Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/55/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. H. Č., bývajúceho

v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, IČO: 0844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaniach žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 29. júla 2015 sp. zn. a proti uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave z 29. júla 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

I. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu

11 490,10 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone

bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“).

Poukázal na to, že boli členom Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných

papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými

papiermi – spoločnosti Capital Invest, o.c.p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona

č. a o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vykonávať dohľad nad

Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS nekonala v súlade so zákonom

č. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „“) a napriek

tomu, že vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia

na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho členov. Pokiaľ

2

by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobcu nielen chránené,

ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu vznikla žalobcovi

škoda, za ktorú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“)

zodpovedá štát. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobca sa domáhal

uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. proti Družstvu ako úpadcovi. V incidenčnom konaní,

ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť jej pohľadávka uznaná. Na odôvodnenie zamietnutia

návrhu na prerušenie konania súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie o žalobcom nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. novembra 2013 č.k. -512

zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal

z toho, že žalobca bol členom Družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv

a povinností uzavretej s Družstvom mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu,

ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola mu poskytnutá ani náhrada zaň. Žalobca

neopodstatnene namieta, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom

zodpovedajúcim , č. a č. Otázku,

či žalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa § 9

Uviedol, že žalobca bol v konaní povinný preukázať všetky tri

podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho

úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom),

ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobca ale nepreukázal vznik škody a že NBS

zanedbala bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Poukázal na to, že žalobca si nárok

na náhradu škody môže uplatniť v zmysle . O náhrade

trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. júla 2015 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2

). V odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na vecne

správnych skutkových a právnych záveroch. Konštatoval, že hmotnoprávnym základom pre

uplatnenie práva žalobcov na náhradu škody je Predpokladmi

3

zodpovednosti štátu podľa tohto zákona sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody,

c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd

sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané,

že by NBS nesprávne úradne postupovala spôsobom, ktorý jej vytýkal žalobca. Všetky

žalobcom namietané okolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa týkali takých

nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy

ale nemožno považovať za dôvod, ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle zákona

č. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný

nesprávny úradný postup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Správny je tiež právny

záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS

a škodou žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že žalobcom dosiaľ

nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento predpoklad zodpovednosti štátu

v zmysle V súvislosti s tým poukázal na vyhlásenie konkurzu

na majetok Družstva a konštatoval, že žalobcovi by škoda mohla vzniknúť, až v prípade, že

jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva. O trovách odvolacieho

konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdmi

bola odňatá možnosť konať ( v spojení s , ,

). Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Prvostupňový aj odvolací

súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že NBS neporušila ustanovenia zákona

č. , resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody,

uplatňované už skôr, žalobca vyslovil presvedčenie, že finančná ujma, ktorá mu vznikla,

je výsledkom zanedbania povinností orgánu bankového dohľadu a podľa

Z.z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Žalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých

predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle uvedeného zákona, preto jeho žalobe malo byť

vyhovené. V súvislosti s konkurzným konaním poukázal na to, že samo prebiehajúce

konkurzné konanie nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou domáhal náhrady škody

voči štátu v inom súdnom konaní. Dovolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej

argumentácie uvedenej už v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej

v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktoré

po právnej stránke správne posúdili. Žiadala nedôvodné dovolanie žalobcu zamietnuť alebo

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade so zákonom , bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až e/ a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993,

R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania

uvedenú v

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred

súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1

neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

2.5. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1

písm. f/ namieta, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu sú neodôvodnené,

nepreskúmateľné.

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy

by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých

odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.

, , , I. ÚS 141/2011,,

8

, , , , ,

, , , , .

3. Žalobca zastáva názor, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

4. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalobcom tvrdená procesná vada uvedená v

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

II. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. januára 2014 č.k. -536,

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € [položka č. 7a Sadzobníka,

prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „)]. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. júla 2015 sp. zn. napadnuté

uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne ( ). Uviedol, že

podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje

súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá

aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej ( o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním odvolania vznikla žalobcovi

poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Napadnuté

rozhodnutie označil za priečiace sa zákonu. Súdy mu vyrubili súdny poplatok, ktorý

mu nemal byť vyrubený a tým mu odňali možnosť konať ( ). Žiadal

preto rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239

ods. 1 a 2 Žalobcom napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené

v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle v znení účinnom od 1. januára

2015 je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v a )

neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť

dovolania žalobcu preto z nevyplýva.

Dovolanie žalobcu by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo k procesným

vadám uvedeným v Vyššie už ale bolo uvedené, že žalobca procesné vady

konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich existencia ani nevyšla

v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalobcom namietaná (§ 237

ods. 1 písm. f/ ).

Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f/ z toho, že mu – ako tvrdí – bol vyrubený súdny poplatok v rozpore

so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, dovolací súd

10

uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné

oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že predmetné konanie

je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov, v tejto časti namieta

nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Nesprávne

právne posúdenie (pokiaľ k nemu vôbec došlo) ale nezakladá prípustnosť dovolania. Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení , ani znak (atribút, stránku)

rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania proti

uzneseniu.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalobcom tvrdená vada konania v zmysle

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ).

III. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková