Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-4-2023.pdf
PDF · 73.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Milana Majerníka v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o vymoženie 58,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 10Er/488/2012-15 zo dňa 5. februára 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že exekúciu zastavuje. Druhým výrokom uložil povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Poverením číslo 5701 057292* zo dňa 10.12.2012 sp. zn. 10Er/488/2012-7, súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora E. A. F. G. vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 58,11 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1200476621 zo dňa 4.9.2012. Dňa 19.2.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, ktorý súdny exekútor odôvodnil tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Uplatnil si trovy exekúcie v sume 56,04 eur.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, je potrebné v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodnúť o zastavení exekúcie.
4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 200 v spojení s § 203 odsek 2 Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného, preto trovy exekúcie znáša oprávnený. Trovy exekúcie, ktorých náhrada bola priznaná súdnemu exekútorovi tak predstavujú sumu 56,04 eur.
5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu považuje oprávnený za predčasné. Zákon neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký mohol získať. V zmysle judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom
prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa názoru oprávneného súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súdny exekútor nepreskúmal, či povinný nevlastní hnuteľné veci, ktoré je možné speňažiť, prípadne, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta, resp., aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 1.4.2017 striktne ohraničil časový úsek, počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade tohto istého exekučného titulu. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
11. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Z obsahu pripojeného exekučného spisu a z obsahu Podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sp.zn. 10Er/488/2012 (č.l. 9) vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť exekvovaný.
13. Z pripojeného exekučného spisu ďalej vyplýva, že povinný v prospech oprávneného uhradil pohľadávku v čiastočnej výške 55,46 eur dňa 3.4.2013 a pohľadávku vo výške 2,65 eur 3.6.2014 (č.l. 10, 11 pripojeného exekučného spisu). Z lustrácie v Centrálnom registri exekúcií zo dňa 14.11.2018 je zrejmé, že voči povinnému sú vedené ďalšie dve exekúcie EX 3642/14 a EX 898/2014.
14. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku
uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Po prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté. Predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli splnené.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).