Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/229/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. K., bývajúcej v S.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., proti žalovanej Ing. M.

C., bývajúcej v O., zastúpenej Mgr. A. Z., advokátom so sídlom v N., o zaplatenie 2 518 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 20. marca 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

108,88 € na bankový účet advokátskej kancelárie P., s.r.o. so sídlom v T..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 9. marca 2011 č.k. -233 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 518 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania

z dlžnej sumy od 20. decembra 2008 do zaplatenia; rozhodol tiež o náhrade trov konania.

Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalobkyňa

splnomocnila 17. decembra 2007 žalovanú – predsedníčku P. (ďalej len „PSPO“) na uzavretie

kúpnej zmluvy. Žalovaná ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne uzavrela 25. novembra

2008 so S., a.s. kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej im žalobkyňa predala spoluvlastnícky podiel

8/556 na nehnuteľnosti v katastrálnom území O. vedenej v katastri ako parcela č. X.

2

vo výmere X. m. Žalovaná prevzala za predávajúcu kúpnu cenu 2 518 €, avšak ponechala si

ju a tým sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

2

zákonníka). V zmysle je povinná bezdôvodné obohatenie

vydať žalobkyni. Vzhľadom na to, že súd nemal pochybnosti o spoluvlastníctve žalobkyne

k prevedenej nehnuteľnosti, nezohľadnil obranu žalovanej, že žalobkyni v súlade

s rozhodnutím podielnikov vyplatí uvedenú sumu až keď žalobkyňa preukáže svoje právo

nakladať s touto nehnuteľnosťou. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa

a vyhlášky č. , ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia . O trovách konania rozhodol

podľa a veta prvá

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 20. marca 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ods 1 ); zároveň

rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov a odôvodnený je v súlade

s ustanovením Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia

prvostupňového súdu a v zmysle na zdôraznenie jeho správnosti dodal, že

po uzavretí kúpnej zmluvy kúpna cena, z ktorej na žalobkyňu pripadlo 2 518 €, bola

19. decembra 2008 zložená na účet vo V., a.s. Skutočnosť, že žalovaná túto sumu nevyplatila

žalobkyni preto, lebo jej to uložilo rozhodnutie podielnikov o pozastavení vyplácania

podielov z kúpnej ceny, nebola v konaní preukázaná. Keďže žalovaná naďalej disponuje

kúpnou cenou patriacou žalobkyni a odmieta ju bez právneho dôvodu vydať, je podľa

právneho názoru odvolacieho súdu správny záver prvostupňového súdu, že na strane

žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu ( ). Rozhodnutie

o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Namietala,

že v dôsledku porušenia zásad občianskeho súdneho konania a právnej logiky došlo v konaní

k viacerým procesným chybám, ktoré viedli k nedostatočnému zisteniu rozhodujúcich

skutkových okolností, nesprávnym skutkovým záverom a tiež k nesprávnemu právnemu

posúdenie veci. Jednou z týchto procesných nesprávností je aj to, že vyjadrenie žalobkyne

k jej odvolaniu jej bolo doručené len tri dni pred vydaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Tým

jej v konaní bolo znemožnené primerane sa brániť proti tvrdeniam žalobkyne. Z týchto

dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a „žalobu voči nej ako bezdôvodnú zamietnuť“.

3

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalovanej nie je dostatočne

jasné a zrozumiteľné, preto je potrebné „zamietnuť ho“ a priznať jej náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Úvodom je potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme

zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým

obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť

sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho

stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho

konania ().

Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravným prostriedok,

ktorým môže dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu

právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Mimoriadnej povahe tohto opravného

prostriedku zodpovedá aj jeho účel – dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád

prvostupňového alebo odvolacieho konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca

povýšil nad právnu istotu účastníkov konania (viď bližšie ). Dovolanie nie

je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v

ods. 1 až 3 , preto prípustnosť dovolania žalovanej z týchto ustanovení nemožno

vyvodiť.

So zreteľom na dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalovaná v dovolaní poukazuje na to, že vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu, ktoré

podala žalovaná, jej bolo doručené len tri dni pred vydaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti, čím

porušil jej „právo na obhajobu“. Z hľadiska obsahového táto argumentácia nasvedčuje tomu,

že žalovaná namieta odňatie možnosti pred súdom konať ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Dovolací súd k jednotlivým námietkam uvádza nasledovné:

1. Žalovaná v danom prípade za odňatie možnosti pred súdom konať označuje to, že

vyjadrenie žalobkyne k jej odvolaniu jej (žalovanej) bolo doručené len 3 dni pred vyhlásením

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v preskúmavanej veci, ale zastáva názor, že k odňatiu možnosti pred súdom konať

nedochádza v niektorých prípadoch ani vtedy, keď takéto vyjadrenie (protistrany k odvolaniu)

nie je odvolateľovi vôbec doručené – viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, , , , . Absencia

vyjadrenia k opravnému prostriedku druhého účastníka konania je právne irelevantná

(viď tiež a ) napríklad vtedy, keď súd rozhodujúci

o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku

(teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie

o opravnom prostriedku). Z ustanovenia vyplýva, že ak nejde o prípad

uvedený v druhej vete , doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným

účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov

na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto ustanovení nevyplýva. Z Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu predložiť druhému účastníkovi

konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka konania k opravnému

prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami

účastníkov konania – je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu

ukončiť (, , ). Prvostupňový súd

má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným účastníkom konania,

a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať účastníkov

konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu z

( a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Pokiaľ má odvolací súd

k dispozícii potrebné argumenty, ako aj pri dodržaní dikcie ustanovenia pristúpi

k rozhodnutiu vo veci samej (viď tiež , , ,

6

.). Odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá teda sama skutočnosť, že

odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.

Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu,

napríklad v uzneseniach sp. zn. a . Iný pohľad na realizáciu

práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať

neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania

k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad

mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu

princípu právneho štátu (zjednodušene sa pod prehnaným formalizmom rozumie interpretácia

ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú

funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy).

Dovolací súd vzal na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej veci a pristúpil

k skúmaniu, či vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej malo zásadný vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dospel k záveru, že doručenie vyjadrenia žalobkyne

k odvolaniu žalovanej tri dni pred rozhodnutím vo veci samej nemalo za následok odňatie

možnosti žalovanej pred súdom konať ( ), lebo predmetné vyjadrenie –

ako vyplýva zo spisu – nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom

prostriedku žalovanej. Obsah spisu v ničom nenasvedčuje tomu, že odvolací súd by – nebyť

tohto vyjadrenia žalobkyne – rozhodol o odvolaní inak, prípadne že by odvolací súd k prijatiu

jeho rozhodnutia viedlo vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej.

Dovolací súd v závere tejto časti odôvodnenia svojho uznesenia osobitne poukazuje

na to, že vyššie už spomenuté uznesenie najvyššieho súdu z 10. januára 2013 sp. zn.

, ktoré spočíva aj na záveroch vysvetlených v tomto uznesení dovolacieho

súdu, bolo napadnuté sťažnosťou, ktorú ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú

uznesením zo 14. mája 2013 sp. zn. s tým, že „napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné, pričom nezistil

existenciu skutočností svedčiacich o tom, že by ho bolo možné považovať za popierajúce

zmysel práva na súdnu ochranu“.

2. Dovolateľka vadu konania v zmysle vyvodzuje tiež z toho, že

odvolací súd prejednal jej odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa v ostatných prípadoch môže

odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z ustanovení a vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v

ods.1 je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené odvolacie pojednávanie,

rozhoduje odvolací súd sám. V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie.

Právna úprava odvolacieho konania umožňovala odvolaciemu súdu, aby v danom

prípade rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania; jeho postupom, ktorý bol v súlade

so zákonom, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

3. Pokiaľ dovolateľka spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov

a z nich vyvodených skutkových záverov, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle f/ (viď R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní

dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania.

Dovolateľkou tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne

zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne

prípustnom dovolaní (o tento prípad v danej veci nejde), ktorá ale sama osebe prípustnosť

dovolania nezakladá.

4. Žalovaná v dovolaní spochybňuje aj správnosť právnych záverov, na ktorých

spočíva napadnuté rozhodnutie ( ).

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie

(viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle

(porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

5. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania

vyvodiť zo žiadneho ustanovenia , odmietol najvyšší súd

dovolanie žalovanej podľa v spojení s ,

pričom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( ) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej

priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobkyňu

za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 20. júla 2012 [§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení č. (ďalej len „“)].

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1

9

vo výške 101,25 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [

(7,63 €)] predstavuje spolu 108,88 €.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková