Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-57-2019.pdf
PDF · 156.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/ X, F., zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, proti žalovaným: 1. T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., zastúpený JUDr. Ottom Markechom, advokátom so sídlom Ul. kpt. Nálepku 336, Horná Streda, 2. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXXX/ XX-XX, L. Z. V., 4. T. F., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, X. X, Česká republika, 5. P. A., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, F. Z. V., 6. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX/XX, Z., 7. M. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, B. - X. C., zastúpený žalovaným v 6. rade, P. O., 8. F. A., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F. Z. V., 9. I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, X. X - E., Česká republika, zastúpený žalovaným v 16. rade, L. F., 10. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. C. X, K., 11. I. Z., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, F. Z. V., 12. P. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX, 13. Ing. P. F., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 14. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 15. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 16. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. O. XX, B. - A., 17. Z. E., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. L. XXX, G. A., Česká republika, 18. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, X. X - X., Česká republika, 19. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, G. B., Česká republika, 20. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. G. č. XX, Česká republika, 21. G. Z., rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX, G. O., Česká republika, 22. B. A., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. C. XXXX, B. Z. E., Česká republika, 23. V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. B. č. XXX, Česká republika, 24. F. G., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, Česká republika, 25. P. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. Z. V. č. XX, Česká republika, 26. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, O. X., Česká republika, 27. I. F., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., Česká republika, 28. B. F., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - Z., B.: XXXX, Demokratická republika Kongo, 29. P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, X. X, Česká republika, 30. G. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XXX, K., Česká republika, 31. I. B., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX, X. X, Česká republika, 32. MUDr. J. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. X. XXX/X, X., 33. D. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. XX. T. XXXX/XX, B., 34. K. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, B., 35. I. L., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, B., žalovaní v 2., 4., 5., 8., 10. až 35. rade zastúpení splnomocneným zástupcom MUDr. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, F. Z. V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9. októbra 2018, č.k. 4C/86/2008-1161 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.januára 2019, č.k. 4C/86/2008, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., ako aj v závislých výrokoch V. až XVII. p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku II. napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobu zamieta.
III. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 33,33%.
IV. Žalovaným v 2., 4. až 35. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., obec: F. Z. V., okres: Piešťany, ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, v podiele 120/5760-in, výrokom II. určil, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., obec: F. Z. V., okres: Piešťany, ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, v podiele 40/5760- in, výrokom III. v prevyšujúcej časti 13-ich určovacích návrhov žalobu zamietol, výrokom IV. priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,67 %, výrokom V. priznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VI. priznal žalovanej v 4. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VII. priznal žalovanej v 5. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VIII. priznal žalovaným v 6. a v 7. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom IX. priznal žalovanej v 8. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom X. priznal žalovanému v 9. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XI. priznal žalovanému v 10. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XII. priznal žalovaným v 11. až 15. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XIII. priznal žalovanému v 16. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XIV. priznal žalovaným v 17. až v 27. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XV. priznal žalovaným v 28., 29., 30., a 31. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XVI. priznal žalovanej v 32. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XVII. priznal žalovaným v 33., 34. a 35. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 7 zákona č. 293/1992 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ďalej ustanovením § 40 ods. 1, § 36 ods. 1, § 115, § 116 ods. 1, 2, § 145 zákona č. 141/1950 Z.z. v znení účinnom do 31.3.1964 (ďalej „prvý Občiansky zákonník“), ustanovením § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a 4, § 135 ods. 1, 2, § 865 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej „Občianskeho zákonníka“), § 126 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 Občianskeho zákonníka, ako aj § 80 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania, a § 137 a § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, vecne súd dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2000, proti pôvodným žalovaným domáhal, aby I.) súd určil že notárske osvedčenie vydané notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou pod č. N132/97, Nz 132/97 zo dňa 14.10.1997 o určení vlastníctva žalovaného v 1. rade T. O. (O.) k novovytvorenej parcele č. 666/2
- orná pôda o výmere 1103 m2 pre žalovaného v 1. rade v celosti, je neplatné, a aby II.) súd určil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. Z. V., okres Piešťany, ako parcela číslo 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, sú: 1./ E. A. v podiele 120/5760, 2./ T. O. (O.) v podiele 1/144, 3./ K. B. v podiele 48/5760, 4/. neb. A. O. v podiele 24/192, 5./ MUDr. K. E. a jeho manželka Ing. M. E., rod. A. v podiele 48/5760 a 1/45, 6./ P. A., rod. O. v podiele 24/192, 7./ P. A. v podiele 48/5760, a K. A. v podiele 16/192. 3. Žalobca svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku s parc. č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKVL č. 903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o pôvodnej výmere 2.895 m2, pričom z výpisov z LV č. XXXX a č. XXXX zistil, že žalovaný v 1. rade, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom pôvodného pozemku s parc. č. 666 s pôvodnou výmerou 2895 m2 v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/444-ina, v zodpovedajúcej výmere 20 m2, je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník pozemku s parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, ktorý vznikol odčlenením z pôvodného pozemku s parc. č. 666 na základe geometrického plánu č. 122-90-61/92, ktoré výlučné vlastnícke právo mu bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe notárskeho osvedčenia vydaného notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou pod č. N132/97, Nz 132/97 zo dňa 14.10.1997 o určení vlastníctva žalovaného v 1. rade k novovytvorenej parcele č. 666/2 - orná pôda o výmere 1.103 m2. Sporný pozemok parc. č. 666/2 je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V.. Zvyšná časť pozemku je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V. ako parcela registra „E“ evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu - záhrada o výmere 1795 m2. Žalovaný v 1. rade sa na úkor ostatných spoluvlastníkov pôvodnej parcely č. 666 bezdôvodne obohatil tým, že si nechal vydať osvedčenie o tom,
že je výlučným vlastníkom novovytvoreného titulom vydržania, hoci tento nikdy nebol vlastníkom takejto výmery pôvodného pozemku, čím znížil reálny rozsah spoluvlastníctva žalobcu, keď namiesto podielu k pôvodnému pozemku s parc. č. 666 o výmere 2.895 m2 zostal žalobcovi iba rovnaký podiel k oveľa menšej novovytvorenej parcele č. 666 o výmere 1.795 m2. 4. Na základe neskoršieho podania žalobcu (ktorým upresnil žalobu a rozšíril okruh žalovaných a zobral čiastočne návrh späť) súd uznesením z 10.9.2002 zastavil konanie v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k niektorým žalovaným, zastavil konanie v časti určenia neplatnosti notárskeho osvedčenia zo dňa 14.10.1997 a pripustil, aby do konania na stranu žalovaných pristúpili ďalší účastníci. Následne súd v zmysle ďalších návrhov žalobcu viackrát pripustil ďalšiu zmenu žaloby, ako aj vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a tiež v súlade s ust. § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval súd v konaní s dedičmi žalovaných, ktorí umreli v priebehu tohto súdneho sporu.
5. Napokon uznesením č. k. 4C/86/2008-1039 zo dňa 9.2.2018 súd naposledy pripustil zmenu žaloby nasledovne: „I.) Súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je MUDr. J. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. X. XXX/X, XXX XX X.; v podiele 480/5760; II.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti T. (T.) A., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Q. X, X. XX; v podiele 480/5760; III.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bol ku dňu svojej smrti A. O. ml., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, B.; v podiele 720/5760; IV.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti P. A., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX X., dátum úmrtia XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XXX/X, X., Česká republika; v podiele 720/5760; V.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti T. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX V. B. č. XX, Česká republika; v podiele 1440/5760; VI.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je L. F., rod. F., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom J. O. XX, B.; v podiele 1440/5760; VII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je T. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom J. XXXX/XX, X.; v podiele 40/5760; VIII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti Y. J., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia X.X.XXXX, naposledy bytom: XXX XX B. ě. XXX; v podiele 40/5760; IX.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je F. A., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXX, bytom E. XXX/X, F. na V.; v podiele 40/5760; X.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je E. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom: F. XXX/X, F.; v podiele 120/5760; XI.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je K. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: X. O. XXXX/XX-XX, L. Z. V.; v podiele 48/5760; XII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2
- orná pôda o výmere 1103 m2 je B. D., rod. D., nar. XX.sX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom: V. C. X, K.; v podiele 48/5760; XIII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je P. A., rodená F., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
trvale bytom: O. XXX/X, F. Z. V.; v podiele 48/5760; XIV.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bol ku dňu svojej smrti V. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX/ XX, F. Z. V.; v podiele 48/5760; XV.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti T. F., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. nám. XXX/X, X. X - I. v podiele 48/5760.“ Druhým výrokom uznesenia súd deklaroval, že podanie žalobcu zo dňa 15.11.2017 je podľa obsahu späťvzatím žaloby v časti žalobných nárokov, o ktoré bola žaloba zmenou žaloby zúžená. Súd tak urobil na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.11.2017 na pripustenie zmeny žaloby, v ktorom žiadal určiť aj to, že podielovými spoluvlastníkmi sú tiež osoby, ktoré už nežijú, navyše v tomto návrhu na zmenu žalobca opomenul uviesť 32 určovacích nárokov, ktoré boli súčasťou naposledy súdom pripustenej zmenenej žaloby (do 7.2.2018) uznesením súdu č. k. 4C/86/2005-780 z 25.9.2014.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade boli dvomi z viacerých spoluvlastníkov pozemku s parc. č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKV č. 903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o výmere 2.895 m2. Spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sa stali titulom dedenia, takto sa žalobca stal spoluvlastníkom v podiele 120/7560 a žalovaný v 1. rade sa stal spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti spolu s jeho dvomi súrodencami, každý z nich po 1/144. Na základe GP č. 122-90-61/92 zo dňa 11.6.1992 došlo k vytvoreniu novej parcely č. 666/2 o výmere 1103 m2, k jej odčleneniu z pôvodnej parcely č. 666, a k zápisu novovytvorenej parcely č. 666/2 na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V.. Zvyšná časť pozemku s parc. č. 666 bola pod tým istým parcelným číslom (č. 666) zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V. ako parcela registra „E“ evidovaná na katastrálnej mape určeného operátu - záhrada o výmere 1795 m2. Žalovaný v 1. rade bol zapísaný na LV č. XXXX ako výlučný vlastník novovytvorenej parcely č. 666/2 na základe notárskeho osvedčenia o vydržaní zo dňa 14.10.1997, podľa ktorého predmetný pozemok od roku 1950 užívali v dobrej viere už rodičia žalovaného v 1. rade na základe ústnej rodinnej dohody ako svoju a túto mu darovali v roku 1975 bez písomnej darovacej zmluvy už s vedomím, že majetkovoprávne vzťahy medzi rodičmi žalovaného v 1. rade s ich príbuznými neboli vysporiadané. Notárka v osvedčení poučila žalovaného v 1. rade poučila podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o tom, že vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti sa stane na základe vydržania márnym uplynutím 10 ročnej lehoty od zápisu žalovaného do KN na základe predmetného osvedčenia, v ktorej lehote si však žalobca uplatnil svoje spoluvlastnícke právo k nej predmetnou žalobou dňa 20.3.2000. Žalovaný v 1. rade oprávnenosť držby odvíjal od užívania predmetnej časti pozemku jeho rodičmi niekedy od roku 1940, na ktorú držbu mal nadviazať v roku 1975 z dôvodu jej darovania rodičmi na základe ústnej zmluvy, a z dôvodu, že rodičia žalovaného v 1. rade a rodičia žalobcu si navzájom na základe ústnej dohody v roku 1940 vymenili pozemky v F. za pozemky vo V., žiadnu zámenu nehnuteľností však nepreukázal a ak by aj reálne došlo k zámene predmetného pozemku na základe ústnej dohody za účinnosti uhorského obyčajového práva, táto sa nemohla týkať celej spornej časti pôvodnej nehnuteľnosti o výmere 1.103 m2, keďže zo zápisov v pozemkovej knihe muselo byť všetkým zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnili aj iní spoluvlastníci, nielen rodičia žalobcu a rodičia žalovaného v 1. rade. Spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti predstavuje ideálny podiel k celej veci, a nie jej konkrétnu reálnu časť zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Reálnym odčlenením časti pôvodného pozemku žalovaný v 1. rade prakticky vykonal bez akejkoľvek dohody zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rozpore s ust. § 141 OZ. Samotný subjektívny pocit držiteľa veci nepostačuje pre nadobudnutie vlastníctva veci vydržaním, a že vlastnícke právo k pozemku vydržaním si nemožno „odrobiť“ iba nepretržitým, viac ako 10-ročným obrábaním pozemku bez toho, aby omyl držiteľov o tom, že im vlastnícky patrí celý sporný pozemok (konkrétna časť pôvodného pozemku o výmere 2.895 m2) bol ospravedlniteľný. V čase „darovania“ nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade jeho rodičmi v roku 1975 títo preukázateľne neboli dobromyseľnými v tom, že im pozemok vlastnícky patrí a dobrú vieru preukázateľne nemal následne ani žalovaný v 1. rade. Neboli teda splnené zákonné podmienky vydržania, žaloba je preto v časti určenia spoluvlastníckeho práva pre žalobcu a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodná a súd jej vyhovel a nakoľko žalobca bol spoluvlastníkom pôvodného pozemku s parcelným číslom 666 o výmere 2895 m2 v podiele 120/5760, súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom aj neskôr odčlenenej časti pôvodného pozemku v rovnakej veľkosti. Rovnakým postupom súd dospel k určeniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade, vychádzajúc zo zápisu o jeho spoluvlastníckom práve v KN k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/144- in, čomu zodpovedá podiel 40/5760-in (I. a II. výrok).
7. Žalobca však podľa názoru prvoinštančného súdu nepreukázal naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckych práv podľa ďalších 13-ich žalobných návrhov, týkajúcich sa určenia spoluvlastníckych práv žalovaných v 2., 4. až 35. rade, príp. ich právnych predchodcov, a keďže naliehavý záujem je vo všeobecnosti nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, súd žalobu v tejto časti ako neprípustnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP výrokom III., pričom pripomenul, že zamietnutie žaloby iba z tohto dôvodu nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto žalovaní v 2., 4. až v 35. rade sa môžu domáhať určenia svojich spoluvlastníckych práv, príp. spoluvlastníckych práv ich právnych predchodcov samostatnou žalobou o určenie, že sú spoluvlastníkmi určitého spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, príp. o určenie, že určitý spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnemu predchodcovi za predpokladu, že budú v procesnej pozícii žalobcov, a nie žalovaných.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pôvodne dvoch určovacích návrhov (určenie neplatnosti notárskej zápisnice a určenie vlastníckeho práva k celej spornej nehnuteľnosti), pričom žalobca zobral v prvej časti žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a teda zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, čo predstavuje 1/2 predmetu sporu. Ďalšiu 1/2 predmetu sporu predstavuje 15 určovacích nárokov týkajúcich sa celej nehnuteľnosti, pričom na účely určenia úspechu a neúspechu tu súd vychádzal zo znenia jednotlivých určovacích návrhov a osôb žalovaných, ktorých sa tieto týkali, keďže v danom prípade žalovaní tvorili samostatné procesné spoločenstvá (§ 76 CSP) vo vzťahu k jednotlivým žalobným návrhom a následne súd priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,67 % podľa pomeru jeho úspechu v spore a pokiaľ ide o ostatných žalovaných, keďže títo boli úspešní v celej časti sporu, ktorá sa ich priamo týkala, priznal im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
9. Nakoľko súd prvej inštancie v rozsudku opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo obsahom podania žalobcu zo dňa 15.11.2017, súd podľa § 225 CSP doplnil tento rozsudok o chýbajúci výrok dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. januára 2019, ktorým zastavil konanie v časti určovacích žalôb, v ktorých žalobca vzal návrh späť.
10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku III. až XVII. a odôvodnil ho podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP. Mal za to, že súd nesprávne posúdil naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe voči ostatným žalovaným. Žalobcova motivácia bola navrátiť pôvodný právny stav pred zápisom odčlenenej parcely na žalovaného v 1. rade a predmetom konania tak bolo určenie vlastníckeho práva k celej spornej parcele (nielen spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovaného v 1. rade), na čom má žalobca naliehavý právny záujem, nakoľko výlučným vlastníkom tejto parcely je v katastri nehnuteľností evidovaný iba žalovaný v 1. rade, aj keď mu nikdy nesvedčal žiadny právny titul nadobudnutia vlastníctva k tejto vyčlenenej parcele. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým ( R 17/1972). V danom prípade postavenie žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov je naďalej neisté, nakoľko nevie, kto sú ostatní spoluvlastníci pozemku. Z vyjadrenia väčšiny ostatných žalovaných je navyše zrejmé, že aj títo sa domáhajú určenia svojho vlastníctva k svojim podielom a skutočnosť, že žalobu inicioval iba žalobca, nemôže byť formálnou prekážkou pre nerozhodnutie o ich spoluvlastníckych podieloch, práve naopak. Nikoho pritom nemožno nútiť, aby bol žalobcom proti svojej vôli a žalobca nemohol iniciovať konanie s ostatnými žalovanými iba voči žalovanému v 1. rade, keďže v čase podania žaloby nemal od nich súhlas na pristúpenie do konania na strane žalobcu, nie všetci žalovaní by mu takýto súhlas aj dali, nakoľko minimálne žalovaní v 6. a 7. rade so žalobou nesúhlasili, čo však neznamená, že žalovaný v 1. rade má právo nezákonne získať im prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Je nevyhnutné, aby táto nezákonnosť bola odstránená a bol navrátený pôvodný stav, čo možno výlučne iba v konaní o určenie vlastníckeho práva k celému pozemku. Súd prvej inštancie posudzoval naliehavý právny záujem príliš formalisticky, tento bol však jednoznačne preukázaný aj vo vzťahu k ostatným spoluvlastníckym podielom ďalších žalovaných, keďže iba rozhodnutie o celkovom vlastníctve k predmetnému pozemku môže byť zapísané do katastra nehnuteľností.Otázka, kto vlastní zvyšné časti sporného pozemku sa dotýka priamo žalobcovej majetkovej sféry vzhľadom na rozhodovanie o používaní spoločnej veci spoločne s ostatnými spoluvlastníkmi. To, že je prípustná žaloba iba jedného spoluvlastníka voči druhému spoluvlastníkovi, nevylučuje prípustnosť žaloby spoluvlastníka voči výlučnému vlastníkovi a ostatným spoluvlastníkom, ak je sporné celé vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá v tomto prípade predstavuje pozemok. Tento záver
napokon potvrdil aj okresný súd, ktorý vyhovel druhým výrokom nároku ohľadne spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade, hoci z nepochopiteľných dôvodov tento prístup už neaplikoval na ostatných žalovaných. Rozsudok vytvára v súčasnosti stav, ktorý bude z povahy veci brániť podaniu ďalších prípadných určovacích žalôb, nakoľko spoluvlastnícky podiel vo výške 5600/5760 k pozemku, nemá v zmysle napadnutého rozsudku žiadneho vlastníka, a vzhľadom na tento nedostatok nie je zrejmé ako a či vôbec je napadnutý rozsudok vykonateľný. Súd totiž rozhodol, že žalovaný de facto nie je výlučným vlastníkom sporného pozemku, avšak nerozhodol o tom, kto tým vlastníkom v celosti je. Rozhodnutím o ostatných navrhovaných žalobných návrhoch by došlo k zabráneniu vzniku ďalších sporov. Ak žalovaný v 1. rade nie je výlučným vlastníkom pozemku a žalobca uspel v časti svojho podielu, je zrejmé, že aj ostatní žalovaní, či už ako priami spoluvlastníci alebo ako dedičia pôvodných spoluvlastníkov, sú z rovnakého dôvodu ako žalobca spoluvlastníkmi predmetného pozemku a majú spolu so žalobcom v tomto zmysle záujem na požadovanom určení. Iba určenie vlastníctva v celosti voči všetkým stranám prinesie vyriešenie tohto sporu. Tým, že súd odmietol preskúmať celé vlastníctvo pozemku, a teda nerozhodol o celom predmete konania, znamená, že celý spor bol zbytočný a neodstránil nezákonnosť a nespravodlivosť spôsobenú žalovaným v 1. rade a je tým porušený princíp spravodlivosti. Súd nesprávne posúdil aj nárok na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil. Ak aj mal žalobca nejaký neúspech v konaní, tento bol spôsobený jednak vývinom judikatúry a plynutím času, keď musel svoj žalobný návrh viackrát upravovať, navyše žalobca bol úspešný v hlavnej časti podanej žaloby a to pri preukázaní, že žalovaný v 1. rade nie je výlučný vlastník pozemku. Argumentácia okresného súdu ohľadne výpočtu nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania je podľa názoru odvolateľa neopodstatnená, všetky navrhované výroky, ktoré súd zamietol sa netýkali žalovaného v 1. rade ale ostatných žalovaných. Žalovaného v 1. rade sa týkal výlučne výrok II., ktorému súd vyhovel a preto by žalobca mal mať nárok voči nemu na náhradu trov konania v plnej výške. Ak by aj bol správny záver súdu o zamietnutí zvyšnej časti žaloby, ktorá sa priamo netýkala žalovaného v 1. rade, mal súd rozhodnúť o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže žalobca preukázal v konaní svoj nárok voči tomuto žalovanému. Nesprávne sú aj ďalšie výroky V. až XVII., keďže žiadny z týchto žalovaných si nikdy neuplatňoval voči žalobcovi žiadne trovy konania, neboli zastúpení žiadnym advokátom a trvali na vyhovení podanej žaloby, teda im trovy ani vzniknúť nemohli. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 14/2018, z ktorého vyplýva, že ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti výroku III. až XVII., a žalobe vyhovel.
11. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že ho napáda vo všetkých výrokoch z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, chýba tiež zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd neakceptoval vydržanie parcely č. 662/2 v katastrálnom území F. Z. V. o rozlohe 1103 m2, vzniknutej podľa geometrického plánu č. 122-90-61/92 dňa 11.6.1992, no na druhej strane akceptoval vznik tejto parcely rozdelením pôvodnej parcely. Odvolateľ mal za to, že z dokazovania je zrejmé, že v minulosti sa právni predchodcovia - matka žalobcu z F. Z. V. aj matka žalovaného 1/ z V. dohodli, ako budú vlastniť a užívať predmet sporu v F., o ich dohode týkajúcej sa výmeny pozemkov svedčila aj pani G. v konaní sp.zn. 14C/78/90, pričom žalobca žalobou napadá vôľu oboch už nežijúcich žien, teda ja vôľu svojej matky. Podľa odvolateľa je teda preukázané, že po výmene pozemkov parcelu č. 666/2 (hoci vtedy geometricky odčlenená nebola), užívala matkou žalovaného od roku 1940 až do svojej smrti a žalovaný v 1. rade ako jej právny nástupca až do 20.03.2000. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.
12. K podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý ho považoval za nedôvodné. Mal za to, že tvrdenia žalovaného v 1. rade o platnosti osvedčenia o vydržaní súd prvej inštancie vo svojom rozsudku presvedčivo vyvrátil, z dokazovania je zrejmé, že žalovanému nikdy nesvedčal žiadny právny titul byť oprávneným držiteľom celej vyčlenenej parcely č. 666/2, nakoľko bol vždy iba jedným zo spoluvlastníkov a to iba s menšinovým spoluvlastníckym podielom.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a to v medziach
podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru o potrebe čiastočnej zmeny napadnutého rozhodnutia.
14. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 a to tak, že žiadal, aby súd určil, že jednak žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to v podiele 120/5760 a ďalej sa domáhal ďalšími 14. určovacími žalobami vo vzťahu k jednotlivým žalovaným určenia, že ten-ktorý konkrétny žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v žalobcom označenom podiele, resp. niektorými výrokmi žiadal určiť, že označení právni predchodcovia žalovaných boli ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v žalobcom konkrétnom podiele. Okresný súd vyhovel žalobe v časti požadovaného určenia vlastníckeho práva žalobcu a žalovaného v 1. rade, zatiaľ čo ostatné žalobné návrhy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
15. Žalobca napadol odvolaním výrok III. až výrok XVII. rozsudku, pokiaľ ide o žalovaného 1/, ten uviedol síce, že napáda všetky výroky, podľa obsahu však odvolanie smerovalo len voči výrokom, v ktorých bol žalobca úspešný (výroky I. a II., ako aj závislý výrok o trovách konania žalovaného 1/). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bol celý rozsudok prvoinštančného súdu.
16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že preberá skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobných návrhov. Pokiaľ ide o otázku posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k dotknutej nehnuteľnosti vydržaním na základe v konaní tvrdených skutkových okolností, dospel prvoinštančný súd podľa názoru odvolacieho súdu k správnym skutkovým zisteniam a danú otázku aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie tiež dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil vo svojom rozhodnutí úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva k celej novovytvorenej parcele žalovaným v 1. rade nemohlo dôjsť, pretože na jeho nadobudnutie vlastníctva vydržaním neboli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky, keď ani on, ani jeho rodičia nemali predmetný pozemok v nepretržitej oprávnenej držbe po dobu minimálne 10 rokov. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je v tejto časti vyčerpávajúce a nepochybne zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd podľa § 389 ods. 2 CSP iba konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, považujúc odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade za nedôvodnú, keď vo vzťahu k posúdeniu otázky vydržania spoluvlastníckeho podielu žalobcu na dotknutom pozemku neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol už vyporiadal vo svojom rozhodnutí okresný súd.
17. Z dokazovania tak aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynul záver o dôvodnosti žaloby v časti určenia, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. F. Z. V., a to v podiele 120/5760, keď bolo nesporné, že žalobca bol jedným zo spoluvlastníkov pôvodného pozemku parc. č. 666, pôvodne zapísanom v PKV č. 903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o výmere 2.895 m2 v rovnakom podiele 120/5760, z ktorého bola časť o výmere 1103 m2 odčlenená, stala sa parcelou č. 666/2, pričom žalovaný 1/ nepreukázal žiadny platný právny titul, na základe ktorého by bol vlastníkom aj toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý inak prináležal na novovytvorenej parcele žalobcovi. Bol tu preto dôvod, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho výroku I. ako vecne správny potvrdil, nemajúc žiadne pochyby o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem na výsledku konania o určenie jeho spoluvlastníckeho práva, keďže v prípade vyhovenia žalobe môže byť na základe takéhoto rozsudku zapísané jeho vlastnícke právo do katastra nehnuteľností (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 112/2013 zo dňa 9.6.2014), čím sa odstráni stav spornosti jeho vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele.
18. Pokiaľ však ide o ostatné žalobcom požadované určovacie výroky, podľa názoru odvolacieho súdu žalobca na nich naliehavý právny záujem nemá.
19. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( do 30.06.2016 podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., a od 01.07.2016 podľa ust. § 137 písm. c/ CSP) je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, čo však nie je prípad prejednávanej veci). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 <.).
20. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žalobného návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie tejto podmienky súdom teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
21. Keďže predmetom odvolacieho konania bol celý rozsudok súdu prvej inštancie, v danom prípade preto odvolací súd musel skúmať ex offo existenciu naliehavého právneho záujmu na všetkých žalobcom požadovaných určovacích výrokoch. Prieskumom obsahu spisu dospel pritom k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žiadnom žalobou požadovanom určovacom výroku, s výnimkou toho, ktorým sa domáhal určenia vlastného spoluvlastníckeho podielu. Všetky ostatné určovacie žalobné návrhy, ktorými žalobca požadoval určiť, kto ďalší a v akých podieloch je ( alebo bol ku dňu svojej smrti) spoluvlastníkom predmetnej parcely, nespĺňajú požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Podstata nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach spočíva v tom, že na ochranu žalobcom tvrdených práv nepotrebuje žalobca z procesného hľadiska žalovať iné, než určenie jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu na novovytvorenej parcele voči žalovanému 1/, ktorý je ako jediný vlastník dotknutej parcely v súčasnosti vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V..
22. Odvolací súd sa stotožňuje s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie obsiahnutej v odôvodnení jeho rozsudku, ktorý pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto spore o.i. uviedol, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú účastníkmi konania ten, kto požaduje, aby mu bolo určené jeho vlastnícke (spoluvlastnícke právo), a ten, kto je v KN vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Právnej sféry ďalších osôb sa toto konanie netýka (rozhodnutie NS ČR z 23.6.2005, sp. zn. 21Cdo 2770/2004). Spoluvlastníci tvoria nútené procesné spoločenstvo v konaní o určenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo si nemožno zamieňať s procesným spoločenstvom v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k veci. Osoby, ktoré by mali byť podľa názoru žalobcu spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, nemusia byť subjektami tohto sporu o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko ide o samostatné spoločenstvo, nie o nerozlučné spoločenstvo. O nútené nerozlučné spoločenstvo by išlo v prípade určovacích žalôb o určenie, že určitá vec alebo časť veci, t. j. spoluvlastnícky podiel k veci patrí do dedičstva, kedy subjektami sporu musia byť všetci dedičia poručiteľa. Neobstojí ani argument žalobcu, podľa ktorého subjektami sporu musia byť všetci tí, ktorí by mali byť podľa jeho názoru spoluvlastníkmi predmetného pozemku, príp. dedičia zomrelých osôb, ktoré mali byť spoluvlastníkmi pozemku, a to z dôvodu, že sporný je celý pozemok, nie iba jeho časť. K tomuto súd poznamenáva, že pokiaľ je sporným celý pozemok, žalovanými subjektami musia byť zákonite všetci tí, ktorí sú podľa zápisu v KN zapísaní ako vlastníci, príp. spoluvlastníci sporného pozemku, a tým je v danom prípade iba žalovaný v 1. rade, ktorý je podľa zápisu v KN výlučným spoluvlastníkom tohto pozemku. Žalovaní v 2/., 4/. až v 35/. rade nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci, resp. spoluvlastníci predmetného pozemku. Okrem žalovaných v 1/., 6/. a 7/. rade, všetci ostatní žalovaní mali záujem na výsledku sporu totožný so záujmom žalobcu, a v takom prípade im nič nebránilo byť žalobcami v spore. Žalobca môže mať naliehavý záujem na určení spoluvlastníckeho práva iba pre seba, a nie aj pre iných spoluvlastníkov.
23. Odvolací súd k vyššie uvedenej argumentácii súdu prvej inštancie považuje za potrebné doplniť, že nedostatok naliehavého právneho záujmu sa týka určenia spoluvlastníckeho práva nielen v prospech žalovaných v 2/ až v 35/ rade, ale aj samotného žalovaného 1/. V tomto smere treba vyhodnotiť ako opodstatnenú tú časť odvolania žalobcu, v ktorej vytýkal súdu, že nelogicky svoju argumentáciu ohľadom posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacích výrokoch týkajúcich sa vlastníckych podielov žalovaných, neaplikoval rovnako na všetkých žalovaných, keď zatiaľ čo výrokom II. vyhovel nároku ohľadne spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, zároveň z nepochopiteľných dôvodov tento prístup už neaplikoval na ostatných žalovaných. S touto výhradou odvolateľa musel súhlasiť aj odvolací súd, i keď na rozdiel od žalobcu, ktorý považoval naliehavý právny záujem preukázaný u všetkých žalobou uplatnených určovacích výrokov, mal odvolací súd práve naopak, za to, že tu nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na žiadnom z určovacích výrokov ohľadom určenia vlastníckeho práva žalovaných, teda ani žalovaného 1/.
24. Žalovaný 1/ je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako výlučný vlastník sporného pozemku, pričom žaloba, ako je konštatované vyššie, bola dôvodná v časti týkajúcej sa určenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 120/5760. Po zavkladovaní spoluvlastníckeho podielu prisúdeného žalobcovi týmto rozhodnutím sa stanú obaja - žalobca a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi dotknutej parcely, a to žalobca v podiele 120/5760 a žalovaný 1/ vo zvyšku. O naliehavosti právneho záujmu žalobcu na takomto určení nemožno mať žiadne pochyby, a takýmto rozhodnutím sa odstráni stav právnej neistoty ohľadom jeho vlastníckeho práva k tejto parcele. Tvrdiť však, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ostatných žalovaných, by bolo nepodložené, pretože takýto záujem žalobcu tu nie je. Postavenie žalobcu sa žiadnym zásadným spôsobom nezmení a jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebude dotknuté aj keby súd rozhodol v prospech ostatných určovacích návrhov vo vzťahu k žalovaným 2/ až 35/. Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielov a žalobca by mal naďalej právo podieľať sa na užívaní spoločnej nehnuteľnosti v nezmenenej miere zodpovedajúcej jeho podielu. Naliehavý právny záujem na takýchto určovacích žalobách je daný iba na strane konkrétnych spoluvlastníkov (resp. ich právnych nástupcov) pôvodnej parcely č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKVL č. 903 pre kat. úz F. Z. V., ktorí v prípade, ak sa domnievajú, že sú vlastníkmi aj novovytvorenej parcely, musia sa určenia spolu/vlastníckeho práva domáhať žalobami na súde.
25. Žalobca v odvolaní argumentoval tiež tým, že nikoho nemožno nútiť, aby bol žalobcom proti svojej vôli a preto žalobca nemohol iniciovať konanie s ostatnými žalovanými iba voči žalovanému v 1. rade, keďže v čase podania žaloby nemal od nich súhlas na pristúpenie do konania na strane žalobcu, nie všetci žalovaní by mu takýto súhlas aj dali, čo však podľa odvolateľa neznamená, že žalovaný v 1. rade má právo nezákonne získať im prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd v tomto nemohol žalobcovi dať za pravdu. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ nezákonným spôsobom získal vlastníctvo iných žalovaných nezakladá dôvod na to, aby sa žalobca domáhal určenia ich vlastníckeho práva. Žalobca preukázal, že pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel, podmienky vydržania tohto spoluvlastníckeho podielu tvrdené žalovaným, tu neboli naplnené. Tvrdiť však, že žalovaný 1/ nemá právny titul ohľadom nadobudnutia aj všetkých ďalších spoluvlastníckych podielov ostatných pôvodných spoluvlastníkov parcely, by bolo minimálne predčasné. Práve v tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na stanovisko niektorých žalovaných (v 1., 6. a 7. rade), ktorí so žalobou žalobcu, v častiach ich sa dotýkajúcich, nesúhlasia a uznávajú vlastnícke právo žalovaného 1/ aj k podielu, ktorý by mal podľa názoru žalobcu byť prisúdený do vlastníctva týmto žalovaným. Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné proti vôli žalovaných určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely, pokiaľ o toto sami nemajú záujem, nežiadajú to a je to v rozpore s ich presvedčením o tom, komu vlastníctvo prislúcha. Nie je možné žalovaným vlastníctvo (svedčiace podľa katastra nehnuteľností žalovanému 1/), ani spoluvlastníctvo k veci nanútiť proti ich vôli. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaný nadobudol vlastníctvo zákonným alebo nezákonným spôsobom. V danom prípade nemožno dokonca ani vylúčiť, že vo vzťahu k podielom na novovytvorenej parcele, majúcim podľa žaloby žalobcu pripadnúť týmto žalovaným, by pri bližšom zisťovaní skutkového stavu mohol súd napokon dospieť k záveru, že v časti konkrétneho spoluvlastníckeho podielu tu právny titul nadobudnutia vlastníctva žalovaným 1/ existuje ( nie je napr. vylúčené, že vo vzťahu k týmto príslušným podielom došlo v minulosti medzi dotknutými osobami k právnym úkonom, ktoré môžu mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaného a pod.), že presvedčenie týchto žalovaných je založené na iných skutkových okolnostiach, než ktoré zatiaľ vyšli v konaní najavo. Dokazovanie v tomto konaní však vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na ostatných určovacích návrhoch, bolo zamerané na preskúmavanie titulu nadobudnutia žalovaným
1/ spoluvlastníckeho podielu žalobcu, a nebol tu dôvod zisťovať, či nejaký titul neexistuje vo vzťahu k ostatným žalovaným.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, spolu so správnymi rozhodnutiami o nárokoch ostatných žalovaných na náhradu trov konania (výroky V. až XVII.) a vo výroku II. rozsudok za použitia ust. § 388 CSP zmenil a zamietol žalobu aj voči žalovanému 1/ keď ani na tejto nemá žalobca naliehavý právny záujem. Keďže žaloba bola dôvodná v časti týkajúcej sa určenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu 120/5760, vo zvyšku zostáva spoluvlastníkom novovytvorenej parcely žalovaný 1/, ktorého spoluvlastnícky podiel, evidovaný aktuálne na liste vlastníctva č. XXXX tak bude po zápise vlastníckeho práva žalobcu (úspešného podľa výroku I) do katastra nehnuteľností, znížený o spoluvlastnícky podiel prislúchajúci žalobcovi. Bez určenia spoluvlastníckych podielov žalovaných nebude nijako právo žalobcu ohrozené, ani sa bez tohto určenia nestane jeho právne postavenie neistým, keďže určujúcim výrokom I. dosiahol odstránenie neistoty v jeho právnom postavení ohľadom jeho vlastníctva novovytvorenej parcely.
27. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 CSP, v spojení s § 262 a § 255 CSP. Keďže v časti žalobného návrhu smerujúceho proti žalovanému 1/ došlo k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia (výrok II. napadnutého rozsudku), zanikol zo zákona závislý výrok IV. lebo bolo potrebné rozhodovať v zmysle § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania tak odvolacieho ako aj prvoinštančného konania. Odvolací súd vychádzal z pomeru jeho úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď vzal do úvahy, že voči žalovanému 1/ smerovali 3 žalobné návrhy a to žaloba o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, v ktorej časti bol úspešný žalovaný 1/ (keďže tu došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre správanie žalobcu, ktorý vzal späť návrh bez uvedenia dôvodu), žaloba o určenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, v ktorej časti bol úspešný žalobca a žaloba o určenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ktorá bola zamietnutá a teda v tejto časti bol úspešný žalovaný 1/. Prevažne úspešný bol teda v konaní žalovaný 1/ a to v rozsahu 66,33%, keďže plne uspel v konaní o dvoch žalobných návrhoch, a žalobca bol úspešný v rozsahu 33,33%, teda v konaní o jednom návrhu. Preto žalovanému 1./ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov tohto (prvoinštančného aj odvolacieho) konania vo výške 33,33%, čo predstavuje jeho čistý úspech v spore (66,66 -33,33). U ostatných žalovaných už odvolací súd rozhodoval iba o trovách odvolacieho konania, keďže zamietajúci výrok napadnutého rozsudku (výrok III), smerujúci voči nim, bol v celosti ako vecne správny potvrdený a keďže v odvolacom konaní boli žalovaní 2./, 4./ až 35./ plne úspešní, patrila by im vzhľadom k výsledku takto skončeného odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 CSP plná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd však, berúc do úvahy skutočnosť, že títo boli v odvolacom konaní pasívni a žiadne trovy konania im nevznikli, postupujúc v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.
28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).