Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-245-2011.pdf
PDF · 173.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/245/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcov: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sídlisko I. 981, Sídlisko I. 981 Vranov nad Topľou, IČO: 36 164 721, X/ J.. Ľ. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. Z. XXX, T. Q. W., obaja právne zastúpení JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, X/ J. E., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Z. Č.. XXX/XX, T. Q. W. G. X/ G. E., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Z. Č.. XXX/XX, T. Q. W., proti žalovaným: 1/ Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, právne zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, X/ T. X., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, X/ P. X., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, X/ J.. X. J., N.. Q., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Q. W., T. XXX/X, X/ Š. N., Q.. X.X.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, X/ G. N., Q.. X.X.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, X/ J. X., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Q. W., E.. Y. XXX/XX, X/ Š. G., Q.. XX.X.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, X/ T. Š., Q.. X.XX.XXXX, U. XXX XX Y. XXX, XX/ G. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z.. XXX, XX/ M. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. XXXX/XXX, XX/ J. F., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. XXX, v konaní o zapretie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu pôvodne žalobca v 1/ rade voči žalovanému pôvodne v 1/ rade navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: „Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti - a to „priestoru č. 12“ nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súp.číslo XXX, R. Q. R..Č.. XXXX G. M. Q. S. Č.. XXXX, X..Ú.. T. Q. W., ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 4228/92274 a je povinný strpieť, aby v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX X..Ú.. T. Q. W. bol vykonaný výmaz jeho pod U. zapísaného vlastníctva. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
2. Žalobu odôvodnil tým, že na S. Č.. XXXX X..Ú.. T. Q. W. je zapísaná budova - obytný dom súp.Č. XXX R. Q. R..Č.. XXXX, v ktorej sa nachádzajú byty zapísané vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu. Pod U. je na uvedenom LV zapísaný ako výlučný vlastník nebytového priestoru - tzv. združeného priestoru č. 12 žalovaný v 1/ rade Mesto Vranov nad Topľou (spoluvlastnícky podiel 1/1). Podiel žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje pre žalovaného v 1/ rade 4228/92274. Uvedená nehnuteľnosť, tzv. združený priestor č. 12 však omylom nebola odovzdaná žalobcovi. Podporuje to aj skutočnosť, že žalovaný odpredal zmluvami o prevode vlastníctva bytu v obytnom dome nehnuteľnosti evidované na vyššie uvedenom LV jednotlivým vlastníkom združeným v Spoločenstve vlastníkov bytov Sídlisko I. 981. Na základe uvedeného teda
žalovaný v 1/ rade nemôže byť vlastníkom tohto priestoru, ale tento mal byť odovzdaný žalobcovi, pretože patrí podľa §16 ods. 7 Zákona č. 182/1993 Z.z. do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Žalobca má záujem na tejto žalobe, pretože bez rozsudku súdu nie je možné vykonať výmaz vlastníckeho práva žalovaného v katastri nehnuteľnosti. Rozsudkom sa tak dá do súladu zápis v katastri nehnuteľnosti so skutočným stavom.
3. Právne žalobca žalobu odôvodnil §16 ods. 7, §7 Zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, §126 Občianskeho zákonníka a §80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku.
4. K žalobe sa vyjadril pôvodne žalovaný v 1/ rade, ktorý namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na uvedenom určení. Určovacia žaloba má preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Žalobcom podaná určovacia žaloba je procesne neprípustným nástrojom ochrany jeho práva a ako taká spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Žalobca vôbec nedefinoval, či je držiteľom práva, ktoré potrebuje ochraňovať a či vôbec bolo do neho údajne žalovaným v 1/ rade zasiahnuté. S poukazom na §16 ods. 7 Zák.č. 182/1993 Z.z. poprel aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
5. Počas prebiehajúceho konania žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, podľa ktorého by žalovanému v 1/ rade súd nariadil zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spornou nehnuteľnosťou - priestorom č. 12 - v uvedenom bytovom dome do právoplatnosti skončenia tohto konania.
6. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.5.2012 tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čo na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 19Co/109/2012-64 z 23.8.2012 potvrdil.
7. Návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2014 žalobca navrhol rozšíriť okruh žalobcov i žalovaných o všetkých vlastníkov bytov a podielových spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení bytového domu č. XXX Q. Y.Í. Z.., v ktorom sa sporný „priestor č. 12“ nachádza. Ako žalobkyňu v 2/ rade navrhol súdu pripustiť J.. Ľ. X., ako jednu z predmetných vlastníkov bytov a podielovú spoluvlastníčku spoločných priestorov a spoločných zariadení v tomto dome a zároveň v tom čase aj predsedníčku žalobcu v 1/ rade. Na stranu žalovaných navrhol súdu pripustiť všetkých ostatných vlastníkov bytov a podielových spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení v predmetnom dome.
8. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.7.2014 súd pripustil pôvodným žalobcom v 1/ rade navrhované rozšírenie žalobcov, i žalovaných v konaní.
9. Z dôvodu prevodu viacerých bytov a podielového spoluvlastníctva na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach v dome počas priebehu tohto súdneho konania sa napokon okruh žalobcov a žalovaných ustálil tak ako sú uvedení v záhlaví tohto rozsudku.
10. Podaním z 11.12.2018, označeným ako „upresnenie žaloby“ žalobcovia v 1/, 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu navrhli spresnenie žalobného petitu tak, že popri pôvodnou žalobou navrhovanom výroku, že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom sporného „priestoru č. 12“ a je povinný strpieť, aby bol vykonaný výmaz jeho vlastníckeho práva k tomuto priestoru, zároveň navrhol oproti pôvodnej žalobe aj nový petit, ktorým súd určí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oproti stavu zapísanému v KN na LV č. XXXX R. X..Ú.. T. Q. W. rozšírenie ich podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 zároveň právny zástupca žalobcov v 1/, 2/ rade navrhol jednať súdu o takto spresnenej žalobe. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade ale namietal, že nemôže ísť o upresnenie žaloby, ale o zmenu žaloby v zmysle §140 ods. 1 CSP. Namietal
i dôkaz, ktorým žalobcovia v 1/, 2/ rade zdôvodnili toto rozšírenie žaloby, a to vyjadrenie spoločnosti Byterm (pozn. súdu: ide o spoločnosť, ktorá v Meste Vranov nad Topľou spravuje viacero bytových domov), ktorým žalobcovia odôvodňovali rozšírenie podielov vlastníkov bytov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v rámci svojho rozšírenia žaloby.
11. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v 1/ rade v tom zmysle, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a žalobcami v 1/, 2/ rade navrhované rozšírenie žaloby by si vyžadovalo ďalšie široké dokazovanie, nakoľko púhe vyjadrenie spoločnosti Byterm zrejme nebude spĺňať ani kritéria odborného vyjadrenia ako dôkazu, ktorý by mal preukázať zväčšenie navrhovaných spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov v dome na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v dome. Návrh na zmenu žaloby preto zamietol.
12. Podaním z 15.11.2019 žalobcovia v 1/, 2/ rade vzniesli prakticky identický návrh na zmenu žaloby, opätovne odôvodnený len ako púhe upresnenie žalobného návrhu. Návrh súvisel len so zmenou žalovaných z dôvodu ďalších prevodov bytov počas konania. V časti o zmenu žaloby bol však „de facto“ identický ako uvedený v predchádzajúcom odseku. Súd tak opätovne uznesením sp.zn. XC/XXX/XXXX- XXX tento návrh na zmenu žaloby zamietol. Napokon ďalším návrhom z 25.7.2020 žalobcovia v 1/, 2/ rade opätovne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vzniesli identický návrh vyplývajúci z ďalších prevodov bytov v dome, pričom návrh na rozšírenie žaloby bol prakticky identický ako predošlé dva. Avšak na pojednávaní, kde bol vyhlásený tento rozsudok, žalobcovia v 1/, 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu od tohto návrhu na zmenu žaloby (právnym zástupcom žalobcov v 1/, 2/ rade stále deklarovanou iba ako púhe upresnenie návrhu) upustili, resp. zobrali ho späť. Súd tak už o tomto návrhu na rozšírenie žaloby, spočívajúcom vo zväčšení spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vlastníkov bytov v dome nerozhodoval.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bolo vykonaných viacero dôkazov. Vypovedali sporové strany, svedkovia, boli vykonané listinné dôkazy.
14. Súd uvádza, že žalobcovia v 3/, 4/ rade boli v konaní pasívni a v zásade do neho žiadnym spôsobom nezasahovali. Žalobcovia v 1/, 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a argumentácií aj ohľadom skutkových tvrdení. Žalobkyňa v 2/ rade, ako vlastníčka bytu v dome a zároveň predsedníčka žalobcu v 1/ rade k veci uviedla: Bytový dom číslo XXX má 12 bytových jednotiek. V roku 1998 sme požiadali mesto o prevod bytov do osobného vlastníctva. V roku 1998 sa previedlo 11 bytov. V tom čase ostalo vo vlastníctve mesta 1 byt a nebytový priestor, kde sú akože garáže, čo by malo byť predmetom nášho sporu ostali naďalej vo vlastníctve mesta. V roku 1998, keď sme žiadali mesto, aby nám previedli aj tieto nebytové priestory, tak sa mesto bránilo, že oni sú povinní ho previesť až keď sa prevedie aj posledný byt v dome. Posledný byt v dome sa previedol v roku 2001. Podľa nášho názoru si tie nebytové priestory mesto naďalej ponechalo nezákonne. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tomu, či teda prevod posledného bytu v roku 2001 opätovne žiadali mesto o prevod aj tohto nebytového priestoru a s akou odozvou, žalobkyňa 2. uvádza: V tom čase bol primátorom mesta Ing. Muška, ten bol zásadne proti tomu, aby sa tieto priestory previedli na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. My sme v roku 1998 uzavreli zmluvu o správe domu s firmou Byterm s.r.o. a v tom čase za nás konala práve spoločnosť Byterm ako správca domu. Pokiaľ viem, tak oni konali aj s inými primátormi ohľadom žiadosti o prevod aj tohto nebytového priestoru na nás. Bolo to ale neúspešné z ich strany. Potom sme to trošku zanedbali, nechali sme to tak, ale mesto začalo niekedy v roku, ja presne neviem ktorom roku v roku 2011 keď sme dávali žalobu, dávali sme ju v čase práve vtedy, keď mesto začalo tieto nebytové priestory nie len v našom dome ale aj v iných domoch odpredávať a preto sme vtedy dali túto žalobu. Vtedy vlastne sme už mali naliehavý právny postup alebo záujem na tom, aby sme začali konať. Konkrétne v našom bytovom dome mesto už zinkasovalo z dvoch týchto nebytových priestorov peniaze, išlo vlastne o 2 garáže, pričom ten tzv. priestor číslo 12 je tvorený práve týmito troma garážami. Podľa mojich vedomostí si to odkúpili predchádzajúci nájomcovi týchto nebytových priestorov, ktorý to využívali ako garáže na parkovanie áut, išlo o nebohého pána U. G. Q. R. W.. Bytový dom bol postavený v roku 1957 tu je sporný aj ten fakt, že kedy tie garáže vlastne vznikli, pretože tie priestory tam boli určené vtedy ako skladisko uhlia, keďže dom bol postavený v 57. roku, dnes to ešte nebolo plynofikované a kúrilo sa tam uhlím. Následne po splynofikovaní mesta tie priestory boli využívané ako sklad. Neviem akým spôsobom sa zmenilo užívanie týchto priestorov, akým spôsobom sa z neho stali 3 garáže, keďže stavebný zákon hovorí o tom, že by tam malo prebiehať nejaké stavebné konanie na zmenu užívania časti stavby a zmenu stavby. Myslím že to predstavované nebolo, pretože aj nám z náčrtu vyplýva, že
sú tu také 4 ako keby parkovacie kóje, alebo garáže, jeden priestor nám v 98 roku mesto odovzdalo, pretože tam bol inštalovaný bojler, ktorý slúžil iba bytovému domu na zásobovanie teplej úžitkovej vody a v čase predaja v tom 98 roku už tie 3 priestory tie 3 tzv. garáže už boli využívané na garážovanie. My sme to ovplyvniť nemohli, pretože mesto bolo vlastníkom bytovky a mesto si s tým prakticky mohlo robiť čo chcelo. Ďalej uviedla, že niektoré z garáži, ktoré Mesto zriadilo v spornom „priestore č. 12“ Mesto neskôr odpredalo. Má za to, že v zmysle zákona predaji bytov a nebytových priestorov po odpredaji posledného bytu bol pôvodný vlastník - Mesto - povinné vysporiadať aj všetky ostatné priestory v dome, vrátane nebytových priestorov. Posledný byt v dome bol odpredaný do súkromného vlastníctva Mestom v roku 2001.
15. Žalovaný v 1/ rade - Mesto Vranov nad Topľou sa k tvrdeniam žalobcov vyjadroval len prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zásadne spochybňoval tvrdenia žalobcov o tom, že by Mesto nemalo byť vlastníkom sporného „priestoru č. 12“ a súdu k tomu predkladalo listinné dôkazy.
16. Svedkyňa Z.. F. I. na pojednávaní vypovedala: Ja pracujem na Mestskom úrade ako vedúca oddelenia bytových a nebytových priestorov, zhodou okolností som v roku 98 pripravovala tieto kúpno- predajné zmluvy a dávala som ich aj na vklad do katastra nehnuteľností. Celý tento proces prebiehal takto: V zasadačke sme sa stretli s nájomníkmi týchto bytov, kde pán primátor vysvetlil, ako bude prebiehať celý proces odpredaja, vtedy bol primátorom Ing. Muška. Potom sme si u architektonickej agentúry objednali zakreslenie jednotlivých bytov a to typického podlažia spoločných priestorov, čiže každá jedna kúpno-predajná zmluva obsahovala 3 grafické prílohy. K tomu chceme podotknúť, že práve prítomná žalobkyňa 2., pani F., W. X.X. kreslila tieto prílohy nakoľko vtedy pracovala v architektonickej agentúre Ing. Bľachu, ktorý to zhotovoval. Keď sme prišli do bytového domu s každým nájomcom sme spísali pivnicu ktorú užívali a ktorá prináleží k danému bytu, nakoľko niektorí užívali jednu, niektorí užívali po 2 pivnice. Tak ako vyzerá táto zakreslená dispozícia bytu, je tu zakreslený skutkový stav jednotlivých izieb. Mám pred sebou zmluvu číslo 5/981/98 takto sme ich číslovali ako číslo bytu 5/ číslo bloku / kedy bola zmluva uzatváraná. Pokiaľ ide o odpredaj bytu, uviedla, že Mesto nebytové priestory nepredávalo, ale ponechávalo si ich naďalej vo svojom vlastníctve. Z toho vyplývala aj kalkulácia cien bytov prevádzaných do súkromného vlastníctva dovtedajších nájomcov, z ktorých odpočítavali cenu týchto nebytových priestorov. Nešlo o nebytové priestory, len garáže, ktoré prenajímali nájomcom, ktorí tam garážovali svoje motorové vozidlá a Mestu za to platili nájomné. Tieto garáže postupne aj odpredávali. Na otázku, akým spôsobom sa na katastri zapísal v bytovom dome sporný „priestor č. 12“, uviedla, že jeho výmera korešponduje spoločnej výmere garáží, ktoré tam boli zriadené. Nakoľko si Mesto Vranov nad Topľou ponechalo vlastníctvo tohto „priestoru č. 12“ v podiele 1/1, bol mu vypočítaný aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v zlomku, ktorý prislúchal výmere tohto nebytového priestoru. Na otázku súdu uviedla, že tento zlomok podielu prepočítavalo Mesto počítačom s tým, že má na to špeciálny software, ktorý toto prepočítať dokáže. Mesto Vranov nad Topľou, ako výlučný vlastník tohto priestoru doposiaľ prispieva žalobcovi v 1/ rade do fondu opráv. Zároveň má aj z toho vyplývajúci 1 hlas na domových schôdzach. Ďalej na otázku uviedla, že tieto garáže nevznikli nejakou prestavbou spoločných priestorov v dome, ale stále boli garážami. Mesto tieto garáže stále evidovalo ako garáže. Mesto malo aj iný súdny spor v inom senáte tohto súdu, ktorý skončil tak, že Mesto zostalo vlastníkov týchto garáží.
17. Svedok Z.. H. J. na pojednávaní uviedol: Nikdy som nebol zamestnancom Mestského úradu Vranov, bol som rok na dohodu, ale čo sa týka energetiky. Keď Mesto vykonávalo predaj bytov a nebytových priestorov, ktoré patrili štátu a následne prešli do majetku obci, tak spočiatku, niekedy v 90-tych rokoch realizovala predaj bytov a nebytových priestorov spoločnosť Byterm, ktorej som bol a som majiteľom. V Byterme som 100%-tným majiteľom. Pokiaľ ide o predaj bytov do roku 1989, vtedy sa nerealizoval predaj. V tom čase som bol postupne od vedúceho až po riaditeľa Bytových služieb, š.p. Od roku 1982 do 1993 som vykonával funkciu v štátnom, resp. obecnom podniku bytový podnik. Keď sme vykonávali realizáciu rôznych opráv alebo iných stavebných činnosti a údržby, v roku 1993, keď Bytové služby išli do likvidácie, tieto akcie sme vykonávali na základe zváženia, či nám toto je treba alebo nie. Keď bolo povedané, že ide o nejaký bytový priestor, veľký, tak sme s kolegom povedali, že tu urobíme priečky. Je teraz už neb. J. X.. Vtedy on bol majstrom tepelného hospodárstva a ja som bol vedúcim. My dvaja, keď sme si povedali, že je to nebytový priestor, tak sme si povedali, že urobíme tam priečky, že to rozdelíme a budeme mať tam sklad alebo čokoľvek iné. Ako príklad chcem uviesť, že sme robili vo viacerých priestoroch, ktoré sme mali v správe, napr. v kotolni bol nebytový priestor. Ten sme rozdelili, chceli sme vylepšiť sociálne podmienky kuričov, tak sme im tam vytvorili miestnosť, kde mohli oddychovať, jesť a pod. To isté sa
robilo aj v iných priestoroch, aj v bytovkách, bol tam jeden veľký priestor, tak sme tam postavili priečky a využívali sme to na činnosť vtedajšieho Mestského bytového podniku, na bytové služby. Vo všetkých bytových domoch to tak bolo. Ďalej uviedol, že v tejto konkrétnej bytovke sa to rozdelenie mohlo robiť niekedy medzi rokmi 1982-1991. V objekte, ktorý je predmetom sporu, sa nachádzal v suteréne, mohol v ňom byť ohrievač vody, ale možno aj nejaké práčovne, sušiarne, a pod., príp. sklad uhlia. Nedošlo tam k nejakej prestavbe, len sa tam postavila priečka. V čase prevodov bytov do vlastníctva dovtedajších nájomcov neexistovala legálna definícia, ktorá by hovorila o tom, že ide o spoločné priestory nájomcov, pokiaľ ide sporný „priestor č. 12“. Nebolo jasne zadefinované, že ide o nebytový priestor; mohol to byť napr. obchodný priestor. Toto všetko by malo byť deklarované v projektovej dokumentácií bytového domu. V tomto konkrétnom bytovom dome však išlo o spoločný priestor pre byty, ktoré sa v dome nachádzajú, a to pre nájomcov bytov, ktorí v tomto dome bývajú. Až v roku 1993 bol prijatý zákon o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, až vtedy sa začala definovať kategória, čo je byt, čo je nebytový priestor a čo sú spoločné priestory, vzťah k výťahom, rozvodom kúrenia, vody a ďalšiemu technickému zariadeniu, ktoré sa nachádzalo v bytovom dome. V dobe odpredaja bytov nájomcom si každý svojím spôsobom vykladal formuláciu zákona, preto si Mesto ponechalo vlastníctvo sporného priestoru. V dobe, keď on mal na starosti správu domov, ako štátna firma, tak tam garáže neboli. V tom období neexistovala definícia „garáže“ v dome, ak to nebolo jasne definované v stavebnom povolení, čo bolo v rokoch 1954-1959. V danom čase domy nemali byt. Každý mal v byte 2 piecky a kúril tuhým palivom - drevom a uhlím. Centrálny kotol vtedy nebol. Keď robili v predmetnom priestore priečky, nepamätá si, či tam ešte uhlie bolo. Plynofikácia Sídliska I. mohla byť niekedy v rokoch 1973-1978. Bol tam nejaký bojler, ktorý mal cca 4 m3 obsahu, a to už v čase, keď sa začínala plynofikovať kotolňa. Mohlo to byť niekedy v roku 1974. Ten bojler vyrábal teplú vodu len pre tento konkrétny bytový dom. Keď sa stavalo sídlisko, postavila sa aj kotolňa, ktorá bola na uhlie. Bojler tam ale bol od začiatku. Garáže tam od začiatku určite neboli, a ak ich oni vybudovali inštaláciou priečok, tak to bolo na základe pokynu vtedajších autorít Mesta. Tie 3 garáže tam niekto zadefinoval až na základe toho, keď tam oni inštalovali tie priečky. On mal vtedy s Mestom mandátnu zmluvu, bol mandatár a musel poslúchať pokyny Mesta, ako vlastníka. Ak niečo zadefinoval, tak to definoval na základe jeho pokynu.
18. Na pojednávaní boli vykonané listinné dôkazy, a to: výpis Obvodného úradu Prešov z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 14.1.2011, výpis z LV č. XXXX, dôkazy z prílohovej obálky, návrh na vydanie predbežného opatrenia z 19.4.2012, uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zaslanie listinných dôkazov katastrom nehnuteľnosti, článok z novín Spektrum, uznesenie Krajského súdu v Prešove, lustrácie Sociálnej poisťovne, správa o pobyte - Mesto Vranov nad Topľou, fotokópia OP - T. Q., lustrácia CEPO - P. Y., Zmluva č. X/XXX/XX s prílohami, znalecký posudok Z.. P. X. M. XX.X.XXXX Č.. XX/XXXX, T. M. S. Č.. XXXX z 11.12.2018, list Mesta Vranov nad Topľou adresovaný Geodézií Vranov nad Topľou s prílohami, zaslanie správy Okresným úradov Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, list Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor z 21.7.2016, Zmluva č. XX/XXXX/NP-E. o nájme nebytových priestorov, Dohoda o skončení nájmu nebytových priestorov, Zmluva č. XX/XXXX/NP-E. o nájme nebytových priestorov, Zmluva č. XX/XXXX/NP-E. o nájme nebytových priestorov, Dohoda k zmluve, Zmluva č. XX/XXXX/NP, Dohoda k zmluve, Zmluva o nájme nebytových priestorov, Zmluva č. XX/XXXX/NP-E., Dodatok k zmluve, Zápisnica o dielčej inventarizačnej komisie, Kúpna zmluva čl. X/XXXX/OMM, Kúpna zmluva č. XXX/XXXX/OMMŽP, výpočtový list ceny bytu a pozemku, lustrácia CEPO, výpis z LV č. XXXX, listiny z prílohovej obálky, plán pre prízemie, plán pre suterén, protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti - obytný dom - odovzdávajúci Mesto Vranov nad Topľou, preberajúci Spoločenstvo vlastníkov bytov Sídlisko I. XXX, technická správa pre 12 BJ, katastrálna mapa so zaznačením súp. domu XXX a pôdorys bytového domu XXX, kde je vyznačená kotolňa a uhoľňa.
19. Z vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach, súd zistil tento skutkový stav veci:
20. Okolo rokov 1957-1958 bol postavený bytový dom, t.č. zapísaný ako obytný dom súp. číslo XXX Q. S. Č.. XXXX postaveného na parc.č. XXXX, X..Ú.. T. Q. W.. V tomto bytovom dome sa od jeho postavenia v jednotlivých bytoch vykurovalo a varilo v pieckach na pevné palivo pričom v každom byte boli takéto piecky 2. V suteréne tohto bytového domu sa nachádzali práčovne, sušiarne a sklad uhlia. Bol tam aj centrálny ohrievač vody - bojler, ktorým bola voda vyhrievaná pre užívanie vo všetkých bytoch v dome. Niekedy v rokoch 1973-1978 sa robila plynofikácia Sídliska I., po ktorej sa v bytoch začalo kúriť a variť
plynom, čím užívanie tuhého paliva a jeho skladovanie v bytovom dome stratilo opodstatnenie. Zároveň niekedy v tomto období bola mimo bytového domu zriadená kotolňa, z ktorej bolo do domu privádzané teplo. Tá bola zriadená cca v strede samotného Sídliska I. niekedy v roku 1974. Správu bytového domu a starostlivosť o spoločné časti a spoločné zariadenia tohto bytového domu mala na starosti spoločnosť Byterm. Tá na pokyn žalovaného v 1/ rade, Mesta Vranov nad Topľou, niekedy v rokoch 1982-1991 inštalovala v nevyužívanom priestore suterénu najmenej 2 priečky, ktorým tento priestor rozdelila na menšie samostatné priestory. Žalovaný v 1/ rade začal tieto menšie priestory prenajímať niektorým vlastníkom bytov v dome ako garáže. V neskoršom období tieto garáže týmto osobám aj odpredal. Po delimitácií majetku štátu na samosprávy (cca po roku 1991) začalo dochádzať k odpredaju bytov v dome jednotlivým nájomcom v tomto dome, v súlade s neskôr prijatým Zákonom č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, aj so súvisiacim prevodom podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu týmto vlastníkom. Posledný byt v bytovom dome bol Mestom Vranov nad Topľou nájomcovi odpredaný v roku 2001, to znamená, že v dome nezostal jediný mestský byt. Pri prevode týchto bytov jednotlivým nájomcom si však žalovaný v 1/ rade, Mesto Vranov nad Topľou, ponechal vlastníctvo pôvodného nevyužívaného spoločného priestoru v suteréne bytového domu, ako nebytového priestoru a príslušným katastrálnym úradom si ho nechal zapísať na LV č. XXXX G.ko svoje výlučné vlastníctvo pod označením tohto priestoru „priestor č. 12“.
21. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:
22. Podľa §100 ods. 2 prvá veta Zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
23. Podľa §123 OZ, Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
24. Podľa §124 OZ, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
25. Podľa §126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Podľa §125 ods. 1 OZ, Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
27. Osobitným zákonom, ktorý upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom, na ktorý odkazuje §125 ods. 1 OZ, je Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
28. Podľa §7b ods. 1, Zák.č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného v čase podania žaloby, Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
29. Podľa ods. 2, Spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis12aa). Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
30. Podľa ods. 6, Spoločenstvo môže uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b) až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku.
31. Podľa §7 ods. 1, Spoločenstvo je právnická osoba11) založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva12) (ďalej len „register").
32. Podľa §2 ods. 5, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
33. Podľa ods. 6 cit. ust., Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“)
34. Podľa §6 ods. 2, Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a. prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b. služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c. vedenie účtu domu v banke, d. vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e. iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
35. Podľa §6 ods. 1, Správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
36. Podľa §9 ods. 5, Spoločenstvo a správca sú povinní a. evidovať a uchovávať všetky prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vrátane zápisníc zo zhromaždení, schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných hlasovaní vrátane hlasovacích listín, b. viesť zoznam a dokumentáciu súdnych sporov týkajúcich sa domu, c. priebežne aktualizovať evidenciu rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; predseda alebo správca zodpovedá aj za správnosť evidencie, d. umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu,12f)
e. uplatňovať práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vyplývajúce zo zodpovednosti za vady domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku voči tretím osobám.
37. Podľa §9 ods. 8, Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a. proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b. ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
38. Podľa §14b ods. 1, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a. zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve, b. voľbe alebo odvolaní predsedu, c. stanovách spoločenstva a zásadách hospodárenia spoločenstva, d. výške odmeny predsedovi a členom rady a výške mesačných platieb za správu spoločenstva, e. zmluve o výkone správy, jej zmene, zániku alebo výpovedi a o poverení osoby oprávnenej podpísať tieto právne úkony po schválení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, f. výške platby za správu, g. zmene formy správy, h. výške odmeny zástupcu vlastníkov, i. preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, j. zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia, k. zohľadnení miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome, l. súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorou môžu byť ohrozovaní alebo rušení ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v neprimeranom rozsahu, m. súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, n. inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, o. podaní návrhu na exekučné konanie12ab) alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome, p. nájme a výpožičke spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, q. práve výlučne užívať nové spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 19 ods. 8, r. prijatí, zmene alebo zrušení domového poriadku.
39. Podľa ods. 2, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a. zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, b. zmluve o úvere alebo jej zmene, c. zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, d. zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania, alebo jej zmene, e. zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne susediť,
f. zriadení vecného bremena k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a k priľahlému pozemku.
40. Podľa ods. 3, Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o zmluve o a. prevode vlastníctva nebytového priestoru, priľahlého pozemku, príslušenstva alebo ich častí, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, b. výstavbe výlučne novej spoločnej časti domu, výlučne nového spoločného zariadenia domu alebo výlučne nového príslušenstva, ktorými sa dom pôdorysne rozšíri a ktoré budú prevádzkovo spojené s domom,15b) alebo o jej zmene.
41. Podľa ods. 4, O veciach, ktoré nie sú upravené v odsekoch 1 až 3, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania.
42. Podľa §80 Zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ako procesného kódexu platného a účinného v čase podania žaloby, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a. o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b. o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
43. S účinnosťou od 1.7.2016 Občiansky súdny poriadok (OSP) ako procesný kódex nahradil Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (Ďalej len „CSP“).
44. Podľa § 77 ods. 1 CSP, Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
45. Podľa § 77 ods. 2 CSP, Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
46. Podľa 78 ods. 1 CSP, Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
47. Podľa ods. 2 cit. ust., Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
48. Podľa §137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a. splnení povinnosti, b. nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c. určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d. určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
49. Podľa §251 CSP, Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa §257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
52. Podľa §470 ods. 1 CSP, Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
53. Podľa ods. 2 cit. ust., Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
54. Po aplikácií citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
55. Podľa §7b ods. 1 Zák.č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môže spoločenstvo vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Činnosti, v ktorých tento zákon vymedzuje a ohraničuje kompetencie spoločenstva vlastníkov bytov, sú ďalej definované vo vyššie citovaných paragrafoch zákona (napr. §7b ods. 2, 6, §7 ods. 1, §6 ods. 2, §9 ods. 5 zákona). Dá sa tak konštatovať, že žalobca v 1/ rade - Spoločenstvo vlastníkov bytov, Sídlisko I. tak prekročil svoje kompetencie vymedzené mu zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je možné hodnotiť, že v čase podania žaloby nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou pre podanie takejto žaloby.
56. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
57. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (porovnaj uznesenie NS SR č. 5NCdo/1/2010 z 31.1.2011).
58. Žalobca v 1/ rade - Spoločenstvo vlastníkov bytov - teda nielenže podaním tejto žaloby prekročil svoje kompetencie vymedzené Zákonom o vlastníctve bytov, ale zároveň aj v tejto určovacej žalobe nie je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, nakoľko nie je vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome, event. ani spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení tohto bytového domu. Nepochybne tak žalobca v 1/ rade nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto spore. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v 1/ rade je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby voči nemu a súd preto žalobu voči nemu zamietol.
59. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobcom v 2/ - 4/ rade súd odôvodňuje nasledovne:
60. Žaloba bola podaná pôvodne podľa §80 písmeno c) vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Ide o určovaciu žalobu, podmienkou ktorej je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Neskorším procesným kódexom účinným od 1.7.2016 - Civilným sporovým poriadkom je v §137 písmeno c) CSP prevzatá z pôvodného OSP možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem.
61. Ako pôvodný §80 písmeno c) OSP, tak aj neskorší §137 písmeno c) CSP tak rozlišuje 2 druhy určovacích žalôb, a to žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, tzv. pozitívnu určovaciu žalobu alebo žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo nie je, tzv. negatívnu (alebo používa sa aj pojem „negatórnu“ určovaciu žalobu).
62. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené 2 podmienky: 1/ účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a 2/ navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa §80 písmeno c) OSP (teraz §137 písmeno c) CSP ) majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z toho dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) na splnenie povinnosti podľa ust. §80 písmeno b) OSP. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase
rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa §80 písmeno c) OSP zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu, preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa §80 písmeno c) OSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §80 písmeno c) OSP je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
63. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotno-právneho vzťahu, o ktorého preventívne určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.
64. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný iba pre účastníkov konania. V ďalšom k tomu porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 5NCdo/1/2010 zo dňa 31.1.2011.
65. Podľa Uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdp/112/2013 z 9.6.2014 súd uvádza:
66. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§80 písmeno c) OSP) musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak má byť na základe určovacej žaloby vyriešená otázka majúca povahu len predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na jej vyriešení (určení). Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom; bez takéhoto pozitívneho určenia treba totiž pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania (viď aj ďalšie rozhodnutia NS SR, sp.zn. 3Cdo/13/2006, 3Cso/240/2006, 3Cdo/414/2012).
67. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2NCdo/20/2007, publikovaného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod R55/2009: rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a dosiaľ nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem.
68. Napokon, porovnaj napr. Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS419/2017-21 z 31.8.2017: „... sťažovatelia ako žalobcovia v konaní naliehavosť právneho záujmu na negatívnom určení vlastníckeho
práva žalovaných nepreukázali, pretože takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcov nezlepšuje, a neodstráni sa tým ich právna neistota v danom právnom vzťahu, ale naopak, pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností, je potrebné takéto právne posúdenie považovať za ústavne konformné.“
69. Nakoľko v tomto konaní žaloba smerovala práve na negatívne určenie (podľa petitu žaloby „žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti - a to „priestoru č. 12“...), ide v tomto prípade práve o tzv. negatórnu určovaciu žalobu, pričom práve katastrálne nezapísaní žalobcovia v 2/ - 4/ rade, vrátane žalobcu v 1/ rade (ktorý však ako bolo uvedené vyššie navyše ani nemá aktívnu právnu legitimáciu na podanie žaloby), smerujú takýto návrh na negatívne určenie voči žalovanému v 1/ rade, ktorý ako výlučný vlastník sporného „priestoru č. 12“ na LV katastrálneho úradu zapísaný je. V zmysle vyššie citovaných právnych záverov nadriadených súdov je tak zrejmé, že vyhovenie takejto žalobe by definitívne nevyriešilo otázku spornosti vlastníkov bytov v dome vo vzťahu k žalovanému Mestu Vranov nad Topľou, ale vyriešilo by len predbežnú otázku o tom, či Mesto Vranov nad Topľou vlastníkom tohto „priestoru č. 12“ je alebo nie je. Otázka, či vlastníci bytov v tomto bytovom dome sú zároveň aj spoluvlastníkmi tohto nebytového „priestoru č. 12“, príp. či o plochu tohto nebytového priestoru by im mali byť navýšené podiely na ich spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, by tak spornou zostala.
70. Súd tak nevidel dôvod odkloniť sa od vyššie citovanej rozhodovacej praxe nadriadených súdov, preto žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto negatívnom určení voči žalobcom v 2/ - 4/ rade rovnako zamietol.
71. Na uvedenom závere nič nemení ani ten fakt, že žalobcovia v 1/, 2/ rade navrhli rozšírenie žaloby o zväčšenie spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov v dome, ktoré identické návrhy im súd viackrát zamietol. Jednak treba konštatovať, že popri návrhu na zväčšenie týchto spoluvlastníckych podielov žalobcovia zotrvali na pôvodnom návrhu na negatórnom určení neexistencie vlastníckeho práva Mesta Vranov nad Topľou k „priestoru č. 12“, o ktorom platia všetky vyššie uvedené závery, ale jednak je treba konštatovať, že prvý takýto návrh bol podaný až dňa 11.12.2018, t.j. po 7-mich rokoch trvania súdneho sporu a pripojené k nemu bolo ako dôkaz len vyjadrenie spoločnosti Byterm s prepočtom týchto spoluvlastníckych podielov, čo nemohlo slúžiť ako relevantný dôkaz na preukázanie týchto skutočnosti. Pripustenie takejto zmeny by tak konanie nepochybne naďalej značne predĺžilo, nakoľko by si vyžadovalo ďalšie zložité dokazovanie v tejto otázke. Nepochybne tak výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o navrhovanej zmenenej žalobe v zmysle §143 ods. 1 CSP a súd túto zmenu žaloby zamietol. Napokon, pri ostatnom takomto návrhu žalobcovia v 1/, 2/ rade v zastúpení právnym zástupcom na pojednávaní dňa 14.10.2021, kedy bol vyhlásený rozsudok, upustili od tohto návrhu, resp. zobrali ho späť.
72. Okrem toho, keďže ako na strane žalobcov, tak i žalovaných, ide na oboch stranách o nerozlučné nútené spoločenstvo (nútené spoločenstvo (§77 CSP) je istým „poddruhom“ nerozlučného spoločenstva s ešte prísnejšími kritériami (§78 CSP) ) a na uvedené návrhy na zmenu žaloby nedali súhlas i žalobcovia v 3/ a 4/ rade (manželia E.), nebola tak splnená ani ďalšia procesná podmienka na vyhovenie takémuto návrhu na pripustenie zmeny žaloby.
73. Súd však považuje za nutné poučiť vlastníkov bytov v bytovom dome a zároveň spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení v dome, bez ohľadu na to, či sú v tomto konaní označení ako žalobcovia alebo žalovaní o tom, že aj v prípade zamietnutia tejto negatívnej určovacej žaloby nič v budúcnosti nebude brániť podať ústavne a zákonne komfortnú žalobu o pozitívne určenie, pričom treba podotknúť, že s poukazom na vyššie citovaný §100 ods. 2 prvá veta OZ sa vlastnícke práva nepremlčujú. K tomu súd ďalej cituje z už vyššie spomenutého uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS419/2017-21 z 31.8.2017, ktoré sa nepochybne vzťahuje aj na tento spor: „Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri určovacích žalobách platí, že zamietnutie takejto žaloby len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení nie je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu, ak sa neskôr naliehavý právny záujem na takomto určení preukáže. Bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zásade zaťažuje navrhovateľa v súdnom konaní (I. ÚS. 9/2010). Sťažovateľom preto nič nebránilo, aby po neúspešnej negatívne určovacej žalobe podali pozitívnu určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhali určenia vlastníckeho práva na dotknutých nehnuteľnostiach.“
74. Náhradu trov súdneho konania súd nepriznal žiadnej zo sporových strán z nasledovných dôvodov:
75. V zmysle §78 ods. 1, 2 CSP je pre úspech v spore nutná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu s poukazom na osobitný predpis (nútené spoločenstvo). Takýmto osobitným predpisom je v tomto prípade aj Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na základe ktorého je v konaní o určenie vlastníckeho práva nutná účasť všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V zásade je pritom jedno, či budú označení ako žalobcovia alebo ako žalovaní, nakoľko §78 ods. 1, 2 CSP vyžaduje vyslovene v spore iba ich účasť. Pôvodnými stranami sporu boli len žalobca v 1/ rade a žalovaný v 1/ rade. Po postupných pripusteniach zmien na strane žalobcov a zastavení konania vo vzťahu k niektorým žalovaným sa tak okruh účastníkov konania ustálil tak, že žalobcovia v 2/ - 4/ rade sú vlastníkmi bytov v bytovom dome a žalovaní v 2/ - 12/ rade sú rovnako vlastníkmi bytov v bytovom dome a žalovaný v 1/ rade - Mesto Vranov nad Topľou je zapísaným vlastníkom sporného „priestoru č. 12“ v bytovom dome.
76. Pokiaľ ide o žalobcov v 2/ - 4/ rade a žalovaných v 2/ - 12/ rade, títo boli v konaní pasívni, aktívne v ňom nevystupovali, v zásade sa nevyjadrovali a účastní sporu boli len v dôsledku citovaného núteného spoločenstva podľa §78 ods. 1, 2 CSP.
77. Preto v zmysle §255 ods. 1 CSP u žalovaných v 2/- 12/ rade nemožno hovoriť o úspechu v spore vo vzťahu ku všetkým žalobcom, preto nebol dôvod na priznanie im nejakej náhrady trov súdneho konania.
78. Pokiaľ však ide o žalovaného v 1/ rade - Mesto Vranov nad Topľou, ktorý v konaní aktívne bránil svoje postavenie vlastníka sporného „priestoru č. 12“, dá sa hodnotiť, že trovy mu v konaní vznikali vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v 1/ rade a žalobkyni v 2/ rade, ktorí v konaní aktívne využívali prostriedky procesného útoku, pričom pri zamietnutí žaloby boli neúspešní.
79. Súd však vidí podľa §257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému v 1/ rade. A totiž, neprípustnosť žaloby o negatívne určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako bola vyššie hodnotená súdom, bola v zásade ustálená až rozhodnutím NS SR sp.zn. 3Cdo112/2013 z 9.6.2014, t.j. cca 3 roky po podaní žaloby, odkedy sa rozhodovacia prax súdov vyvíjala a postupne sa týmto spôsobom ustálila. Okrem toho nie je možné uprieť alebo pripísať nejaký nekalý úmysel žalobcovi v 1/ rade i napriek absencii jeho aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení , rovnako tak i žalobkyni v 2/ rade hájiť a presadzovať či už domnelé alebo možno v prípade požadovania pozitívneho určenia i reálne práva a oprávnené záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle Zák.č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. I napriek tomu, že žalobca 1/ zrejme prekročil kompetencie, ktoré mu predmetný zákon zveruje. Žalobkyňa 2/ je predsedníčkou žalobcu 1/ a vlastníčkou bytu v dome. Priznaním trov žalovanému v 1/ rade voči nim by ich súd mohol vystaviť do nebezpečenstva platobnej insolvencie. U žalobcu 1/ pri starostlivosti o bytový dom, ktorý v zmysle zverených kompetencii predmetného zákona zveruje (predovšetkým starostlivosť o spoločné priestory a zariadenia bytového domu), ale i napr. znevýhodnenú možnosť získať úver pri plnení týchto svojich kompetencií. U žalobkyne 2/ dokonca siahnutím na jej osobný majetok, pričom jej nemožno uprieť dobromyseľnosť pri vedení tohto sporu a snahu hájiť majetkové práva aj ostatných vlastníkov bytov v dome. Na druhej strane je súdu známy fakt, že Mesto Vranov nad Topľou hospodári s množstvom ako nebytových priestorov (ako to samo deklarovalo v tomto konaní), ale i bytov v bytových domoch (prenájom bytov, z ktorého mu plynú príjmy). Nepriznaním trov tohto súdneho konania tak žalovaný v 1/ rade nebude žiadnym spôsobom ohrozený, preto mu súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.