Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/68/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U., so sídlom v T., IČO: X.,

proti žalovaným 1/ M. R., bývajúcej v M. a 2/ Ľ. R., bývajúcemu v M., o určenie

vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ zastúpených JUDr. J. K., advokátom,

so sídlom v M., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

I. o d m i e t a dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 8. decembra 2010. sp. zn. , ktorým bol rozsudok Okresného

súdu Humenné z 11. septembra 2009 č.k. -490 zmenený v jeho

vyhovujúcich častiach o určení vlastníctva nehnuteľností a povinnosti vydať

nehnuteľnosti tak, že žaloba sa v týchto častiach zamieta,

II. z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010. sp. zn.

, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 11. septembra 2009

č.k. -490 zmenený v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že

žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

v katastrálnom území R., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –

2

lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X.

22

m, parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté

22

porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m,

2

parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté

22

porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m,

2

parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté

22

porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m

2

a parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m; uvedený rozsudok Krajského

súdu v Prešove zrušuje tiež vo výroku o trovách konania.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 11. septembra 2009 č.k. -490:

a/ zamietol žalobu v časti určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území R., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X.

(ďalej len „sporné pozemky“); b/ určil, že sporné pozemky, ktoré sú v podiele 3/30 vedené

ako spoluvlastníctvo žalovanej 1/ a v podiele 3/30 vedené ako spoluvlastníctvo žalovaného 2/,

sú v týchto podieloch v spoluvlastníctve žalobcu, c/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať

do 30 dní sporné pozemky v podiele 6/30 žalobcovi, d/ zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/, aby

súd určil, že zástupca žalobcu nie je spôsobilý zastupovať ho v konaní, e/ rozhodol o trovách

konania. Vychádzal z toho, že kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897, ktorou vtedajšie vlastníčky

predali sporné pozemky, nenadobudli predmet kúpy fyzické osoby podpisujúce túto zmluvu

na strane nadobúdateľa, ale urbárske spoločenstvo Hospodárov a želiarov v Trebišove, za

ktorého tieto osoby konali ako zástupcovia. Žalobca je v zmysle

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku právnym

nástupcom po označenom spoločenstve. Žalovaní 1/ a 2/ sú právni nástupcovia fyzických

osôb, ktoré pri uzatváraní uvedenej zmluvy konali iba ako zástupcovia nadobúdateľa;

žalovaní 1/ a 2/ preto nemohli vydržať spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch tak,

ako sa uvádza v osvedčení spísanom notárkou JUDr. V. S. 25. septembra 1995 pod sp. zn.

N 206/1995, Nz 217/1995, na základe ktorého boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov. V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podiele 6/30 spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, súd prvého

stupňa zamietol žalobu s odôvodnením, že na tomto určení nie je naliehavý právny záujem

( ), lebo pokiaľ by sa žalobe v tejto časti prípadne aj vyhovelo, nezlepšilo

by sa tým právne postavenie žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd o (spolu)vlastníckom

práve k sporným pozemkom rozhodol v prospech žalobcu, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vydať

predmet sporu žalobcovi do 30 dní. O otázke prípustnosti zastúpenia žalobcu jeho zástupcom

rozhodol podľa , o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa

a o náhrade trov štátu podľa

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaní. Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok: a/ zmenil v jeho

zamietajúcej časti tak, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30 podielovými

spoluvlastníkmi sporných pozemkov, b/ v jeho vyhovujúcej časti o určení vlastníctva

sporných pozemkov a ich vydaní zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd dospel

k názoru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, vec ale

nesprávne právne posúdil. V zmysle o pozemkových

spoločenstvách (ďalej len „“) je podielové spoluvlastníctvo spoločnej

nehnuteľnosti nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov.

Na základe notárskeho osvedčenia obsahujúceho vyhlásenie o vydržaní [§ 63 zákona

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)] sa žalovaní 1/ a 2/

nemohli stať spoluvlastníkmi sporných pozemkov v podiele 6/30, a to vzhľadom na „právnu

kvalifikáciu nehnuteľností“, ktorých sa týkalo určenie vlastníctva a jej vydanie. S poukazom

na to zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti vo veci samej tak, že

určil, že žalovaní nie sú v podieloch po 3/30 spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Odvolací

súd konštatoval, že ani spoločenstvo sa nemohlo stať spoluvlastníkom sporných pozemkov,

preto prvostupňový rozsudok zmenil aj vo vyhovujúcej časti o určení vlastníckeho práva

žalobcu a o povinnosti žalovaných vydať mu sporné pozemky tak, že žalobu v týchto častiach

zamietol. K námietkam žalovaných uvedeným v ich opravnom prostriedku uviedol, že

„odvolacie dôvody nie sú dôvodné. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal

dokazovanie, ktoré bolo postačujúce pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom. Pokiaľ ide

o preukázanie nástupníctva, toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov doložených

do spisu“. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní. Uviedli, že

v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle , lebo v tejto veci už

Okresný súd Humenné právoplatne rozhodol rozsudkom z 18. septembra 2000 č.k.

-172 tak, že žalobu zamietol (jeho rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2001 sp. zn. , ). Neobstojí

záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 25. júna 2008 sp. zn. ,

, (ďalej len „zrušujúce uznesenie“), že v oboch veciach nejde

o ten istý nárok, predmet konania a okruh účastníkov konania. Jediný rozdiel spočíva podľa

názoru dovolateľov v tom, že v skoršom konaní podali žalobu fyzické osoby – členovia

spoločenstva vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci a v preskúmavanej veci podalo

žalobu spoločenstvo; toto spoločenstvo je však tvorené práve uvedenými fyzickými osobami.

V ďalšom dovolatelia poukázali na to, že ich opravný prostriedok je prípustný podľa § 238

ods. 1 Odvolaciemu súdu vytkli nesprávnosť právneho posúdenia veci (

písm. c/ ), na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie a ktoré podľa ich názoru

nezodpovedá zákonu. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na preexponovane zdôraznenej

nedeliteľnosti spoločnej veci ( ). Nesprávny je tiež jeho

záver, že sporné pozemky boli kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897 nadobudnuté do vlastníctva

urbárskeho spoločenstva Hospodárov a želiarov v Trebišove. Podľa názoru dovolateľov prešli

vtedy sporné pozemky do vlastníctva fyzických osôb podpisujúcich túto zmluvu na strane

nadobúdateľa; pokiaľ by totiž tieto fyzické osoby konali iba ako zástupcovia, bolo by

súčasťou zmluvy im udelené plnomocenstvo (to ale nebolo súčasťou zmluvy). Dovolatelia

ako právni nástupcovia uvedených fyzických osôb nadobudli spoluvlastnícke podiely

na sporných pozemkoch tak, ako je konštatované v notárskom osvedčení o vydržaní. Žalobca,

ktorý sám ničím nepreukázal, že na neho prešli práva z urbárskeho spoločenstva Hospodárov

a želiarov v Trebišove, sa v dôsledku toho neopodstatnene domáha určenia, že žalovaní 1/ a 2/

nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Z uvedených dôvodov žalovaní

žiadali zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom proti

rozhodnutiu uvedenému v , skúmal najskôr, či dovolanie v celom rozsahu

podali osoby oprávnené podať dovolanie.

I. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný

aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné

znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je

vymedzená ustanoveniami až ). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania

sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto

podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie.

Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol

negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).

V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu ako

celok; ich dovolanie smeruje teda proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu

aj v časti výroku, ktorou bola žaloba zamietnutá. Uvedeným výrokom rozsudku odvolacieho

súdu ale z procesného hľadiska nebolo negatívne zasiahnuté do právneho postavenia

žalovaných (proti nim smerujúca žaloba bola zamietnutá).

Dovolací súd dovolanie žalovaných preto v časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníctva

sporných pozemkov a o ich vydanie, odmietol (viď výrok I. tohto uznesenia dovolacieho

súdu) ako podané osobami, ktoré nie sú subjektívne oprávnené podať dovolanie (§ 243b

ods. 5 v spojení s ).

II. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo určené, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v podieloch po 3/30

spoluvlastníkmi sporných pozemkov, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie je v tejto

časti nielen objektívne ( ) a subjektívne prípustné, ale aj opodstatnené.

V ďalšom sa pod dovolaním rozumie táto časť dovolania žalovaných a pod rozsudkom

odvolacieho súdu táto časť jeho rozhodnutia.

Dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi.

II.1. Vzhľadom na druhá veta dovolací súd ex offo skúmal, či

v konaní nedošlo k procesným vadám konania vymenovaným v O vadu takejto

povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia procesné vady v zmysle až c/ a až g/ nenamietali

a existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Žalovaní tvrdia, že v preskúmavanej veci došlo k vade konania uvedenej v § 237

písm. d/ V súvislosti s tým poukázali na rozsudok Okresného súdu Humenné

z 18. septembra 2000 č.k. -172 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 18. júna 2001 sp. zn. , .

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý zaujal v zrušujúcom

uznesení, že v danom prípade nejde o „tú istú vec“, a to už len z dôvodu odlišnosti okruhu

účastníkov oboch konaní (v žiadnom prípade nemožno právnickú osobu zamieňať s fyzickými

osobami, i keď sú prípadne jej členmi).

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že predmetná námietka

dovolateľov nie je dôvodná a že v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237

písm. d/

II.2. V zmysle dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo

k inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). Aj na vadu tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť ex offo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v dovolacom konaní k záveru, že v konaní pred

odvolacím súdom došlo k takejto vade.

O procesnú vadu konania v zmysle ide tiež v prípade

nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle v spojení s

je aj odvolací súd povinný uviesť v rozsudku dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých

založil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak

skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). Pokiaľ odôvodnenie

rozhodnutia súdu také vysvetlenie neobsahuje, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné

(viď R 111/1998).

V danom prípade odvolací súd vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal

určenia, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Odvolací súd

teda – na rozdiel od súdu prvého stupňa – zastával názor, že žalobca osvedčil existenciu

naliehavého právneho záujmu na tomto určení. V rozpore s a

ale odvolací súd neuviedol, akými úvahami sa pri tom riadil a ktoré okolnosti zohľadnil.

S ohľadom na podstatu preskúmavanej veci bolo pri tom osobitne žiaduce, aby odvolací súd

podrobne vysvetlil, čím sa zlepší právne postavenie žalobcu ním požadovaným určením

a v akom smere sa odstráni spornosť práva, pokiaľ súd určí, že žalovaní nie sú podielovými

spoluvlastníkmi sporných pozemkov. So zreteľom na uvedené nemožno dovolaním napadnutý

rozsudok považovať za náležite odôvodnený. Treba pripomenúť, že „pokiaľ všeobecné súdy

postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli

k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo

na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného ()].

Záver, že žalovaní 1/ a 2/ sa nemohli stať podielovými spoluvlastníkmi sporných

pozemkov, vyvodil odvolací súd z „právnej kvalifikácie nehnuteľnosti“ vyplývajúcej podľa

jeho názoru z ustanovenia , ktorého čiastočný výklad podal aj

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2010 sp. zn. .

Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho

zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov ( ).

Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti upravia ich

vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou

2

ako 2 000 m( ). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 5. októbra 2010 sp. zn. (medziiným) uviedol, že pojem spoločná

nehnuteľnosť (pozn. dovolacieho súdu: v zmysle niekdajšieho pojmu „jedno pozemnoknižné

teleso“) nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky explicitne definovaný, avšak z účelu

a zmyslu možno vyvodiť, že sa má na mysli majetkový substrát

pozemkového spoločenstva, a nie každý jednotlivý pozemok identifikovaný parcelným

číslom. Z ustanovení možno vyvodiť, že pojem spoločná

nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže

každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený

zlomkom z celku ( ). Pri prevode podielu alebo jeho časti

dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2

je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne

hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej

2

nehnuteľnosti menších než 2 000 m. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak

by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer

jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného

2

podielu v súhrne menší ako 2 000 m, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel

2

(v súhrne) menší ako 2 000 m. Pokiaľ sa v ustanovuje, že

podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť alebo

vysporiadať podľa , táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej

nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel

patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok

nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí

pri dispozícii s vlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia

spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku.

Odvolací súd v preskúmavanej veci poukázal na

a uvedený nález, nevysvetlil ale, čo konkrétne mal na mysli pod „právnou kvalifikáciou

nehnuteľnosti“ a bez bližšieho odôvodnenia iba stroho konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/

vzhľadom na túto „právnu kvalifikáciu nehnuteľnosti“ nemohli nadobudnúť podielové

spoluvlastníctvo vydržaním. Rozhodnutie odvolacieho súdu je preto nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov.

Dovolací súd k tomu poznamenáva, že používa síce pojem

„spoločná nehnuteľnosť“ a „nedeliteľnosť“ spoločnej nehnuteľnosti, predpokladá ale

existenciu viacerých spoluvlastníkov a tiež viacerých podielov na spoločnej nehnuteľnosti

(viď napríklad , alebo ). Nevylučuje,

že spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti bude aj samostatným predmetom prevodu

alebo prechodu vlastníctva (viď napríklad a 8 ). Pri niektorých

majetkových dispozíciách zakazuje drobenie pozemkov (resp. stanovuje podmienky ich

drobenia). Pri vydržaní ale nejde o majetkovú dispozíciu či prevod vlastníctva; vydržanie je

osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege).

Žalovaní už v odvolaní namietali, že žalobca v konaní nepreukázal, že je právnym

nástupcom urbárskeho spoločenstva Hospodárov a želiarov v Trebišove, ktoré sporné

pozemky nadobudlo kúpnou zmluvou zo 7. júla 1897. Odvolací súd k tejto námietke

žalovaných iba stroho konštatoval, že „toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov

doložených do spisu“; dostatočne si však neuvedomil, že rozsudok, ktorého skutkové a právne

závery vychádzajú zo súhrnného zistenia poukazujúceho súčasne na všetky vykonané dôkazy

(alebo celý obsah spisu) bez bližšej konkretizácie, na základe ktorého dôkazu a z akých

dôvodov sa dospelo k určitému záveru, je nepreskúmateľný. V uvedenej časti odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (obsahujúcej „vysvetlenie“ nástupníctva) ide teda

o rozsudok nepreskúmateľný.

II.3. V dovolaní sa – vychádzajúc z jeho obsahu (viď ) – namieta aj

to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

príslušnú právnu normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.

Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah spisu nemohol byť

v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady konania) pre toto posúdenie

dostatočným podkladom.

II.4. Z týchto dôvodov (viď II.2.) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil ( ) v časti uvedenej vo výroku II. tohto uznesenia

dovolacieho súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Ako súvisiaci zrušil

tiež výrok zrušovaného rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. decembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková