Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/31/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu D. L., zastúpeného JUDr. I. H., advokátom v L. M., ,

proti žalovaným 1/ Z. B., 2/ J. K., zastúpených JUDr. P. J.advokátom v L. M., o určenie

vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra 2010,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalované 1/, 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

64,42 € na účet JUDr. I. H., advokáta v L. M., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. -208

v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009, č.k. -218 určil, že D. K.L. je

2

vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KN-C 196/1 o výmere 504 m- zastavané plochy

2

a nádvoria, parc. č. KN-C 196/2 o výmere 235 m- trvalé trávnaté porasty, parc. č. KN-C

2 2

204/1 o výmere 165 m- orná pôda, parc. č. KN-C 204/2 o výmere 112 m- orná pôda, parc.

2 2

č. KN-C-204/3/1 o výmere 59 m-orná pôda, parc. č. KN-C-204/3/2 o výmere 92 m- ostatné

2

plochy, zapísané na LV č. X.

pre katastrálne územie K., ako aj spoluvlastníkom ½-ice rodinného domu súpisné č. 32,

postaveného na pozemku parcela č. KN-C 196/1 zapísaného na liste vlastníctva č. X. pre

katastrálne územie K., namiesto žalovaných 2/, 3/ (v súčasnosti žalované 1/, 2/). Žalobu proti

žalovanej 1/ (pôvodnej žalovanej 1/ neb. A. L.) zamietol. Žalovanej 1/ náhradu trov konania

nepriznal. Žalobcovi priznal trovy konania

vo výške 100 %, ktoré uložil žalovaným 2/, 3 zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho

zástupcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti samostatného uznesenia. Dospel

k záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa

nedomáhala vrátenia daru podaním žaloby na súd a pokiaľ žalovaná 1/ predmetné

nehnuteľnosti previedla na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože

nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu

na požadovanom určení bol daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam vyznačené na žalované 2/, 3/. Či zo strany žalovanej 1/ došlo k platnému

alebo neplatnému úkonu – vráteniu daru, súd neskúmal, toto prináleží súdu rozhodujúcemu

o vrátení daru na základe žaloby podanej žalovanou 1/ voči žalobcovi. Žalobu proti žalovanej

1/ ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktorých

určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha, boli žalované 2/, 3/. O trovách konania

žalovanej 1/ rozhodol podľa ustanovenia , keď dôvody hodné osobitného zreteľa

vzhliadol v celkových okolnostiach prípadu a v skutočnosti, že žalovaná 1/ previedla

predmetné nehnuteľnosti na žalované 2/, 3/, preto žalobcovi neostávalo nič iné, len sa

domáhať ochrany svojich práv podaním určovacej žaloby na súd. O trovách konania žalobcu

rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných rozsudkom z 15. decembra 2009, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009,

č.k. -218 ako vecne správny v zmysle potvrdil. Žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že v priebehu odvolacieho konania zistil, že

pôvodne žalovaná 1/ A. L. dňa 7. augusta 2009 zomrela, čím stratila spôsobilosť byť

účastníčkou konania. Z potvrdenia konajúcej súdnej komisárky v dedičskej veci

po pôvodnej žalovanej 1/ ustálil okruh dedičov, ktorými boli navrhovateľ a pôvodne žalované

2/ a 3/. V ďalšom konaní preto konal s týmito účastníkmi. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne

3

rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. júla 2010 sp.zn.

na dovolanie žalovaných 1/, 2/ rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uviedol, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/

, pre ktorú musel dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované

za správne. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplynulo, že odvolací súd v priebehu

odvolacieho konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s úmrtným listom nebohej A. L.

(pôvodnej žalovanej 1/), oznámením Okresného súdu Liptovský Mikuláš o stave dedičského

konania a potvrdením súdnej komisárky JUDr. M. G. o okruhu dedičov po poručiteľke.

Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že bol preto povinný vzhľadom na tieto nové

skutočnosti, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, na prejednanie odvolania nariadiť

pojednávanie a tým umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k nim. Keďže odvolací súd

v danej veci takto nepostupoval a pojednávanie na prejednanie odvolania nenariadil, konal

v rozpore s ustanovením

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. októbra 2010 sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil. Žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku

dovolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého súdu je správne a plne sa s ním stotožnil.

Podporne poukázal na právne posúdenie, ktoré uviedla okresná prokuratúra v podanom

proteste. V rámci právnej praxe je nepochybné, že odôvodnenou písomnou požiadavkou darcu

na vrátenie daru podľa , ktorá bola obdarovanému

preukázateľne doručená, zaniká medzi nimi právny vzťah vytvorený zmluvou o darovaní.

Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že vlastnícke právo obdarovaného aj naďalej

trvá, a to do času, kedy sám uzná odôvodnenosť požiadavky darcu a predmet darovacej

zmluvy mu dobrovoľne na základe dvojstranného právneho úkonu vydá, prípadne

do právoplatnosti rozhodnutia vecne a miestne príslušného súdu Slovenskej republiky, ktorý

na základe žaloby o vrátenie daru, rozhodne v prospech darcu, a to fakticky bez ohľadu

na skutočnosť, či predmetom darovacej zmluvy boli hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Darca,

rovnako ako obdarovaný, prípadne ktorýkoľvek štátny orgán, samozrejme s výnimkou

príslušného súdu Slovenskej republiky, totiž nie je spôsobilý posúdiť naplnenie zákonnej

požiadavky , ktorá oprávňuje darcu žiadať vrátenie daru

za predpokladu, že obdarovaný sa k nemu alebo členom jeho rodiny správa spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy. Kvalitu a kvantitu tohto porušenia je pritom oprávnený podľa § 2

a posúdiť výlučne súd. Vlastníckeho práva nie je možné vlastníka zbaviť

bez preukázania naplnenia zákonných znakov . O správnosti

postupu, kedy sa darca musí domáhať vrátenia daru cestou súdu, resp. uzavrieť

s obdarovaným dohodu o vrátení nehnuteľností, podľa odvolacieho súdu svedčil práve aj

prejednávaný prípad, kedy po spätnom prevode nehnuteľností z obdarovaného na darkyňu,

došlo k ich následnému scudzeniu. Tento právny úkon však nemožno považovať za platný,

nakoľko platí zásada, že nikto nemôže previesť viac práv než sám má. Prevodca, v danom

prípade pôvodná darkyňa, v žiadnom prípade nemohla byť vlastníčkou nehnuteľností

a pokiaľ takto aj vystupovala, stalo sa tomu tak len v dôsledku nesprávneho postupu správy

katastra. Za predpokladu však, že by sa obdarovaný voči darkyni úspešne domohol toho, že

dobré mravy neporušil, v konaní iniciovanom ním samým a došlo by k ďalšiemu

viacnásobnému prevodu nehnuteľností, je otázne, čoho by sa mohol vôbec domáhať. Petit

návrhu, ako je výrok rozsudku, odvolací súd taktiež nepovažoval za vadný, nakoľko v ňom

bolo jednoznačne uvedené, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele namiesto

žalovaných 1/ a 2/, resp. že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Tým, či sa žalobca ako

obdarovaný voči pôvodne žalovanej, toho času nebohej A. L., rod. P.j, dopustil porušenia

dobrých mravov kvalifikovaným spôsobom, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko podľa jeho

názoru táto otázka má byť predmetom konania o vrátenie (vydanie) daru, o čo

v preskúmavanej veci nešlo. Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajský súd pripustil dovolanie,

pričom za otázku zásadného právneho významu považoval to, či žalobca má v prejednávanej

veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ak v konaní vyšlo najavo, že

medzičasom po spornom prevode vlastníckeho práva z obdarovaného

na darkyňu, došlo k ďalšiemu prevodu, tento krát medzi darkyňou (pôvodnou žalovanou )

a žalovanými 1/ a 2/ k tým istým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.

Odvolací súd pritom zaujal to stanovisko, že v danom prípade sa jednalo o absolútne neplatný

právny úkon, nakoľko pôvodne v konaní vystupujúca žalovaná A. L.,

rod. P., nebola riadnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a pokiaľ takto vystupovala

tak len v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušnej správy katastra.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalované 1/, 2/, ktoré

navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhli

odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Prípustnosť dovolania odôvodnili

ustanovením a , Namietali, že že v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo, pričom poukazovali na právoplatný a vykonateľný rozsudok

Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2. septembra 2008, č.k. -91. Mali tiež

za to, že petit žaloby žalobcu nebol presný, jasný a zrozumiteľný a taktiež ani výrok

rozhodnutia, pretože neobsahuje presnú špecifikáciu spoluvlastníckych podielov

k nehnuteľnostiam. Poukázali tiež na skutočnosť, že prvostupňový ako aj odvolací súd uznali

naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, ale z iného dôvodu, ako to

odôvodňoval žalobca vo svojej žalobe a vo svojich prednesoch. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaných 1/, 2/ ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ich

k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené.

So zreteľom na žalovanými 1/, 2/ tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou

uvedenou v ustanovení a to v tom smere, že v tej istej veci sa už prv

rozhodlo vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. .

V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne

rozhodnutej veci ( impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už

raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Výklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne

jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania (to

znamená, ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými

účastníkmi konania – nie je pritom rozhodujúce, či pôvodní účastníci vystupujú v pôvodných

procesných postaveniach). Rozsudok zamietajúci žalobu je prekážkou právoplatne

rozhodnutej veci len v rozsahu rozhodnutia o predmetu sporu (V 9/1986).

V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, a to titulom darovacej zmluvy. V konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš

pod sp.zn. sa žalobca domáhal síce voči totožným účastníkom konania, avšak

z iného právneho titulu určenia, že darovacia zmluva je platná, kedy súd správne žalobu

zamietol pre nedostatok naliehavého záujmu na takomto určení. Z uvedeného je zrejmé, že

chýba spoločný predmet konania, ako aj rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje

právo totožných účastníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu

nebolo zaťažené vadou v zmysle , ako nesprávne namietal dovolateľ.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide

o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a preto dovolanie nie je prípustné.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná z dôvodu, že vec bola dovolacím

súdom zrušená z dôvodu porušenia procesných predpisov a odvolací súd sa už v ďalšom

konaní takéhoto procesného porušenia nedopustil.

Napokon v zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, boli dovolateľky

oprávnené jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd

dovolanie pripustil. Na. riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich

riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať

skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola

odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania.

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia

otázky, či žalobca má v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva, ak v konaní vyšlo najavo, že medzičasom po spornom prevode vlastníckeho práva

z obdarovaného na darkyňu, došlo k ďalšiemu prevodu, tento krát medzi darkyňou (pôvodnou

žalovanou) a žalovanými 1/ a 2/ k tým istým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

darovacej zmluvy. Odvolací súd pritom zaujal to stanovisko, že v danom prípade sa jednalo

o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko pôvodne v konaní vystupujúca žalovaná A. L.,

rod. P., nebola riadnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a pokiaľ takto vystupovala,

tak len v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušnej správy katastra.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu

manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle

, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či

snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)

súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by

bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho

právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu

žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov

sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny

záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi

a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši

(odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho

usporiadanie).

V predmetnej veci možno prisvedčiť záveru súdov nižších stupňov v tom, že žalobca

mal a tiež osvedčil svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Zápisy vlastníctva

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne

preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže

byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobca

môže ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely. Vzhľadom na skutkové okolnosti

súdenej veci žalobca sa týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhal nápravy

stavu, za situácie, kedy za pôvodne žalovanú vstúpili do konania ako jej právne nástupkyne

žalované 1/, 2/, ktoré súčasne sa stali domnelými vlastníčkami,(zápis v katastri nehnuteľnosti)

na základe neplatného právneho úkonu, ako správne vyhodnotil odvolací súd. Žalobca, ktorý

bol toho názoru, že neprešlo v dôsledku jednostranného právneho úkonu obdarovanej,

bez ďalšieho, k strate jeho vlastníckeho práva, na základe nesprávneho postupu správneho

orgánu, nemal inú procesnú možnosť, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva určovacou

žalobou.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie podané žalovanými

1/, 2/ nebolo dôvodné, a právny záver vyslovený odvolacím súdom v dovolaním pripustenej

otázke bol správny, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/, 2/

podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným 1/, 2/, ktoré úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady

trov dovolacieho konania ( v spojení s ) Dovolací súd

mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi

nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

z 28. januára 2011 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil vo výške 57 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 7,41 €, predstavuje spolu 64,42 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. decembra 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová