Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 306/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného advokátom

Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácshom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom

konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly

a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby východ

(pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod

ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov pod sp. zn.

a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej

služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-

2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov pod

sp. zn. a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré s ú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly

a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby východ (pôvodne

4. inšpekčné oddelenie) Bratislava v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) a Okresná

prokuratúra Trebišov v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) p o v i n n í vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume 448,02 €

(slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktoré s ú Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej

služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie) Bratislava v sume 149,34 € (slovom

stoštyridsaťdeväť eur a tridsaťštyri centov), Okresná prokuratúra Trebišov v sume 149,34 €

(slovom stoštyridsaťdeväť eur a tridsaťštyri centov) a Okresný súd Trebišov v sume

149,34 € (slovom stoštyridsaťdeväť eur a tridsaťštyri centov) p o v i n n í vyplatiť na účet

jeho právneho zástupcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsha, PhD., Tichá 45, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v trestnom konaní ako celku vedenom

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom

inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby východ (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie)

Bratislava (ďalej len „ministerstvo vnútra“) pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod

ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), Okresnou prokuratúrou Trebišov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) pod sp. zn. a Okresným súdom Trebišov ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„... v trestnom konaní ako celku došlo k neúnosným prieťahom. V čase podania tejto

sťažnosti sa moja trestná vec nachádza na Okresnom súde Trebišov, sp. zn. ...

v označenom trestnom konaní som obžalovaným. ... dĺžka trestného konania ako celku

od momentu vznesenia obvinenia (08. 12. 2008), toho času vedeného na Okresnom súde

Trebišov, sp. zn. 6 rokov a 2 mesiace (celkovo 74 mesiacov do dátumu

spracovania tejto sťažnosti) nie je ničím ospravedlniteľná. ... predseda Okresného súdu

Trebišov v namietanej trestnej veci len pred niekoľkými dňami skonštatoval, že k prieťahom

nedošlo, nepovažoval by som za spravodlivé, ak by Ústavný súd Slovenskej republiky

neprijal moju sťažnosť len z dôvodu, že som osobne nenamietal neúnosne dlhú dobu

trestného konania... ani obvinený ani obvinený , ktorí viackrát,

naposledy pred niekoľkými dňami, osobne namietali dĺžku trestného konania, pričom

neuspeli, zastávam názor, že nemožno odo mňa požadovať iba formalistické podania na

prieťahy v trestnom konaní, ktoré by mali predchádzať konaniu pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky. Navyše, podľa stabilnej štrasburskej judikatúry sťažnosť na prieťahy

u predsedu súdu sa nepovažuje za účinný opravný prostriedok a preto sa touto sťažnosťou

priamo obraciam na Ústavný súd Slovenskej republiky.

K chronologickému prehľadu vykonaných úkonov v prebiehajúcom trestnom konaní

ako celku môžem uviesť iba to, že počas tejto neúnosnej doby trvania trestného konania

vo vzťahu k mojej osobe od momentu vznesenia obvinenia, od 08. 12. 2008 až do dátumu

podania tejto sťažnosti neboli vykonané žiadne právne relevantné procesné úkony, ktoré by

smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam v ničím

neospravedlniteľnej dlhej dobe trvania trestného konania. A preto nepovažujem za potrebné

len formálne (formalistický) vymenovať úkony, síce vykonané v trestnom konaní, avšak

ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam a navyše sa

nevzťahovali ani na moju osobu.

Vo vzťahu k mojej osobe je nevyvrátiteľné, že uznesenie o vznesení obvinenia ako

i obžaloba prokurátora sú založené výlučne na jedinom dôkaze z použitia informačno-

technických prostriedkov, ktorého nezákonnosť je namietaná od samotného začiatku

trestného konania, avšak márne. Inými slovami, vo vzťahu k môjmu údajnému konaniu,

kladenému mi za vinu, neexistuje žiadny svedok. Preto ani v priebehu trestného konania

nebol a ani nemohol byť vypočutý žiadny svedok, ktorý by uvádzal akékoľvek skutočnosti

k môjmu údajnému skutku, kladenému mi za vinu. Pre spresnenie uvádzam, že vyšetrovateľ

PZ počas prípravného konania síce vypočul niektoré osoby v procesnom postavení svedka,

napríklad mojich nadriadených alebo colníkov právneho oddelenia Colného úradu

avšak títo neboli vypočutí ku skutku kladenému mi za vinu...

Ak by sa príslušné štátne orgány Slovenskej republiky (orgány ochrany práva) už

viac ako 6 rokov a 6 mesiace vedome nevyhýbali preskúmaniu zákonnosti namietaných

rozhodnutí o tajnom sledovaní, ale naopak, venovali by sa tejto námietke primárne, behom

niekoľkých sekúnd, maximálne do 1 minúty by zistili, že nie som adresátom namietaných

rozhodnutí sudcu, že vo vzťahu k moje osobe nie je žiadne odôvodnenie, že rozhodnutia

neobsahujú ani titul, meno a priezvisko sudcu a že sú opatrené iba nečitateľným podpisom

(parafou), teda že sú nezákonné. To, že sa štátne orgány Slovenskej republiky vyhýbajú

primárnej a zákonnej povinnosti preskúmať zákonnosť napadnutých príkazov (rozhodnutí)

sudcu o tajnom sledovaní je jedinou ťažiskovou príčinou neúmerného doby trvania

trestného konania (6 rokov a 2 mesiacov od momentu vznesenia obvinenia).

Bez významu nie je ani fakt, že účinnej obhajobe mi bráni aj skutočnosť, že

namietané rozhodnutia sudcu sú už viac ako 6 rokov a 6 mesiacov (od mementu tajného

sledovania mojej osoby na základe dvoch príkazov sudcu, ktoré síce boli vydané na základe

zákona nie však v súlade s ním) bezdôvodne označené stupňom utajenia Vyhradené...

v dôsledku dlhotrvajúceho trestného konania sa dlhodobo (trvalo) nachádzam v stave

právnej neistoty a v ťažkej životnej situácii. Žiadam o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 20 000 € a to i z dôvodu, že počas tejto neúnosnej doby trestného

konania príslušné štátne orgány Slovenskej republiky aj po uplynutí 6 rokov 6 mesiacov

od tajného sledovania mojej osoby sa vyhýbajú preskúmaniu zákonnosti príkazov sudcu

na tajné sledovanie, pričom skúmanie zákonnosti vydaných príkazov mala byť základnou

a primárnou otázkou.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v trestnom konaní ako celku toho času vedenom na Okresnom súde Trebišov... sp.

zn. , porušené bolo.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v trestnom konaní ako celku pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, na

odbore inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej

služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-

2009 (pôvodne pod s. zn. ČVS:SKIS-130/IS-4-V-2008), na Okresnej prokuratúre Trebišov

vedenom pod sp. zn. a na Okresnom súde v Trebišove vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €..., ktoré sú povinné odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresná prokuratúra

Trebišov a Okresný súd Trebišov spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi a to do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je splatná do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 11. mája 2016 prijal sťažnosť na

ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu ministerstvo vnútra zaslalo svoje stanovisko

č. SKIS-OO-2016/001395-004 zo 14. júna 2016 doručené ústavnému súdu 21. júna 2016,

v ktorom okrem iného uviedlo:

„...v trestnej veci, v ktorej bol obvinený , bolo podľa § 199/1, 2

začaté trestné stíhanie dňa 09. 09. 2008 pod ČVS:SKIS-130/IS-4-V-

2008.

Následne v období od 25. 11. 2008 do 08. 12. 2008 bolo vyšetrovateľom

špecializovaného tímu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zriadeného pri sekcii

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa § 206/1

vznesené obvinenie 28 colníkom, 1 príslušníkovi Policajného zboru pre

trestné činy prijímania úplatku podľa , v súbehu

so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) ods. 2

písm. a) s poukazom na , zločin

podielnictva podľa , a 4 civilným

osobám pre prečin podplácania podľa , .

V priebehu vyšetrovania bolo vykonaných cca 90 výsluchov obvinených,

60 výsluchov svedkov, boli zabezpečené listinné podklady a potrebné expertízne vyjadrenia.

Dňa 04. 02. 2009 bolo uznesením podľa /1 konanie vo veci

obv. a spol. (6 spoluobvinených) vylúčené na samostatné konanie

a konanie bolo ďalej vykonávané pod sp. zn. ČVS:SKIS-49/IS-4-V-2009. Dňa 11. 10. 2010

bolo vyšetrovanie ukončené s návrhom na podanie obžaloby, ktorá bola podaná na Úrad

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Predmetný vyšetrovací spis bol z Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky odstúpený na ďalšie konanie na Okresnú prokuratúru

Trebišov, kde bola dňa 10. 02. 2012 podaná obžaloba na Okresný súd Trebišov.

Dňa 26. 04. 2012 sudca Okresného súdu Trebišov uznesením podľa § 244/1 h)

neprijal obžalobu v danej veci a vrátil vec prokurátorovi. Ten voči

tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú dna 31. 12. 2012 Krajský súd Košice zamietol.

Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov dňa 10. 04. 2013 vrátil

vyšetrovací spis na ďalšie konanie na sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky. Dňa 14. 08. 2014 bolo vyšetrovanie v danej veci opätovne

ukončené s návrhom na podanie obžaloby a zaslané na Okresnú prokuratúru Trebišov.

Ohľadne prieťahov v konaní možno uviesť, že v predmetnej veci boli jednotlivé úkony

vykonávané priebežne. Prieťahy v dĺžke konania neboli zavinené nečinnosťou vyšetrovateľa,

avšak k tomuto je oprávnený sa vyjadriť jedine dozorujúci prokurátor, ktorému zo zákona

prináleží vykonávať dozor v trestnom konaní. V danej veci dozorujúci prokurátor nevytkol

vyšetrovateľovi žiadne prieťahy v konaní.“

Na základe výzvy ústavného súdu okresná prokuratúra zaslala svoje stanovisko

podaním č. k. -143 zo 6. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 9. júna

2016, v ktorom okrem iného uviedla:

„V predmetnej trestnej veci som v prípravnom konaní vedenom na Ministerstve

vnútra SR, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby Východ v konaní

vedenom pod sp. zn. IS-4-V-2009 (pôvodne sp. zn. SKIS-130/IS-4-V-2008), nezistil

žiadne prieťahy v konaní zo strany vyšetrovateľa, príp. dozorového orgánu, t. j. Okresnej

prokuratúry Trebišov, príp. Generálnej prokuratúry SR. Úradu špeciálnej prokuratúry

Bratislava, ktorá vo veci pôvodne vykonávala dozor v prípravnom konaní. Do podania

obžaloby na Okresný súd Trebišov bolí zo strany vyšetrovateľa riadne a včas vykonávané

úkony prípravného konania, ktoré však vzhľadom na závažnosť trestnej veci a množstvo

nevyhnutných úkonov vyžadovali určitý čas. Skutočnosti uvádzané sťažovateľom považujem

za subjektívne a účelové, nakoľko v danej veci doposiaľ nebolo súdom právoplatne

rozhodnuté.

Nakoľko prokurátor je v konaní na súde po podaní obžaloby procesnou stranou,

neprináleží mi hodnotiť postup a dĺžku konania Okresného súdu Trebišov po podaní

obžaloby.“

Predseda okresného súdu reagoval na výzvu ústavného súdu podaním

sp. zn. zo 14. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 20. júna 2016,

v ktorom okrem iného uviedol:

„Vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa , vedenej na Ústavnom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , pre namietame porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní, po

preštudovaní trestného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. , som nezistil

žiadne pochybenia zákonného sudcu, ktoré by mali za následok porušenie vyššie uvedených

práv sťažovateľa.

Okresný súd Trebišov už uznesením sp. zn. zo dňa 26. 4. 2012 odmietol

obžalobu a vrátil vec prokurátorovi.

Po došetrení veci a po podaní obžaloby, súd opätovne postupoval podľa § 244 ods. 1

písm. h/ , avšak odvolací súd dňa 21. 12. 2015 napadnuté uznesenie zrušil

a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.

Toto uznesenie Krajského súdu Košice bolo doručené na tunajší súd dňa 24.2.2016.

V dôsledku odchodu zákonného sudcu do dôchodku

(1. 7. 2015), bola dňa 10. 2. 2016 táto vec pridelená rozvrhom práce Okresného súdu

Trebišov na rok 2016, sudcovi . Podľa písomného vyjadrenia

, predmetný spis naštuduje do konca júna 2016 a následne vytýči

termín hlavného pojednávania.“

Právny zástupca sťažovateľa zaujal svoje stanovisko k vyjadreniam ministerstva

vnútra, okresnej prokuratúry a okresného súdu podaním z 30. júna 2016 doručeným

ústavnému súdu 4. júla 2016, v ktorom zotrval na podanej sťažnosti.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru v trestnom konaní ako celku

postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne

pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení

bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na

spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok

ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na

konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

().

Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie predstavuje z právneho

hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov

činných v trestnom konaní a súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú.

Vzhľadom na uvedené táto okolnosť vzhľadom na priebeh konania a dosiaľ dosiahnuté

výsledky nemôže odôvodňovať doterajšiu dĺžku trvania trestného konania. Napokon

predseda okresného súdu a ani okresný prokurátor vo svojom vyjadrení nenamietali, že by

v danom prípade išlo o mimoriadne zložitú trestnú vec.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ svojím

správaním prispel k namietanej dĺžke trestného konania.

Napokon ústavný súd posudzoval aj postup ministerstva vnútra, okresnej prokuratúry

a okresného súdu v doterajšom priebehu konania. Z vyžiadaného spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že trestné stíhanie sťažovateľa začalo vznesením

obvinenia uznesením ministerstva vnútra ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trestného stíhania sťažovateľa ústavný súd nepovažoval

za potrebné podrobne skúmať postup orgánov činných v trestnom konaní a okresného súdu,

pretože aj skutkovo či právne náročnejšia trestná veci musí byť po takej dlhej dobe

právoplatne skončená, ináč dochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Trestné stíhanie sťažovateľa nielenže

do dnešného dňa nebolo ukončené, ale ani po takmer ôsmich rokoch nebol ani len nariadený

termín hlavného pojednávania na okresnom súde, čo považuje ústavný súd

z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že neprimeranou dĺžkou konania

v trestnom konaní ako celku vedenom ministerstvom vnútra pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-

2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), okresnou prokuratúrou pod sp. zn.

a okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne

skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa dohovoru,

zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

príkaz, aby okresný súd v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov v konaní,

ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu za dostatočný na to, aby sa

dosiahla spravodlivá a účinná ochrana práv sťažovateľa, dospel k názoru, že treba

rozhodnúť aj o žiadosti priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd pritom

vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,

v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

ktoré odôvodnil tým, že sa dlhodobo (trvalo) nachádza v stave právnej neistoty a v ťažkej

životnej situácii. Podaním doručeným ústavnému súdu 13. júna 2016 sťažovateľ žiadal

o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 4 500 € až 5 200 € s poukazom na návrh

Slovenskej republiky doručený ESĽP vo veci sťažnosti spoluobvinených sťažovateľa.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, mieru zložitosti veci, ako aj

správanie sťažovateľa ako účastníka konania a ďalšie okolnosti predmetného konania

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 4 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu. K úhrade

primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zaviazal rovnakou sumou ministerstvo

vnútra a okresnú prokuratúru. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že

neprimeraná dĺžka konania bola vo veci sťažovateľa zapríčinená v rozhodujúcej miere

postupom ministerstva vnútra a okresnej prokuratúry, keď obžaloba obsahujúca po

formálnej a vecnej stránke všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorá by mohla byť

podkladom na prerokovanie veci pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní, bola

okresnému súdu doručená 8. októbra 2014, teda takmer 6 rokov od vznesenia obvinenia.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016

(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 448,02 €.

Trovy konania sú ministerstvo vnútra, okresná prokuratúra a okresný súd povinné

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016