Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)III. ÚS 85/2019
PDF · 466 KB
No categories available
III. ÚS 85/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpeného advokátom Petrom
Šumšalom, Krasovského 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sd 142/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Sd 142/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur
a päťdesiatpäť centov) na účet jeho právneho zástupcu Petra Šumšalu, Krasovského 13,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 85/2019-9 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sd 142/2011
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na krajskom súde sa vedie napadnuté
konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o priznaní
predčasného starobného dôchodku, v ktorom má sťažovateľ postavenie žalobcu.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 21. novembra 2018
uviedol, že „posledným rozhodnutím a úkonom v tejto veci bolo rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky číslo 9So/110/2016 zo dňa 28.09.2016, ktorým tento zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo 8Sd 142/2016-135 zo dňa 15.03.2016 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Od uvedeného dátumu Krajský súd v Bratislave (viac ako 24 mesiacov) vo veci samej
nekonal a preto sa sťažovateľ zastúpený advokátom obrátil na Krajský súd v Bratislave
so sťažnosťou na postup súdu zo dňa 26.10.2018. Krajský súd v Bratislave mu
upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 12.11.2018 oznámil, že v predmetnom
konaní zistil nečinnosť, ktorej príčiny sú však výsledkom objektívneho stavu zaťaženia
konajúceho sudcu a prednostného vybavovania vecí limitovaných zákonnými lehotami,
bez ďalšieho neurčitého postupu. Na základe vyššie uvedeného považujeme prieťahy
v konaní za zbytočné počas celej doby viac ako dva kalendárne roky. Nie je prijateľné,
aby z dôvodu zaťaženia konajúceho sudcu a prednostného vybavovania vecí limitovaných
zákonnými lehotami bolo konanie dva roky bez akéhokoľvek realizovania vo veci samej.
Jedná sa v tomto prípade o starobný dôchodok sťažovateľa, ktorý bol
vypočítaný/priznaný zo strany Sociálnej poisťovne v nesprávnej (nižšej) výške, čo Krajský
súd v Bratislave opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval, teda aktuálny stav je
taký, že sťažovateľ poberá dôchodok v nižšej výške ako mu reálne vzniká nárok zo zákona,
a to od roku 2011 keď bolo konanie na Krajskom súde v Bratislave začaté.
Teda nečinnosťou súdu je sťažovateľovi spôsobovaná nemalá finančná ujma (počítaná za tie
roky v tisícoch eur), čo mu značne spôsobuje problémy v každej oblasti života, ktorý tak
nie je pre neho dôstojný. Na svoj každodenný život si musí požičiavať peniaze od svojich
detí, čo ešte znižuje jeho dôstojnosť, nakoľko by na to nebol odkázaný pokiaľ by Krajský súd
v Bratislave vo veci konal a rozhodol. Skutočnosť, že mu raz bude dôchodok doplatený
za všetky tie roky v celej výške, nie je pre neho pri každodennom živote podstatná, nakoľko
sťažovateľ sa týchto ani nemusí dožiť a hlavne tieto peniaze potrebuje na bežný každodenný
život.
Sťažovateľ ako starobný dôchodca, ktorý ako zamestnanec celý život riadne odvádzal
štátu povinné odvody na starobné poistenie, sa už viac ako 7 rokov nevie domôcť svojho
práva na vyplácanie starobného dôchodku vo výške, aká mu zo zákona prináleží.
Okrem toho je viac ako 2 roky nekonaním Krajského súdu v Bratislave ukracovaný
na svojich základných a ústavných právach, ktoré iba umocňujú jeho zložitú situáciu.“.
4. Napokon sťažovateľ žiada ústavný súd o vydanie nálezu v znení:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sd 142/2011, porušené bolo.
Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sd 142/2011
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €...,
ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia
v sume 440,04 € (slovom štyristoštyridsať eur a 4 centy) za dva úkony (príprava a prevzatie
právneho zastúpenia, podanie vo veci samej - ústavná sťažnosť), ktorú je Krajský súd
v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Peter Šumšala, advokát, účet
vedený v č. ú. v tvare IBAN: IBAN: ,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“
II.
Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa
5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
krajského súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda krajského súdu vo svojej odpovedi
sp. zn. 1 SprV 472/2019 z 22. novembra 2019 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej uviedol:
«JUDr. Ľubomír Šramko, zákonný sudca v predmetnej veci vo svojom vyjadrení
zo dňa 18.11.2019 uviedol, že vec sp. zn. 8Sd/142/2011 bola predložená tunajšiemu súdu
dňa 26.07.2011 niektorému zo sudcov, ktorí v tom čase vybavovali agendu „Sd“, t. j. veci
dôchodkové samosudcovské. Po odchode JUDr. Pavla Pospecha z výkonu funkcie sudcu,
bola JUDr. Ľubomírovi Šramkovi predmetná vec pridelená. Po sťažnosti vedenej
na tunajšom súde pod 1Spr/236/2018 JUDr. Ľubomír Šramko vo veci určil termín
pojednávania. V predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8Sd/142/2011-156 zo dňa 20.3.2019. Dňa 13.05.2019 bolo voči predmetnému rozsudku
podané odvolanie a dňa 30.05.2019 bol spis doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie o podanom odvolaní.
JUDr. Ľubomír Šramko ďalej k veci uviedol, že... určenie termínu opätovného
prejednania veci po zrušení predtým vyhláseného rozsudku bolo determinované zaťažením,
spôsobeným personálne nedostatočným obsadením uvoľnených sudcovských miest,
ako aj vybavovaním vecí zo zákona termínovaných (veci zaistenia, veci azylové).
S uvedeným vyjadrením JUDr. Ľubomíra Šramka sa v celom rozsahu stotožňujem
pričom k veci uvádzam, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom
č. k. 9So/10/2019-181 zo dňa 30.10.2019, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Sd/142/2011-156 zo dňa 20.03.2019.
... predmetný spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20.11.2019 z Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky...»
6. Výzvou z 28. novembra 2019 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,
aby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie krajského
súdu, aby sa k nemu prípadne vyjadril. Právny zástupca sťažovateľa vo svojej replike
z 12. decembra 2019 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania, a k veci samej uviedol: „... Krajský súd v Bratislave žiadnym spôsobom
nepoprel ani nevyvrátil, že by z jeho strany nedošlo k prieťahom...
Uvedené iba potvrdzuje predchádzajúce vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 12.11.2018 v ktorom predseda súdu uviedol, že v predmetnom konaní zistil nečinnosť
trvajúcu dva roky.
Na základe vyššie uvedeného považujeme prieťahy v konaní za jednoznačne
preukázané počas celej doby takmer tri kalendárne roky, presne 30 mesiacov.
Od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 9So/110/2016
zo dňa 28.09.2016, ktorým tento zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo
8Sd 142/2016-135 zo dňa 15.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
do vydania Rozsudku Krajského súdu v Bratislave číslo 8Sd 142/2011-156, zo dňa
20.03.2019.
Nakoľko sa jedná o rozhodovanie o starobnom dôchodku sťažovateľa, je porušenie
základného práva sťažovateľa zo strany Krajského súdu v Bratislave o to závažnejšie.
Máme za to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo jednoznačne porušené nečinnosťou Krajského
súdu v Bratislave, ktorý bez vážnych dôvodov po dobu 30 mesiacov nevykonal vo veci
žiadny úkon (nekonal vo veci samej).
Sťažovateľ preto trvá na podanej sťažnosti a žiada, aby súd vo veci samej vyslovil
nasledovný N á l e z
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sd 142/2011, porušené bolo.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €
(slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia
v sume 660,65 € (slovom šesťstošesťdesiat eur a 65 euro centov) za tri úkony (príprava
a prevzatie právneho zastúpenia, podanie vo veci samej – ústavná sťažnosť, písomné
podanie na súd – vyjadrenie), ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet
jeho právneho zástupcu Peter Šumšala, advokát, účet vedený v .,
č. ú. v tvare IBAN: , do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu...
Sťažovateľ vzhľadom na jednoznačne preukázaný skutkový stav netrvá na ústnom
prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z.
o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle
§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté
do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
19. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
21. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
22. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nemožno
považovať za komplikované po právnej ani zložité po skutkovej stránke.
23. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,
ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na
ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania pred krajským
súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
24. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu krajského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa
ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
25. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že krajský súd sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov
v časovom úseku od 7. novembra 2016, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 110/2016
z 28. septembra 2016 (ktorým bol rozsudok krajského súdu z 15. marca 2016 zrušený a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie), do 14. januára 2019, keď vydal krajský
súd predvolanie na pojednávanie vo veci (na 20. marec 2019).
26. Následne bol 20. marca 2019 krajským súdom vydaný v napadnutom konaní
rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd
rozsudkom sp. zn. 9 So 10/2019 z 30. októbra 2019 tak, že rozsudok krajského súdu
potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2019.
27. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd
sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovej dĺžke približne 2 roky
a 2 mesiace, ktoré boli spôsobené jeho nečinnosťou.
28. Ústavný súd k argumentácii predsedu krajského súdu o celkovom zaťažení
krajského súdu, jeho personálnom poddimenzovaní, ako aj nutnosti prednostného
vybavovania lehotami termínovaných vecí uvádza, že táto situácia týkajúca sa väčšiny
všeobecných súdov mu je notoricky známa, avšak nemôže byť na ujmu účastníka konania.
Pokiaľ štát v rámci príslušného rezortu zlyhá pri zabezpečovaní podmienok na výkon
svojich povinností a záväzkov, nemôže na to doplácať účastník konania, ktorý na danej
situácii nenesie žiadnu vinu.
29. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené obdobie nečinnosti dospel k záveru, že
krajský súd v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K aplikácii čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný
súd uvádza, že samotný čl. 6 ods. 1 dohovoru síce nedefinuje „občianske práva a záväzky“,
podľa judikatúry ESĽP však musí ísť o občianske právo na základe jeho hmotnoprávneho
obsahu a účinkov podľa vnútroštátneho práva. Typicky ide o súdne spory medzi
súkromnými osobami, ale takisto aj verejnoprávne konania, výsledky ktorých sú
rozhodujúce pre súkromné práva alebo záväzky. Pôsobnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je však
podľa ESĽP rozšírená aj na iné typy sporov, napr. aj na „sociálne spory“, vrátane konania
o dávkach sociálneho zabezpečenia (Feldbrugge proti Holandsku), a to aj
na nepríspevkovom základe (Salesi proti Taliansku), aj na konanie o povinných príspevkoch
na sociálne zabezpečenie (Schouten a Meldrun proti Holandsku), v ktorých ESĽP
posudzoval aj dĺžku konania národných súdov z hľadiska zbytočných prieťahov. Európsky
súd pre ľudské práva dospel k záveru, že v týchto „sociálnych sporoch“ prevažujú
súkromnoprávne aspekty nad verejnoprávnymi, a preto je založená pôsobnosť čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z tohto dôvodu je čl. 6 ods. 1 dohovoru aplikovateľný aj v prejednávanej veci,
ktorá sa týka zbytočných prieťahov v správnom súdnom konaní, konkrétne v konaní
o priznanie predčasného starobného dôchodku.
30. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške
6 000 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní, v ktorej sa
sťažovateľ dlhodobo nachádzal, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.
Ústavný súd zohľadnil aj povahu veci, ktorej sa sťažovateľ pred krajským súdom domáha,
a jej vplyv na jeho každodenný život. V dôsledku toho, ako aj dĺžky zbytočných prieťahov
priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3 000 € (bod 3
výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti žiadosti sťažovateľa ústavný súd nevyhovel (bod 4
výroku nálezu), pričom pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal zo svojej
judikatúry (napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05 a I. ÚS 139/06).
V.
Trovy konania
31. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi
vznikli v konaní pred ústavným súdom.
32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej
sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Rovnako
za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (vyjadrenie k výzve ústavného súdu)
v sume 163,33 € a režijný paušál v sume 9,80 €. Celková hodnota náhrady trov právneho
zastúpenia tak predstavuje sumu 498,55 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu