Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 85/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom Petrom

Šumšalom, Krasovského 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur

a päťdesiatpäť centov) na účet jeho právneho zástupcu Petra Šumšalu, Krasovského 13,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na krajskom súde sa vedie napadnuté

konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o priznaní

predčasného starobného dôchodku, v ktorom má sťažovateľ postavenie žalobcu.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 21. novembra 2018

uviedol, že „posledným rozhodnutím a úkonom v tejto veci bolo rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky číslo zo dňa 28.09.2016, ktorým tento zrušil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo -135 zo dňa 15.03.2016 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Od uvedeného dátumu Krajský súd v Bratislave (viac ako 24 mesiacov) vo veci samej

nekonal a preto sa sťažovateľ zastúpený advokátom obrátil na Krajský súd v Bratislave

so sťažnosťou na postup súdu zo dňa 26.10.2018. Krajský súd v Bratislave mu

upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 12.11.2018 oznámil, že v predmetnom

konaní zistil nečinnosť, ktorej príčiny sú však výsledkom objektívneho stavu zaťaženia

konajúceho sudcu a prednostného vybavovania vecí limitovaných zákonnými lehotami,

bez ďalšieho neurčitého postupu. Na základe vyššie uvedeného považujeme prieťahy

v konaní za zbytočné počas celej doby viac ako dva kalendárne roky. Nie je prijateľné,

aby z dôvodu zaťaženia konajúceho sudcu a prednostného vybavovania vecí limitovaných

zákonnými lehotami bolo konanie dva roky bez akéhokoľvek realizovania vo veci samej.

Jedná sa v tomto prípade o starobný dôchodok sťažovateľa, ktorý bol

vypočítaný/priznaný zo strany Sociálnej poisťovne v nesprávnej (nižšej) výške, čo Krajský

súd v Bratislave opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval, teda aktuálny stav je

taký, že sťažovateľ poberá dôchodok v nižšej výške ako mu reálne vzniká nárok zo zákona,

a to od roku 2011 keď bolo konanie na Krajskom súde v Bratislave začaté.

Teda nečinnosťou súdu je sťažovateľovi spôsobovaná nemalá finančná ujma (počítaná za tie

roky v tisícoch eur), čo mu značne spôsobuje problémy v každej oblasti života, ktorý tak

nie je pre neho dôstojný. Na svoj každodenný život si musí požičiavať peniaze od svojich

detí, čo ešte znižuje jeho dôstojnosť, nakoľko by na to nebol odkázaný pokiaľ by Krajský súd

v Bratislave vo veci konal a rozhodol. Skutočnosť, že mu raz bude dôchodok doplatený

za všetky tie roky v celej výške, nie je pre neho pri každodennom živote podstatná, nakoľko

sťažovateľ sa týchto ani nemusí dožiť a hlavne tieto peniaze potrebuje na bežný každodenný

život.

Sťažovateľ ako starobný dôchodca, ktorý ako zamestnanec celý život riadne odvádzal

štátu povinné odvody na starobné poistenie, sa už viac ako 7 rokov nevie domôcť svojho

práva na vyplácanie starobného dôchodku vo výške, aká mu zo zákona prináleží.

Okrem toho je viac ako 2 roky nekonaním Krajského súdu v Bratislave ukracovaný

na svojich základných a ústavných právach, ktoré iba umocňujú jeho zložitú situáciu.“.

4. Napokon sťažovateľ žiada ústavný súd o vydanie nálezu v znení:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. , porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €...,

ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

v sume 440,04 € (slovom štyristoštyridsať eur a 4 centy) za dva úkony (príprava a prevzatie

právneho zastúpenia, podanie vo veci samej - ústavná sťažnosť), ktorú je Krajský súd

v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Peter Šumšala, advokát, účet

vedený v č. ú. v tvare IBAN: IBAN: ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa

5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

krajského súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda krajského súdu vo svojej odpovedi

sp. zn. z 22. novembra 2019 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej uviedol:

«JUDr. Ľubomír Šramko, zákonný sudca v predmetnej veci vo svojom vyjadrení

zo dňa 18.11.2019 uviedol, že vec sp. zn. bola predložená tunajšiemu súdu

dňa 26.07.2011 niektorému zo sudcov, ktorí v tom čase vybavovali agendu „Sd“, t. j. veci

dôchodkové samosudcovské. Po odchode JUDr. Pavla Pospecha z výkonu funkcie sudcu,

bola JUDr. Ľubomírovi Šramkovi predmetná vec pridelená. Po sťažnosti vedenej

na tunajšom súde pod JUDr. Ľubomír Šramko vo veci určil termín

pojednávania. V predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -156 zo dňa 20.3.2019. Dňa 13.05.2019 bolo voči predmetnému rozsudku

podané odvolanie a dňa 30.05.2019 bol spis doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o podanom odvolaní.

JUDr. Ľubomír Šramko ďalej k veci uviedol, že... určenie termínu opätovného

prejednania veci po zrušení predtým vyhláseného rozsudku bolo determinované zaťažením,

spôsobeným personálne nedostatočným obsadením uvoľnených sudcovských miest,

ako aj vybavovaním vecí zo zákona termínovaných (veci zaistenia, veci azylové).

S uvedeným vyjadrením JUDr. Ľubomíra Šramka sa v celom rozsahu stotožňujem

pričom k veci uvádzam, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom

č. k. -181 zo dňa 30.10.2019, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -156 zo dňa 20.03.2019.

... predmetný spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20.11.2019 z Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky...»

6. Výzvou z 28. novembra 2019 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie krajského

súdu, aby sa k nemu prípadne vyjadril. Právny zástupca sťažovateľa vo svojej replike

z 12. decembra 2019 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, a k veci samej uviedol: „... Krajský súd v Bratislave žiadnym spôsobom

nepoprel ani nevyvrátil, že by z jeho strany nedošlo k prieťahom...

Uvedené iba potvrdzuje predchádzajúce vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 12.11.2018 v ktorom predseda súdu uviedol, že v predmetnom konaní zistil nečinnosť

trvajúcu dva roky.

Na základe vyššie uvedeného považujeme prieťahy v konaní za jednoznačne

preukázané počas celej doby takmer tri kalendárne roky, presne 30 mesiacov.

Od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo

zo dňa 28.09.2016, ktorým tento zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo

-135 zo dňa 15.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie

do vydania Rozsudku Krajského súdu v Bratislave číslo -156, zo dňa

20.03.2019.

Nakoľko sa jedná o rozhodovanie o starobnom dôchodku sťažovateľa, je porušenie

základného práva sťažovateľa zo strany Krajského súdu v Bratislave o to závažnejšie.

Máme za to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 ods. 2 bolo jednoznačne porušené nečinnosťou Krajského

súdu v Bratislave, ktorý bez vážnych dôvodov po dobu 30 mesiacov nevykonal vo veci

žiadny úkon (nekonal vo veci samej).

Sťažovateľ preto trvá na podanej sťažnosti a žiada, aby súd vo veci samej vyslovil

nasledovný N á l e z

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. , porušené bolo.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €

(slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

v sume 660,65 € (slovom šesťstošesťdesiat eur a 65 euro centov) za tri úkony (príprava

a prevzatie právneho zastúpenia, podanie vo veci samej – ústavná sťažnosť, písomné

podanie na súd – vyjadrenie), ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet

jeho právneho zástupcu Peter Šumšala, advokát, účet vedený v .,

č. ú. v tvare IBAN: , do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu...

Sťažovateľ vzhľadom na jednoznačne preukázaný skutkový stav netrvá na ústnom

prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení , ktorým sa mení a dopĺňa

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle

a sa tento zákon použije aj na konania začaté

do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

a .

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

18. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

19. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

20. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

21. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nemožno

považovať za komplikované po právnej ani zložité po skutkovej stránke.

23. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na

ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania pred krajským

súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

24. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu krajského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa

ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

25. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že krajský súd sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov

v časovom úseku od 7. novembra 2016, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. septembra 2016 (ktorým bol rozsudok krajského súdu z 15. marca 2016 zrušený a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie), do 14. januára 2019, keď vydal krajský

súd predvolanie na pojednávanie vo veci (na 20. marec 2019).

26. Následne bol 20. marca 2019 krajským súdom vydaný v napadnutom konaní

rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 30. októbra 2019 tak, že rozsudok krajského súdu

potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2019.

27. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovej dĺžke približne 2 roky

a 2 mesiace, ktoré boli spôsobené jeho nečinnosťou.

28. Ústavný súd k argumentácii predsedu krajského súdu o celkovom zaťažení

krajského súdu, jeho personálnom poddimenzovaní, ako aj nutnosti prednostného

vybavovania lehotami termínovaných vecí uvádza, že táto situácia týkajúca sa väčšiny

všeobecných súdov mu je notoricky známa, avšak nemôže byť na ujmu účastníka konania.

Pokiaľ štát v rámci príslušného rezortu zlyhá pri zabezpečovaní podmienok na výkon

svojich povinností a záväzkov, nemôže na to doplácať účastník konania, ktorý na danej

situácii nenesie žiadnu vinu.

29. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené obdobie nečinnosti dospel k záveru, že

krajský súd v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K aplikácii čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný

súd uvádza, že samotný čl. 6 ods. 1 dohovoru síce nedefinuje „občianske práva a záväzky“,

podľa judikatúry ESĽP však musí ísť o občianske právo na základe jeho hmotnoprávneho

obsahu a účinkov podľa vnútroštátneho práva. Typicky ide o súdne spory medzi

súkromnými osobami, ale takisto aj verejnoprávne konania, výsledky ktorých sú

rozhodujúce pre súkromné práva alebo záväzky. Pôsobnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je však

podľa ESĽP rozšírená aj na iné typy sporov, napr. aj na „sociálne spory“, vrátane konania

o dávkach sociálneho zabezpečenia (Feldbrugge proti Holandsku), a to aj

na nepríspevkovom základe (Salesi proti Taliansku), aj na konanie o povinných príspevkoch

na sociálne zabezpečenie (Schouten a Meldrun proti Holandsku), v ktorých ESĽP

posudzoval aj dĺžku konania národných súdov z hľadiska zbytočných prieťahov. Európsky

súd pre ľudské práva dospel k záveru, že v týchto „sociálnych sporoch“ prevažujú

súkromnoprávne aspekty nad verejnoprávnymi, a preto je založená pôsobnosť čl. 6 ods. 1

dohovoru. Z tohto dôvodu je čl. 6 ods. 1 dohovoru aplikovateľný aj v prejednávanej veci,

ktorá sa týka zbytočných prieťahov v správnom súdnom konaní, konkrétne v konaní

o priznanie predčasného starobného dôchodku.

30. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

6 000 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní, v ktorej sa

sťažovateľ dlhodobo nachádzal, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.

Ústavný súd zohľadnil aj povahu veci, ktorej sa sťažovateľ pred krajským súdom domáha,

a jej vplyv na jeho každodenný život. V dôsledku toho, ako aj dĺžky zbytočných prieťahov

priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3 000 € (bod 3

výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti žiadosti sťažovateľa ústavný súd nevyhovel (bod 4

výroku nálezu), pričom pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal zo svojej

judikatúry (napr. , a ).

V.

Trovy konania

31. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Rovnako

za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (vyjadrenie k výzve ústavného súdu)

v sume 163,33 € a režijný paušál v sume 9,80 €. Celková hodnota náhrady trov právneho

zastúpenia tak predstavuje sumu 498,55 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu