Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 287/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej

a Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom

Törökom, Šafárikova 8, Rožňava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume 623,27 €

(slovom šesťstodvadsaťtri eur a dvadsaťsedem centov), ktoré j e Okresný súd Dunajská

Streda p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Töröka,

Šafárikova 8, Rožňava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 16. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Törökom, Šafárikova 8, Rožňava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi

je pred okresným súdom vedené trestné stíhanie pre trestné činy ublíženia na zdraví

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a nebezpečného vyhrážania podľa ustanovení

ods. 1 a 2 písm. b) . Sťažovateľovi bolo obvinenie pre označené trestné

činy v prípravnom konaní vznesené uznesením povereného príslušníka Policajného zboru

z 20. decembra 2011, avšak obžaloba prokurátora bola na sťažovateľa podaná

29. januára 2014.

3. Sťažovateľ, poukazujúc na chronologický priebeh namietaného konania okresného

súdu, v ústavnej sťažnosti argumentuje, že je toto konanie poznačené zbytočnými

prieťahmi. Podľa jeho vyjadrenia okresný súd pri prejednávaní jeho trestnej veci

nepostupuje účelne a efektívne, čomu nasvedčuje niekoľkonásobné odročenie určených

termínov pojednávania z dôvodu vypracovania znaleckého posudku zameraného

na posúdenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne poškodenej.

4. Sťažovateľ dôvodí, že sa jeho trestná vec prejednávaná pred okresným súdom

v súdnom konaní po dobu už viac ako piatich rokov nevyznačuje skutkovou ani právnou

zložitosťou predmetu konania, a preto neefektívny postup okresného súdu vníma

ako zbytočné prieťahy, majúce za následok porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na ustálenú

judikatúru ústavného súdu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej

sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a jeho práva podľa dohovoru namietaným postupom okresného

súdu, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov

a priznal mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 22. októbra 2019 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa podaním

doručeným ústavnému súdu 10. decembra 2019 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu,

ktorá okrem podrobného prehľadu procesných úkonov namietaného konania predostrela

vo svojom vyjadrení stanovisko k skutkovej a právnej zložitosti posudzovanej veci

sťažovateľa a k otázke plynulosti konania. V zmysle uvedeného vyjadrenia okresný súd

nehodnotil trestnú vec sťažovateľa ako právne zložitú, poukázal však na jej skutkovú

náročnosť danú potrebou znaleckého dokazovania súvisiaceho s osobou svedkyne

poškodenej. V tejto súvislosti poukázal na sťažovanie postupu konania zo strany označenej

svedkyne, pokiaľ ide o jej účasť na stanovených termínoch pojednávania,

ako aj pri vypracovaní spomínaného znaleckého posudku. Nečinnosť v postupe konania

okresný súd uznal iba v úvodnej fáze konania, po podaní obžaloby na sťažovateľa,

ktorú zdôvodnil objektívnymi okolnosťami – zdravotnými problémami a s tým súvisiacou

práceneschopnosťou zákonného sudcu. Tiež vo všeobecnosti poukázal na celkovú

neúmernú zaťaženosť okresného súdu z hľadiska množstva prejednávaných vecí. Z hľadiska

správania sťažovateľa ako účastníka konania konštatoval, že k prieťahom zavineným

zo strany sťažovateľa nedošlo. Podpredsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia

prezentovala súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

8. Právny zástupca sťažovateľa svoje stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

formuloval v podaní doručenom ústavnému súdu 20. decembra 2019, v ktorom zotrval

na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a zdôraznil, že súdna etapa konania pred okresným

súdom už dosiahla neprimerane dlhú dobu, takmer šesť rokov od podania obžaloby.

V konkrétnosti poukázal na neefektívnosť v postupe okresného súdu, ktorá bola podľa jeho

názoru spôsobená v prípade znaleckého dokazovania, keď bol okresným súdom

zabezpečený znalecký posudok z odvetvia psychiatrie pre posúdenie veci bezúčelný,

a až následne okresný súd zabezpečil vypracovanie použiteľného posudku z odvetvia

psychológie. V závere stanoviska právny zástupca oznámil, že sťažovateľ súhlasí

s prejednaním jeho ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia

ústneho pojednávania.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej

správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

14. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, ako aj vyjadrenie odporcu a stanovisko sťažovateľa a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bola na sťažovateľa obžaloba podaná 6. februára 2014, následne

okresný súd určil termín pojednávania na 4. február 2015, ktorý bol okresným súdom

3. februára 2015 z dôvodu neprítomnosti svedkyne poškodenej odročený na 20. máj 2015.

Okresný súd vykonal 20. mája 2015 pojednávanie, na ktorom bol vypočutý

obžalovaný, pričom svedkyňa poškodenej pred výsluchom oznámila, že neovláda úradný

jazyk, v ktorom sa konanie vedie, preto požaduje tlmočenie. Z tohto dôvodu bolo

pojednávanie odročené na 11. september 2015 (z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda ČVS: ORP-1454/VM-DS-2011, konkrétne

s. 36 vyšetrovacieho spisu, je skutočnosť, že svedkyňa poškodenej neovláda slovenský

jazyk, zrejmá, pretože opatrením z 31. júla 2013 priberal poverený príslušník Policajného

zboru práve z tohto dôvodu tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka maďarského).

Okresný súd pojednávanie, ktorého termín bol určený na 11. september 2015, odročil

na 25. november 2015, a to z dôvodu, že zákonný sudca podľa rozvrhu práce na rok 2015

nemal k danému dňu pojednávací deň (a teda podľa záznamu v spise uvedený termín

pojednávania „bol určený omylom“).

Okresný súd vykonal 8. apríla 2016 pojednávanie v neprítomnosti svedkyne

poškodenej, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť dopravnou nehodou, vypočutí boli štyria

svedkovia a pojednávanie bolo odročené na 17. jún 2016 na účel vypočutia svedkyne

poškodenej. Okresný súd vydal 8. apríla 2016 príkaz na obmedzenie osobnej slobody

svedkyne poškodenej, na základe ktorého bola svedkyňa 25. apríla 2016 predvedená,

poučená o budúcom termíne pojednávania a následne prepustená na slobodu,

pričom predmetný príkaz bol zrušený.

Okresný súd pojednávanie, ktoré bolo určené na 17. jún 2016 z dôvodu technickej

poruchy zariadenia v pojednávacej miestnosti, odročil, a to na 16. september 2016.

Okresný súd aj uvedený termín pojednávania odročil z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne na 23. november 2016. Okresný súd vykonal 23. novembra 2016 pojednávanie,

na ktorom bola vypočutá svedkyňa poškodenej a pojednávanie bolo odročené na neurčito

na účel vypracovania znaleckého posudku a doplnenia iného znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením z 9. februára 2017 ustanovil znalca z odvetvia klinickej

psychológie na účel vypracovania znaleckého posudku – posúdenie duševného stavu

poškodenej. Znalec adresoval okresnému súdu 7. marca 2017 podanie, v ktorom oznámil,

že poškodená sa na úkon nedostavila a znalcovi nebol okresným súdom predložený

potrebný spisový materiál, znalec tiež upozornil okresný súd, že ako psychológ

nie je kompetentný vypracovať daný druh znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené

okresný súd uznesením z 24. marca 2017 rozhodol o pribratí znalca z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia psychiatrie. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený

21. apríla 2017.

Okresný súd vykonal 8. novembra 2017 pojednávanie, na ktorom obhajca

sťažovateľa uviedol, že obhajoba trvá na pribratí znalca z odvetvia psychológie pre účely

posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej svedkyne a tiež na doplnení znaleckého

posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, pojednávanie

bolo pre uvedené účely odročené na neurčito.

Okresný súd uznesením z 29. novembra 2017 rozhodol o pribratí znalca z odvetvia

klinickej psychológie na účel posúdenia osobnosti poškodenej a vierohodnosti jej výpovede.

Znalec reagoval 5. januára 2018 oznámením, že 3. januára 2018 prevzal uznesenie a spis,

pričom uviedol že nemôže vypracovať posudok v určenej lehote vzhľadom na iné skôr

zadané znalecké úlohy, odvolal sa pritom na

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzhľadom na uvedené okresný súd uznesením z 24. januára 2018 rozhodol o pribratí iného

znalca z uvedeného odvetvia. Okresnému súdu sa nepodarilo ani prostredníctvom

Policajného zboru doručiť svedkyni poškodenej výzvu dostaviť sa k znalcovi,

preto 16. marca 2018 vydal príkaz na obmedzenie osobnej slobody svedkyne poškodenej.

Po zadržaní poškodenej 21. marca 2018 bola táto poučená o povinnosti dostaviť

sa k znalcovi a následne prepustená na slobodu. Pribratý znalec 23. apríla 2018 oznámil

okresnému súdu, že poškodená sa nedostavila ani na jeden z troch možných určených

termínov znaleckého vyšetrenia. Okresný súd vydal 10. mája 2018 opätovne príkaz

na obmedzenie osobnej slobody svedkyne poškodenej. Po zadržaní poškodenej

23. mája 2018 bola táto poučená o povinnosti dostaviť sa k znalcovi a následne prepustená

na slobodu. Okresný súd vydal následne 9. augusta 2018 ďalší príkaz na obmedzenie

osobnej slobody svedkyne poškodenej, pričom po zadržaní poškodenej 13. septembra 2018

bola táto poučená o povinnosti dostaviť sa k znalcovi a následne prepustená na slobodu.

Okresný súd vykonal 8. marca 2019 pojednávanie, na ktorom predniesla obžaloba

i obhajoba svoje návrhy a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel vypracovania

znaleckého posudku z odvetvia psychológie. Okresný súd uznesením z 29. marca 2019

opätovne uznesením rozhodol o pribratí znalca z odvetvia klinickej psychológie na účel

posúdenia osobnosti poškodenej a vierohodnosti jej výpovede, pričom súčasne znalca

8. októbra 2019 upovedomil, že poškodená sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Znalec oznámil okresnému súdu 12. decembra 2019, že z dôvodu dovolenky vyšetrenie

poškodenej nevykonal, pričom medzitým bola poškodená prepustená na slobodu. Okresný

súd 13. decembra 2019 oznámil znalcovi, že sa poškodená nachádza v inom ústave

na výkon trestu odňatia slobody. Znalec oznámil okresnému súdu 20. februára 2020,

že vyšetrenie poškodenej vykonal a znalecký posudok predloží bezodkladne. Znalecký

posudok bol okresnému súdu predložený 2. marca 2020.

Pojednávanie, ktoré bolo určené na 16. marec 2020, bolo z objektívnych dôvodov

(epidemiologická situácia) odročené na neurčito, v čase rozhodovania ústavného súdu

nebola teda vec sťažovateľa meritórne ukončená.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

15. Predmetom súdneho konania v posudzovanej veci je trestné stíhanie vedené

pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa a nebezpečného

vyhrážania podľa ustanovení a . Ústavný súd

v posudzovanom prípade konštatuje, že konanie vykazuje istý stupeň skutkovej zložitosti

veci daný potrebou znaleckého dokazovania (posúdenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne

poškodenej). Treba však zároveň povedať, že okolnosť skutkovej zložitosti veci doterajšiu

neprimeranú dobu konania neovplyvnila zásadnejším spôsobom, keďže rozhodujúcimi

faktormi, ktoré mali negatívny vplyv na plynulosť postupu konania v trestnej veci

sťažovateľa, bola zistená nečinnosť okresného súdu, a predovšetkým jeho neefektívny

postup popísaný v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

16. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by signalizovali nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v jeho postupe

zistil viacero období nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom

bránila relevantná, teda zákonná prekážka. Obdobím nečinnosti je poznačená už úvodná

fáza namietaného konania, a to v úseku od podania obžaloby 6. februára 2014

do uskutočnenia prvého termínu pojednávania 4. februára 2015, v ktorom ústavný súd

kvantifikoval neodôvodnenú nečinnosť rozsahom približne deviatich mesiacov.

Pasivita okresného súdu v kvantitatívnom rozsahu približne siedmich mesiacov

bola tiež zaznamenaná v období od 20. mája 2015, keď okresný súd uskutočnil

vo veci sťažovateľa pojednávanie, až do 8. apríla 2016, keď okresný súd realizoval

ďalší termín pojednávania. V uvedenom úseku došlo k zrušeniu určeného termínu

pojednávania, a to 11. septembra 2015, kde dôvodom bolo určenie termínu v deň,

ktorý nezodpovedal tzv. pojednávacím dňom zákonného sudcu, túto skutočnosť

však nemožno považovať za zákonnú prekážku postupu konania. Napokon krátkodobejšie

obdobie nečinnosti okresného súdu predstavujúce zhruba štyri mesiace bolo ústavným

súdom zistené v etape konania od 8. apríla 2016, keď sa vo veci sťažovateľa uskutočnil

termín pojednávania, až do ďalšieho vykonaného pojednávania 23. novembra 2016.

V označenom úseku došlo k zrušeniu určeného termínu pojednávania 17. júna 2016,

kde dôvodom bola technická porucha zariadenia v pojednávacej miestnosti. V súhrne

prezentované obdobia nečinnosti vykazujú rozsah zhruba jeden rok a osem mesiacov.

18. Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na niektoré momenty namietaného

konania, signalizujúce neefektívnosť postupu okresného súdu. Hneď v úvodnej fáze

konania, a to na pojednávaní vykonanom v prvom určenom termíne, ústavný súd

zaznamenal nesústredený postup okresného súdu, ktorým došlo k zbytočnému narušeniu

plynulosti konania. Okresný súd bol nútený v uvedenom prípade pojednávanie odročiť

z dôvodu jazykovej bariéry svedkyne poškodenej, ktorá požiadala o tlmočenie,

avšak túto okolnosť mal okresný súd vopred predvídať, keďže obsah spisového materiálu

o tejto skutočnosti, že svedkyňa úradný jazyk, v ktorom sa konanie vedie, neovláda, jasne

vypovedal (pozri tretí odsek bodu 14 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Ako značne

neefektívny treba tiež kvalifikovať spôsob, akým sa okresný súd vysporiadal so sťažovaním

postupu konania zo strany svedkyne poškodenej, ktorá opakovane marila úkony smerujúce

k vypracovaniu znaleckého posudku. Okresný súd síce niekoľkokrát po sebe uplatnil inštitút

umožňujúci vynútenie plnenia povinností zo strany svedkyne

(príkaz na obmedzenie osobnej slobody svedka), avšak ho nedokázal zrealizovať

a synchronizovať so vzniknutou situáciou takým spôsobom, aby bol včas dosiahnutý

ním sledovaný účel – účasť svedkyne na úkone znaleckého vyšetrenia. Efektívnosť postupu

okresného súdu napokon absentovala aj pri zabezpečovaní dôkazov znaleckým

dokazovaním, v rámci ktorého konajúci súd celkom nesústredene v prvom prípade pribral

znalca, ktorý k zodpovedaniu zadaných úloh nebol kompetentný, v druhom prípade pribral

znalca bez toho, aby si vopred preveril jeho kapacitné možnosti, kde znalec z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti musel podanie znaleckého posudku odmietnuť,

a v neposlednom rade celkom zbytočne pristúpil k priberaniu znalcov z rôznych odvetví

v postupnom slede, namiesto časovo úsporného a efektívneho postupu, keď mohol súčasne

rozhodnúť o pribratí oboch znalcov (z odvetvia psychiatrie, ako aj z odvetvia psychológie),

ak považoval za potrebné pre objasnenie skutočnosti dôležitých pre trestné konanie

zaobstarať posudky z oboch odvetví.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou

okresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho

konania.

21. Dĺžka trestného súdneho konania pred okresným súdom od podania obžaloby

až do času rozhodovania ústavného súdu tak predstavuje dobu šiestich rokov,

čo je z globálneho hľadiska a tiež s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania

v trestných veciach, vyžadujúci si z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú

starostlivosť, doba ústavnoprávne neakceptovateľná.

22. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

23. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd

aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný

súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,

z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného , ako aj jeho práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

26. K obrane okresného súdu, poukazujúcej na svoju neúmernú zaťaženosť

z hľadiska množstva prejednávanej agendy, ktorú sa okresný súd snaží prezentovať

ako objektívnu okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj vo veci

sťažovateľa, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti,

ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil. Rovnako aj v prípade obhajoby týkajúcej sa okolnosti na strane

zákonného sudcu (jeho vážne zdravotné problémy a s tým súvisiaca práceneschopnosť)

ústavný súd poznamenáva, že je táto okolnosť z ľudského hľadiska pochopiteľne

ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť

konania vo veciach účastníkov konania ju zohľadniť nemožno.

27. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil neprimeranou dĺžkou posudzovaného

konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou z pocitov právnej neistoty. Sťažovateľ

vyzdvihol aj špecifický charakter trestného konania a jeho negatívny vplyv na občiansky

život sťažovateľa. Vychádzajúc z týchto skutočností, sťažovateľ považoval za primeranú

výšku finančného zadosťučinenia sumu 5 000 €. Pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu a chápe ho ako kompenzačný prostriedok nemajetkovej ujmy. Vzhľadom

na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného konania ústavný súd považoval

za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

28. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti

s jeho právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume

623,27 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov

konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti a vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby v roku 2019 v sume 163,33 €

(§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) vrátane 20 % DPH. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu