Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/112/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T., so sídlom v T., IČO: X.,

proti žalovaným 1/ M. R., bývajúcej v M. a 2/ Ľ. R., bývajúcemu v M., zastúpeným JUDr. J.

K., advokátom so sídlom v M., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 24. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 24. októbra 2012 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 11. septembra 2009 č.k. -490:

a/ zamietol žalobu v časti určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území R., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X.

2

ako parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo

22

výmere X. m, parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté

22

porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č.

2

X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo

22

výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé

22

trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m,

2

parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. ma parcela č. X. – trvalé trávnaté

2

porasty vo výmere X. m(ďalej len „sporné pozemky“); b/ určil, že sporné pozemky, ktoré sú

v podiele 3/30 vedené ako spoluvlastníctvo žalovanej 1/ a v podiele 3/30 vedené ako

spoluvlastníctvo žalovaného 2/, sú v týchto podieloch v spoluvlastníctve žalobcu, c/

žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať do 30 dní sporné pozemky v podiele 6/30

žalobcovi, d/ zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/, aby súd určil, že zástupca žalobcu nie je

spôsobilý zastupovať ho v konaní, e/ rozhodol o trovách konania. Vychádzal z toho, že

kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897, ktorou vtedajšie vlastníčky predali sporné pozemky,

nenadobudli predmet kúpy fyzické osoby podpisujúce túto zmluvu na strane nadobúdateľa,

ale urbárske spoločenstvo H., za ktorého tieto osoby konali ako zástupcovia. Žalovaní 1/ a 2/

sú právni nástupcovia fyzických osôb, ktoré pri uzatváraní uvedenej zmluvy konali iba ako

zástupcovia nadobúdateľa; nemohli preto vydržať spoluvlastnícke podiely na sporných

pozemkoch tak, ako sa uvádza v osvedčení spísanom notárkou JUDr. V. S. 25. septembra

1995 pod sp. zn. N 206/1995, Nz 217/1995, na základe ktorého boli v katastri nehnuteľností

zapísaní ako podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov. Žalobca je v zmysle zákona č.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

(ďalej len „“) právnym nástupcom po označenom spoločenstve. V časti,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností, súd prvého stupňa zamietol žalobu s odôvodnením, že na tomto

určení nie je naliehavý právny záujem ( ), lebo pokiaľ by sa žalobe v tejto

časti prípadne aj vyhovelo, nezlepšilo by sa tým právne postavenie žalobcu. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd o (spolu)vlastníckom práve k sporným pozemkom rozhodol v prospech

žalobcu, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vydať predmet sporu žalobcovi do 30 dní. O otázke

prípustnosti zastúpenia žalobcu jeho zástupcom rozhodol podľa , o náhrade trov

konania medzi účastníkmi podľa a o náhrade trov štátu podľa

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaní. Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok zmenil v jeho

a/ zamietajúcej časti tak, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými

spoluvlastníkmi sporných pozemkov, b/ vyhovujúcej časti o určení vlastníctva sporných

pozemkov a ich vydaní tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec ale nesprávne právne posúdil.

V zmysle o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon

č. “) je podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nedeliteľné

a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Na základe notárskeho

osvedčenia obsahujúceho vyhlásenie o vydržaní [ o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) – ďalej len „“] sa žalovaní 1/

a 2/ nemohli stať spoluvlastníkmi sporných pozemkov v podiele 6/30 vzhľadom na „právnu

kvalifikáciu nehnuteľností“, ktorých sa týkalo určenie vlastníctva. S poukazom na to zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že určil, že žalovaní

nie sú v podieloch po 3/30 spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Odvolací súd konštatoval, že

ani spoločenstvo sa nemohlo stať spoluvlastníkom sporných pozemkov, preto prvostupňový

rozsudok zmenil aj vo vyhovujúcej časti o určení vlastníckeho práva žalobcu a o povinnosti

žalovaných vydať mu sporné pozemky tak, že žalobu v týchto častiach zamietol.

K námietkam žalovaných uvedeným v ich opravnom prostriedku uviedol, že „odvolacie

dôvody nie sú dôvodné. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré

bolo postačujúce pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom. Pokiaľ ide o preukázanie

nástupníctva, toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov doložených do spisu“.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní. Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( )

skúmal najskôr, či dovolanie v celom rozsahu podali osoby oprávnené podať dovolanie.

Uznesením zo 6. decembra 2011 sp. zn. : I. odmietol dovolanie

v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010

sp. zn. , ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 11. septembra 2009

č.k. -490 zmenený v jeho vyhovujúcich častiach o určení vlastníctva

nehnuteľností a povinnosti vydať nehnuteľnosti tak, že žaloba sa v týchto častiach

zamieta, II. zrušil výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010

sp. zn. , ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 11. septembra 2009

č.k. -490 zmenený v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že žalovaní

1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

Rozsudok odvolacieho súdu zrušil tiež vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Výrok I. odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ dovolaním

napadli výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá, ich dovolanie treba preto v tejto časti

považovať za dovolanie podané osobami, ktoré nie sú subjektívne oprávnené podať dovolanie

( v spojení s ). K výroku II. uviedol, že

je neopodstatnená námietka žalovaných, v zmysle ktorej v konaní došlo k vade uvedenej

v Pokiaľ žalovaní v súvislosti s tým poukazovali na rozsudok Okresného

súdu Humenné z 18. septembra 2000 č.k. -172 potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Prešove z 18. júna 2001 sp. zn. , , dovolací súd

sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade nejde o „tú istú vec“, a to už len

z dôvodu odlišnosti okruhu účastníkov oboch konaní (v žiadnom prípade nemožno právnickú

osobu zamieňať s fyzickými osobami, i keď sú prípadne jej členmi). V ďalšom dovolací súd

poukázal na to, že odvolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa – zastával názor, že

žalobca osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80

písm. c/ ), v rozpore s a ale neuviedol, akými úvahami

sa pri tom riadil a ktoré okolnosti zohľadnil. S ohľadom na podstatu preskúmavanej veci bolo

pri tom osobitne žiaduce, aby odvolací súd podrobne vysvetlil, čím sa zlepší právne

postavenie žalobcu ním požadovaným určením a v akom smere sa odstráni spornosť práva,

pokiaľ súd určí, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov.

So zreteľom na uvedené nemožno dovolaním napadnutý rozsudok považovať za náležite

odôvodnený. Podľa názoru najvyššieho súdu nebol dostatočne odôvodnený ani záver

odvolacieho súdu, že žalobca je právnym nástupcom urbárskeho spoločenstva H.. Odvolací

súd k tomu iba stroho a nekonkrétne konštatoval, že „toto nástupníctvo je preukázané na

základe dôkazov doložených do spisu“. Dovolací súd uzavrel, že napadnutý rozsudok je

z týchto dôvodov nepreskúmateľný (R 111/1998) a že teda v konaní došlo k tzv. inej

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), so zreteľom na ktorú bolo potrebné napadnuté rozhodnutie sčasti (vo výroku II.)

zrušiť.

Krajský súd v Prešove, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie

konanie, rozsudkom z 24. októbra 2013 sp. zn. rozsudok Okresného súdu

Humenné z 11. septembra 2009 č.k. -490 zmenil v jeho zamietajúcej časti

vo veci samej tak, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností. Zároveň potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o povinnosti

nahradiť trovy štátu, účastníkom nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 15,50 €. V odôvodnení uviedol, že žalobca svoje právne

nástupníctvo odvodzoval od predchodcov vlastníckych podielov členov, ktorí tvoria

v súčasnej dobe podielnictvo uvedeného urbariátu; s poukazom na zoznam podielnikov

vyslovil názor, že títo sú právnymi nástupcami predchádzajúcich členov, ktorí kupovali

predmetnú nehnuteľnosť. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby spočíva tiež v tom, že

sporné nehnuteľnosti patria spoločenstvu, na ktorom spoločenstvo hospodári a podielovo

patria členom spoločnosti. Svoj právny záujem vyvodzoval aj z rozhodnutia, ktorým boli

sporné nehnuteľnosti prevedené do Jednotného roľníckeho družstva (ďalej len „JRD“).

Rozhodnutím, vydania ktorého sa žalobca domáha, dôjde podľa neho k „prinavráteniu týchto

nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sa stali žalovaní, do podielového spoluvlastníctva tým,

ktorým to patrí a tým sa zvýši výška ich podielu o tento podiel, o ktorý boli ukrátení“.

Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne. Žalovaní 1/ a 2/ sa nemohli stať spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

Právnymi predchodcami žalovaných bol J. Ď. a J. D., ktorí mali uzatvárať kúpnopredajnú

zmluvu vyhotovenú v Budapešti 7. júla 1897. Od uvedeného dňa J. Ď. a J. D. ako bývalí

urbarialisti a želiari hospodárili dobromyseľne a nerušene spolu s ostatnými na základe

uzavretej kúpnej zmluvy. Z tohto právneho úkonu vyplýva, že zmluvu uzatvorili desiati

kupujúci v mene viacerých hospodárov a želiarov v T.; z jej obsahu je zrejmé, že vystupovali

(len) ako splnomocnenci urbariálnych hospodárov a želiarov v T.. Aj v pozemkovej knihe

neboli zapísaní individuálni podieloví spoluvlastníci, ale T. urbarialisti, gazdovia a želiari.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý založil na výsledkoch ním vykonaného

dokazovania, sa žalovaným 1/ a 2/ nepodarilo preukázať, že sú právnymi nástupcami po

jednom z desiatich kupujúcich splnomocnencov, ktorí uzatvorili v roku 1897 kúpnu zmluvu.

Na druhej strane žalobca je právnym nástupcom predchádzajúceho urbariátu

a komposesorátu, ktorého majetok bol odovzdaný do JRD v T.. Keďže nebolo preukázané

právne nástupníctvo žalovaných po J. D. a J. Ď., neboli splnené podmienky pre vydržanie

vlastníckeho práva podľa zákona č. a žalovaní sa nemohli sa stať

(spolu)vlastníkmi sporných nehnuteľností. Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd vo

veci vykonal rozsiahle dokazovanie, nesprávny je ale jeho názor, že žalobca nemá naliehavý

právny záujem na ním požadovanom určení. Odvolací súd, na rozdiel od neho, po podaní

charakteristiky určovacej žaloby ( ) uzavrel, že žalobca oprávnene domáha

určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Poznamenal, že so žalobcom

bola 7. júna 2011 na Notárskom úrade JUDr. A. D. spísaná notárska zápisnica sp. zn.

N 92/2011, v ktorej sa konštatovalo, že osvedčením spísaným na tomto notárskom úrade

19. mája 2005 pod sp. zn. N 379/2005, NZ 22421/2005 bolo majetkovoprávne vysporiadané

podielové spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností tak, že spoluvlastnícky podiel 24/30 bol

„rozdelený“ medzi fyzické osoby – členov spoločenstva (v počte 647); po právoplatnom

skončení súdneho sporu o spoluvlastnícky podiel 6/30 sporných nehnuteľností vznikla potreba

„prerozdeliť“ aj tento podiel. Podľa názoru odvolacieho súdu „súdnym rozhodnutím je

potrebné rozhodnúť aj napriek tomu, že bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti a

predmetná sporná nehnuteľnosť bola už zapísaná podľa podielov vlastníkom spoločnej

nehnuteľnosti. Zápis bol vykonaný na základe notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je

verejná listina, ktorú je možné napadnúť. Rozhodnutím súdu sa raz navždy odstráni právna

neistota“. V závere odôvodnenia rozsudku odvolací súd vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia

o trovách konania a o povinnosti žalobcu nahradiť súdny poplatok.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z a a tiež z ustanovenia

ods. 2 Názor, že v konaní došlo k procesnej vade konania uvedenej v

písm. d/ odôvodnili rovnako ako v ich skoršom dovolaní. Opätovne tiež poukázali

na dôvody nepreskúmateľnosti predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré

konštatovalo uznesenie najvyššieho súdu zo 6. decembra 2011 sp. zn.

a vyslovili názor, že odvolací súd sa po vrátení veci na ďalšie konanie neriadil záväzným

právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ).

Odvolací súd pristúpil k skúmaniu právneho nástupníctva žalovaných, i keď toto

ich nástupníctvo bolo podrobne vysvetlené v notárskej zápisnici osvedčujúcej nadobudnutie

sporných nehnuteľností právnym titulom vydržania. Osobitne zdôraznili, že odvolací súd ani

v neskoršom rozsudku zreteľne nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o procesnej

prípustnosti podanej žaloby v zmysle Podľa nich „nepoukázal na jediný

konkrétny dôkaz, ktorým by žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že

žalovaní nie sú spoluvlastníkmi sporných pozemkov“. Odvolací súd v danom prípade

opakovane neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver, že vyhovením

predmetnej určovacej žaloby sa zlepší jeho právne postavenie. Tým došlo k procesnej vade

v zmysle Argumentácia žalobcu je rozporná (žalobu podáva síce za seba,

ale zreteľne v prospech jednotlivých svojich členov), zavádzajúca a prieči sa pravde,

a to nielen z dôvodu, že z ich strany nešlo pri spisovaní notárskej zápisnice o podvodné

konanie, ale tiež z dôvodu, že so žalobcom bola 7. júna 2011 na Notárskom úrade

JUDr. A. D. spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 92/2011, v zmysle ktorej sporné

spoluvlastnícke podiely patria členom pozemkového spoločenstva. Odvolací súd túto

skutočnosť pri aplikácii dostatočne nezohľadnil. Podľa názoru

dovolateľov naďalej zostalo nepreukázané právne nástupníctvo žalobcu do právneho vzťahu,

z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie žalovaných je neopodstatnené.

Podľa jeho názoru je rozsudok odvolacieho súdu dostatočne odôvodnený a presvedčivo

vysvetľuje tak právne nástupníctvo žalobcu do predmetného právneho vzťahu, ako

aj existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na druhej strane

boli to práve žalovaní, ktorí náležite nepreukázali svoje právne nástupníctvo. Žalovaní

nesplnili predpoklady pre vydržanie sporných spoluvlastníckych podielov a notárska

zápisnica, ktorá to osvedčuje, nebola spísaná v súlade so zákonom.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podali

včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom ( ) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ) a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky

procesných vád v zmysle

Procesné vady uvedené v až c/, a dovolatelia nenamietali

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo.

1.1. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej

v , ide o námietku identickú s ich námietkou vznesenou už skôr, s ktorou

sa už vyporiadal najvyšší súd v uznesení zo 6. decembra 2012 sp. zn. , na ktoré

v tomto smere poukazuje s tým, že právne závery vyjadrené k tejto námietke si osvojuje

aj v preskúmavanej veci. Uzatvára, že predmetná námietka nie je opodstatnená.

1.2. Dovolatelia tvrdia, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať

( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

1.2.1. Dovolatelia uviedli, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať

v dôsledku toho, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu nižšieho stupňa (len) za tzv. inú vadu konania, teda nie vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako

dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva z viacerých rozhodnutí

senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, a ). Dovolací súd osobitne poukazuje na to,

že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.

uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu

konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

písm. b/ “.

1.2.2. Pre prípad, že dovolatelia procesnú vadu konania v zmysle

vyvodzujú z toho, ako odvolací súd aplikoval alebo interpretoval niektoré ustanovenia

právneho predpisu (vrátane ), alebo z toho, k akým právnym záverom

dospel, dovolací súd uvádza, že takáto námietka by z hľadiska obsahového bola námietkou

spochybňujúcou správnosť právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci

je relevantný dovolací dôvod v zmysle , nie je ale procesnou vadou

v zmysle (viď tiež R 54/2012).

2. Dovolací súd v ďalšom skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

2.1. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že

aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať všetky náležitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ) a že odvolací súd sa v ňom musí vyporiadať s rozhodujúcimi

skutočnosťami tak, aby jeho myšlienkový postup bol dostatočne vysvetlený s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania, skutkové zistenia súdu a z nich vyvodené právne

závery. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý tieto náležitosti nemá, je nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť je judikatúrou (R 111/1998) považovaná za tzv. inú vadu konania.

2.2. Dovolací súd sa stotožňuje s námietkou dovolateľov, že odvolací súd v danom

prípade opätovne náležite nevysvetlil, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu

na ním požadovanom určení ( ), konkrétne čím sa v právnom vzťahu,

z ktorého je vyvodzovaný nárok uplatnený žalobou, zlepší právne postavenie žalobcu

(a v čom sa odstráni vzájomná spornosť tohto vzťahu), ak súd vyhovie žalobe o určenie, že

žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení

za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80

písm. c/ ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho

sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide

o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany

žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať

so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia. Najvyšší súd už v rozsudku sp. zn. (na ktorý poukázal

aj v neskoršom rozsudku sp. zn. a ktorý opätovne pripomenul v uznesení

sp. zn. ), uviedol, že ak má byť na základe určovacej žaloby vyriešená otázka

majúca povahu len predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na jej vyriešení

(určení). Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam

evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pozitívne určenie

vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má prednosť pred negatívnym určením

(t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne

a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom; bez takéhoto pozitívneho určenia treba totiž

pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania

(viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

).

Žalobca určenie, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných

nehnuteľností, žiadal z dôvodu, aby sa preukázalo „podvodné konanie žalovaných“, zreteľne

však toto určenie nepovažoval za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese

odstránenia spornosti (spolu)vlastníctva. Sám sa vyjadril, že požadovaným určením dôjde

k „prinavráteniu týchto nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sa stali žalovaní, do podielového

spoluvlastníctva tým, ktorým to patrí a tým sa zvýši výška ich podielu o tento podiel, o ktorý

boli ukrátení“. V odvolacom konaní sa tiež vyjadril, že ak súd vyhovie jeho žalobe, „takýmto

rozhodnutím sa umožní ďalším súdnym konaniam“.

Dovolací súd poukazuje na to, že:

a) Okresný súd Humenné rozsudkom z 18. septembra 2000 č.k. -172

zamietol žalobu M. K. a spol., ktorou sa 332 fyzických osôb domáhalo proti

žalovaným M. R. a spol. určenia, že spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území

R., ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené na ako parcela č. X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X., X., a X., sú „bývalí T. urbarialisti, gazdovia a želiarov“. Z odôvodnenia

tohto rozsudku vyplýva, že žaloba bola zamietnutá preto, lebo žalobcovia nemôžu mať

naliehavý právny záujem na určení vlastníctva ( ) tretieho subjektu,

ktorý právne ani neexistuje;

b) v rozsudku z 18. júna 2001 sp. zn. , Krajský súd

v Prešove konštatoval, že „aktívnu legitimáciu na vystupovanie v tomto spore má len

spoločenstvo vzniknuté podľa “;

c) Okresný súd Humenné rozsudkom z 15. januára 2008 č.k. -336 určil, že

žalobca je v podiele 6/30 podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností;

d) v zmysle osvedčenia o vydržaní podľa , ktoré bolo

notárom JUDr. A. D. spísané vo forme notárskej zápisnice z 19. mája 2005 sp. zn. N

379/2005, Nz 2241/2005, došlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu podielového

spoluvlastníctva sporných nehnuteľností tak, že spoluvlastnícky podiel 24/30 bol

„rozdelený“ medzi fyzické osoby – právnych nástupcov bývalých T. urbarialistov,

gazdov a želiarov (v počte 647),

e) na žiadosť žalobcu spísal s ním notár JUDr. A. D. dňa 7. júna 2011 pod sp. zn. N

92/2011 notársku zápisnicu, účelom ktorej bolo pokračovať v už v skôr začatom

majetkovoprávnom usporiadaní sporných nehnuteľností. V tejto zápisnici sa

konštatuje, že po právoplatnom skončení súdneho sporu o spoluvlastnícky podiel

6/30 sporných nehnuteľností vznikla potreba „prerozdeliť“ aj tento (zvyšný) podiel;

f) žalobca sa na pojednávaní pred odvolacím súdom 24. októbra 2012 vyjadril, že

nepopiera celkom spoluvlastníctvo žalovaných, avšak podľa jeho názoru nie

sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v nimi tvrdenom podiele

(viď č.l. 663 spisu).

Pre odstránenie rozporností, ktoré sú zreteľné z vyššie uvedeného (viď a/ až f/), môže

mať význam nie otázka neexistencie, ale existencie vlastníctva. Žalobcom nastolená otázka

neexistencie spoluvlastníckych práv žalovaných má v danom prípade – aj podľa jeho

vlastného vyjadrenia – len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho

práva. Pokiaľ odvolací súd zastával názor, že žalobcom požadovaným rozhodnutím „sa raz

navždy odstráni právna neistota“, mal v odôvodnení svojho rozhodnutia tento názor podrobne

vysvetliť a konkretizovať. Odvolací súd ale znovu neodôvodnil samu podstatu

procesnej prípustnosti podanej žaloby a nevysvetlil, v akom smere sa zlepší právne

postavenie žalobcu – pozemkového spoločenstva, pokiaľ súd vyhovie jeho žalobe, resp.

v akom smere sa odstráni spornosť právneho vzťahu medzi ním a žalovanými, pokiaľ súd

určí, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. So zreteľom

na vyjadrenie samotného žalobcu, že „takýmto rozhodnutím sa umožní ďalším súdnym

konaniam“, mal odvolací súd vysvetliť aj to, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom

požadovaný rozsudok určujúci neexistenciu vlastníctva žalovaných nebude len jedným

z viacerých čiastkových úkonov (nie však definitívnym úkonom) v celkovom procese

doloženia vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam.

2.3. Otázka preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení súvisí v danom prípade s už skôr nastolenou otázkou právneho nástupníctva žalobcu

a tiež otázkou jeho aktívnej vecnej legitimácie.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca je pozemkové spoločenstvo podľa

a obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je v nedeliteľnom

podielovom spoluvlastníctve jednotlivých členov tohto spoločenstva. To znamená, že žalobca

obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci majetok v jeho správe, ktorý však aj naďalej ostáva

v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Pokiaľ odvolací súd žalobe vyhovel,

nevyhnutne zastával názor, že žalobca má – okrem naliehavého právneho záujmu v zmysle

– tiež aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o určenie neexistencie

vlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Za tohto stavu mal odvolací súd náležite vysvetliť, z ktorého

ustanovenia vyvodil oprávnenie žalobcu popierať vo svojom mene

namiesto alebo za svojich členov (spolu)vlastnícke práva žalovaných. Dovolací súd

konštatuje, že napadnutý rozsudok – v rozpore s – takéto odôvodnenie

neobsahuje; otázka vecnej legitimácie žalobcu zostala v ňom nevysvetlená.

V nadväznosti na žalovanými nastolenú otázku preskúmateľnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo

založené podľa , nemožno (automaticky) považovať za „obnovené“

spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Sb. n. SNR

o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov,

komposesorátov a podobných útvarov. upravuje najmä vznik, právne

postavenie, hospodárenie a zánik pozemkového spoločenstva, práva a povinnosti členov

spoločenstva, podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi,

konanie o zápise spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev (viď § 1 tohto zákona),

neupravuje ale „obnovu“ práv niekdajšieho urbárskeho spoločenstva v tom zmysle, že novo

založené spoločenstvo spätne (ex lege) vstupuje do právnych pomerov niekdajšieho

spoločenstva, ktoré existovali pred jeho zrušením.

2.4. Z dôvodov uvedených vyššie pod 2.1 až 2.3. dospel dovolací súd k záveru

o dôvodnosti dovolacej námietky, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, a že teda

dovolatelia (aj so zreteľom na R 111/1998) opodstatnene uplatnili dovolací dôvod v zmysle

3. Pokiaľ dovolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že právnym

posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový aplikuje príslušnú právnu

normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Dovolateľmi

napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah napadnutého rozhodnutia (vzhľadom

na jeho nepreskúmateľnosť) nebol pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

4. Z dôvodov uvedených v bode 2. dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková