s obranou okresnej prokuratúry, že nespôsobila prieťahy
v napadnutom konaní, keďže ňou vykonávané úkony boli realizované riadne a včas, ústavný
súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho
orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,
23. Podľa názoru ústavného súdu neprimeraná dĺžka konania bola vo veci
sťažovateľov zapríčinená aj neefektívnym postupom okresnej prokuratúry, keď obžaloba
obsahujúca po formálnej a vecnej stránke všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorá by
mohla byť podkladom na prerokovanie veci pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní,
bola okresnému súdu doručená 8. októbra 2014, teda takmer 6 rokov od vznesenia
obvinenia.
24. Vo vzťahu k argumentácii okresnej prokuratúry o potrebe procesného riešenia
veľkého počtu podaní obvinených, čo spôsobilo, že vyšetrovací spis sa nachádzal
aj na nadriadených prokuratúrach, ústavný súd uvádza, že vyšetrovateľ vždy disponuje
kópiou, alebo tzv. konceptom vyšetrovacieho spisu, preto skutočnosť, že vo veci bol podaný
podnet, resp. iné podanie, ktoré je potrebné vybaviť, nemôže byť dôvodom nekonania
orgánu činného v trestnom konaní. Na uvedenú námietku preto nebolo možné prihliadnuť.
25. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že neprimeranou dĺžkou
napadnutého trestného konania ako celku vedeného ministerstvom vnútra
pod ČVS: SKIS 49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), okresnou
prokuratúrou pod sp. zn. 1 Pv 62/12 a okresným súdom pod sp. zn. 1 T 42/2014 bolo
porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia). Naopak, vo vzťahu k postupu krajského
súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 8 To 148/2016 ústavný súd vyslovil,
že nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľov (bod 2 výroku rozhodnutia).
26. Vzhľadom na to, že 13. marca 2017 bola predmetná vec na krajskom súde
právoplatne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie
podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
27. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 €
vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré malo dopad na spoločenské
postavenie sťažovateľov, ich rodinné a osobné vzťahy.
28. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný
súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na neprimeranú dĺžku
napadnutého trestného konania považuje za primerané v sume 4 000 € každému
sťažovateľovi (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Na úhradu primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd zaviazal rovnakou sumou ministerstvo vnútra a okresnú
prokuratúru, pretože neprimeraná dĺžka konania bola vo veci sťažovateľov zapríčinená
v rozhodujúcej miere postupom ministerstva vnútra a okresnej prokuratúry.
29. Ústavný súd napokon rozhodol (podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
pred ústavným súdom advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., ktorý si uplatnil
nárok na ich úhradu v celkovej sume 937,02 €. Pri výpočte trov právneho zastúpenia
sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený
v roku 2017 je 147,33 € a pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov je 73,67 €
a hodnota režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) je 8,84 €. S poukazom na výsledok
konania vznikol sťažovateľom spoločne a nerozdielne nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby uskutočnené v roku 2017 zvlášť pre každého sťažovateľa (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2017 spoločne pre oboch sťažovateľov (vyjadrenie z 23. septembra 2017)
v celkovej sume 789,70 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd sťažovateľom nepriznal
nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017,
a to za vyjadrenie z 29. apríla 2017 k vhodnosti ústneho pojednávania, pretože neprinieslo
žiadne nové poznatky k meritórnemu prerokovaniu veci. Sťažovateľom tak vznikol
spoločne a nerozdielne nárok na úhradu trov v celkovej sume 789,70 €, tak ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Trovy konania sú ministerstvo vnútra,
okresná prokuratúra a okresný súd povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
30. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2018