Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/414/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. L., bývajúceho

v R.R., 2/ A. L., bývajúcej v R.R., 3/ Ľ. K., bývajúcej v R.R., zastúpených JUDr. Ing. V. K.,

advokátkou so sídlom v T., proti odporcom 1/ Ing. I. Š., bývajúcemu v R.R., 2/ Ing. E. Š.,

bývajúcej v R.R., 3/ P. B., bývajúcemu v R.R., 4/ E. B., bývajúcej v R.R., o určenie, že

odporcovia 1/ až 4/ nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/ až 3/ proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 23. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 22. júla 2011 č.k. -80

zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že odporcovia 1/ až 4/ nie

sú (v podieloch špecifikovaných v návrhu) spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom

území R., ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. X., X., X. a X.; rozhodol tiež o náhrade

trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrh zamietol preto, lebo navrhovatelia neosvedčili

ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a tiež preto, lebo za odporcov

neoznačili všetky osoby, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci sporných

nehnuteľností. Poukázal na to, že navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem odôvodňovali

tým, že pokiaľ bude vydané nimi navrhované rozhodnutie, môže byť podkladom pre

vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti tak, že odporcovia 1/ až 4/ nebudú vedení

ako podieloví spoluvlastníci. Procesnú prípustnosť ich určovacieho návrhu vyvodzovali tiež

z toho, že bez požadovaného určenia bude ďalej ohrozené ich právo ako menšinových

spoluvlastníkov, navrhované rozhodnutie priaznivo ovplyvní ich právne postavenie a odstráni

2

pretrvávajúcu neistotu v právnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa

na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná argumentácia

navrhovateľov neobstojí. Poukázal na to, že navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno v

povinnosti preukázať, že na určení práva alebo právneho vzťahu v čase rozhodovaniu súdu

majú naliehavý právny záujem ( ). Podľa názoru súdu by sa v prípade

vyhovenia návrhu nič nezmenilo na právnom postavení navrhovateľov, lebo by naďalej

v nezmenenom rozsahu zostali spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti a nedosiahli by zápis

(spolu)vlastníctva v katastri. Navrhovatelia v čase rozhodovania nepreukázali, že majú právny

vzťah k sporným podielom na nehnuteľnostiach (podielom odporcov) a ani z ich vyjadrení

nevyplynulo, že by mali záujem o tieto podiely. So zreteľom na nepreukázanie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a návrh zamietol. O náhrade trov rozhodol podľa

ustanovení a

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 23. augusta 2012

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ).

V odôvodnení uviedol, že preskúmal všetky odvolacie námietky navrhovateľov a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Konštatoval, že

tieto námietky sú totožné s námietkami, ktoré boli z ich strany uplatnené už pred súdom

prvého stupňa a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní

neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd si ako správne osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach

na ne odkázal ( ). Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu

prvého stupňa podal bližší výklad ustanovenia a konštatoval, že

v preskúmavanej veci požadované určenie vo svojich dôsledkoch nerieši sporný právny vzťah

účastníkov konania a ani rozsudok, ktorým by bolo vyhovené podanému návrhu, nemôže

vniesť istotu do tohto právneho vzťahu. Pokiaľ by bolo návrhu vyhovené, rozsudok súdu by

nezmenil právne postavenie navrhovateľov. Vyhovením návrhu by sa postavenie

navrhovateľov nezlepšilo, naďalej by zostali podielovými spoluvlastníkmi s tými istými

spoluvlastníckymi podielmi. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok prvostupňového súdu

podľa a potvrdil. Dodal, že podľa jeho názoru – vzhľadom na procesnú

neprípustnosť navrhovateľmi podaného určovacieho návrhu – nebolo potrebné pristúpiť

v odvolacom konaní k posúdeniu správnosti napadnutého rozsudku v otázke týkajúcej

sa okruhu účastníkov konania. Z toho istého dôvodu nepristúpil k posúdeniu návrhu ani

3

z hľadiska opodstatnenosti v ňom obsiahnutých tvrdení navrhovateľov. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie, v ktorom

namietli, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 237

písm. f/ (nesprávnym procesným postupom súdov im bola odňatá možnosť konať)

a tiež v (inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci) a, napokon, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

( ). K namietanej procesnej vade v zmysle

došlo podľa ich názoru tým, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné

a súdy svoje rozhodnutia založili na nesprávnom závere o tom, že nepreukázali naliehavý

právny záujem na nimi požadovanom určení ( ). Dovolatelia osobitne

poukázali na to, že odvolací súd nepovažoval za potrebné oboznámiť sa bližšie s vecnou

stránkou ich návrhu a vyslovili presvedčenie, že zamietnutím ich návrhu bez dostatočného

poznania skutkových a právnych argumentov v ňom obsiahnutých došlo k zásahu

do ich práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom ich naliehavý právny záujem

na požadovanom určení zreteľne vyplýval z toho, že od výsledku konania v danej veci závisí

ich právne postavenie ako menšinových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností, ďalej ako

osôb, do práv ktorých odporcovia neoprávnene zasahujú a napokon tiež ako osôb, ktoré

sú účastníkmi ďalších konaní (o dedičstve, o povolenie návrhu na vklad do katastra

a o určenie vlastníctva). Súdy tým, že nepristúpili k náležitému posúdeniu vecných

argumentov a tvrdení obsiahnutých v návrhu (ktoré preukazovali, že odporcovia v žiadnom

prípade nemohli nadobudnúť ich spoluvlastnícke podiely právnym titulom vydržania

v zmysle ), nemali dostatočný podklad pre vecne správne

vyhodnotenie právnej situácie navrhovateľov, a preto ani nemohli dostatočne zvážiť,

či navrhované určenie vnesie alebo nevnesie istotu do právneho vzťahu účastníkov konania.

Zo strany súdov bolo úplne ignorované, že iba „uvoľnený“ spoluvlastnícky podiel môže

byť predmetom konania o dedičstva a len v dôsledku jeho „uvoľnenia“ môže byť

pokračované v prerušenom katastrálnom konaní. Podľa presvedčenia dovolateľov iba

po úplnom objasnení a dôslednom oboznámení sa s vecou mohli súdy správne posúdiť,

či podaný návrh zodpovedá záujmom navrhovateľov. V súvislosti s tým uviedli, že

odporcovia sa v inom súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. ) usilujú získať ich spoluvlastnícke podiely, pričom zneužívajú práve

svoje postavenie väčšinových spoluvlastníkov. Podľa názoru dovolateľov je preukázateľné, že

vydaným rozsudkom by sa zmenilo postavenie navrhovateľov a títo by mohli realizovať

výkon práva prislúchajúceho im zo zákona. V ďalšom navrhovatelia uviedli, že závery súdov

týkajúce sa okruhu účastníkov predmetného konania nemajú oporu v judikatúre [poukázali

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len („najvyšší súd“) sp. zn.

a ]. Z týchto dôvodov uzavreli, že rozsudok odvolacieho súdu

je nepreskúmateľný, nepresvedčivý, nevyporiadava sa s argumentáciou navrhovateľov,

spočíva na neúplných skutkových zisteniach a nesprávnych právnych záveroch. Žiadali, aby

dovolací súd tento rozsudok a tiež ním potvrdený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Odporcovia 3/ a 4/ žiadali

dovolanie „zamietnuť“.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podali

včas účastníci konania ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4

Prípustnosť dovolania navrhovateľov z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva. Napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci nevyslovil záväzný právny názor ( )

a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného

v ustanovení

Vzhľadom na veta druhá a tiež obsah dovolania najvyšší súd

pristúpil aj k posúdeniu, či žalovanou podané dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že nemá žiadne obmedzenia

vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný,

preto ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania

v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor)

o existencii niektorej z predmetných procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver

(zistenie) dovolacieho súdu, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a navrhovatelia

nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

1. Navrhovatelia tvrdia, že v predmetnom konaní došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ),

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, ( ), byť

predvolaní na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )].

1.1. Navrhovatelia zastávajú názor, že súdy im odňali možnosť pred súdom konať

( ) tým, že nesprávne posúdili ich návrh z hľadiska preukázania

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle

Dovolatelia súdom vytýkajú, že dostatočne nevyhodnotili okolnosti, na podklade

ktorých osvedčovali ich naliehavý právny záujem (tvrdili, že navrhovatelia sú menšinoví

spoluvlastníci a odporcovia zneužívajú postavenie väčšinových spoluvlastníkov, svojvoľne

dali vyhotoviť geometrický plán, nakladajú so spornými nehnuteľnosťami v rozpore

so zákonom, porušujú práva ostatných spoluvlastníkov, zápis ich spoluvlastníctva v katastri

dosiahli v rozpore so zákonom, nenadobudli sporné spoluvlastnícke podiely v zmysle

osvedčenia notára o vydržaní podľa , požadovaným určením

sa zmení situácia v ich prospech a umožní presadenie ich záujmov v súbežne prebiehajúcich

konaniach o dedičstve a o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností).

Dovolací súd so zreteľom na túto námietku navrhovateľov uvádza, že ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať (vo význame znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka konania) do súvislosti iba s faktickou činnosťou súdu (s jeho

procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom), teda nie s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Súd právnym posúdením veci,

ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový

stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania – v meritórnom

rozhodnutí, účastníkovi tohto konania vo všeobecnosti neodníma možnosť uplatnenia

jeho procesných práv (viď R 54/2012, R 43/2003, ako aj uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu

všeobecne považované (iba) za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne

zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/

Záver súdu, že navrhovatelia osvedčili alebo neosvedčili naliehavý právny záujem

na nimi požadovanom určení ( ), je súčasťou myšlienkového procesu súdu,

pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu; je výsledkom (zavŕšením) tohto procesu. Aj tento záver je teda

situovaný do rámca právneho posúdenia veci. Výklad dovolacieho súdu, ktorý je podaný

v predchádzajúcom odseku, opodstatňuje preto rovnako v prejednávanej veci záver, že ani

v prípade opodstatnenosti predmetnej námietky navrhovateľov by namietaná nesprávnosť

nemohla viesť k procesnej vade v zmysle

Len ako poznámku k námietke navrhovateľov o odňatí možnosti pred súdom konať

nesprávnym posúdením otázky existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80

písm. c/ dovolací súd uvádza, že právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti

určovacieho návrhu podľa tohto ustanovenia, musí mať určitú relevanciu, významovú

zásadnosť a istú nástojčivosť a neodkladnosť. Zákon vyžaduje, aby tento právny záujem bol

naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným

určením. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide zo strany súdu

o posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj

ochrany navrhovateľovho práva. Súd pri tom medziiným skúma, či sa ním môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva (akési „čiastkové“) konanie,

po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné alebo ďalšie súdne konanie. Nejde teda

o samotný určovací návrh, ale o to, akého určenia sa ním navrhovateľ domáha a z akých

právnych pomerov vychádza. Vo všeobecnosti platí, že pozitívne určenie (existencie)

vlastníckeho práva má prednosť pred negatívnym určením (neexistencie) vlastníctva, lebo

z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom

(viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. a ). V prospech

pozitívneho určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré de facto dáva zároveň odpoveď

na otázku, kto vlastníkom nehnuteľnosti nie je, vyznieva tiež požiadavka určitosti

vlastníckych práv a spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľností. Vzhľadom

na dovolaciu argumentáciu navrhovateľov najvyšší súd dodáva, že ak navrhovateľ naliehavý

právny záujem neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; to

znamená, že návrh v takom prípade zamietne ako neprípustný bez skúmania jeho vecnej

stránky (viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. , ,

, , ). Najvyšší súd dodáva, že aj Ústavný súd

Slovenskej republiky zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého

naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu

sa už ďalej nezaoberá ().

Dovolací súd na záver tejto časti odôvodnenia opakuje, že i keby (prípadne) bol

nesprávny záver súdov, že navrhovatelia neosvedčili ich naliehavý právny záujem

na požadovanom určení v zmysle (správnosť právneho posúdenia tejto

otázky nebola v dovolacom konaní skúmaná), dovolateľmi vytýkaná okolnosť by nezakladala

procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani prípustnosť ich dovolania

podľa tohto ustanovenia.

1.2. Existenciu procesnej vady konania v zmysle vyvodzujú

navrhovatelia tiež z toho, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je (podľa ich názoru)

nepreskúmateľný.

Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako

9

judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997

sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací

súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát

najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy

(v žiadnej ním prejednávanej veci) nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy

dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá

(len) tzv. inú vadu konania v zmysle , nie však procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

, ).). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tiež

z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , a ).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. Pre úplnosť – na doloženie pretrvávajúcej aktuálnosti

právnych záverov najvyššieho súdu zaujatých v preskúmavanej veci – dovolací súd uvádza,

že ústavný súd uznesením z 22. januára 2014 sp. zn. odmietol sťažnosť

proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 10. januára 2013 sp. zn. (založenému

aj na závere, že nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu v zmysle )

s tým, že „nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné toto rozhodnutie

označiť za nezlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania“.

2. Dovolatelia namietajú aj existenciu tzv. inej (v neuvedenej) procesnej

vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci. Dovolací súd preto poznamenáva, že

10

procesná vada tejto povahy je síce relevantný dovolací dôvod ( ),

prípustnosť dovolania ale nezakladá; so zreteľom na obsah dovolania uvádza nasledovné:

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané,

je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal

ten – ktorý dôkaz) môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne

k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal

všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno

vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné (viď R 125/1999,

R 6/2000).

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , a ).

Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo o sebe nezakladá prípustnosť dovolania

(porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

3. V dovolaní sa namieta aj nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Právnym posúdením, ako už bolo uvedené vyššie (viď 1.1.), je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

11

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Keďže navrhovatelia tento dovolací dôvod uplatnili v dovolaní, ktoré nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska

správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

4. Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesnej vade namietanej navrhovateľmi

( ) ani k iným vadám uvedeným v a prípustnosť ich dovolania

nevyplýva ani z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie

navrhovateľov podľa v spojení s bez toho,

aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie ( a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. februára 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková