Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/82/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. L., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. I. H., advokátom v L., proti žalovaným 1/ Z. B., bývajúcej v K., 2/ J. K.,

bývajúcej v L., zastúpených JUDr. P. J., advokátom v L., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. decembra 2009,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 15. decembra 2009, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. -208

v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009, č.k. -218 určil, že D. L., rod. L.,

2

r.č. X., bytom K.K. je vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KN-C X. o výmere X. m-

2

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C X. o výmere X. m- trvalé trávnaté porasty, parc.

2 2

č. KN-C X. o výmere X. m- orná pôda, parc. č. KN-C X. o výmere X. m- orná pôda, parc.

2 2

č. KN-C-X. o výmere X. m- orná pôda, parc. č. KN-C-X. o výmere X. m- ostatné plochy,

zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie K., ako aj spoluvlastníkom X.-ice rodinného

domu súpisné č. X., postaveného na pozemku parcela č. KN-C X. zapísaného na liste

vlastníctva č. X. pre katastrálne územie K., namiesto žalovaných 2/, 3/ (v súčasnosti žalované

1/, 2/). Žalobu proti žalovanej 1/ (pôvodnej žalovanej 1/ neb. A. L.) zamietol. Žalovanej 1/

náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi priznal trovy konania vo výške

X. %, ktoré zaviazal sú žalované 2/, 3/ zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu

v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti samostatného uznesenia. Dospel k záveru, že

žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa nedomáhala

vrátenia daru podaním žaloby na súd. Pokiaľ žalovaná 1/ predmetné nehnuteľnosti previedla

na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť

viac práv, ako má sám. Mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom

určení je daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

vyznačené na žalované 2/, 3/. Či zo strany žalovanej 1/ došlo k platnému alebo neplatnému

úkonu – vráteniu daru, súd neskúmal, toto prináleží súdu rozhodujúcemu o vrátení daru

na základe žaloby podanej žalovanou 1/ voči žalobcovi. Žalobu proti žalovanej 1/ ako

nedôvodnú zamietol, nakoľko podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktorých určenia

vlastníckeho práva sa žalobca domáha, sú žalované 2/, 3/. O trovách konania žalovanej 1/

rozhodol podľa ustanovenia , keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol

v celkových okolnostiach prípadu a v skutočnosti, že žalovaná 1/ previedla predmetné

nehnuteľnosti na žalované 2/, 3/, preto žalobcovi neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany

svojich práv podaním určovacej žaloby na súd. O trovách konania žalobcu rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných rozsudkom z 15. decembra 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009,

č.k. -218 ako vecne správny v zmysle potvrdil. Žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V priebehu odvolacieho konania zistil, že pôvodne

žalovaná 1/ A. L. dňa X. zomrela, čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania.

Z potvrdenia konajúcej súdnej komisárky v dedičskej veci po pôvodnej žalovanej 1/ ustálil

okruh dedičov, ktorými boli navrhovateľ a pôvodne žalované 2/ a 3/.

V ďalšom konaní preto konal s týmito účastníkmi. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne

rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalované 1/, 2/, ktoré

navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhli

odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Prípustnosť dovolania odôvodnili

ustanovením a , , Namietali, že odvolací

súd napriek tomu, že vedel o úmrtí pôvodnej žalovanej 1/ A. L., ktorá tiež podala odvolanie,

voči nej ako účastníčke konania, ktorá už nemala spôsobilosť byť účastníkom konania,

konanie nezastavil, resp. sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Taktiež namietali, že

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, pričom poukazovali

na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa

2. septembra 2008, č.k. -91. Podľa názoru žalovaných 1/, 2/ mal predseda senátu

odvolacieho súdu v zmysle na prejednanie odvolania nariadiť

pojednávanie, nakoľko bolo potrebné na základe ich námietok doplniť resp. zopakovať

dokazovanie a navyše na nariadení pojednávania trvali. Mali tiež za to, že petit žaloby

žalobcu nebol presný, jasný a zrozumiteľný a taktiež ani výrok rozhodnutia, pretože

neobsahuje presnú špecifikáciu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Poukázali tiež

na skutočnosť, že prvostupňový ako aj odvolací súd uznali naliehavý právny záujem žalobcu

na určovacej žalobe, ale z iného dôvodu, ako to odôvodňoval žalobca vo svojej žalobe

a vo svojich prednesoch. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav

veci.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaných 1/, 2/ ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ich

k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle

, zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd

svojim postupom odňal žalovaným 1/, 2/ možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že odvolací súd musí v prípade

prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie

vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom

tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä

umožniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia , t.j. práva vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ak preto odvolací súd

v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie

a účastníkom umožnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme im možnosť konať pred

súdom v zmysle Dovolací súd poznamenáva, že súdna prax zastávala

obdobné stanovisko už aj pred účinnosťou novely vykonanej

(porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2002).

V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolací súd v priebehu

odvolacieho konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s úmrtným listom nebohej A. L.

(pôvodnej žalovanej 1/), oznámením Okresného súdu Liptovský Mikuláš o stave dedičského

konania a potvrdením súdnej komisárky JUDr. M. G. o okruhu dedičov po poručiteľke.

Odvolací súd bol preto povinný na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie a tým

umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k tomuto novému dôkazu. Keďže odvolací súd

v danej veci takto nepostupoval a pojednávanie na prejednanie odvolania nenariadil, konal

v rozpore s ustanovením Týmto nesprávnym postupom odňal

žalovaným 1/, 2/ možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaných

1/, 2/ uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská