Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-19-2018.pdf
PDF · 122.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Obec Nová Kelča, Nová Kelča 72, 094 04, IČO: 00332623, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou proti žalovanému: H.. J. H., F.. X.X.XXXX, T. F.Á. P. XXX, právne zastúpenému: Mgr. Miroslav Baláž, AK Prešov, Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: „Súd určuje, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008, uzavretá medzi žalobcom, ako prevádzajúcim a žalovaným, ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu ě. X R. R. Ě.. X F. X. F. H., R. J. J. Č. XXX, W. F. A. Ě.. XXX, P.. Ú.. F. P., je neplatná. Súd zaväzuje žalovaného nahradiť' žalobcovi trovy konania, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi bytov v stavbe - súpisné číslo XXX (bytový dom) a podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí. spoločných zariadení a pozemku zastavaného stavbou (nehnuteľnosti: parcely B.-P. Č.. X/X - W. H. I. F. Z. R. XX E.), H. J. I. H. J. W.É. F. A. Č.. XXX, P..Ú.. F. P.. Žalobca je vlastníkom bytu č. 1 na prízemí bytového domu súpisné číslo 117 a zároveň spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku zastavaného stavbou s podielom vo veľkosti 7063/14440 (zapísaný pod B2 na predmetnom liste vlastníctva). Žalovaný je vlastníkom bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo 117 a zároveň spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku zastavaného stavbou s podielom vo veľkosti 7377/14440 (zapísaný pod B 1 na predmetnom liste vlastníctva). V bytovom dome nie je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.7.2008 písomnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Táto zmluva bola uzavretá podľa § 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Príslušným katastrálnym orgánom bol povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu a spoločným častiam a spoločným zariadeniam v bytovom dome. Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008 však bola uzavretá v rozpore so zákonom a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Spomínaný byt č. 2 nemohol byt' predmetom prevodu v zmysle § 5a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z., pretože sa jednalo o byt služobný.
3. Právne žalobu odôvodnil §1 ods. 2 Zák.č. 182/1993 Z.z., ktorý odkazuje na tie druhy bytov, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Jedným z takýchto bytov je aj služobný byt. Zmluva o prevode vlastníctva
bytu z 22.7.2008 uzavretá v rozpore s §1 ods. 2 Zák.č. 182/1993 Z.z. je tak v spojení s §39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, preto sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008 medzi účastníkmi konania. Poukázal aj na geometrický plán č. 34819053-5/08 zo dňa 26.6.2008, vyhotovený Ing. Milanom Horňákom, kde je v grafickej časti novovytvorenej parcely C - KN č . 2/ 2 uvedený údaj, že sa jedná o služobné byty. Tento GP si dal na vlastné náklady vyhotoviť' samotný žalovaný. Z dôvodu pisárskej chyby žalobca upresnil a opravil svoj návrh s tým, že ide o nehnuteľnosť zapísanú nie na A. Č..XXX H. P..Ú.. F. P.I., I. F. A. Č.. XXX.
4. K žalobe sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zákonná definícia služobného bytu sa nachádza v ust. § 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Predmetný byt v čase prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného a ani pred týmto prevodom. nebol bytom služobným v zmysle vyššie uvedeného zákona. Zo žaloby pritom nie je zrejmé na základe čoho považuje žalobca daný byt za byt služobný. Skutočnosť, že by byt. ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2008 bol bytom služobným má pritom preukázať práve žalobca. čo však neurobil. Žalobca nemôže iba na základe vlastnej vôle rozhodnúť, či byt ktorý je, resp. bol v jeho vlastníctve je, alebo nie je bytom služobným (Nález USSR sp. zn. H ÚS 60/97 zo dňa 6.5.1998). Žalobca ďalej vo svojej žalobe uvádza. že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008 bola uzatvorená v rozpore s §1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Z tohto ustanovenia pritom vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt. Byty v domoch osobitného určenia. byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt. Sám žalobca však tvrdí, že predmetný byt bol bytom služobný a nie bytom osobitého určenia, čo je diametrálny rozdiel.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že nikdy nebol zamestnancom obce. Nájomnú zmluvu zo dňa 7.1.2004 obcou uzavrel v dobrej viere za účelom prenájmu obecného bytu. Rovnako v dobrej viere uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008, pričom za byt riadne zaplatil kúpnu cenu a tento do dňa vyjadrenia ho užíva spolu so svojou rodinou. Žalobca bol v oboch prípadoch zmluvnou stranou, mal možnosť sa zo zmluvou nájomnou a prevodnou oboznámiť a tieto preskúmať, čo aj urobil a následne tieto zmluvy so žalovaným uzavrel. Konanie žalobcu v tomto konaní považuje za zneužitie práva, ktoré pramení z ich vzájomných sporov ohľadne nadstavby bytového domu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu - starostku Z. E. Q., žalovaného a vykonal listinné dôkazy.
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že je štatutárom obce od 1.1.2007, až doposiaľ. Pri svojom nástupe do funkcie zistila, že žalovaný rokoval o odkúpení bytu ešte s jej predchodcom a obecným zastupiteľstvom. Jeho žiadosti predchádzajúcim vedením obce nebolo vyhovené. Bývalý starosta obce, p. P. bol bývalým svokrom žalovaného. Existovalo rokovanie obecného zastupiteľstva, ktorým mu táto žiadosť bola zamietnutá. Mala by byť z toho zápisnica. Mala k dispozícií žiadosti p. Pribiša z roku 2006 o odkúpenie bytu. Neskôr opakovane žalovaný žiadal už ju, ako novú starostku, o odkúpenie bytu. Ona jeho žiadosti predniesla na obecné zastupiteľstvo, kde mu 2x nebolo vyhovené. S odpredajom tohto bytu obecné zastupiteľstvo nesúhlasilo z dôvodu, že dcéra a zať jedného poslanca obecného zastupiteľstva užívali tento byt pred p. H. a museli z neho odísť vtedy, keď tam prišiel na nájomnú zmluvu on, s tým, že malo ísť o služobný byt. Následne v roku 2011 dala do bodu programu pre rokovanie obecného zastupiteľstva odkúpenie toho bytu s požiadavkami p. H.. Nakoniec sa s poslancami rozhodli, že tento byt predajú. H. H. uviedol, že pripraví kúpno-predajnú zmluvu, nakoľko vtedy slúžil na Obvodnom oddelení v Turanoch nad Ondavou ako policajt, kde sa byty takéhoto typu predávali. To sa aj zrealizovalo. S návrhom zmluvy prišiel žalovaný. V roku 2008 podpísali zmluvu s p. H. o prevode bytu, čo bolo aj zavkladované do katastra nehnuteľnosti. V tom období tam bol iba jeho jediný byt. Znenie zmluvy pripravoval žalovaný. Na otázku súdu uviedla, že právne nejakej právnickej kancelárií tento návrh zmluvy preverovať nedala, lebo žalovanému dôverovala. Neskôr v roku 2010 dali ako obec zapísať svoje vlastníctvo k spodnému bytu v bytovom dome. Pri predaji bytu žalovanému obecné zastupiteľstvo predaj schválilo. Pri podpísaní, keď súhlasil žalovaný s cenou, ktorú poslanci schválili, sa táto zmluva podpísala ňou, ako štatutárnym zástupcom a p. H.. Takúto zmluvu ona podpisovala prvýkrát, nakoľko viac takých bytov v obci nemajú. Dôverovala žalovanému, nakoľko sa poznali. Vedela, že túto zmluvu mu pomáhal vypracovať nejaký právnik. Nebola si istá, ale asi zmluvu s návrhom na vklad do katastra priniesol sám p. H.. Žiadosti zo strany žalovaného o odkúpenie bytu boli predkladané v rokoch 2007-2008. Obecné
zastupiteľstvo to prejednávalo a schválilo mu predaj za 5.000,- € (vtedy 150.000,- Sk). Zastupiteľstvo zasadalo niekoľko mesiacov pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy, malo to byť niekedy v marci - apríli, kedy došlo k schváleniu tejto kúpnej zmluvy obecným zastupiteľstvom. V obecnom zastupiteľstve bolo 5 poslancov a odpredaj tohto bytu bol jednomyseľne schválený. Na otázku súdu, či žalobkyňa upozornila žalovaného na to, že by malo ísť o služobný byt, uviedla, že takú informáciu vtedy nemala. O tom, že ide o služobný byt, sa dozvedela niekedy po roku 2017, po inom súdnom spore, ktorý vedie voči žalovanému pod sp.zn. 10C/4/2015, a to od občanov obce, že byt nikdy nemala predať žalovanému, lebo ide o služobný byt. Našli delimitačný protokol z roku 2002 Okresného úradu Vranov nad Topľou, kde ide o služobný byt. Na základe toho bola podpísaná nájomná zmluva s H. a následne H.Z.. Opravila, že sa malo jednať o školský byt. Na otázku žalovaného, ako bol byt označený, keď obecné zastupiteľstvo schvaľovalo predaj bytu, uviedla, že ako „obecný“.
8. Na pojednávaní vypovedal žalovaný, ktorý uviedol: „Ja som nájomcom bytu cca od roku 1995, kedy nájomná zmluva bola napísaná na bývalú manželku. Rozviedli sme sa okolo roku 2004-2005. Po rozvode bola uzatvorená nová nájomná zmluva, kde sa v tejto nájomnej zmluve takisto hovorí o obecnom byte. Nájomcom som bol do roku 2008. Na základe niekoľkých mojich žiadosti došlo k prevodu vlastníctva tohto bytu z obce na mňa. Byt bol vo veľmi nevyhovujúcom stave - zatekala strecha, bolo tam veľa závad, ktoré bolo potrebné odstrániť, preto som viackrát žiadal o jeho odkúpenie, aby som si ho mohol zrekonštruovať. Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 2/2008 rozhodlo tak, že mi výslovne tento byt odpredáva a dáva pokyn starostke predať mi tento byt do osobného vlastníctva, s tým, že tento byt je označovaný ako obecný byt. Je tam vyslovene pokyn odpredať, aby došlo k zmene vlastníckeho práva z obce do môjho vlastníctva. Pani starostka uviedla, že obec nemá dostatok finančných prostriedkov na vyhotovenie zmluvy o prevode, príp. na poplatky spojené s odpredajom vo vzťahu ku KN. Bolo to všetko vykonávané za jej aktívneho súhlasu. Nebolo to tak, žeby som si ja niečo robil svojvoľne. V tom čase mala obec právnika D. T. a ja som mal E. T.. Sú to bratia. Môj advokát mi tú zmluvu pripravoval. Dal som ju p. starostke na prečítanie, na podpis, žiaden nátlak som na ňu nerobil. Nebola podpísaná hneď
- ostala s tým, že mala dostatok času si ju prečítať. Kúpnu cenu za tento byt som uhradil asi prevodom na účet. Na základe tejto zmluvy došlo k zápisu tejto nehnuteľnosti do KN. Ak by mala starostka nejaké výhrady, určite by som to riešil.“ Zmluvu mu robil advokát E. T., ale kto vypracoval návrh na vklad do KN, to si nepamätal. On, ani jeho bývalá manželka, nikto z nich nikdy nebol zamestnancom školy v Obci Nová Kelča. Stále bol tento byt užívaný ako obecný byt, nikdy nie ako nejaký školský, alebo služobný. Úhrady s vkladom do KN platil žalovaný. Zmluvu si dal vypracovať on na svoje náklady. Riešilo sa vtedy aj vecné bremeno prechodu cez pozemky, ktoré viedli k tomuto bytu. Všetky kroky, pokiaľ išlo o predaj, aj o vecné bremeno, boli riešené za aktívnej spoluúčasti starostky. O tom, žeby malo ísť o služobný byt a zmluva by mala byť neplatná, sa dozvedel až vtedy, keď mu v tomto súdnom spore bola doručená žaloba. Nejaké slová padli aj v druhom paralelne prebiehajúcom súdnom spore (pozn. sudcu: sp.zn. 10C/4/2015, neskôr vylúčený pod sp.zn. 10C/3/2019). Nechápe, ako obec prišla na to, žeby malo ísť o služobný byt, keď obecné zastupiteľstvo pojednávalo o obecnom byte, ako takom, a nie o služobnom. V byte teraz býva s terajšou manželkou I. H.. Toto konanie o neplatnosť zmluvy považuje za nátlak, aby dal súhlas na dokončenie stavby, kde sa tento jeho byt nachádza a v ktorej mali byť zriadené ďalšie byty. D. H. je jeho bývalá manželka. Od roku 2004 bol on nájomcom tohto bytu a byt bol v nájomnej zmluve označený ako „obecný“. Doteraz má spor s obcou o tom, či je to bytový dom alebo rodinný dom, kde sa byt nachádza.
9. Na pojednávaní boli vykonané listinné dôkazy, a to: nájomná zmluva medzi Štát SR - Okresný úrad vo Vranov nad Topľou a D. H., s pripojeným evidenčným listom zo 14.2.2001 - kópia, list - oznámenie o prebiehajúcom súdnom spore z 27.4.2018, adresovaný žalovanému, spolu s doručenkou - originál 2 doručenky o prevzatí, výpis z LV č. XXX P..Ú.. F. P., Zmluva o prevode vlastníctva bytu, nájomná zmluva, evidenčný list, geometrický plán Ing. Milana Horňáka, zápisnica o pojednávaní, sp.zn. 10C/4/2015 zo dňa 22.8.2017, návrh na opravu chyby v písaní v petite žaloby, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, výpis z LV č. XXX, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, nájomná zmluva, evidenčný list k tejto zmluve, z prílohovej obálky podanie právneho zástupcu žalobcu s 2 doručenkami.
10. Žalovaný predniesol návrh na pripojenie spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/4/2015, ktorý sa t.č. nachádza na Krajskom súde v Prešove z dôvodu podaného odvolania, ale neskôr tento návrh zobral späť.
11. Pred ostatným pojednávaním vo veci dňa 4.11.2021 žalobca navrhol zmenu žaloby.
12. Súd po zistení, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o žalobcom navrhovanej zmenenej žalobe (§143 ods. 1 CSP), podľa §142 ods. 1, 2 CSP uznesením pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „I. Súd u r č u je, že neexistuje vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti: bytu č. X. R. R. Č.. X, F. X. H., R. T. C. J. Č. XXX, W. F. A. Č.. XXX, P.. Ú.. F.Á. P., zriadené zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008, uzavretou medzi žalobkyňou, ako prevádzajúcim a žalovaným, ako nadobúdateľom, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X, R. R. Č.. X F. X. F. H., R. J. J. Č.J. XXX, W. F. A. Č.. XXX, P.. Ú.. F. P.. II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania a uhradiť ich na účet právneho zástupcu žalobkyne.“
13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
14. Dňa 3.1.2000 bola medzi štátom SR - Okresným úradom vo Vranove nad Topľou, ako prenajímateľom, a D. H., ako nájomcom (exmanželka žalovaného) uzavretá nájomná zmluva k bytu č. č. 2, k bytu, ktorý je toho času označený ako byt č. 2 vo vchode č. 1 na 2. nadzemnom podlaží stavby súpisné číslo 117, zapísaného na LV č. XXX, P.. Ú.. F. P.. Byt bol v nájomnej zmluve označený ako „školský byt“. Nájom bol dohodnutý na neurčitú dobu. Nájomnou zmluvou zo dňa 7.1.2004 žalobkyňa, ako prenajímateľ prenajala žalovanému, ako nájomcovi na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 1.12.2003 ten istý byt. V čl. I. ods. 1 tejto nájomnej zmluvy je označený ako „obecný - školský byt“. Zároveň v čl. V. ods. 1 bola zrušená platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 3.1.2000 definovaná v predošlej vete.
15. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.7.2008 žalobkyňa, ako prevádzajúca previedla žalovanému, ako nadobúdateľovi do vlastníctva predmetný byt. Znenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu pripravoval žalovaný, resp. jeho právnik. Bola dohodnutá kúpna cena 150.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá v zmysle §5 Zák.č. 182/1993 Z.z. V čl. VII. ods. 1 tejto zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnené s predmetom tejto zmluvy nakladať, že si túto zmluvu pred jej podpísaním prečítali, tejto porozumeli, táto sa zhoduje s ich pravou, slobodnou vôľou a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vklad vlastníctva na nadobúdateľa - žalovaného bol Správou katastra Vranov nad Topľou povolený dňa 15.8.2008 pod číslom V:1390/2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a právne účinky z neho nastali dňa 15.8.2008. V predmetnom byte žalovaný doposiaľ býva so svojou manželkou I. H.. Medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha paralelný súdny spor na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp.zn. 10C/3/2019 (pôvodne 10C/4/2015), iniciovaný rovnako žalobkyňou voči žalovanému, ktorého predmetom je umožnenie žalobkyni vystavať v predmetnom bytovom dome, kde sa nachádza byt žalovaného, aj iné byty, s čím žalovaný nesúhlasí. Uvedený súdny spor doposiaľ nie je právoplatne skončený.
16. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:
17. Podľa §3 ods. 1 Zák.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (OZ), Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa §39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa §40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
20. Podľa §49a OZ, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
22. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
23. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
24. Podľa §1 ods. 2 Zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (ZoVB), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o prevode bytu, t.j. dňa 22.7.2008, Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia1) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,1a) byty v domoch osobitného určenia,2) byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch,3) ktoré majú len jeden byt.
25. Odkazová norma označená nad čiarou č. 2 v §1 ods. 2 ZoVB odkazuje na §3 Zákona Slovenskej národnej rady č.189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a s bytovými náhradami.
26. Podľa §2 ods. 1 Zák.č. 189/1992 Zb., o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, Bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb.
27. Podľa ods. 2 cit. ust., Bytom osobitného určenia je a)byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, b)byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte3) (naturálny byt), c)byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt), d)byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.
28. Podľa §3 ods. 1 cit.zák., Domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb.
29. Podľa ods. 2 cit.ust., Domom osobitného určenia je a)obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,5) b)obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
30. Podľa §5 ods. 1 ZoVB v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o prevode bytu, t.j. dňa 22.7.2008, Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí9) musí obsahovať a)popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu,5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b)vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c)určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d)úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e)vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f)zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g)vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h)úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.9a)
31. Podľa §43b ods. 1 Zák.č. 50/1976 Zb., Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a)bytové domy, b)rodinné domy, c)ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
32. Podľa ods. 2 cit. ust., Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
33. Podľa ods. 3 cit. ust., Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
34. Podľa §137 písmeno c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo...
35. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa §262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Po aplikovaní citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
38. Súd konštatuje, že o určení, či tu právo je alebo nie, súd rozhoduje len v prípade, ak je na tom naliehavý právny záujem (§137 písmeno c) CSP). Na ostatnom pojednávaní žalobkyňa navrhla zmenu žaloby z pôvodnej o určenie neplatnosti zmluvy na určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti. Súd po konštatovaní, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe v súlade s §143 ods. 1 CSP túto zmenu žaloby pripustil. V tomto kontexte ale súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej zásadne niet naliehavého právneho záujmu na negatívnom určení v tých prípadoch, keď takéto negatórne určenie nebude predstavovať konečné rozhodnutie vo veci a vyriešenie sporného stavu sporových strán, ale bude len východiskovým predpokladom pre ďalší spor sporových strán o to, kto vlastníkom spornej veci je.
39. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§80 písmeno c) OSP) musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak má byť na základe určovacej žaloby vyriešená otázka
majúca povahu len predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na jej vyriešení (určení). Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom; bez takéhoto pozitívneho určenia treba totiž pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania (viď k tomu aj napr. rozhodnutia NS SR, sp.zn. 3Cdo/13/2006, 3Cso/240/2006, 3Cdo/414/2012).
40. Uvedený záver je podporený širokou rozhodovacou praxou súdov SR (porovnaj napr. uznesenie NS SR, sp.zn. 3Cdp/112/2013 z 9.6.2014, rozhodnutie NS SR 3Cdo/13/2006, 3Cso/240/2006, ..., či uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS419/2017 z 31.8.2017). Súd nevidí dôvod odklonu od tejto ustálenej rozhodovacej praxe.
41. Je tak možné konštatovať, že u žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto negatívnom určení po pripustení zmeny žaloby (súd určuje, že neexistuje vlastníckeho právo žalovaného k nehnuteľnosti...) absentuje naliehavý právny záujem, pretože takéto negatívne určenie by neupravilo právne vzťahy medzi účastníkmi konania (neurčilo by, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobkyňa), ale takéto negatívne určenie by bolo spôsobilé vyvolať ďalší spor o to, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Jeho absencia je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, t.j. bez nutnosti skúmať a dokazovať ďalšie tvrdenia sporových strán ohľadom skutkového stavu.
42. Aby však súdu nebola vytknutá prílišná formálnosť a zamietnutie žaloby z procesných dôvodov, súd uvádza, že vidí ďalšie zásadné hmotno-právne dôvody pre zamietnutie žaloby:
43. V prvom rade žalobkyňa argumentuje neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu na žalovaného dňa 22.7.2008 tým, že bola nesprávne uzavretá podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Zb., pričom v zmysle §1 ods. 2 tohto zákona malo ísť o výluku z tohto zákona a takýto byt sa na základe tohto zákona prevádzať nemal, pretože išlo o služobný byt.
44. Súd poukazuje na §1 ods. 2 ZoVB, ktorý obsahuje jednotlivé výluky v odkazových normách nad čiarou, t.j. na byty, ktorých prevod je vylúčený z režimu prevodu podľa ZoVB. Tu je však nutné konštatovať, že „služobný byt“, o ktorý žalobkyňa opiera právnu argumentáciu, definovaný v §1 Zák.č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami nie je. Odkazové normy §1 ods. 2 ZoVB odkazujú na iné byty, t.j. nie na služobné byty, a to na §2 a 3 Zák.č. 189/1992 Zb. (byty osobitného určenia a domy osobitného určenia) a §43b Stavebného zákona, pokiaľ ide o predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len 1 byt. Od samotného začiatku, teda právna argumentácie o tom, že zmluva o prevode vlastníctva bytu na žalovaného z 22.7.2008 je neplatná z dôvodu, že bola uzatváraná podľa nesprávneho zákona č. 182/1993 Zb. (v zmysle petitu pôvodne podanej žaloby) je od začiatku nesprávna. Na služobné byty (§1 Zák.č. 189/1992 Zb.) sa totiž režim výluky prevodu takéhoto bytu podľa §1 ods. 2 ZoVB nevzťahuje.
45. I keď je to ďalej bez právneho významu, súd považuje za nevyhnutné uviesť, že žalobkyňa ani neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by malo ísť o služobný byt. V nájomnej zmluve s exmanželkou žalovaného z roku 2000 je použitý pojem „školský byt“ a v nájomnej zmluve uzavretej už so žalovaným z roku 2004 je použitý pojem „obecný - školský byt“. V konaní bolo preukázané, že ako žalovaný nemá so školstvom nič spoločné (je policajtom), tak ani jeho exmanželka so školstvom nemala nič spoločné. V tejto samotnej podstate je zrejmé, že nemohlo ísť o školský - služobný byt, ktorý by bol viazaný pre nájomcu na to, žeby mal byť zamestnancom alebo napĺňať potreby školy.
46. Bez ohľadu na to, že zmluvu o prevode bytu na základe tzv. poverenia alebo dohody medzi zmluvnými stranami fyzicky pripravoval žalovaný, resp. jeho právnik, niet pochybnosti o tom, že navrhovateľom tejto zmluvy bol ten, kto s predmetom predaja disponoval, teda obec.
47. Ak by súd pripustil, že išlo o služobný byt, s poukazom na §40a, v spojení s §49a OZ sa nemôže neplatnosti dovolávať ten, kto omyl sám vyvolal. Tento omyl vyvolala obec. Aj obec, tak aj žalovaný po celý čas nájmu, ako aj po celý čas vlastníctva bytu žili v tom, že ide o normálny byt, ktorý im bol najprv prenajatý a potom predaný.
48. Aj keby súd pripustil argumentáciu, že by zmluva mohla byť neplatná, lebo išlo o služobný byt, ktorú ale súd nepripúšťa, išlo by tu o zásadný konflikt ústavného práva na ochranu obydlia s ústavným právom na ochranu vlastníctva. Od roku 2008, kedy bol byt predaný, až do podania žaloby, t.j. do roku 2018 - 10 rokov žalovaný pokojne byt užíval, presvedčený o oprávnenosti svojho vlastníctva.
49. Napadať takúto zmluvu po 10 rokoch, ak by aj išlo o výkon práva, ktoré by jestvovalo, by podľa §3 ods. 1 OZ bolo výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému by súd nemohol poskytnúť právnu ochranu, a to s poukazom na to, že je garantované právo na ochranu obydlia a žalovaný v tomto byte býva.
50. Nakoľko tak jestvuje nielen procesný dôvod pre zamietnutie žaloby, spočívajúc v nedostatku právneho záujmu žalobkyne na negatórnom určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného, súd vyššie popísal i zásadné hmotno-právne dôvody pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
51. Žalovaný bol v spore plne úspešný, preto mu súd v súlade s §255 ods. 1 CSP, nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
52. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške tohto nároku rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.