Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eae/381653.4e1b2a.pdf
PDF · 155.04 KB
No categories available
3Cdo/68/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 68/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U., so sídlom v T., IČO: X.,
proti žalovaným 1/ M. R., bývajúcej v M. a 2/ Ľ. R., bývajúcemu v M., o určenie
vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 10 C 100/2007, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ zastúpených JUDr. J. K., advokátom,
so sídlom v M., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010 sp. zn.
10 Co 76/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
I. o d m i e t a dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 8. decembra 2010. sp. zn. 10 Co 76/2009, ktorým bol rozsudok Okresného
súdu Humenné z 11. septembra 2009 č.k. 10 C 100/2007-490 zmenený v jeho
vyhovujúcich častiach o určení vlastníctva nehnuteľností a povinnosti vydať
nehnuteľnosti tak, že žaloba sa v týchto častiach zamieta,
II. z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010. sp. zn.
10 Co 76/2009, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 11. septembra 2009
č.k. 10 C 100/2007-490 zmenený v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že
žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v katastrálnom území R., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –
2
lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X.
22
m, parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté
22
porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m,
2
parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté
22
porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m,
2
parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté
22
porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m
2
a parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m; uvedený rozsudok Krajského
súdu v Prešove zrušuje tiež vo výroku o trovách konania.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 11. septembra 2009 č.k. 10 C 100/2007-490:
a/ zamietol žalobu v časti určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území R., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X.
(ďalej len „sporné pozemky“); b/ určil, že sporné pozemky, ktoré sú v podiele 3/30 vedené
ako spoluvlastníctvo žalovanej 1/ a v podiele 3/30 vedené ako spoluvlastníctvo žalovaného 2/,
sú v týchto podieloch v spoluvlastníctve žalobcu, c/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať
do 30 dní sporné pozemky v podiele 6/30 žalobcovi, d/ zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/, aby
súd určil, že zástupca žalobcu nie je spôsobilý zastupovať ho v konaní, e/ rozhodol o trovách
konania. Vychádzal z toho, že kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897, ktorou vtedajšie vlastníčky
predali sporné pozemky, nenadobudli predmet kúpy fyzické osoby podpisujúce túto zmluvu
na strane nadobúdateľa, ale urbárske spoločenstvo Hospodárov a želiarov v Trebišove, za
ktorého tieto osoby konali ako zástupcovia. Žalobca je v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku právnym
nástupcom po označenom spoločenstve. Žalovaní 1/ a 2/ sú právni nástupcovia fyzických
osôb, ktoré pri uzatváraní uvedenej zmluvy konali iba ako zástupcovia nadobúdateľa;
žalovaní 1/ a 2/ preto nemohli vydržať spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch tak,
ako sa uvádza v osvedčení spísanom notárkou JUDr. V. S. 25. septembra 1995 pod sp. zn.
N 206/1995, Nz 217/1995, na základe ktorého boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov. V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, súd prvého
stupňa zamietol žalobu s odôvodnením, že na tomto určení nie je naliehavý právny záujem
(§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo pokiaľ by sa žalobe v tejto časti prípadne aj vyhovelo, nezlepšilo
by sa tým právne postavenie žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd o (spolu)vlastníckom
práve k sporným pozemkom rozhodol v prospech žalobcu, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vydať
predmet sporu žalobcovi do 30 dní. O otázke prípustnosti zastúpenia žalobcu jeho zástupcom
rozhodol podľa § 27 O.s.p., o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 2
O.s.p. a o náhrade trov štátu podľa § 148 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaní. Krajský súd v Prešove
rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2009 napadnutý rozsudok: a/ zmenil v jeho
zamietajúcej časti tak, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými
spoluvlastníkmi sporných pozemkov, b/ v jeho vyhovujúcej časti o určení vlastníctva
sporných pozemkov a ich vydaní zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd dospel
k názoru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec ale
nesprávne právne posúdil. V zmysle § 4 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z.z.“) je podielové spoluvlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov.
Na základe notárskeho osvedčenia obsahujúceho vyhlásenie o vydržaní [§ 63 zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)] sa žalovaní 1/ a 2/
nemohli stať spoluvlastníkmi sporných pozemkov v podiele 6/30, a to vzhľadom na „právnu
kvalifikáciu nehnuteľností“, ktorých sa týkalo určenie vlastníctva a jej vydanie. S poukazom
na to zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že
určil, že žalovaní nie sú v podieloch po 3/30 spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Odvolací
súd konštatoval, že ani spoločenstvo sa nemohlo stať spoluvlastníkom sporných pozemkov,
preto prvostupňový rozsudok zmenil aj vo vyhovujúcej časti o určení vlastníckeho práva
žalobcu a o povinnosti žalovaných vydať mu sporné pozemky tak, že žalobu v týchto častiach
zamietol. K námietkam žalovaných uvedeným v ich opravnom prostriedku uviedol, že
„odvolacie dôvody nie sú dôvodné. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie, ktoré bolo postačujúce pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom. Pokiaľ ide
o preukázanie nástupníctva, toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov doložených
do spisu“. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní. Uviedli, že
v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., lebo v tejto veci už
Okresný súd Humenné právoplatne rozhodol rozsudkom z 18. septembra 2000 č.k.
16 C 454/1998-172 tak, že žalobu zamietol (jeho rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2001 sp. zn. 4 Co 127/2001, 4 Co 128/2001). Neobstojí
záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 25. júna 2008 sp. zn. 10 Co 23/2008,
10 Co 24/2008, 10 Co 25/2008 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“), že v oboch veciach nejde
o ten istý nárok, predmet konania a okruh účastníkov konania. Jediný rozdiel spočíva podľa
názoru dovolateľov v tom, že v skoršom konaní podali žalobu fyzické osoby – členovia
spoločenstva vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci a v preskúmavanej veci podalo
žalobu spoločenstvo; toto spoločenstvo je však tvorené práve uvedenými fyzickými osobami.
V ďalšom dovolatelia poukázali na to, že ich opravný prostriedok je prípustný podľa § 238
ods. 1 O.s.p. Odvolaciemu súdu vytkli nesprávnosť právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie a ktoré podľa ich názoru
nezodpovedá zákonu. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na preexponovane zdôraznenej
nedeliteľnosti spoločnej veci (§ 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z.). Nesprávny je tiež jeho
záver, že sporné pozemky boli kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897 nadobudnuté do vlastníctva
urbárskeho spoločenstva Hospodárov a želiarov v Trebišove. Podľa názoru dovolateľov prešli
vtedy sporné pozemky do vlastníctva fyzických osôb podpisujúcich túto zmluvu na strane
nadobúdateľa; pokiaľ by totiž tieto fyzické osoby konali iba ako zástupcovia, bolo by
súčasťou zmluvy im udelené plnomocenstvo (to ale nebolo súčasťou zmluvy). Dovolatelia
ako právni nástupcovia uvedených fyzických osôb nadobudli spoluvlastnícke podiely
na sporných pozemkoch tak, ako je konštatované v notárskom osvedčení o vydržaní. Žalobca,
ktorý sám ničím nepreukázal, že na neho prešli práva z urbárskeho spoločenstva Hospodárov
a želiarov v Trebišove, sa v dôsledku toho neopodstatnene domáha určenia, že žalovaní 1/ a 2/
nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Z uvedených dôvodov žalovaní
žiadali zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom proti
rozhodnutiu uvedenému v § 238 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie v celom rozsahu
podali osoby oprávnené podať dovolanie.
I. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný
aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné
znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je
vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239 O.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania
sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto
podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie.
Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol
negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).
V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu ako
celok; ich dovolanie smeruje teda proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu
aj v časti výroku, ktorou bola žaloba zamietnutá. Uvedeným výrokom rozsudku odvolacieho
súdu ale z procesného hľadiska nebolo negatívne zasiahnuté do právneho postavenia
žalovaných (proti nim smerujúca žaloba bola zamietnutá).
Dovolací súd dovolanie žalovaných preto v časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu
výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníctva
sporných pozemkov a o ich vydanie, odmietol (viď výrok I. tohto uznesenia dovolacieho
súdu) ako podané osobami, ktoré nie sú subjektívne oprávnené podať dovolanie (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
II. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bolo určené, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30
spoluvlastníkmi sporných pozemkov, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie je v tejto
časti nielen objektívne (§ 238 ods. 1 O.s.p.) a subjektívne prípustné, ale aj opodstatnené.
V ďalšom sa pod dovolaním rozumie táto časť dovolania žalovaných a pod rozsudkom
odvolacieho súdu táto časť jeho rozhodnutia.
Dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi.
II.1. Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd ex offo skúmal, či
v konaní nedošlo k procesným vadám konania vymenovaným v § 237 O.s.p. O vadu takejto
povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolatelia procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a e/ až g/ O.s.p. nenamietali
a existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Žalovaní tvrdia, že v preskúmavanej veci došlo k vade konania uvedenej v § 237
písm. d/ O.s.p. V súvislosti s tým poukázali na rozsudok Okresného súdu Humenné
z 18. septembra 2000 č.k. 16 C 454/98-172 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 18. júna 2001 sp. zn. 4 Co 127/2001, 4 Co 128/2001.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý zaujal v zrušujúcom
uznesení, že v danom prípade nejde o „tú istú vec“, a to už len z dôvodu odlišnosti okruhu
účastníkov oboch konaní (v žiadnom prípade nemožno právnickú osobu zamieňať s fyzickými
osobami, i keď sú prípadne jej členmi).
So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že predmetná námietka
dovolateľov nie je dôvodná a že v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237
písm. d/ O.s.p.
II.2. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo
k inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Aj na vadu tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť ex offo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v dovolacom konaní k záveru, že v konaní pred
odvolacím súdom došlo k takejto vade.
O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide tiež v prípade
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.
je aj odvolací súd povinný uviesť v rozsudku dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
založil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 328/05). Pokiaľ odôvodnenie
rozhodnutia súdu také vysvetlenie neobsahuje, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné
(viď R 111/1998).
V danom prípade odvolací súd vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Odvolací súd
teda – na rozdiel od súdu prvého stupňa – zastával názor, že žalobca osvedčil existenciu
naliehavého právneho záujmu na tomto určení. V rozpore s § 211 ods. 2 a § 157 ods. 1 O.s.p.
ale odvolací súd neuviedol, akými úvahami sa pri tom riadil a ktoré okolnosti zohľadnil.
S ohľadom na podstatu preskúmavanej veci bolo pri tom osobitne žiaduce, aby odvolací súd
podrobne vysvetlil, čím sa zlepší právne postavenie žalobcu ním požadovaným určením
a v akom smere sa odstráni spornosť práva, pokiaľ súd určí, že žalovaní nie sú podielovými
spoluvlastníkmi sporných pozemkov. So zreteľom na uvedené nemožno dovolaním napadnutý
rozsudok považovať za náležite odôvodnený. Treba pripomenúť, že „pokiaľ všeobecné súdy
postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli
k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].
Záver, že žalovaní 1/ a 2/ sa nemohli stať podielovými spoluvlastníkmi sporných
pozemkov, vyvodil odvolací súd z „právnej kvalifikácie nehnuteľnosti“ vyplývajúcej podľa
jeho názoru z ustanovenia § 4 zákona č. 181/1995 Z.z., ktorého čiastočný výklad podal aj
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2010 sp. zn. III. ÚS 154/2010.
Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho
zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov (§ 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z.).
Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti upravia ich
vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou
2
ako 2 000 m(§ 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z.). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
z 5. októbra 2010 sp. zn. III. ÚS 154/2010 (medziiným) uviedol, že pojem spoločná
nehnuteľnosť (pozn. dovolacieho súdu: v zmysle niekdajšieho pojmu „jedno pozemnoknižné
teleso“) nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky explicitne definovaný, avšak z účelu
a zmyslu zákona č. 181/1995 Z.z. možno vyvodiť, že sa má na mysli majetkový substrát
pozemkového spoločenstva, a nie každý jednotlivý pozemok identifikovaný parcelným
číslom. Z ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z. možno vyvodiť, že pojem spoločná
nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže
každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený
zlomkom z celku (§ 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z.). Pri prevode podielu alebo jeho časti
dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2
zákona č. 181/1995 Z.z. je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne
hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej
2
nehnuteľnosti menších než 2 000 m. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak
by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer
jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného
2
podielu v súhrne menší ako 2 000 m, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel
2
(v súhrne) menší ako 2 000 m. Pokiaľ sa v § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. ustanovuje, že
podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť alebo
vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka, táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej
nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel
patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok
nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí
pri dispozícii s vlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia
spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku.
Odvolací súd v preskúmavanej veci poukázal na § 4 zákona č. 181/1995 Z.z.
a uvedený nález, nevysvetlil ale, čo konkrétne mal na mysli pod „právnou kvalifikáciou
nehnuteľnosti“ a bez bližšieho odôvodnenia iba stroho konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/
vzhľadom na túto „právnu kvalifikáciu nehnuteľnosti“ nemohli nadobudnúť podielové
spoluvlastníctvo vydržaním. Rozhodnutie odvolacieho súdu je preto nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.
Dovolací súd k tomu poznamenáva, že zákon č. 181/1995 Z.z. používa síce pojem
„spoločná nehnuteľnosť“ a „nedeliteľnosť“ spoločnej nehnuteľnosti, predpokladá ale
existenciu viacerých spoluvlastníkov a tiež viacerých podielov na spoločnej nehnuteľnosti
(viď napríklad § 2 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 alebo § 15 zákona č. 181/1995 Z.z.). Nevylučuje,
že spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti bude aj samostatným predmetom prevodu
alebo prechodu vlastníctva (viď napríklad § 7 a 8 zákona č. 181/1995 Z.z.). Pri niektorých
majetkových dispozíciách zakazuje drobenie pozemkov (resp. stanovuje podmienky ich
drobenia). Pri vydržaní ale nejde o majetkovú dispozíciu či prevod vlastníctva; vydržanie je
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege).
Žalovaní už v odvolaní namietali, že žalobca v konaní nepreukázal, že je právnym
nástupcom urbárskeho spoločenstva Hospodárov a želiarov v Trebišove, ktoré sporné
pozemky nadobudlo kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897. Odvolací súd k tejto námietke
žalovaných iba stroho konštatoval, že „toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov
doložených do spisu“; dostatočne si však neuvedomil, že rozsudok, ktorého skutkové a právne
závery vychádzajú zo súhrnného zistenia poukazujúceho súčasne na všetky vykonané dôkazy
(alebo celý obsah spisu) bez bližšej konkretizácie, na základe ktorého dôkazu a z akých
dôvodov sa dospelo k určitému záveru, je nepreskúmateľný. V uvedenej časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (obsahujúcej „vysvetlenie“ nástupníctva) ide teda
o rozsudok nepreskúmateľný.
II.3. V dovolaní sa – vychádzajúc z jeho obsahu (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta aj
to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
príslušnú právnu normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.
Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah spisu nemohol byť
v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady konania) pre toto posúdenie
dostatočným podkladom.
II.4. Z týchto dôvodov (viď II.2.) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) v časti uvedenej vo výroku II. tohto uznesenia
dovolacieho súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Ako súvisiaci zrušil
tiež výrok zrušovaného rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. decembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková