Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 36/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Strapáčom, PhD., s. r. o., 17. novembra 3215, Čadca, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. , p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Strapáča, PhD., s. r. o., 17. novembra 3215,

Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 28. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Strapáčom, PhD., s. r. o., 17. novembra 3215, Čadca

(ďalej len „právny zástupca sťažovateľa“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd dodatočne prejednával

dedičstvo po poručiteľke , ,

), a vo veci rozhodol uznesením z 13. apríla 2011

(ďalej len „pôvodné uznesenie“), proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trnave uznesením pod č. k. -121 z 10. júla 2012

tak, že odvolanie dedičky odmieta a konanie o odvolaní dedičky

zastavuje. V dôsledku toho nadobudlo pôvodné uznesenie právoplatnosť

až 24. januára 2014 a následne bolo expedované Okresnému úradu Čadca, katastrálnemu

odboru, správe katastra, odkiaľ bolo 24. apríla 2014 vrátené okresnému súdu pre účely

opravy pôvodného uznesenia, pretože „boli prejednané nesprávne podiely,

ktoré boli vedené na nebohú, ktoré nesúhlasili so stavom KN“.

3. Sťažovateľ zaslal 20. septembra 2016 okresnému súdu žiadosť o opravu zjavných

nesprávností, v ktorom žiadal o vydanie opravného uznesenia s uvedenými riadnymi

podielmi, ktoré by mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností.

Keďže okresný súd nekonal, zaslal mu sťažovateľ 14. decembra 2017 urgenciu,

a pretože aj tá bola bez efektu, zaslal sťažovateľ 27. apríla 2018 sťažnosť pre nečinnosť

predsedovi okresného súdu.

4. Sťažovateľovi bolo 26. júna 2018 doručené vyjadrenie predsedníčky okresného

súdu, v ktorom uznala sťažnosť sťažovateľa sčasti za opodstatnenú.

5. Ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu z 21. augusta 2019, ako aj vlastnou

činnosťou zistil, že okresný súd vydal 16. mája 2019 uznesenie (ďalej len „opravné

uznesenie“), ktorým opravil nezrovnalosti pôvodného uznesenia a toto opravné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2019.

6. Sťažovateľ žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 5 000 € z dôvodu materiálnej aj nemateriálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená

dĺžkou napadnutého konania.

7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho ústavnej sťažnosti vyhovel a vydal

tento nález: „Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vo veci prejednania dedičstva po neb. vedenej

pod sp. zn. , , porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vo veci prejednania dedičstva

po neb. , vedenej pod sp. zn. , konal

bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie spolu vo výške 5000,- Eur

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

8. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi

sp. zn. Spr 62/20 z 12. februára 2020 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej uviedol:

«Dedičský spis sa od 2.5.2014 nachádzal u notárky JUDr. Vorelovej, ktorá bola poverená

prejednaním veci, pričom žiadosť o opravu uznesenia bola obratom poštou zaslaná

Notárskemu úradu JUDr. Vorelovej.

Notárka vo svojom vyjadrení k sťažnosti adresovanej predsedníčke súdu uviedla,

že dedičské konanie po poručiteľke bolo ukončené dňa 13.04.2011 vydaním Uznesenia

spisová značka , , voči ktorému bolo podané odvolanie,

ktoré uznesením vydaným dňa 10.07.2012 Krajským súdom Trnava pod spisovou značkou

bolo odmietnuté a preto Uznesenie (zo dňa 13.04.2011) v tejto dedičskej

veci nadobudlo právoplatnosť až dňa 24.01.2014.

Listy vlastníctva boli zaslané Správou katastra Čadca do spisu dňa 16.08.2010

a na ich základe bolo vydané aj Okresným súdom Piešťany dňa 13.04.2011 Uznesenie.

Po zaslaní právoplatného Uznesenia (zo dňa 13.04.2011) Správe katastra Čadca.

t.j. skoro štyri roky po jeho vydaní Správa katastra Čadca zistila, že v Uznesení popísané

listy vlastníctva a tiež uvedené spoluvlastnícke podiely poručiteľky nesúhlasia so stavom

v katastri nehnuteľnosti, pretože medzičasom bola zapísaná opravná doložka k osvedčeniu

vyhlásenia o vydržaní NZ 18156/2010 vyhotovená Notárskym úradom v Turzovke

a do katastra nehnuteľností bola zapísaná dňa 23.03.2011.

Dedičia žiadali vydať „opravné uznesenie“, ktoré by kataster zapísal.

... V tejto dedičskej veci nešlo o chyby v písaní a počítaní ani o iné zrejmé

nesprávnosti, z dôvodu že listy vlastníctva zaslané Správou katastra Čadca ako poklady

k dedičskému konaniu boli opísané v uznesení vydanom dňa 13.04.2011 správne.

Po zaslaní nových listov vlastníctva Správou katastra Čadca (po zapísaní opravnej

doložky) a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia zo dňa 13.04.2011 bolo zistené,

že sa v podstate úplne mení pôvodný stav, iné parcely, iné výmery, iné spoluvlastnícke

podiely a preto nie sú splnené podmienky na vydanie opravnej doložky.

Notárka ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že preštudovať a presne skontrolovať

a porovnať všetky listiny v tomto spise je časovo veľmi náročné (celý spis má okolo 180

strán) a v súčasnosti hľadá zákonnú cestu ako napraviť stav, ktorý nastal, t.j. uznesenie

vydané na základe podkladov z roku 2010, ktoré však nadobudlo právoplatnosť až v roku

2014 a medzitým nastali zmeny v záznamoch na katastri, za ktoré dedičia ani súd,

resp. notár nemôžu.

Spis sa od notárky vrátil Okresnému súdu Piešťany dňa 13.03.2019, ktorý vydal

vo veci opravné uznesenie 16.05.2019 a ktoré nadobudlo právoplatnosť

23.08.2019

K namietaným prieťahom v konaní je preto potrebné uviesť, že k nim došlo

bez zavinenia na strane súdu z objektívnych príčin.

Záverom uvádzam, že na ústnom pojednávaní netrvám a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania...»

9. Výzvou z 19. februára 2020 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného

súdu, aby sa k nemu prípadne vyjadril.

10. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 19. februára 2020 ústavnému súdu

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci samej uviedol, že trvá

na tom, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246

ods. 1 a 2 sa tento zákon použije aj na konania začaté

do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec

len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

(ďalej len „“) a

(ďalej len „SSP“).

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

21. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého

pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety ,

podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

23. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom

súde].

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

27. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že dedičské konanie tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom v danej veci šlo o dodatočné

prejednanie dedičstva.

28. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené

na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania pred okresným

súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

29. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

30. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že okresný súd v napadnutom konaní priebežne konal, a zároveň dáva

za pravdu okresnému súdu, že v pôvodnom uznesení nedošlo k chybám v písaní, počítaní

ani iným zrejmým nesprávnostiam, ale o zmenu údajov týkajúcich sa dotknutých

majetkových práv zapísaných v príslušnom katastri nehnuteľností v dôsledku objektívnych

okolností, ktoré nastali v časovom úseku medzi vydaním pôvodného uznesenia

a nadobudnutím jeho právoplatnosti.

31. Ústavný súd však dáva do pozornosti časový úsek medzi 2. májom 2014

a 13. marcom 2019, keď sa spis nachádzal u príslušnej notárky JUDr. Vorelovej.

Tá sa podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu odvolávala na rozsah dedičského spisu,

ako aj zložitosť celej veci. Ústavný súd, samozrejme, chápe, že štúdium, kontrola

a porovnávanie údajov vyplývajúcich z príslušných listín je časovo aj duševne náročná

činnosť, no nerozumie, ako mohla príslušnej notárke zabrať približne 4 roky a 8 mesiacov.

32. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že celková doba

napadnutého konania na okresnom súde (od júna 2010 do augusta 2019) je neprimeraná,

pričom štúdiom spisového materiálu zistil, že k časovej náročnosti prispelo väčšie množstvo

účastníkov konania, odvolacie konanie voči pôvodnému uzneseniu, ako aj problematické

doručovanie písomností. Jediný časový úsek, ktorého trvanie nebolo možné obhájiť

a ktorý musí ústavný súd vytknúť ako zbytočný prieťah, je už uvedený máj 2014 až marec

2019, keď bol spis u príslušnej notárky.

33. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

ako prípadným neefektívnym konaním, prípadne nekonaním možno spôsobiť zbytočné

prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (, ).

34. Dedičská vec, v ktorej je sťažovateľ účastníkom, trvá neprimerane dlho,

lebo v nej došlo k zbytočným prieťahom, či už zo strany notárky alebo súdu. Za tieto

prieťahy zodpovedá súd, keďže z jeho povinností vyplýva nielen sa sám nedopúšťať

zbytočných prieťahov v konaní, ale aj zabezpečiť, aby k nim nedochádzalo zo strany osôb,

ktorých úkony sa považujú za úkony súdu (vrátane notárky ako poverenej súdnej komisárky

na prejednanie dedičstva).

35. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené obdobie nečinnosti dospel k záveru,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

36. Pretože je už toho času napadnuté konanie právoplatne skončené, je prikázanie

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov už bez právneho významu (bod 4 výroku

tohto nálezu).

37. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní,

v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádzal, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu

ujmu.

38. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobie

nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané dôvody

na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal

na namietané skutočnosti a celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch, ako aj na to, že po prijatí ústavnej

sťažnosti okresný súd už právoplatne rozhodol. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy

správanie sťažovateľa, povahu veci a význam konania pre sťažovateľa. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 4 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2

výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku

nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej

judikatúry (napr. , a ).

V.

Trovy konania

39. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

42. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 €, režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 € a DPH 20 %

t. j. 69,25 €. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu

415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu