Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 179/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. Z., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Galanta p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý uhradiť J. Z. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet právnej zástupkyne

JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -22 z 19. marca 2013 na ďalšie konanie sťažnosť J. Z. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „dňa 12. 12. 1997 sťažovateľ podal

prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o zaplatenie 472.500,- Sk s prísl. titulom zľavy

z kúpnej ceny motorového vozidla značky LIAZ a v priebehu tohto súdneho konania

dňa 2. 5. 2001 prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním rozšíril žalobný

návrh aj o náhradu škody o sumu 2.600.000 Sk (86.304.19 €). Okresný súd v Galante

Uznesením sp. zn.: -75 zo dňa 29. 1. 2002 pripustil zmenu návrhu tak, žalovaný

je povinný zaplatiť sťažovateľovi 472.500 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania

od 12. 12. 1997 do zaplatenia a zároveň je žalovaný povinný sťažovateľovi nahradiť škodu

vo výške 2.600.000,- Sk. Okresný súd v Galante eviduje predmetnú vec pod

č. k. . Od podania žaloby až po 7 rokov a to dňa 24. 5. 2004 okresný súd

čiastočným rozsudkom rozhodol ale len o časti 472.500,- Sk s prísl., a návrh zamietol.

Tento čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom – Krajským

súdom v Trnave sp. zn. -223 zo dňa 31. 1. 2006 zrušený a vec bola vrátená

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn.

zo dňa 16. 11. 2006 opäť rozhodol len o časti 472.500,- Sk a opäť návrh sťažovateľa

zamietol. Sťažovateľ podal odvolanie voči tomuto rozsudku a odvolací súd rozsudkom

sp. zn. -419 zo dňa 15. 7. 2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2. 9. 2008 v spojení s rozsudkom

Okresného súdu v Galante.

Sťažovateľ podal dňa 30. 09. 2008 vo veci dovolanie a Najvyšší súd SR dovolanie

uznesením sp. zn. zo dňa 16. 12. 2009 odmietol. ...

Následne až dňa 26. 3. 2010, t. j. skoro 10 rokov od pripustenia žalobného návrhu

o náhradu škody (2 600.000 Sk) súd prvého stupňa vytýčil prvé pojednávanie o náhradu

škody o 2.600.000 Sk (86.304,19 €), pričom do dnešného dňa súd o tejto škode ani v merite

veci ešte nerozhodol.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol:

„Nakoľko Okresný súd Galanta bol a je v konaní o náhradu škody nečinný, podal

sťažovateľ dňa 23. 05. 2012 sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch. Predseda

Okresného súdu JUDr. Ľ. S., podotýkame, ktorý tiež vo veci rozhodoval ako zákonný sudca,

sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v konaní nedošlo k porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom to odôvodnil tým, že súd

má nedostatočný počet sudcov a pre vysoký počet napadnutých vecí do jednotlivých senátov

nielen zákonná sudkyňa v predmetnej veci ale ani ostatní sudcovia prakticky nie sú schopní

vybaviť priebežne mesačný nápad veci do jednotlivých senátov.

Tieto dôvody sťažovateľ považuje za nedôvodné. Účastníka predsa nemôže zaujímať,

že súd nemá dostatok sudcov, a preto nie je schopný vybavovať veci bez prieťahov v konaní.

...

Od podania žaloby, resp. od pripustenia zmeny žalobného návrhu aj o náhradu

škody o sumu 2.600.000 Sk ubehlo viac ako 12 rokov a súd zatiaľ ešte ani nezačal v merite

veci pojednávať a je aj naďalej nečinný, pričom sťažovateľovi nečinnosťou súdu vzniká

značná škoda... Sťažovateľ je toho názoru, že takúto extrémnu dĺžku konania, počas ktorej

sa súd ani len nezačal zaoberať vecou samou, neovplyvnila skutková a právna zložitosť

veci, pretože úkony, či nečinnosť súdu, ku ktorým došlo počas uplynulej doby, nemajú

žiaden relevantný vzťah k skutkovej, či právne zložitej veci.

Sťažovateľ ma za to, že okresný súd od zmeny návrhu... (uznesením zo dňa 29. 1.

2002) až doteraz sa nezaoberal meritom veci a doterajšie konanie súdu považuje

za neefektívne a nesvedčí o jeho sústredenom postupe v tejto veci. ...

Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie, pretože doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná...

Sťažovateľ poukazujeme aj na skutočnosť, že tu existuje dôvodné obavy o reálnu

vymožiteľnosť svojej pohľadávky prípade kladného rozhodnutia v jeho prospech. ...

Poukazujeme teda na dĺžku nečinnosti okresného súdu, nulový podiel sťažovateľa

na prieťahoch v konaní o náhradu škody (2.600.000,- Sk), neexistenciu osobitnej zložitosti

veci, bezvýslednosť sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch. Okolnosti konkrétneho

prípadu teda vôbec neodôvodňujú vznik prieťahov a tieto sú výlučne dôsledkom nečinnosti

súdu bez akejkoľvek vonkajšej príčiny.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj publikované rozhodnutia

v obdobných prípadoch sme presvedčení, že sťažovateľovi patrí primerané finančné

zadosťučinenie... vo výške 15.000,00 EUR.“

2.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Galante v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené boli.

Okresnému súdu v Galante prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

J. Z... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,00 €, ktoré je Okresný súd

v Galante povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatností tohto nálezu.

Okresný súd v Galante je povinný uhradiť J. Z. trovy konania v sume 331,13 €

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. H., advokátke, so sídlom... K., do 30 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. D. I., listom sp. zn.

Spr 397/2013 z 3. mája 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 21. mája 2013.

3.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov

vykonaných súdom v namietanom konaní k veci ďalej uviedol:

„Z pohovoru so zákonnou sudkyňou a prehľadu jednotlivých úkonov súdu som zistil,

že najčastejším dôvodom, prečo súd nepojednával, boli práve prekážky na strane PZN,

t. j. ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z dôvodu PN, kolízie pojednávaní na iných

súdoch a rôzne procesné návrhy, o ktorých bolo nutné rozhodnúť pred tým, ako súd

rozhodne vo veci samej.

Z uvedeného rozpisu úkonov súdu je zrejmé, že súd v danom prípade koná stále,

bez prieťahov, vykonáva úkony, ktoré sú nutné.

J. Z., ktorý je navrhovateľom v tomto konaní, využíva všetky riadne aj mimoriadne

opravné prostriedky, čo je síce legitímny postup, avšak je to dôvodom toho, že vec

sa prejednáva už od roku 1998.

Okresný súd Galanta súhlasí s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona NR SR

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku vecne nereagovala

na obsah uvedeného vyjadrenia podpredsedu okresného súdu, len oznámila, že „súhlasíme

s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu

na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

pod sp. zn. :

Dňa 17. augusta 1998 sťažovateľ, zastúpený advokátom, podal Krajskému súdu

v Bratislave žalobu o zaplatenie sumy 472 500 Sk s prísl. z titulu zľavy z kúpnej ceny.

Dňa 2. októbra 1998 Krajský súd v Bratislave postúpil spis vecne príslušnému

okresnému súdu.

Dňa 28. októbra 1998 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku a na doplnenie žaloby.

Dňa 25. novembra 1998 právny zástupca sťažovateľa požiadal o predĺženie lehoty

na doplnenie žaloby do 18. decembra 1998.

Dňa 22. februára 1999 sťažovateľ doručil doplnenie žaloby.

Dňa 24. februára 1999 okresný súd uznesením zastavil konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku.

Dňa 12. apríla 1999 okresný súd uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania,

pretože súdny poplatok bol zaplatený v lehote na podanie odvolania.

Dňa 4. októbra 1999 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú

na zaplatenie žalovanej sumy a trov konania.

Dňa 25. októbra 1999 žalovaná podala proti platobnému rozkazu „odvolanie“.

Dňa 23. novembra 1999 okresný súd zaslal „odvolanie“ žalovanej sťažovateľovi

na vyjadrenie a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

Dňa 9. decembra 1999 žalovaná zaplatila súdny poplatok za odpor.

Dňa 16. júna 2000 opatrením predsedu okresného súdu bol spis z dôvodu ukončenia

výkonu funkcie sudcu pridelený sudcovi JUDr. S.

Dňa 7. augusta 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. september 2000.

Dňa 22. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu rozšírenia návrhu sťažovateľom. Právny zástupca sťažovateľa zároveň

doručil vyjadrenie k odporu.

Dňa 9. októbra 2000 advokát JUDr. L. oznámil prevzatie zastupovania sťažovateľa

a požiadal o predĺženie lehoty na doručenie písomného rozšírenia návrhu.

Dňa 6. novembra 2000 sťažovateľ doručil „špecifikáciu žaloby“.

Dňa 5. februára 2001 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o oznámenie

stavu konania sp. zn. a sťažovateľa o doručenie jeho živnostenského listu.

Dňa 16. februára 2001 Krajský súd v Bratislave oznámil, že uvedený spis

sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 2. apríla 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. máj 2001.

Dňa 2. mája 2001 sťažovateľ doručil návrh na rozšírenie žaloby o sumu 2,6 mil. Sk

z titulu náhrady škody (ušlého zisku).

Dňa 10. mája 2001 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť sťažovateľa

na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že je služobne v zahraničí, a požiadal o jeho

odročenie.

Dňa 11. mája 2001 okresný súd odročil pojednávanie na 22. jún 2001.

Dňa 18. mája 2001 žalovaná doručila stanovisko k žalobe.

Dňa 22. júna 2001 okresný súd uznesením nepripustil zmenu žalobného návrhu,

ktorým sťažovateľ žiadal alternatívne zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 472 500 Sk

z titulu zľavy z kúpnej ceny alebo sumy 2 362 500 Sk z titulu vrátenia kúpnej ceny. Okrem

toho žiadal priznať sumu 2,6 mil. Sk z titulu ušlého zisku.

Dňa 28. augusta 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2001.

Dňa 28. septembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vyjadrení

zástupcu žalovanej odročené na 16. november 2001. Konalo sa v neprítomnosti sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním.

Dňa 24. októbra 2001 okresný súd nariadil nový termín pojednávania

na 14. december 2001.

Dňa 14. decembra 2001 okresný súd odročil nariadené pojednávanie

pre neprítomnosť účastníkov konania na 25. január 2002.

Dňa 25. januára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ predložil

stanovisko k doteraz vykonanému dokazovaniu, v ktorom navrhol, aby okresný súd okrem

pôvodného návrhu na zaplatenie sumy 472 500 Sk s prísl. konal aj o rozšírenom návrhu

na zaplatenie náhrady škody (ušlého zisku) v sume 2,6 mil. Sk. Pojednávanie bolo odročené

na 15. február 2002.

Dňa 29. januára 2002 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu v súlade

s návrhom sťažovateľa, zároveň vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za rozšírený návrh a súčasne oznámil zmenu termínu pojednávania na 22. marec 2002.

Dňa 13. februára 2002 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 22. marca 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito.

Dňa 26. marca 2002 žalovaná doručila stanovisko k rozšíreniu žaloby.

Dňa 31. mája 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 17. júna 2002 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 28. júna 2002 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie

okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi.

Dňa 26. augusta 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za rozšírený návrh v lehote 10 dní.

Dňa 2. decembra 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. január 2003.

Dňa 16. januára 2003 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní kolíziou s iným pojednávaním a zároveň ospravedlnil sťažovateľa z dôvodu

práceneschopnosti a žiadal odročiť pojednávanie.

Dňa 17. januára 2003 okresný súd odročil pojednávanie vzhľadom na neprítomnosť

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na neurčito.

Dňa 10. marca 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. marec 2003.

Dňa 28. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (v neprítomnosti sťažovateľa a jeho

právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil), na ktorom okresný súd uznesením

zastavil konanie v časti rozšíreného návrhu – zaplatenia ušlého zisku v sume 2,6 mil. Sk

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 2. mája 2003 sťažovateľ doručil žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov a zároveň sa odvolal proti uzneseniu o zastavení konania z 28. marca 2003.

Dňa 3. júla 2003 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

krajskému súdu.

Dňa 28. augusta 2003 krajský súd uznesením sp. zn. uznesenie

okresného súdu o čiastočnom zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 25. novembra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. január 2004.

Dňa 10. decembra 2003 žalovaná doručila vyjadrenie k predmetu konania.

Dňa 23. januára 2004 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnosti

zákonného sudcu.

Dňa 7. apríla 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. máj 2004.

Dňa 21. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel

vyhlásenia rozsudku na 24. máj 2004.

Dňa 24. mája 2004 okresný súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom tak,

že návrh v časti zaplatenia sumy 462 500 Sk zamietol.

Dňa 27. júla 2004 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie

čiastočného rozsudku z 24. mája 2004.

Dňa 9. augusta 2004 sa sťažovateľ odvolal proti čiastočnému rozsudku z 24. mája

2004.

Dňa 11. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie.

Dňa 31. augusta 2004 okresný súd uznesením zastavil konanie o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 16. septembra 2004 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení

odvolacieho konania.

Dňa 29. septembra 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. novembra 2004 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

rozhodnutie okresného súdu o zastavení odvolacieho konania a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 26. januára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 11. marca 2005 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 4. apríla 2005 sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov.

Dňa 7. apríla 2005 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 27. mája 2005 krajský súd uznesením sp. zn. odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu z 11. marca 2005 potvrdil.

Dňa 18. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 26. júla 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie.

Dňa 8. augusta 2005 sťažovateľ oznámil zmenu v osobe právneho zástupcu.

Dňa 8. septembra 2005 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 27. septembra 2005 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. januára 2006 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

čiastočný rozsudok okresného súdu z 24. mája 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 17. februára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. apríla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 25. máj 2006.

Dňa 25. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu účastníkov

a ich právnych zástupcov odročené na 8. august 2006 na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. júna 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila neúčasť

na nariadenom pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky a žiadala odročiť pojednávanie.

Dňa 8. augusta 2006 okresný súd odročil pojednávanie na 3. október 2006.

Dňa 3. októbra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vykonanom

dokazovaní odročené na 7. november 2006 pre účel predvolania ďalších svedkov.

Dňa 17. októbra 2006 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 14. november

2006.

Dňa 19. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila mená a adresy

navrhovaných svedkov a žiadala nariadené pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie

pojednávaní.

Dňa 14. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí

predvolaného znalca odročené pre účel vyhlásenia čiastočného rozsudku.

Dňa 16. novembra 2006 okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že žalobu

v časti zaplatenia sumy 472 500 Sk s prísl. zamietol.

Dňa 15. decembra 2006 predseda okresného súdu rozhodol o predĺžení lehoty

na písomné vyhotovenie rozhodnutia do 3. januára 2007.

Dňa 24. januára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti čiastočnému rozsudku

okresného súdu zo 16. novembra 2006.

Dňa 26. januára 2007 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 9. februára 2007 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 19. februára 2007 sťažovateľ oznámil, že výzvu považuje za bezpredmetnú,

pretože poplatok za odvolanie už raz zaplatil, na základe čoho došlo k zrušeniu čiastočného

rozsudku okresného súdu.

Dňa 21. februára 2007 krajský súd predložil spis okresnému súdu na rozhodnutie

o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 26. februára 2007 okresný súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania.

Dňa 19. marca 2007 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu o zastavení odvolacieho

konania a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pre prípad zamietnutia

jeho odvolania.

Dňa 26. marca 2007 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 17. augusta 2007 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zastavení odvolacieho konania.

Dňa 20. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. septembra 2007 okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 22. októbra 2007 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa proti čiastočnému

rozsudku žalovanej na vyjadrenie.

Dňa 31. októbra 2007 žalovaná doručila vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 19. novembra 2007 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 15. júla 2008 krajský súd rozsudkom sp. zn. čiastočný

rozsudok okresného súdu zo 16. novembra 2006 potvrdil.

Dňa 20. augusta 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. októbra 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu

z 15. júla 2008.

Dňa 7. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie.

Dňa 16. októbra 2008 žalovaná sa vyjadrila k dovolaniu.

Dňa 24. októbra 2008 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o dovolaní.

Dňa 29. októbra 2008 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku

za dovolanie.

Dňa 13. novembra 2008 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu na rozhodnutie

o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 19. novembra 2008 okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdneho poplatku a zároveň vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia

na dovolacie konanie.

Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľ doručil splnomocnenie pre dovolacie konanie.

Dňa 8. januára 2009 okresný súd opätovne predložil spis dovolaciemu súdu.

Dňa 16. decembra 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. odmietol

dovolanie sťažovateľa.

Dňa 23. decembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2010.

Dňa 4. marca 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala odročiť pojednávanie

z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 7. máj 2010.

Dňa 29. apríla 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala odročiť pojednávanie

z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 18. jún 2010.

Dňa 10. júna 2010 sťažovateľ doručil návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti a zároveň požiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania.

Dňa 18. júna 2010 okresný súd z dôvodu sťažovateľom podaného návrhu odročil

pojednávanie na neurčito.

Dňa 21. júna 2010 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o návrhu sťažovateľa na prikázanie veci.

Dňa 6. septembra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. neprikázal

vec sťažovateľa inému okresnému súdu.

Dňa 21. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. októbra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 2010.

Dňa 2. novembra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala odročiť pojednávanie

na iný termín z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 5. novembra 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 14. január 2011.

Dňa 14. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti uplatnenej náhrady škody a zaviazal

sťažovateľa na náhradu trov konania.

Dňa 7. marca 2011 sťažovateľ doručil odvolanie proti rozsudku okresného súdu

zo 14. januára 2011.

Dňa 10. marca 2011 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa žalovanej

na vyjadrenie.

Dňa 29. marca 2011 žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 30. marca 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. novembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 13. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. februára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. apríl 2012.

Dňa 23. apríla 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu zákonnej sudkyne a nariadil nový termín na 31. júl 2012.

Dňa 31. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. november

2012 pre účel vyjadrenia sa účastníkov k predmetu sporu do 15. októbra 2012.

Dňa 9. augusta 2012 právna zástupkyňa žalovanej doručila vyjadrenie v zmysle

záverov z ostatného pojednávania.

Dňa 9. novembra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

aj neúčasť sťažovateľa na nariadenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadala

pojednávanie odročiť. Zároveň žiadala predĺžiť lehotu na vyjadrenie.

Dňa 13. novembra 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 14. február 2013.

Dňa 5. decembra 2012 sťažovateľ doručil vyjadrenie k predmetu sporu.

Dňa 14. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účel vypočutia sťažovateľa a jeho manželky prostredníctvom dožiadaného súdu.

Dňa 13. marca 2013 okresný súd zaslal spis dožiadanému súdu.

Dňa 5. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. júna 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. august 2013.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Pretože v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bol predmetom konania

už len nárok sťažovateľa na náhradu škody (o nároku na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny

okresný súd právoplatne rozhodol čiastočným rozsudkom zo 16. novembra 2006),

predmetom posúdenia ústavného súdu bol časový úsek namietaného konania od 2. mája

2001, teda odo dňa, kedy sťažovateľ uplatnil v namietanom konaní nárok na náhradu škody.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa

prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej

ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je nárok na náhradu škody, teda ide

o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napokon

ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť veci. Doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanom

konaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ výrazne prispel svojím správaním k doterajšej

dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na ťarchu

sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať

skutočnosť, že opakovane (celkovo 9-krát) žiadal okresný súd o odročenie nariadeného

pojednávania, pričom na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili 28. septembra 2001,

14. decembra 2001 a 28. marca 2003 sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca neboli

prítomní.

Treba tiež uviesť, že v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa (návrhy na zmenu

petitu žaloby, žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, opravné prostriedky

proti procesným rozhodnutiam, ako aj meritórnym rozhodnutiam) sa musel okresný súd

s týmito procesnými návrhmi kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo vplyv na dĺžku

napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu

judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi

na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom

úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie

zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal

a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania,

na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci (najmä pri úvahe o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia) prihliadnuť.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zistil, že k predĺženiu konania došlo aj v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

V postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, konkrétne od 10. októbra

2003 do 21. mája 2004 (7 mesiacov), od 17. februára 2006 do 25. mája 2006 (3 mesiace)

a od 13. januára 2012 do 31. júla 2012 (6,5 mesiaca), ktoré ústavný súd posúdil

ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá

predstavuje takmer 12 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde,

resp. na najvyššom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno

pripočítať na ťarchu okresného súdu).

Obranu okresného súdu, podľa ktorého „Z uvedeného rozpisu úkonov súdu je zrejmé,

že súd v danom prípade koná stále, bez prieťahov, vykonáva úkony, ktoré sú nutné“,

nemožno akceptovať. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

15 000 € vzhľadom na neprimerane dlhú dobu trvania namietaného konania a vzniknuté

prieťahy, ktoré ho „poškodzujú“. Podľa sťažovateľa existujú dôvodné obavy o reálnu

vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom jeho viera v spravodlivosť je v dôsledku extrémne

dlhej doby nečinnosti okresného súdu otrasená.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku napadnutého

konania, ale aj na správanie sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. H., ktoré si uplatnil

v sume 331,13 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže právna zástupkyňa

sťažovateľa je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013