Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoEk/10/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: RAVIL s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 790 869, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. N. XXX, XXX XX S., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -32 zo dňa 25.07.2016, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „exekúciu zastavuje, oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 109,80 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Prešov zo dňa 11.07.2002 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie sumy 8 580,76 eur s prísl. Uznesením tamojšieho súdu č. k. -23 zo dňa 27.05.2016 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, kde namiesto Sociálnej poisťovne pristúpila spoločnosť RAVIL, s. r. o. Následne dňa 15.07.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súd prvej inštancie citujúc ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosť (ďalej len „“) rozhodol o zastavení exekúcie, nakoľko z jednotlivých správ o zisťovaní majetku povinnej mal za preukázané, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na základe uvedeného mal za dostatočne preukázanú nemajetnosť povinnej a exekúciu v zmysle Exekučného poriadku zastavil. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou odmeny trov exekúcie súdnemu exekútorovi, kde s poukazom na ust. , a , a a na jednotlivé ustanovenia Vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v nasledovnej výške: exekučné trovy bez DPH vo výške 91,50 eur, suma DPH 18,30 eur, t.j. v celkovej výške 109,80 eur. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 120,61 eur, pričom v zmysle ust. Vyhlášky si vyčíslil časovú odmenu vo výške 6, eur a v zmysle ust. paušálnu odmenu vo výške 83 eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 10, eur a DPH vo výške 20, eur. Súd prvej inštancie postupoval tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu podľa ust. , keďže súdny exekútor neuviedol za ktoré úkony mu mala odmena patriť.

Následne súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 za úkony podľa ust. § 15 Vyhlášky, bližšie špecifikované v napadnutom uznesení. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinnej, súd na náhradu trov exekúcie zaviazal v zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ust. , a (ďalej len „“). Namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko mal za to, že zastavenie exekúcie je predčasné. Uviedol, že povinná sa v stave nemajetnosti nachádzala zrejme len prechodne. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na pracovnú schopnosť povinnej a jej ostatné pomery je pravdepodobné, že sa buď zamestná, resp. získa iný príjem alebo nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie podľa názoru oprávneného spôsobí ohrozenie vymožiteľnosti nárokov oprávneného. Súd prvej inštancie posúdil otázku nemajetnosti povinnej jednak zo skutkového, ale aj právneho hľadiska nesprávne. Ďalej poukázal na ust. a uviedol, že ak súd exekučné konanie zastavil predčasne, t.j. bez toho aby došlo k vymoženiu pohľadávky, porušil tak princípy vymedzené v spomínanom ustanovení. Zároveň namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom mal za to, že súd prvej inštancie svoje závery nedostatočne odôvodnil. Ďalej poukázal na doktrínu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn a , pričom uviedol, že s odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Napadnuté uznesenie preto porušuje základné právo oprávneného na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uviedol, že po prešetrení majetkových pomerov povinnej bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto by bolo vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora nehospodárne a neúčelné. Poukázal na to, že úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie sú pre rozhodovanie v predmetnej veci bez právneho významu. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa názoru súdneho exekútora je to, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom exekučné konanie začalo ešte v roku 2002 a zistené majetkové pomery sa ani po uplynutí 14 rokov nezmenili. Ďalej uviedol, že zdôvodnenie majetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené a objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch a preto nemôže byť len výsledkom subjektívneho názoru oprávneného. Pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku sú rozhodujúce majetkové pomery povinného v čase, keď sa exekúcia vykonáva a nie budúce (neisté majetkové pomery. V závere svojho vyjadrenia súdny exekútor uviedol, že opätovne pred podaním svojho vyjadrenia k odvolaniu preveril majetkové pomery povinnej a zistil, že tieto sa nezmenili a povinná je nemajetná. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V priebehu prvoinštančného konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodne oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Masaryková 1, IČO: 30 807 484 na spoločnosť RAVIL s.r.o., o čom svedčí aj priložená Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Následne, súd prvej inštancie uznesením č.k. -23 zo dňa 27.05.2016 v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku o pripustení, aby do konania na strane pôvodne oprávneného vstúpila spoločnosť RAVIL s.r.o.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní oprávneného proti uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na , , už v režime . S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti (t.j. pred 01.07.2016).

11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa ust.§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 10.06.2002 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného, t.j. Sociálnej poisťovne na vykonanie exekúcie proti povinnej na podklade vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú platobné výmery - platobný výmer č. XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2001, vykonateľný dňa 10.04.2001, platobný výmer č. XXXX/XXXX zo dňa 25.05.2001, ktorý sa stal vykonateľným dňa 13.06.2001 a platobný výmer č. XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2001, ktorý sa stal vykonateľným dňa 28.12.2001. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia dňa 18.06.2002, pričom okresný súd vydal poverenie dňa 11.07.2002. Predmetom exekúcie je vymoženie nároku oprávneného vo výške 8 580,76 eur s príslušenstvom.

14. Dňa 12.09.2008 (č.l. 8) oznámil súdny exekútor súdu skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie z úradnej moci pre nemajetnosť povinnej. Z oznámenia vyplýva, že súdny exekútor na základe vykonaných úkonov smerujúcich k úspešnému výkonu exekučného konania zistil nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinnej. Zároveň v tomto oznámení došlom súdu prvej inštancie dňa 17.09.2008 uviedol, že na základe zistených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov na vykonanie exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalej poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku a uviedol, že v danom exekučnom konaní nie je možné pokračovať nakoľko exekúciu nie je možné z dôvodu nemajetnosti povinného vykonať, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pokračovanie v predmetnom exekučnom konaní by tak bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.

15. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z priloženého exekučného spisu sp. zn. EX 403/2002 vyplýva, že súdny exekútor na základe vykonaných úkonov v zmysle ust. § 34 Exekučného poriadku smerujúcich k zisteniu majetkových pomerov povinnej zistil, že táto nedisponuje už žiadnym reálne zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného. Súdny exekútor prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zisťoval dopytom do príslušnej Sociálnej poisťovne, Okresného úradu práce S., Okresného riaditeľstva PZ SR - Okresného dopravného inšpektorátu, Obecného úradu Z. N., a rovnako aj Daňového úradu zisťoval majetkové pomery povinnej. Z došlých odpovedí jednotlivých orgánov bolo zistené, že povinná bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Okresnom úrade práce v S., pričom z výpisu evidencie poistencov vyplývalo, že povinná bola vedená v evidencii zamestnancov veľkých závodov, kde jej zamestnávateľom bola spoločnosť F. S., s.r.o., so sídlom F. X, S.. Zároveň súčasťou spisu bolo prehlásenie povinnej zo dňa 11.10.2002, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Ďalej bola súčasťou spisu aj dohoda o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnávateľom F. S. s.r.o. zo dňa 26.08.2002. Následne z vyjadrenia povinnej zo dňa 06.03.2003 vyplývalo, že v čase ku dňu podania vyjadrenia táto nevykonávala podnikateľskú činnosť. Z tohto vyjadrenia ďalej vyplývalo, že spolu s manželom vykonávala podnikateľskú činnosť na základe Zmluvy o združení z 01.02.2002. Manžel vykonával podnikateľskú činnosť pod menom F.. V predmetnom vyjadrení uviedla, že v súčasnej dobe nemá žiaden nehnuteľný majetok, vkladové knižky ani bankové účty. Zároveň uviedla, že dlh voči pôvodne oprávnenému vznikol z dôvodu, že spoločnosť Z.-R., spol.

s.r.o. nezaplatila pohľadávku spoločnosti, ktorú viedla so svojim manželom. Z ďalších predložených listín vyplynulo, že povinná nevlastný žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Uvedené podporuje aj rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, sp. zn. -34 zo dňa 01.06.2004, kde v odôvodnení sa uvádza, že povinná spolu so svojim manželom dňa 13.03.2002 darovacou zmluvou previedli na P. a E. N. nehnuteľnosti, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky. Taktiež z oznámenia Daňového úradu S. II. vyplynulo, že povinná má ukončenú podnikateľskú činnosť.

16. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, a preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na to, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Zároveň, pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia v budúcnosti. (pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.07.2023)

17. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Ako to vyplýva z priloženého exekučného spisu, a rovnako aj z oznámenia súdneho exekútora, po prešetrení majetkových pomerov povinnej je potrebné konštatovať, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by preto vykonávanie ďalších úkonov nebolo hospodárne a účelné, pretože ich realizácia by viedla k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku kryté. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, splnené.

18. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že najprv sa zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, a to s poukazom na novelu Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku je odvolanie prípustné, a to z dôvodu, že v minulosti výslovne upravoval v , že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v , konkrétne v , zakotvená možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že po prijatí došlo k jeho okamžitej aplikácii aj v Exekučnom konaní ( Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti , tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, preto sa ďalej zaoberal samotným obsahom podaného odvolania.

19. Z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že by oprávnený namietal správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, a taktiež neuviedol ani námietky, ktoré by vyvracali správnosť záveru súdu prvej inštancie. Odvolací súd však na poukázanie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že v ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku jasne stanovuje, že ak je exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, znáša ich oprávnený, pričom toto neplatí, ak sa jedná o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).