Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2003 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. Ď., bytom T., zastúpeného advokátom doc. JUDr. R. R.,

T., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu v Trnave

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo Ing. M. Ď., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. Ď. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia Ing. M. Ď. v sume 6 496 Sk (slovom šesťtisícštyristodeväťdesiatšesť

slovenských korún) advokátovi doc. JUDr. R. R., na účet č. 0045228287/0900 vedený

v Slovenskej sporiteľni, a. s., Trnava.

5. Okresný súd v Trnave j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 6 496 Sk (slovom šesťtisícštyristodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 23429-512/0720 vedený v Národnej

banke Slovenska, pobočke, Košice do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 20. novembra 2002 sp. zn. prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť Ing. M. Ď., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu v Trnave (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C

216/95 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . Ústavný súd uvedeným uznesením vyhovel aj žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu a za právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom mu ustanovil advokáta doc. JUDr. R. R., T.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. novembra 1995 Okresnému

súdu v Trnave žalobný návrh o zaplatenie 77 807,20 Sk v súvislosti s poskytovaním

starostlivosti rodičom odporkýň. Konanie v tejto veci nebolo do dňa podania tejto sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne ukončené. Okresný súd už vyniesol vo veci rozsudok

28. októbra 1999, sťažovateľ však namietal, že jeho písomné vyhotovenie mu bolo doručené

až 24. apríla 2000 a v jeho veci sa nekonalo ani na krajskom súde.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa bolo porušené, a súčasne aby mu ústavný

súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, a to za každý, i začatý rok od podania jeho

návrhu na všeobecný súd vedeného pod sp. zn. sumu 1 500 000 Sk.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili účastníci

konania: Okresný súd v Trnave, zastúpený predsedníčkou JUDr. H. G., listom

z 18. decembra 2002 sp. zn. Spr 1479/02 a Krajský súd v Trnave, zastúpený svojím

predsedom JUDr. A. J., listom z 11. decembra 2002 sp. zn. Spr. 5014/00.

Predsedníčka Okresného súdu v Trnave vo svojom vyjadrení podrobne opísala

priebeh konania na okresnom súde. Uviedla, že sťažovateľ sa 30. novembra 1995 obrátil

na okresný súd s návrhom na začatie konania o zaplatenie 77 807,20 Sk v súvislosti

s poskytovaním starostlivosti rodičom odporkýň. Návrh bol zapísaný do registra „Nc“,

pretože neobsahoval riadne náležitosti. Na základe výzvy okresného súdu boli nedostatky

návrhu sťažovateľom odstránené a vec bola 14. decembra 1995 zaevidovaná pod sp. zn. 12

C 216/95. Okresný súd následne vytýčil prvé pojednávanie na 8. marec 1996. Na tomto

pojednávaní okresný súd rozhodol o prerušení konania do doby právoplatného ukončenia

dedičských konaní po rodičoch účastníkov, keďže predmetom návrhu boli aj náklady

vynaložené na pohreb zomrelých rodičov.

V dôsledku odchodu konajúceho sudcu z okresného súdu na Krajský súd v Trnave

k 1. januáru 1997 bola vec pridelená sudkyni JUDr. K. H. dňom 9. apríla 1997, ktorá ďalšie

pojednávanie vytýčila na 28. august 1997. V dedičskej veci po zomrelej poručiteľke - matke

účastníkov – A. Ď. sp. zn. D 37/95 bola vec ukončená schválením dedičskej dohody

právoplatne dňom 28. októbra 1996. Keďže dedičské konanie po otcovi účastníkov – M. Ď.

sp. zn. ešte nebolo ukončené, súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom

vyčkania právoplatnosti tohto dedičského konania, ktorého stav bol priebežne sledovaný.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu vzhľadom na personálne obsadenie

okresného súdu, keď po sudcoch, ktorí odišli od 1. januára 1997 na Krajský súd v Trnave,

boli veci prikázané na konanie zostávajúcim sudcom a týmto sa veľmi zvýšil počet vecí

nevybavených v jednotlivých oddeleniach, nebolo možné dodržať plynulejšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vyslovila názor, že vo veci sp. zn. nedošlo

k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že pôvodný návrh sťažovateľa podaný okresnému

súdu nemal náležitosti riadneho návrhu, po začatí konania vo veci samej situáciu

komplikovala neprítomnosť druhej odporkyne, ktorá bola v priebehu konania viackrát

hospitalizovaná, pričom ošetrujúci lekár nedoporučil jej účasť na súdnom konaní.

Sťažovateľ však stále trval na jej osobnej prítomnosti, i keď mala v konaní splnomocnenú

zástupkyňu. Spisový materiál bol okrem uvedeného viackrát pripojený k opakovaným

sťažnostiam navrhovateľa, bolo potrebné vždy tento spisový materiál preskúmať, čo si

vyžadovalo tiež určitý čas. Napokon aj v súčasnosti sudkyňa nemôže ďalej konať, pretože

sťažovateľ opakovane neprevzal doporučené zásielky okresného súdu vo veci.

Predseda Krajského súdu v Trnave vo svojom vyjadrení uviedol, že krajský súd

prejednával danú vec na základe odvolania všetkých účastníkov proti rozsudku Okresného

súdu v Trnave č. k. -150 z 28. októbra 1999. Predmetná vec v rámci

odvolacieho konania napadla prvýkrát na krajský súd 9. októbra 2001. Bola zaevidovaná

pod sp. zn. . Spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu bez vydania

rozhodnutia odvolacím súdom, pretože nebol odstránený nedostatok splnomocnení oboch

odporkýň udelených komerčnej právničke JUDr. M. L. a navyše odvolanie obsahovalo aj

námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá sa k námietke nevyjadrila. Keďže v čase druhej

sťažnosti sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trnave iba mesiac, predseda krajského súdu

uviedol, že doposiaľ prieťahy v konaní sp. zn. podľa jeho názoru nevznikli.

Dňa 27. marca 2002 odvolací súd rozhodol vo veci sp. zn. tak, že zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na ďalšie konanie a zákonnú sudkyňu Okresného

súdu v Trnave JUDr. K. H. vylúčil z prejednávania a rozhodovania vo veci. Rozhodnutie

krajského súdu bolo vypracované 29. apríla 2002. Lehota na vypracovanie rozhodnutia je

jednomesačná, pričom od rozhodnutia 27. marca 2002 sa mala skončiť 27. apríla 2002, čo

pripadlo na sobotu a rozhodnutie, bolo vypracované a predložené kancelárii na opis

29. apríla 2002, čo je v súlade s počítaním lehôt v zmysle

(ďalej len „OSP“). Spis bol po oprave opisu vrátený 23. mája 2002 okresnému súdu. Na

základe uvedeného predseda krajského súdu konštatuje, že zo strany Krajského súdu

v Trnave neboli v konaní sp. zn. spôsobené prieťahy v konaní.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 27. marca 2003 oznámil ústavnému

súdu, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie, a uplatnil si

trovy právneho zastúpenia, k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu a predsedu krajského

súdu už stanovisko nezaujal.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vo veci návrhu sťažovateľa o zaplatenie 77 807,20 Sk v súvislosti

s poskytovaním starostlivosti rodičom odporkýň vedeného na Okresnom súde v Trnave pod

sp. zn. a Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. :

Dňa 30. novembra 1995 podal sťažovateľ „návrh na zaplatenie nákladov“ proti

odporkyniam E. P. a M. B. Okresný súd po upresnení návrhu sťažovateľom 18. decembra

1995 vec zaevidoval pod sp. zn. .

Na prvom pojednávaní uskutočnenom 8. marca 1996 okresný súd uznesením č. k.

-64 podľa konanie prerušil do právoplatného

ukončenia konaní vedených na okresnom súde pod sp. zn. a D 37/95.

Počas prerušenia konania súd priebežne zisťoval stav vecí vo vyššie uvedených

dedičských konaniach.

Dňa 28. októbra 1996 nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn. D 37/95

o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke A. Ď., matke účastníkov konania pred okresným

súdom sp. zn. .

Na deň 28. august 1997 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že okresný súd počká na právoplatné dedičské rozhodnutie vo veci vedenej

pod sp. zn. .

Dňa 4. decembra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito za účelom rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 14. apríla 1998 nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn.

o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi M. Ď., otcovi účastníkov konania pred okresným

súdom sp. zn. .

Dňa 2. júna 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sťažovateľ v lehote 10 dní predloží konečný „konkretizovaný návrh“ vo

veci.

Dňa 22. októbra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že okresný súd vyčká na ukončenie práceneschopnosti odporkyne v II. rade.

Dňa 15. marca 1999 bola vypočutá do zápisnice na doporučenie lekárky odporkyňa

M. B. za účasti jej právnej zástupkyne.

K pokračujúcemu pojednávaniu došlo 15. apríla 1999, ktoré bolo odročené s tým, že

účastníci konania oznámia konečné stanoviská vo veci.

Pojednávanie vytýčené na 27. máj 1999 sa odročilo, pretože sa zo zdravotných

dôvodov nedostavil sťažovateľ.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 21. septembra 1999 a bolo odročené na

12. október 1999 pre neprítomnosť odporkýň. Neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil

sťažovateľ z dôvodu svojho liečenia. Následne okresný súd vytýčil termín pojednávania na

28. október 1999.

Na pojednávaní 28. októbra 1999 bol vyhlásený rozsudok, v ktorom sa návrhu

sťažovateľa sčasti vyhovelo.

Dňa 31. januára 2000 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený a sťažovateľovi bol

doručený 24. februára 2000.

Dňa 9. februára 2000 podal sťažovateľ sťažnosť voči „správaniu sa sudkyne“.

Dňa 1. marca 2000 podal proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ odvolanie, ktoré

obsahovalo aj námietku zaujatosti konajúcej sudkyne.

Dňa 13. marca 2000 podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie aj odporkyne.

Dňa 18. októbra 2000 bol spis okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C

216/95 doručený Krajskému súdu v Trnave.

Dňa 19. januára 2001 bol uvedený spis vrátený okresnému súdu bez vydania

rozhodnutia z dôvodu, že spis bol predčasne predložený odvolaciemu súdu, pretože

odvolanie žalobcu obsahovalo i námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, ktorá sa k tejto

námietke nevyjadrila, neboli odstránené nedostatky v splnomocnení udelenom právnej

zástupkyni odporkýň a taktiež podľa názoru krajského súdu spis nebol riadne usporiadaný.

Vytknuté nedostatky bolo preto potrebné odstrániť a následne s novou predkladacou

správou predložiť krajskému súdu.

Dňa 18. júla 2001 sa k námietke zaujatosti vyjadrila konajúca samosudkyňa K. H.

Dňa 9. októbra 2001 bol spis opätovne doručený Krajskému súdu v Trnave na

rozhodnutie o odvolaní a o námietke zaujatosti.

Dňa 27. marca 2002 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie. Krajský súd v

Trnave uznesením č. k. -185 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sudkyňa Okresného súdu v Trnave K. H. bola

vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Dňa 29. apríla 2002 bolo uvedené rozhodnutie krajského súdu písomne vypracované.

Dňa 24. mája 2002 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom opatrením

predsedníčky okresného súdu z toho istého dňa bola vec pridelená Mgr. M. B. na

prejednanie a rozhodnutie tejto veci.

Dňa 1. augusta 2002 bol v spise vyhotovený úradný záznam predsedníčkou

okresného súdu, ktorá kontrolou zistila, že sudkyňa Mgr. M. B. vo veci nekoná.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Ústavný súd už rozhodol, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu, ale aj na

konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom súdnictve, ako aj na

konanie o výkon rozhodnutia. a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov

v občianskych veciach totiž nevynímajú súdy z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov v žiadnej veci, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

(, ). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“ ústavný súd je toho názoru, že

občianskoprávne konanie o zaplatenie peňažnej sumy v súvislosti s poskytovaním

starostlivosti rodičom odporkýň vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu

sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

2. Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd

konštatuje, že síce správanie sťažovateľa v dôsledku podania žaloby, ktorá nezodpovedala

náležitostiam predpísaným ustanoveniami a , a jeho neúčasti na

pojednávaniach malo za následok prieťahy v konaní pred okresným súdom, napriek tomu

celková dĺžka konania sa nemôže ospravedlniť len týmto jeho správaním.

3. Pokiaľ ide o tretie kritérium, teda „postup súdu“, ústavný súd skúmal

v predmetnom prípade postup okresného súdu, ako aj krajského súdu.

Postup Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že z predmetného spisu okresného súdu

vyplýva, že toto konanie bolo 8. marca 1996 na základe uznesenia č. k. -64

podľa prerušené do právoplatného ukončenia konaní vedených na

okresnom súde pod sp. zn. a D 37/95, teda do 14. apríla 1998, keď nadobudlo

právoplatnosť v poradí neskôr vydané uznesenie sp. zn. . Z dôvodu prerušenia

napadnutého konania pred okresným súdom sa nemohli v prerušovanom konaní vykonávať

žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým

k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené vyššie.

Sťažovateľ netvrdil ani neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci

neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania. Podľa konštantnej judikatúry ústavný

súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je

v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

, ).

Ústavný súd preto v danom prípade zameral svoju pozornosť na obdobie od

14. apríla 1998, keď zistil viaceré obdobia nečinnosti, z ktorých obdobie od 28. októbra

1999, keď bol vo veci vyhlásený rozsudok, do písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia

dňa 31. januára 2000 je poznačené zbytočnými prieťahmi a najmä obdobie od podania

odvolaní účastníkmi konania, teda od 1. a 13. marca 2000 do 9. októbra 2001, keď bol spis

právne relevantným spôsobom predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

a o námietke zaujatosti, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Rovnako po vrátení

spisu krajským súdom 24. mája 2002 okresný súd vo veci nekonal. Ústavný súd konštatuje,

že okresný súd bol v napadnutej veci celkove nečinný cca 20 mesiacov, a to bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov, čo treba považovať za porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Uvedený postup okresného súdu nemôže odôvodniť ani tvrdenie predsedníčky

okresného súdu, že na prieťahy v napadnutom konaní pred okresným súdom mal vplyv aj

odchod veľkého počtu sudcov na novovzniknutý Krajský súd v Trnave 1. januárom 1997

a z toho vyplývajúci sklz vo vybavovaní vecí.

Podľa názoru ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, že sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia (mutatis mutandis I. ÚS

39/00, ). Okresný súd vo svojom stanovisku neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto

prípad.

Ústavný súd už tiež vyslovil, že je vecou štátu a organizácie práce súdov, aby za

situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom

v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť

zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty ().

Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie

zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré

v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených ().

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom

súde v Trnave pod sp. zn. konštatoval porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje .

V dôsledku konštatovania zbytočných prieťahov v predmetnej veci ústavný súd

považoval za potrebné v zmysle ustanovenia

prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi

priebeh konania tak, aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa. Podľa

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa v konaní postupuje

súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie

nemajetkovej ujmy vo výške 1 500 000 Sk, a to za každý, i začatý rok od podania návrhu na

všeobecný súd.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

ústavný súd z ustanovenia , pričom prihliadol na všetky

okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva. Ústavný súd tiež podľa zásad

spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk.

Postup Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

Pokiaľ ide o postup krajského súdu, v jeho konaní nezistil ústavný súd žiadne

prieťahy, ktoré by mohli vyvolať stav právnej neistoty u sťažovateľa. Krajský súd vo veci

konal plynulo od 9. októbra 2001 do 27. marca 2002, keď uznesením zrušil rozhodnutie

okresného súdu a 23. mája 2002 vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému

súdu. Ústavný súd považuje dobu piatich mesiacov za primeranú na rozhodnutie o odvolaní

v danej veci a taktiež aj písomné vypracovanie tohto rozhodnutia bolo v súlade s príslušným

ustanovením , z toho dôvodu sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod

sp. zn. na Krajskom súde v Trnave nepovažoval za dôvodnú, preto v tejto

časti sťažnosti nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená aplikácia

ustanovenia , preto náhradu trov právneho zastúpenia

vyčíslenú tarifnou odmenou podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, ktoré si vyžiadalo dva úkony a dve paušálne náhrady, priznal

sťažovateľovi na účet jeho advokáta v sume 6 496 Sk. Ústavný súd zistil, že vyčíslená suma

trov právneho zastúpenia neodporuje platným právnym predpisom.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu

uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia sa na konanie pred ústavným

súdom použijú primerane ustanovenia . Podľa štát má podľa

výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ

u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003