Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 409/2026
PDF · 240.38 KB
No categories available
I. ÚS 409/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/98/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. júna 2026 v znení jej doplnenia doručeného ústavnému súdu 11. júna 2026 a 17. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante v konaní vedenom pod ČVS: ORP-689/1-VYS-GA-2017 (ďalej len „konanie okresného riaditeľstva“), postupom Okresnej prokuratúry Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 22/18/2202 (ďalej len „konanie okresnej prokuratúry“) a postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/98/2022 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“). Navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní okresného súdu bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie 6 000 eur od okresného riaditeľstva, 6 000 eur od okresnej prokuratúry a 13 500 eur od okresného súdu. Zároveň navrhuje priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 409/2026-27 z 30. júna 2026 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.
3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, zo súdneho spisu okresného súdu a z vyšetrovacieho spisu (sp. zn. 1T/98/2022 a ČVS: ORP-689/1-VYS-GA-2017) vyplýva, že sťažovateľka podala 7. novembra 2017 trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu usmrtenia. Okresné riaditeľstvo začalo trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku uznesením z 8. januára 2018. Uznesením okresného riaditeľstva ČVS: ORP-689/1-VYS-GA-2017 z 11. augusta 2020 bolo podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona v znení účinnom v rozhodnom období s poukazom na § 138 písm. h) a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznesením okresného riaditeľstva ČVS: ORP-689/1-VYS-GA-2017 z 8. marca 2022 bolo podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
4. Dňa 29. decembra 2022 okresná prokuratúra podala okresnému súdu v predmetnej veci obžalobu č. k. 1 Pv 22/18/2202-87 z 28. decembra 2022. Dňa 10. januára 2023 sudca v danej veci oznámil zaujatosť a následne sa riešil aj podnet na prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku predsedníčky senátu krajského súdu z 13. januára 2023. Súdny spis bol najvyššiemu súdu predložený 2. februára 2023. Uznesením sp. zn. 5Ndt/2/2023 zo 16. februára 2023 najvyšší súd rozhodol, že podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného a spol. vedená Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 6Nto/1/2023 sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Krajskému súdu v Nitre, ktorému bol trestný spis sp. zn. 1T/98/2023 (sp. zn. 6Nto/1/2023) predložený na rozhodnutie o oznámenej zaujatosti zákonného sudcu 13. marca 2023. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 1Nto/3/2023-732 zo 16. marca 2023 rozhodol, že podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku , sudca okresného súdu, nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1T/98/2022. Dňa 12. mája 2023 bol nariadený termín hlavného pojednávania na 2. október 2023.
5. Prvé hlavné pojednávanie vo veci sa konalo 2. októbra 2023, na ktorom došlo k prečítaniu obžaloby, výsluchom obžalovaných a bolo odročené na 29. január 2024. Z dôvodu práceneschopnosti obhajkyne obžalovanej bolo toto odročené na 24. apríl 2024 (súd uznesením z 31. januára 2024 ustanovil obžalovanej náhradného obhajcu), na ktorom bol vykonaný výsluch sťažovateľky ako poškodenej a hlavné pojednávanie bolo odročené (a konané) na 28. august 2024 (prečítanie výpovede sťažovateľky z prípravného konania). Ďalšie hlavné pojednávania boli nariadené na 13. november 2024 (výsluch svedka), 10. marec 2025 (výsluch svedkov), 30. apríl 2025 (výsluch svedkov), 25. jún 2025 (výsluch svedkov), 4. august 2025 (výsluch svedkov) a 1. október 2025 (nedostavil sa znalec s ospravedlnením), ktoré bolo odročené na 12. november 2025 (nedostavil sa znalec s ospravedlnením). Následne boli hlavné pojednávania nariadené na 14. január 2026 (výsluch znalcov), 15. apríl 2026 (výsluch znalca), 10. jún 2026 (výsluch znalca) a napokon na 19. august 2026 na účel pokračovania vo výsluchu znalca. V priebehu konania
bolo 14. januára 2025 okresnému súdu doručené podanie označené ako sťažnosť poškodených na prešetrenie prieťahov v trestnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré bolo zo strany súdu (v zmysle prílohy priloženej k ústavnej sťažnosti) oznámením z 27. januára 2025 posúdené ako sťažnosť podaná podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže písomné podanie nespĺňalo požiadavky sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 až 6 Trestného poriadku. Z obsahu podania totiž nevyplývalo, že by sťažovateľka špecifikovala konkrétny úkon trestného konania zo strany konajúceho súdu, ktorého by sa domáhala. Okresný súd sťažnosť posúdil ako neopodstatnenú, resp. nedôvodnú.
II. Argumentácia sťažovateľky
6. Sťažovateľka namieta nečinnosť, neefektívnosť a nesústredenosť okresného súdu v napadnutom konaní. Tá trvá vyše 8 rokov od podania trestného oznámenia, 5 rokov a 10 mesiacov odo dňa vydania uznesenia o vznesení obvinenia a 3 roky, 5 mesiacov a 12 dní od podania obžaloby. Namietané prioritné konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, pričom je stále vo fáze dokazovania. Požaduje, aby ústavný súd posudzoval dĺžku súdneho konania spolu so zahrnutím dĺžky prípravného konania.
7. Sťažovateľka konštatuje podanie sťažnosti na prešetrenie prieťahov v konaní v januári 2025 podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená a nedôvodná. Tvrdí, že takáto sťažnosť nie je ani účinný, ani efektívny prostriedok nápravy na odstránenie či konštatovanie prieťahov v trestnom konaní. Uvádza, že namietané konanie nemožno označiť za také právne či skutkovo zložité, aby bola jeho celková dĺžka ospravedlniteľná a ústavne konformná. Prípadná skutková zložitosť nezbavuje sudcov ústavnej zodpovednosti za prieťahy v namietanom konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce. V danom prípade ide o prejednávanie prečinu, čo je bežná agenda súdu; nejde o veľký počet obžalovaných ani rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť. Sťažovateľka konštatuje, že jej správanie neprispelo k namietanej dĺžke trestného konania. Postup súdu hodnotí ako zdĺhavý. Dopĺňa, že okresný súd dosiaľ nevydal žiadne rozhodnutie vo veci, pričom ide o citlivé privilegované trestné konanie aj s ohľadom na to, že súvisí so smrťou maloletej.
8. Doplneniami ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na ďalší priebeh konania pred okresným súdom. Akcentuje vykonávanie rozsiahleho dokazovania vo veci, v dôsledku čoho je naďalej daná jej právna neistota (hlavné pojednávanie nariadené na 19. august 2026), pričom postupne zvýšila sumu požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia od okresného súdu z pôvodných 12 000 eur na 13 500 eur.
III. Vyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľky a ústne pojednávanie
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
9. Okresný súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 14. júla 2026. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky považuje za nedôvodnú. Uvádza, že obžaloba bola okresnému súdu doručená v decembri 2022, pričom jednotlivé úkony boli súdom vykonávané plynulo
a bez prieťahov. V danej veci ide o právne aj skutkovo zložitú vec. Predseda súdu vyzdvihol odbornosť aj osobnostné predpoklady konajúceho sudcu, pričom akcentoval nariaďovanie termínov hlavných pojednávaní plynulo a bez subjektívnych a nedôvodných prieťahov. K prípadnému odročeniu pojednávaní dochádzalo len z objektívnych a zákonných dôvodov (neprítomnosť obhajcov, znalcov, doplnenie dokazovania). Dĺžka konania teda nie je svojvoľná, ako to má na mysli právny zástupca uvedený v záhlaví, ktorý sa ani na jedno hlavné pojednávanie nedostavil. Je daná charakterom predmetnej veci, výsluchmi množstva svedkov a znalcov, pri ktorých súd koná sústredene, efektívne a bez prieťahov. Okresný súd konštatoval, že sťažovateľka zakladá svoje tvrdenia výlučne na subjektívnom hodnotení celkovej dĺžky konania.
10. K veci sa vyjadril aj zákonný sudca, ktorý ústavnému súdu poskytol podrobnú chronológiu vykonaných úkonov so záverom o nedôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti a s dôrazným ohradením sa proti tvrdeniu o zbytočných prieťahoch v konaní, keďže v danej skutkovo a výrazne právne zložitej a odbornej problematike koná priebežne, dĺžka konania nie je svojvoľná (charakter prejednávanej veci, výsluchy množstva svedkov a znalcov) a skutočnosť dlhšie trvajúceho konania automaticky neznamená existenciu zbytočných prieťahov v konaní, ktoré je sústredené, efektívne, plynulé a bez období podstatnej nečinnosti. Súd bezdôvodne neodkladá hlavné pojednávania a ani nevykazuje dlhé obdobia nečinnosti. Konajúci sudca osobitne poukázal na nedostatočné personálne obsadenie sudcov na trestnom úseku, množstvo pridelených trestných väzobných vecí, ktoré sú prednostné, pričom ale koná v danej veci nestranne a nie je si vedomý žiadnych subjektívnych prieťahov.
III.2. Replika sťažovateľky:
11. Sťažovateľka v replike zotrvala na dosiaľ uvedených skutočnostiach a dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti. Okresný súd podľa jej názoru v obsahu vyjadrenia neposkytol ústavne udržateľné argumenty, ktoré by ospravedlňovali doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Zdôraznil, že v danej veci ide o konanie, v ktorom sa má postupovať so zvýšenou starostlivosťou a v primeranej lehote, čo platí aj vo vzťahu k sťažovateľke, ktorá v ňom vystupuje v procesnom postavení poškodenej. Sťažovateľka zároveň popisuje časové rozostupy medzi uskutočňovaním jednotlivých hlavných pojednávaní (3 – 4 – 5 mesiacov, v jednom prípade 9 mesiacov), ktoré považuje za neefektívnu a nesústredenú činnosť súdu. K tvrdeniu o nadmernej zaťaženosti súdu uvádza, že ani nadmerná zaťaženosť sudcu či nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerne množstvo vecí nemôže ospravedlniť skutočnosť, že prioritné namietané konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Vo veci nebolo ani neprávoplatne rozhodnuté, pričom na ďalšom hlavnom pojednávaní 19. august 2026 bude okresný súd pokračovať vo výsluchu znalcov, teda je zrejmé, že stále nie je skončené ani dokazovanie, v dôsledku čoho právna neistota sťažovateľky pretrváva.
III.3. K ústnemu pojednávaniu:
12. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov vrátane ich príloh a obsahu spisového materiálu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že došlo k porušeniu jej práv označených v bode 1 tohto nálezu nečinnosťou, neefektívnosťou a nesústredenou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní s ohľadom na doterajšiu dĺžku trestného konania, ktoré je dosiaľ vo fáze dokazovania a nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť v každom súdnom konaní (teda i v trestnom konaní) taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán (III. ÚS 233/2021). Táto povinnosť súdu je implicitne obsiahnutá aj v § 1 a § 2 ods. 7 Trestného poriadku.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (IV. ÚS 187/07).
17. Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci platí všeobecná zásada uznávaná aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (m. m. II. ÚS 32/03, III. ÚS 655/2014).
18. Pokiaľ ide o prvé kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom trestného konania je rozhodovanie o obžalobe podanej pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, proti dvom osobám. Ústavný súd je po preskúmaní obsahu spisového materiálu toho názoru, že predmetnú vec treba považovať za zložitú s ohľadom na vykonávané znalecké dokazovanie a výsluch väčšieho množstva svedkov. V nadväznosti na uvedené nemožno vylúčiť ani nadväzujúcu právnu zložitosť veci. Pokiaľ ide o predmet konania, ide o tzv. privilegované (trestné) konanie, ktoré by malo byť vedené s osobitnou rýchlosťou (m. m. II. ÚS 287/2019, II. ÚS 93/2022).
19. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu predloženého súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadne
také správanie sťažovateľky, ktoré by prispelo k sťaženiu postupu okresného súdu v napadnutom konaní, a tým aj k celkovej dĺžke napadnutého konania.
20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní ako tretie kritérium. Vzhľadom na sťažovateľkou uplatnený (všeobecný) argument o nečinnosti, resp. nesústrednej a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd vyhodnocoval, či k takému postupu okresného súdu došlo.
21. Po podaní obžaloby konajúce súdy v prvom rade riešili otázku ne/zaujatosti konajúceho sudcu, resp. otázku odňatia a prikázania veci (január až marec, resp. máj 2023). V nadväznosti na jej vyriešenie okresný súd bez zbytočného odkladu pristúpil k nariadeniu hlavného pojednávania (máj 2023). To sa uskutočnilo v októbri 2023. Ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti identifikoval niekoľko mesačné obdobie, v rámci ktorého sa v danej veci čakalo na nariadené hlavné pojednávanie. V tejto súvislosti ale poukazuje na svoju dnes už stabilnú judikatúru k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorej opakovane konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (m. m. I. ÚS 46/01). Následne okresný súd nariaďoval a vykonával hlavné pojednávania priebežne (15 hlavných pojednávaní) a v ich priebehu uskutočnil množstvo výsluchov svedkov či znalcov. Vykonávané výsluchy svedkov a výsluch znalcov, pre ktorý bolo aj naposledy vo veci odročené hlavné pojednávanie, ktorých výsluch bol a je predmetom viacerých hlavných pojednávaní nevyhnutne prispieva k predĺženiu trvajúceho konania. V okolnostiach prerokúvanej veci sa však nejaví (a ústavný súd ani nezistil), že by tieto neboli v aktuálnom štádiu trestného konania vykonávané adekvátne, resp. že by išlo o objektívne nepotrebné úkony. Ich vykonanie sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ani nerozporovala (v podstate atakovala dĺžku prebiehajúceho trestného konania).
22. Ústavný súd sumarizuje, že dĺžka napadnutého konania sa na prvý pohľad pohybuje za hranicou ústavnej udržateľnosti. Vo veci ale neidentifikoval výraznejšie obdobia nečinnosti či nesústredenej alebo neefektívnej činnosti okresného súdu. Súd priebežne nariaďoval termíny hlavných pojednávaní v akceptovateľných časových intervaloch, ktoré majú v priebehu posledného roka skracujúci sa interval. Zároveň bola ich značná časť riadne uskutočnená (ak aj nebola, stalo sa tak zo zákonných a objektívnych dôvodov) a boli na nich realizované najmä výsluchy svedkov a znalcov smerujúce k objasneniu veci, a teda je možné sa s ohľadom na predmet konania stotožniť s tvrdením okresného súdu o istej skutkovej a v nadväznosti na to aj právnej zložitosti veci. Na druhej strane ústavný súd vyhodnocoval, že ide o privilegované konanie vyžadujúce si urýchlenosť. Preto posudzoval napadnuté konanie v komplexe všetkých vopred nastavených kritérií. Nemožno pritom prisvedčiť zjednodušenému tvrdeniu právnej zástupkyne sťažovateľky, že ide o prejednávanie prečinu ako bežnej agendy súdu. Práve naopak, v okolnostiach danej veci ide o citlivú otázku trestného stíhania za prečin usmrtenia dieťaťa. Ústavný súd ľudsky rozumie účelnosti rýchleho ukončenia prebiehajúceho napadnutého konania, uvedomujúc si pritom aj citeľný vplyv na život sťažovateľky a náročné životné obdobie, v okolnostiach preskúmavanej veci ale uvádza, že snaha o rýchlosť konania nemôže ísť proti účelu Trestného poriadku o náležitom (ne)zistení trestného činu tak, ako to naznačil aj okresný súd. V nadväznosti na popísané skutočnosti preto dospel k záveru, že v danej veci ide o ústavne udržateľnú dobu trvania napadnutého konania, ktorá sa približuje k hranici jej ústavnej akceptovateľnosti.
23. Pokiaľ okresný súd dôvodil aj svojou personálnou poddimenzovanosťou, ústavný súd poukazuje na notoricky známu judikatúru, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripísať na ťarchu strán v súdnom konaní (m. m. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, I. ÚS 20/2021).
24. Z dôvodov uvedených v tomto náleze (najmä bod 21 a 22) ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jej v ústavnej sťažnosti označených práv.
25. V závere ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej [§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde], a preto nie je vylúčené, aby sťažovateľka v prípade pretrvávajúcich prieťahov v konaní okresného súdu podala svoju ústavnú sťažnosť opakovane.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu