Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 100/2017

Spojené na spoločné konanie rozhodnutím PLs. ÚS 10/2017
„SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 10/2017-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. marca 2017 prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 62/12, Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 1 T 42/2014 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 To 148/2016, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. I. ÚS 100/2017 z 15. februára 2017 prijal na ďalšie konanie, a sťažnosť , zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V- 2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. 1 Pv 62/12, Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 1 T 42/2014 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 To 148/2016, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 144/2017 z 2. marca 2017 prijal na ďalšie konanie, a takto rozhodol: Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 100/2017 a sp. zn. II. ÚS 144/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 100/2017."

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-67

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej, sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijaté sťažnosti ,

, a , ,

zastúpených advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,

odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava

pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008),

Okresnou prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. , Okresným súdom Trebišov

pod sp. zn. a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní vedenom Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,

odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava

pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou

prokuratúrou Trebišov pod sp. zn. a Okresným súdom Trebišov

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l i .

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré s ú Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,

odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) a Okresná prokuratúra Trebišov v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur) p o v i n n é vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. a p r i z n á v a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 789,70 € (slovom sedemstoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiat

centov), ktoré s ú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej

služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné

oddelenie) Bratislava v sume 263,23 € (slovom dvestošesťdesiattri eur a dvadsaťtri centov),

Okresná prokuratúra Trebišov v sume 263,24 € (slovom dvestošesťdesiattri eur

a dvadsaťštyri centov) a Okresný súd Trebišov v sume 263,23 € (slovom dvestošesťdesiattri

eur a dvadsaťtri centov) p o v i n n é vyplatiť na účet ich právneho zástupcu

Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 15. februára 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby,

odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne

pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) pod sp. zn. , Okresným súdom Trebišov (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté trestné konanie“).

2. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 2. marca 2017 prijal na ďalšie

konanie aj sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom

trestnom konaní ako celku vedenom ministerstvom vnútra, okresnou prokuratúrou,

okresným súdom a krajským súdom.

3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. -9 z 29. marca 2017 veci vedené

ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. spojil na spoločné

konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. .

4. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení

obvinených účastníkmi napadnutého trestného konania, ktoré začalo 8. decembra 2008

vznesením obvinenia sťažovateľom a ďalším piatim spoluobvineným. Napadnuté trestné

konanie prebieha viac ako osem rokov a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je

právoplatne skončené. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 8. septembra 2016

rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného

poriadku. Na základe odvolania podaného prokurátorom okresnej prokuratúry bola vec

predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

5. Podľa sťažovateľov dĺžka celého prebiehajúceho trestného konania ako celku, teda

od momentu vznesenia obvinenia, toho času vedeného na krajskom súde, osem rokov

a jeden mesiac (celkovo 97 mesiacov do dátumu spracovania predmetnej sťažnosti) nie je

ničím ospravedlniteľná. Vo vzťahu k predsúdnemu štádiu trestného konania (pátranie,

vyšetrovanie) uvádzajú, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pokladá

trestné konanie za jeden celok. V nadväznosti na to, opierajúc sa o judikatúru ESĽP,

žiadajú, aby ústavný súd „preskúmal celú dĺžku trestného konania, nie iba izolovane

vo vzťahu k orgánu verejnej moci, pred ktorým sa vec aktuálne nachádza, pretože ten orgán

(v čase spracovania tejto sťažnosti) dokonca nemusí spôsobiť prieťahy v konaní... Inak

povedané, podľa štrasburskej judikatúry nie je dôležité, aktuálne pred ktorým konkrétnym

orgánom verejnej moci sa daná vec nachádza, rozhodujúca je jedine celková dĺžka konania,

za ktorú v danom prípade zodpovedá Slovenská republika ako právny štát.“.

6. Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedli:

«Prvýkrát v danej trestnej veci o prieťahoch rozhodol ESĽP dňa 22. 10. 2015

[Declaration Case of Perhács v. Slovakia (Application no. 63158/14)].

Druhýkrát v danej trestnej veci o prieťahoch ESĽP rozhodol dňa 21. 07. 2016

[Declaration Case of Hami v. Slovakia (Application no. 54888/15)].

Tretíkrát v danej trestnej veci o prieťahoch ESĽP rozhodol dňa 21. 07. 2016

[Declaration Case of Szijjártó v. Slovakia (Application no. 54891/15)].

Napokon o prieťahoch v predmetnej trestnej veci rozhodol aj ústavný súd nálezom

č. k. -49 zo 7. júla 2016...

Napriek tomu, že v danej trestnej veci ústavný súd konštatoval prieťahy v konaní

(sp. zn. -49) nechal bez povšimnutia... odpoveď sekcie kontroly a inšpekčnej

služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14. 06. 2016, sp. zn. SKIS-OO-

-004...

Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedome

a úmyselne podsunula, resp. predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé

(klamlivé) údaje, že v trestnej veci... bolo vykonaných cca 90 výsluchov obvinených.

Už z logiky veci vyplýva, že ak v danej trestnej veci bolo celkovo 7 obvinených,

tak v žiadnom prípade nemohlo byť vypočutých 90 obvinených...

Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedome

a úmyselne podsunula, resp. predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé

(klamlivé) údaje aj v tom, že v označenej trestnej veci bolo vykonaných 60 výsluchov

svedkov. Je nepochybne preukázateľné..., že v danej trestnej veci vo vzťahu ku skutkom

kladeným všetkým 7 obvineným za vinu, nebol vykonaný žiadny výsluch osoby v procesnom

postavení svedka (teda ani jeden), ktorý by priamo vypovedal ku konkrétnym skutkom

kladeným nám za vinu. Inak povedané, boli vykonané celkovo 2 výsluchy 2 svedkov,

a to nadriadeného a po šiestich rokoch od vznesenia obvinenia

p. , pracovníka právneho oddelenia Colného úradu Michalovce... Táto

skutočnosť je potvrdená aj Okresným súdom Trebišov, keď počas hlavného pojednávania

nevykonal žiadny výsluch svedka.

... Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...

predložila ústavnému súdu zjavne zavádzajúce a nepravdivé (klamlivé) údaje aj v tom,

citujem: „...boli zabezpečené listinné podklady a potrebné expertízne vyjadrenia...“

V označenej trestnej veci neboli vykonané žiadne expertízne vyjadrenia. Pokiaľ ide

o „zabezpečené listinné podklady“, tak zrejme sekcia kontroly a inšpekčnej služby... má

na mysli kópie interných predpisov, ktorými vyšetrovateľ inšpekčnej služby nadbytočne

zaťažil trestný spis, čo taktiež opakovane konštatoval Okresný súd Trebišov.

... Neprimeraná dĺžka trestného konania bola zapríčinená primárne neefektívnou

a neodbornou činnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby východ (pôvodne

4. inšpekčné oddelenie) a sekundárne Okresnou prokuratúrou Trebišov, čo napokon

opakovane potvrdil aj Okresný súd Trebišov, keď dvakrát odmietol obžalobu prokurátora,

resp. dňa 08.09.2016 nás rozsudkom spod obžaloby prokurátora oslobodil, proti ktorému

prokurátor podal zjavne neodborné a nekvalifikované odvolanie, následkom čoho bude

ďalšie predĺženie trestného konania. Dôkazom neodbornosti odvolania prokurátora

je i skutočnosť, že zjavne ignoruje ustálenú judikatúru ústavného súdu a konštantnú

judikatúru štrasburského súdu, na ktorú sa Okresný súd Trebišov mimo iného odvolal.

... daná trestná vec je mimoriadne jednoduchá po skutkovej ako i právnej stránke.

Uvedené potvrdzuje aj postup Okresného súdu Trebišov, kedy na jednom jedinom hlavnom

pojednávaní dňa 08.09.2016 nás podľa oslobodil

spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sme boli

ako obžalovaní trestne stíhaní.

... prokurátor naďalej (vedome) ignorujúc ustálenú judikatúru ústavného súdu

a konštantnú judikatúru štrasburského súdu podal zjavne nekvalifikované odvolanie, ktoré...

zakladá zneužitie práva na opravný prostriedok, resp. ide z jeho strany o zjavne

neopodstatnené odvolanie.»

7. Na základe uvádzaných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol

nálezom o porušení ich v záhlaví označených práv v napadnutom trestnom konaní ako celku

vedenom ministerstvom vnútra, okresnou prokuratúrou, okresným súdom a krajským

súdom; aby prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a náhradu

trov konania.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

ministerstvo vnútra listom sp. zn. KM-OPS1-S-42/2017 z 19. júla 2017, okresná

prokuratúra listom č. k. -171 z 20. apríla 2017, okresný súd zastúpený jeho

predsedom listom sp. zn. z 11. apríla 2017, krajský súd zastúpený jeho

predsedom listom sp. zn. z 20. apríla 2017 a právny zástupca sťažovateľa

listom z 23. septembra 2017.

8.1 Ministerstvo vnútra vo svojom stanovisku k veci najmä uviedlo:

„Na trestnom konaní sa v zásade podieľajú orgány činné v trestnom konaní

(t. j. vo fáze predsúdneho a prípravného konania policajt - vyšetrovateľ a prokurátor

ako orgán vykonávajúci dozor nad činnosťou policajta) a súd, ktoré orgány sú od seba

oddelené, navzájom nezávislé, s presným výpočtom všetkých kompetencií a postupov

v jednotlivých fázach trestného konania v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

č. ... Vzhľadom na uvedené je podľa odporcu 1/ nevyhnutné

rozlišovať aj zodpovednosť týchto orgánov za konkrétny postup v trestnom konaní. Odporca

1/ sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľov, podľa ktorého je potrebné trestné konanie

brať ako jeden celok. Policajt totiž nemá žiadne možnosti ako môže ovplyvniť postup

prokurátora alebo súdu. V zmysle jedným zo spôsobom ako môže

policajt skončiť vyšetrovanie je podanie návrhu na obžalobu prokurátorovi, čím sa podľa

odporcu 1/ zodpovednosť za priebeh trestného konania u policajta končí a presúva sa

na príslušného prokurátora, resp. súd. Policajt predsa nemôže niesť zodpovednosť

za štádium trestného konania, ktorého sa aktívne nezúčastňuje. Vzhľadom na uvedené podľa

odporcu 1/ je nevyhnutné aby sa zodpovednosť za prípadné prieťahy v trestnom konaní

posudzovala s ohľadom na konkrétny orgán v jednotlivých štádiách trestného konania.

... Odporca 1/ sa ďalej nemôže stotožniť ani s názorom sťažovateľov, podľa ktorého

za celkovú dĺžku trestného konania v danom prípade zodpovedá Slovenská republika.

Odporca 1/ pripomína, že ústavná sťažnosť sťažovateľov sa neriadi ustanoveniami zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, kde štát objektívne zodpovedá za spôsobenú škodu. Slovenská

republika ako subjekt so samostatnou procesnou spôsobilosťou napokon nie je pasívne

vecne legitimovaný v tomto konaní, preto ani nemôže niesť zodpovednosť za namietané

porušenie práv sťažovateľov spôsobených prieťahmi v trestnom konaní, či už v jednotlivých

fázach trestného konania alebo v trestnom konaní ako celku.

V konkrétnej trestnej veci sťažovateľov bolo začaté trestné stíhanie dňa 09. 09. 2008

pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008. Následne v období od 25. 11. 2008 do 08. 12. 2008 bolo

vyšetrovateľmi špecializovaného tímu Ministerstva vnútra SR zriadeného pri sekcii kontroly

a inšpekčnej služby MV SR vznesené obvinenie spolu 28 colníkom (vrátane sťažovateľov),

jednému príslušníkovi Policajného zboru (pre trestné činy prijímania úplatku, zneužívanie

právomoci verejného činiteľa a podielnictva) a 4 civilným osobám (pre trestný čin

podplácania). Dňa 04. 02. 2009 bolo trestné stíhanie sťažovateľov vylúčené na samostatné

konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009. Dňa 11. 10. 2010 bolo

vyšetrovanie ukončené s návrhom na podanie obžaloby. Dňa 10. 02. 2012 prokurátor

Okresnej prokuratúry Trebišov podal na Okresný súd Trebišov obžalobu, ktorá bola súdom

dňa 26. 04. 2012 odmietnutá a vec bola vrátená prokurátorovi. Následne prokurátor

dňa 10. 04. 2013 vrátil vec do prípravného konania na doplnenie vyšetrovania.

Dňa 14. 08. 2014 bolo vyšetrovanie po jeho doplnení opätovne ukončené s návrhom

na podanie obžaloby.

Zodpovednosť odporcu 1/ za prípadné prieťahy v trestnom konaní sa preto môže

posudzovať jedine v období od 08. 12. 2008 (vznesenie obvinenia sťažovateľom)

do 11. 10. 2010 (podanie návrhu na obžalobu) a neskôr v období od 10. 04. 2013 (vrátenie

veci do prípravného konania) do 14. 08. 2014 (opätovné podanie návrhu na obžalobu).

Aby súd mohol skonštatovať zodpovednosť odporcu 1/ za prípadné prieťahy v trestnom

konaní, musí preskúmať postup policajta v prípravnom konaní vo vyššie uvedenom období,

v ktorom bolo vo veci vedené vyšetrovanie príslušníkom Policajného zboru.

... Vzhľadom na počet obvinených osôb a rozsah trestnej činnosti možno uzavrieť,

že išlo o náročnú trestnú vec najmä z dôvodu, že pri kvalifikovaní jednotlivých skutkových

podstát trestných činov prichádzalo do úvahy spoločné konanie ostatných spoluobvinených

(bývalých kolegov) vo forme spolupáchateľstva, preto sa potreba vykonaných úkonov

musela posudzovať nielen na trestnú vec sťažovateľov. Z tohto dôvodu so skutkami

sťažovateľov súvisia aj ďalšie trestné konania, napríklad konanie na Špecializovanom

trestnom súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , kde boli

obžalovaní (bývalí kolegovia sťažovateľov na Colnom úrade) právoplatne odsúdení

na nepodmienečné tresty odňatia slobody za obdobnú trestnú činnosť.

Podľa názoru odporcu 1/ vyšetrovateľ v trestnej veci sťažovateľov viedol

vyšetrovanie primerane a bez prieťahov, vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu,

najmä na počet spoluobvinených osôb, osoby obvinených ako príslušníkov Policajného

zboru, náročnosťou zabezpečenia potrebných dôkazov, počtom strán vyšetrovacích spisov

atď.. Odporca 1/ pripomína, že dozor nad postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní

vykonáva príslušný prokurátor, ktorý opakovane preskúmal postup policajta v tejto veci

(vyjadrenie prokurátora zo dňa 23. 09. 2013 a 09. 05. 2014) avšak bez toho, aby

konštatoval akékoľvek pochybenia alebo prieťahy v konaní.

... Čo sa týka dôvodov odmietnutia obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania,

za obsah podanej obžaloby zodpovedá prokurátor, ktorý obžalobu na súd podáva. Podľa

odporcu 1/ ani prípadná potreba doplnenia dokazovania automaticky neznamená, že by

vyšetrovanie bolo vedené neefektívne alebo neodborne tak ako sa domnievajú sťažovatelia.

Otázka dostatočného preukázania skutkového tvrdenia vrátane právnej kvalifikácie

trestných činov prináleží prokurátorovi, ktorý po skončení vyšetrovania podáva na súd

obžalobu s návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca 1/ dospel k záveru, že svojím

postupom nespôsobil prieťahy v trestnom konaní, naopak v prípravnom konaní postupoval

v súlade so zákonom, preto nenesie žiadnu zodpovednosť za neprimeranú dĺžku trestného

konania. Odporca 1/ svojim konaním neporušil práva sťažovateľov, preto ich nárok

na primerané finančné zadosťučinenie voči odporcovi 1/ nie je dôvodný.“

8.2 Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k veci predovšetkým uviedla:

„Predmetná trestná vec obvinených a

, ako aj iných bola na Okresnú prokuratúru Trebišov odstúpená z Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 20. 01. 2012 spolu

s ukončeným vyšetrovacím spisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...

a jeho návrhom na podanie obžaloby...

V danej veci... si dovoľujem poukázať na tú skutočnosť, že vyšetrovateľom PZ bolo

stíhaných celkovo 8 obvinených a z právneho a skutkového hľadiska sa jednalo o pomerne

komplikovanú trestnú vec vzhľadom aj na potrebu vykonávania procesných úkonov,

o ktorých bolo potrebné upovedomovať všetkých obvinených a ich obhajcov a detailne

vyselektovať účasť jednotlivých obvinených na spáchaných skutkoch. V neposlednom rade...

k celkovej dĺžke konania na Okresnej prokuratúre Trebišov prispeli aj početné podania

jednotlivých obvinených na okresnú prokuratúru, ktorými sa bolo potrebné zaoberať

v zmysle , ako aj Zákona o prokuratúre, a to buď príslušným

prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov, pripadne prokurátorom Krajskej

prokuratúry v Košiciach.

... z celkovej doby konania v predmetnej trestnej veci, na ktorú poukazujú vo svojich

sťažnostiach a , bolo trestné konanie

realizované, resp. vykonávaný prokurátorský dozor Okresnou prokuratúrou Trebišov

celkovo 19 mesiacov z celkovej doby konania uvádzanej sťažovateľmi 97 mesiacov. Mám

za to, že v tejto dobe boli Okresnou prokuratúrou Trebišov vykonávané riadne a včas všetky

procesné úkony, ktoré zveruje do právomoci a povinnosti prokurátora,

a to okrem pokynov prokurátora, vykonávania previerok vyšetrovacieho spisu, aj početné

rozhodnutia v súvislosti so žiadosťami obvinených, ktoré ako je nižšie uvedené, boli

Okresnou prokuratúrou Trebišov, prípadne Krajskou prokuratúrou v Košiciach realizované

takmer s mesačnou periodicitou.

V období, kedy bola vec realizovaná, resp. dozorovaná Okresnou prokuratúrou

Trebišov pod sp. zn. , bolo do vyšetrovacieho spisu zabezpečené v zmysle

požiadaviek uvedených v rozhodnutiach Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu

v Košiciach rozsiahle množstvo listinného materiálu, boli vykonané výsluchy svedkov

celkovo v rozsahu 430 listov nachádzajúcich sa v 3. zväzku predmetného vyšetrovacieho

spisu Inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Mimo iných bol vykonaný dňa 10. 10. 2016 výsluch

svedka , taktiež svedka . Bol zabezpečený prepis obrazovo-

zvukových záznamov vo veci všetkých obvinených, taktiež prekladateľský úkon z jazyka

maďarského do jazyka slovenského prekladateľkou č. 5/2014.

Na základe žiadosti vyšetrovateľa bola dňa 07. 02. 2014 doručená správa Colného úradu

Michalovce ohľadom služobnej činnosti jednotlivých colníkov v súvislosti s vedenou

trestnou vecou, súčasne rozhodnutia riaditeľstva Colného úradu Michalovce v súvislosti

s touto činnosťou, prezenčné listiny z porád vedenia colného úradu, záznamy z pracovných

porád v súvislosti s činnosťou, ktorá bola obvineným kladená za vinu. Dňa 26. 06. 2014 bol

ako svedok vypočutý . Ako listinný dôkaz bol zabezpečený Režim

hraničného priechodu Čierna nad Tisou - ČOP v súvislosti s vykonávaním hraničnej

a colnej kontroly na železničnom hraničnom priechode s colníkmi Colného úradu

Michalovce, rozhodnutia Colného riaditeľstva SR vo veci oboznamovania colníkov

s rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Následne boli

vyšetrovateľom PZ zabezpečené charakteristiky na obvinených a vykonané preštudovanie

vyšetrovacieho spisu všetkými obvinenými a ich obhajcami.

Ku konaniu na okresnej prokuratúre chronologicky uvádzam, že po naštudovaní

vyšetrovacieho spisu prokurátorom, ktorému bola predmetná vec pridelená, bola

dňa 10. 02. 2012, teda 20 dní od doručenia predmetného vyšetrovacieho spisu, podaná

obžaloba na Okresný súd Trebišov...

Uznesením Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. zo dňa 26. 04. 2012,

doručeným na Okresnú prokuratúru Trebišov dňa 05. 06. 2012, bola obžaloba odmietnutá

a vec vrátená prokurátorovi. Okresnou prokuratúrou Trebišov bola toho istého dňa podaná

sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov...

Krajský súd v Košiciach uznesením... zamietol sťažnosť okresného prokurátora.

Predmetné uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo na Okresnú prokuratúru Trebišov

doručené dňa 28. 02. 2013. Na danú trestnú vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis bol

z Okresného súdu Trebišov doručený na Okresnú prokuratúru Trebišov dňa 14. 03. 2013.

... v predmetnom období, teda od 10. 02. 2012 do 14. 03. 2013, teda 1 rok a 1

mesiac, sa daná trestná vec nachádzala v konaní pred súdom a teda zo strany Okresnej

prokuratúry Trebišov nemohli byť vo veci vykonávané procesné úkony.

Po doručení vyšetrovacieho spisu z Okresného súdu Trebišov bola opatrením

prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 08. 04. 2013 vrátená vec

vyšetrovateľovi PZ na doplnenie vyšetrovania spolu s pokynom prokurátora v intenciách

odôvodnení uznesenia Okresného súdu Trebišov o vrátení veci, ako aj Krajského súdu v

Košiciach, ktorým zamietol sťažnosť okresného prokurátora.

... Na základe vykonaného dokazovania bol dňa 19. 08. 2014 predložený vyšetrovací

spis Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR na Okresnú prokuratúru Trebišov

s návrhom na podanie obžaloby...

Dňa 07. 10. 2014 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov podaná...

obžaloba na Okresný súd Trebišov spolu s príslušným vyšetrovacím spisom... Dovoľujem si

poznamenať, že po dni podania obžaloby už v predmetnej veci vyšetrovací spis nebol

k dispozícii okresnej prokuratúry..., nakoľko sa... nachádzal... plne v dispozícii Okresného

súdu Trebišov, prípadne Krajského súdu v Košiciach...

K podaným sťažnostiam... uvádzam, že z celkovej doby konania, teda od vznesenia

obvinenia obom sťažovateľom... bolo trestné konanie realizované, resp. vykonávaný

prokurátorský dozor v zmysle príslušných ustanovení do doby

odstúpenia danej trestnej veci na Okresnú prokuratúru Trebišov, prokurátorom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, teda od 08. 12. 2008

do 20. 01. 2012, čo predstavuje celkovo dobu necelých 38 mesiacov.

Po podaní prvej, ako aj druhej obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov, konal

Okresný súd Trebišov a Krajský súd v Košiciach v dobe od 10. 02. 2012 do 14. 03. 2013

a následne od 07. 10. 2014 až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach dňa 13. 02. 2017,

čo predstavuje celkovú dobu konania 41 mesiacov.

Daná trestná vec bola Okresnou prokuratúrou Trebišov realizovaná, resp.

vykonávaný dozor v trestnom konaní v zmysle príslušných ustanovení

v dobe od 20. 01. 2012 do 10. 02. 2012 a následne od 04. 03. 2013 do 07. 10. 2014,

čo predstavuje celkovú dobu 19 mesiacov, počas ktorej boli riadne vykonávané úkony

trestného konania... Mám teda za to, že v predmetnej trestnej veci nedošlo Okresnou

prokuratúrou Trebišov k porušeniu základných práv sťažovateľov... Dovolím si zastávať

názor, že vzhľadom na rozsah úkonov vykonaných Okresnou prokuratúrou Trebišov

v prípravnom konaní sa javí celková doba realizácie týchto úkonov v trvaní 19 mesiacov

ako primeraná. Úkony boli okresnou prokuratúrou vykonávané riadne a včas

bez zbytočných prieťahov...

Taktiež z podaných sťažností vyplýva, že sťažovatelia v predložených sťažnostiach

žiadnym konkrétnym spôsobom nenapádajú realizáciu úkonov trestného konania Okresnou

prokuratúrou Trebišov v priebehu prípravného konania, avšak spôsobenie prieťahov

v konaní pripisujú Okresnej prokuratúre Trebišov až v štádiu po podaní obžaloby, kedy

vo veci koná nestranný a nezávislý súd. Dovoľujem si uviesť, že prokurátor je v konaní

pred súdom iba stranou súdneho konania tak, ako aj sťažovatelia... a v zmysle platnej

právnej úpravy prislúchajú aj prokurátorovi ako strane tohto konania práva na podanie

opravného prostriedku voči rozhodnutiam Okresného súdu Trebišov. Mám za to,

že napádaná skutočnosť sťažovateľmi, že sa v danej trestnej veci jednalo o zjavne

neopodstatnené využitie týchto opravných prostriedkov, považujem za čisto subjektívny

názor sťažovateľov. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť,

že po tom, čo Okresný súd Trebišov opätovne odmietol novú obžalobu prokurátora zo dňa

07. 10. 2014, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach konštatované, že okresný súd

nepostupoval správne, jeho uznesenie zrušil a prikázal Okresnému súdu Trebišov, aby

vo veci konal a vytýčil hlavné pojednávanie. Z tohto uznesenia Krajského súdu Košice

vyplýva, že tento zjavne považoval doplnenie dokazovania v prípravnom konaní v zmysle

jeho predchádzajúcich inštrukcií za dostačujúce a teda skutkový stav opísaný v obžalobe

odôvodnený na prijatie obžaloby súdom a vykonanie hlavného pojednávania.

Taktiež sa nemôžem stotožniť so skutočnosťami uvádzanými v sťažnostiach oboch

sťažovateľov v súvislosti s podaním odvolania okresného prokurátora voči rozsudku

Okresného súdu Trebišov, kde na základe ich tvrdenia týmto malo dôjsť k prieťahom

v konaní. Opätovne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že prokurátor je v konaní

pred súdom iba stranou súdneho konania a prináležia mu teda všetky práva uvedené

v , teda aj právo podať odvolanie voči rozsudku okresného súdu...

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti... mám teda za to, že i napriek

celkovej dobe konania na Okresnej prokuratúre Trebišov v trvaní 19 mesiacov, nebolo

zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov v rámci realizácie úkonov prípravného konania

zasiahnuté do práv sťažovateľov..., pričom k celkovej dobe konania v značenej miere

prispelo aj zabezpečovanie pomerne rozsiahleho listinného dôkazného materiálu v zmysle

požiadaviek rozhodnutí Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach

a v neposlednom rade aj potreba procesného riešenia pomerne veľkého rozsahu podaní

vykonávaných pravidelne spoluobvinenými v predmetnej trestnej veci, čo spôsobilo,

že vyšetrovací spis sa z celkovej doby konania na Okresnej prokuratúre Trebišov nachádzal

aj na nadriadených prokuratúrach Okresnej prokuratúry Trebišov.

Mám teda za to, že v dobe dispozície právami a povinnosťami Okresnej prokuratúry

Trebišov ako orgánu vykonávajúceho dozor v prípravnom konaní, vynímajúc realizáciu

úkonov Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

a Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach, nedošlo k prieťahom v konaní,

ktoré by zakladali namietané porušenia základných práv sťažovateľov... Z týchto dôvodov

Okresná prokuratúra Trebišov navrhuje, aby podané sťažnosti

a vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Trebišov ako odporcovi boli ako

nedôvodné zamietnuté.“

8.3 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnostiam predovšetkým

uviedol:

„... po preštudovaní trestného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. ,

som nezistil žiadne pochybenia zákonného sudcu, ktoré by mali za následok porušenie...

práv sťažovateľa.

Okresný súd Trebišov už uznesením sp. zn. zo dňa 26. 4. 2012 odmietol

obžalobu a vrátil vec prokurátorovi. Po došetrení veci a po podaní obžaloby, súd opätovne

postupoval podľa , avšak odvolací súd dňa 21. 12. 2015

napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.

V dôsledku odchodu zákonného sudcu JUDr. Mariána Sopoligu do dôchodku

(1. 7. 2015), bola dňa 10. 2. 2016 vec pridelená Rozvrhom práce Okresného súdu Trebišov

na rok 2016, JUDr. Martinovi Kurečkovi, ktorý v roku 2016 vec rozhodol tak, že

obžalovaných spod obžaloby oslobodil.“

8.4 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažností najmä

uviedol:

„Vykonaným šetrením... som zistil, že dňa 13. 2. 2012 prokurátor Okresnej

prokuratúry Trebišov podal Okresnému súdu v Trebišove obžalobu sp. zn.

na a , t. č. a spol. pre zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 326

ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.

Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 26. 4. 2012 sp. zn. obžalobu

odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Následne predmetná trestná vec bola dňa 29. 6. 2012

predložená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o podanej sťažnosti prokurátorom.

Krajský súd uznesením zo dňa 31. 12. 2012 sp. zn. zamietol sťažnosť

okresného prokurátora. Rozhodnutie bolo súdom písomne vyhotovené dňa 21. 2. 2013

po predĺžení lehoty z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a vec vrátená Okresnému

súdu Trebišov dňa 26. 2. 2013.

Prokurátor vo veci opäť dňa 8. 10. 2014 podal obžalobu Okresnému súdu Trebišov...

Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 5. 3. 2015 sp. zn. obžalobu odmietol

a vrátil vec prokurátorovi.

Dňa 14. 4. 2015 bola trestná vec predložená Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o podaných sťažnostiach prokurátora a štyroch obvinených (nie však

sťažovateľov).

Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením sp.zn. - 1142 zo dňa

21. 12. 2015 tak, že zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu

konal a rozhodol.

Rozhodnutie bolo písomne vyhotovené dňa 17. 2. 2016 po predĺžení lehoty

na vyhotovenie rozhodnutia z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a vec bola

vrátená Okresnému súdu Trebišov dňa 24. 2. 2016.

V súvislosti s namietanými právami sťažovateľov... pokiaľ ide o konanie na Krajskom

súde v Košiciach, vzhľadom na vyššie uvedený prehľad úkonov v predmetnej trestnej veci,

je žiaduce uviesť, že táto vec po právnej stránke síce patrí do štandardnej rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva, ale na druhej strane je potrebné komplexne vyhodnotiť

aj rozsah spisového materiálu, ktorý sa odvíja od zistenia, že ide o skupinovú trestnú vec

s počtom obvinených osôb sedem, čo nesporne ovplyvnilo dĺžku času nevyhnutného na jej

naštudovanie krajským súdom pred jeho rozhodnutím. Zároveň je žiaduce zohľadniť aj tú

skutočnosť, že senát odvolacieho súdu v danom období mal pridelené aj ďalšie veci určené

na prejednanie a rozhodnutie, pričom musí zachovať aj poradie napadnutých vecí a

zároveň rešpektovať právo prednosti na rozhodnutie väzobných vecí. Dĺžku konania

krajského súdu ovplyvnila aj práceneschopnosť zákonného sudcu, ktorá zapríčinila

predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia sťažnostným súdom.

... predmetná trestná vec bola ostatne predložená na rozhodnutie o odvolaní

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 8. 9. 2016 sp. zn.

Krajskému súdu v Košiciach dňa 15. 12. 2016. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením

zo dňa 13. 3. 2017 sp. zn. tak, že odvolanie okresného prokurátora zamietol.

V súčasnosti plynie lehota 30 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu

na jeho písomné vyhotovenie.

V tejto časti konania krajského súdu v jeho postupe sme nezistili zbytočné prieťahy

spočívajúce v nečinnosti, ba práve naopak, postup odvolacieho súdu a jeho úkony boli

efektívne.

Pre úplnosť poznamenávame, že nie je v moci krajského súdu ovplyvniť celkovú dĺžku

konania v posudzovanej trestnej veci od 8. 12. 2008. Krajský súd v Košiciach vo veci

rozhodoval trikrát, pričom celková doba konania na krajskom súde teda predstavovala

21 mesiacov, čo je z nášho pohľadu akceptovateľné, pretože je to primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu a skutočnostiam, na ktoré bolo v tomto vyjadrení poukázané. Konanie

bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach dňa 13. 3. 2017.

Za daných okolností sťažovateľmi a

, t. č. namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 SR, ako aj práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru postupom Krajského súdu

v Košiciach považujeme za nedôvodné a preto navrhujeme sťažnosti sťažovateľov...

nevyhovieť.“

8.5 Právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k vyjadreniam

ministerstva vnútra, okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu podaním

z 23. septembra 2017 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2017, v ktorom zotrval

na dôvodoch podaných sťažností a ďalej uviedol:

„Pokiaľ ide o vyjadrenia Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach,

sťažovatelia k týmto nemajú žiadne výhrady, pretože tieto orgány verejnej moci sa

nedopustili takých prieťahov v konaní, ktoré by mali za následok porušenie sťažovateľmi

označených základných práv a slobôd.

... sťažovatelia v prípade uznania prieťahov žiadajú finančné zadosťučinenie výlučne

od ministerstva a Okresnej prokuratúry Trebišov. Napokon aj dĺžku doby, počas ktorej sa

trestná vec nachádzala pred Okresným súdom Trebišov a Krajským súdom v Košiciach,

treba pričítať orgánom prípravného konania, a to z dôvodu nesprávneho (neefektívneho)

úradného (procesného) postupu, ktorý sa objektívne prejavil primárne v tom, že došlo

k opakovanému odmietnutiu obžaloby prokurátora a vráteniu veci do prípravného konania,

o čom musel na základe podanej sťažnosti prokurátora opakovane rozhodovať Krajský súd

v Košiciach.

... Prieťahom v konaní sa ani teoreticky nemohli dopustiť obvinení, a to aj napriek

tomu, že ich bolo spolu sedem, pretože sa všetci siedmi dostavili na hlavné pojednávanie

konané dňa 08. 09. 2016 a rovnako aj na verejné zasadnutie konané dňa 13. 03. 2017, kedy

Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora zamietol.

... Sťažovatelia argumentáciu a poukazovanie na iné trestné konania považujú

za zavádzanie ústavného súdu so snahou ministerstva účelne prezentovať zložitosť prípadu.

Fakt, že súd prvého stupňa v danej trestnej veci konal a vo veci meritórne rozhodol

na jedinom hlavnom pojednávaní objektívne vylučuje tvrdenie ministerstva, že išlo

o náročnú trestnú vec.

... Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresnej prokuratúry Trebišov, argumentácia je obdobná

ako argumentácia ministerstva, pričom na rozdiel od ministerstva, Okresná prokuratúra

Trebišov uvádza 32 obvinených colníkov. Sťažovatelia len opakujú, že v ich trestnej veci

bolo obvinených spolu 7 colníkov. Ani po skutkovej a ani po právnej stránke nešlo

o komplikovanú trestnú vec, tak ako poukazuje Okresná prokuratúra Trebišov. Zložitosť

trestnej veci vylučuje aj skutočnosť, že v danej trestnej veci bolo celkom vypočutých

7 obvinených a 2 svedkovia, resp. na hlavnom pojednávaní iba 7 obvinených...

Argumentácia dozorového prokurátora o rozsiahlom množstve listinného materiálu celkovo

v rozsahu 430 listov nachádzajúcich sa v 3. zväzkoch vyšetrovacieho spisu, ktorou sa snaží

navodiť zložitosť vyšetrovanej veci, je z viacerých dôvodov taktiež právne neudržateľná.

Po prvé, v zmysle judikatúry všeobecných súdov zabezpečenie, resp. vyžiadanie listinných

dôkazov z hľadiska vyšetrovanie nemožno považovať za úkony náročné... Po druhé, v danej

trestnej veci napokon súd prvého stupňa poukázal a vytkol orgánom prípravného konania,

že do spisu nadbytočne zabezpečili, resp. vyhotovili fotokópie rôznych právnych predpisov,

interných predpisov, nariadení, rozkazov, pokynov a príkazov. Navyše, samotná objemnosť

vyšetrovacieho spisu, bez ohľadu na počet listov, ešte neznamená, že ide o zložitú, resp.

komplikovanú trestnú vec.

Na jednej strane dozorový prokurátor poukazuje na ďalšie trestné veci, ktoré boli

vylúčené na samostatné konania, čo už samo o sebe je prekvapivé, keďže od momentu ich

vylúčenia ide o iné samostatné trestné veci, na druhej strane však zamlčal, že v jednej

takejto trestnej veci, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, už nepodal ani odvolanie

proti rozsudku súdu prvého stupňa.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v trestnom konaní

ako celku postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009

(pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

).

15. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom

obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude

(rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

17. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci

sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná

lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry

osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať

prísnejšie (napr. , ). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha

predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom

konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená,

že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

18. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie nebolo po právnej stránke zložité. Podľa názoru

ústavného súdu však vec sťažovateľov vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý

súvisel s väčším počtom obvinených, ktorých bolo pôvodne 32, a po vylúčení na samostatné

konanie 7. Ústavný súd však poznamenáva, že ani skutková zložitosť veci nemôže

ospravedlniť neúmernú celkovú dĺžku trestného konania.

19. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. V súvislosti s námietkou okresnej prokuratúry týkajúcou

sa procesnej aktivity sťažovateľov a ďalších obvinených poukazuje ústavný súd na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom

(stranou) konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (, , ).

20. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup ministerstva vnútra, okresnej

prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom trestnom konaní,

pričom vychádzal jednak z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z prehľadu spisu

okresného súdu sp. zn. spracovaného v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. . Napadnuté trestné konanie začalo vznesením obvinenia

uznesením ministerstva vnútra ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008 a bolo

právoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu z 13. marca 2017, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného

súdu z 8. septembra 2016. Vzhľadom na celkovú dĺžku trestného stíhania sťažovateľov

(8 a pol roka) ústavný súd nepovažoval za potrebné podrobne skúmať postup orgánov

činných v trestnom konaní a okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia

trestná vec musí byť po takej dlhej dobe právoplatne skončená, ináč dochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Dobu 8 a pol roka treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať

za neakceptovateľnú a ničím neospravedlniteľnú.

21. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktoré začalo predložením veci krajskému súdu

15. decembra 2016, ústavný súd konštatuje, že v jeho postupe nevzhliadol namietané

porušenie označených práv sťažovateľov, keďže krajský súd rozhodol o odvolaní okresného

prokurátora 13. marca 2017, teda do troch mesiacov, čo treba považovať za lehotu

primeranú a ústavne akceptovateľnú.

22. V súvislosti s obranou okresnej prokuratúry, že nespôsobila prieťahy

v napadnutom konaní, keďže ňou vykonávané úkony boli realizované riadne a včas, ústavný

súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho

orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

23. Podľa názoru ústavného súdu neprimeraná dĺžka konania bola vo veci

sťažovateľov zapríčinená aj neefektívnym postupom okresnej prokuratúry, keď obžaloba

obsahujúca po formálnej a vecnej stránke všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorá by

mohla byť podkladom na prerokovanie veci pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní,

bola okresnému súdu doručená 8. októbra 2014, teda takmer 6 rokov od vznesenia

obvinenia.

24. Vo vzťahu k argumentácii okresnej prokuratúry o potrebe procesného riešenia

veľkého počtu podaní obvinených, čo spôsobilo, že vyšetrovací spis sa nachádzal

aj na nadriadených prokuratúrach, ústavný súd uvádza, že vyšetrovateľ vždy disponuje

kópiou, alebo tzv. konceptom vyšetrovacieho spisu, preto skutočnosť, že vo veci bol podaný

podnet, resp. iné podanie, ktoré je potrebné vybaviť, nemôže byť dôvodom nekonania

orgánu činného v trestnom konaní. Na uvedenú námietku preto nebolo možné prihliadnuť.

25. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že neprimeranou dĺžkou

napadnutého trestného konania ako celku vedeného ministerstvom vnútra

pod ČVS: SKIS 49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), okresnou

prokuratúrou pod sp. zn. a okresným súdom pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia). Naopak, vo vzťahu k postupu krajského

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd vyslovil,

že nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľov (bod 2 výroku rozhodnutia).

26. Vzhľadom na to, že 13. marca 2017 bola predmetná vec na krajskom súde

právoplatne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

27. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 €

vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré malo dopad na spoločenské

postavenie sťažovateľov, ich rodinné a osobné vzťahy.

28. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na neprimeranú dĺžku

napadnutého trestného konania považuje za primerané v sume 4 000 € každému

sťažovateľovi (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Na úhradu primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd zaviazal rovnakou sumou ministerstvo vnútra a okresnú

prokuratúru, pretože neprimeraná dĺžka konania bola vo veci sťažovateľov zapríčinená

v rozhodujúcej miere postupom ministerstva vnútra a okresnej prokuratúry.

29. Ústavný súd napokon rozhodol (podľa )

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., ktorý si uplatnil

nárok na ich úhradu v celkovej sume 937,02 €. Pri výpočte trov právneho zastúpenia

sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2017 je 147,33 € a pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov je 73,67 €

a hodnota režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) je 8,84 €. S poukazom na výsledok

konania vznikol sťažovateľom spoločne a nerozdielne nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2017 zvlášť pre každého sťažovateľa (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2017 spoločne pre oboch sťažovateľov (vyjadrenie z 23. septembra 2017)

v celkovej sume 789,70 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd sťažovateľom nepriznal

nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017,

a to za vyjadrenie z 29. apríla 2017 k vhodnosti ústneho pojednávania, pretože neprinieslo

žiadne nové poznatky k meritórnemu prerokovaniu veci. Sťažovateľom tak vznikol

spoločne a nerozdielne nárok na úhradu trov v celkovej sume 789,70 €, tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Trovy konania sú ministerstvo vnútra,

okresná prokuratúra a okresný súd povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov

( v spojení s ),

tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

30. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018