Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d12/434821.82ee22.pdf
PDF · 128.15 KB
No categories available
3Cdo/55/2016
Najvyšší súd 3 Cdo 55/2016
Slovenskej republiky 3 Cdo 56/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. H. Č., bývajúceho
v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,
Imricha Karvaša č. 1, IČO: 0844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 10 C 207/2011, o dovolaniach žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 29. júla 2015 sp. zn. 2 Co 77/2014 a proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 29. júla 2015 sp. zn. 2 Co 78/2014, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
I. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu
11 490,10 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone
bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“).
Poukázal na to, že boli členom Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné
prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 566/2001 Z.z.). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými
papiermi – spoločnosti Capital Invest, o.c.p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona
č. 566/2001 Z.z. a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) vykonávať dohľad nad
Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS nekonala v súlade so zákonom
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „zákon č. 566/1992 Zb.“) a napriek
tomu, že vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia
na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho členov. Pokiaľ
by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobcu nielen chránené,
ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu vznikla žalobcovi
škoda, za ktorú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“)
zodpovedá štát. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobca sa domáhal
uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3 K 95/2010 proti Družstvu ako úpadcovi. V incidenčnom konaní,
ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť jej pohľadávka uznaná. Na odôvodnenie zamietnutia
návrhu na prerušenie konania súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie o žalobcom nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. novembra 2013 č.k. 10 C 207/2011-512
zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal
z toho, že žalobca bol členom Družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv
a povinností uzavretej s Družstvom mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu,
ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola mu poskytnutá ani náhrada zaň. Žalobca
neopodstatnene namieta, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom
zodpovedajúcim zákonom č. 566/1992 Zb., č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z. Otázku,
či žalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa § 9
zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že žalobca bol v konaní povinný preukázať všetky tri
podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho
úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom),
ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobca ale nepreukázal vznik škody a že NBS
zanedbala bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Poukázal na to, že žalobca si nárok
na náhradu škody môže uplatniť v zmysle § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka. O náhrade
trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. júla 2015 sp. zn.
2 Co 77/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2
O.s.p.). V odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na vecne
správnych skutkových a právnych záveroch. Konštatoval, že hmotnoprávnym základom pre
uplatnenie práva žalobcov na náhradu škody je zákon č. 514/2003 Z.z. Predpokladmi
zodpovednosti štátu podľa tohto zákona sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané,
že by NBS nesprávne úradne postupovala spôsobom, ktorý jej vytýkal žalobca. Všetky
žalobcom namietané okolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa týkali takých
nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy
ale nemožno považovať za dôvod, ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný
nesprávny úradný postup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Správny je tiež právny
záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS
a škodou žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že žalobcom dosiaľ
nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento predpoklad zodpovednosti štátu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V súvislosti s tým poukázal na vyhlásenie konkurzu
na majetok Družstva a konštatoval, že žalobcovi by škoda mohla vzniknúť, až v prípade, že
jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva. O trovách odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdmi
bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/
O.s.p.). Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne
a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Prvostupňový aj odvolací
súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že NBS neporušila ustanovenia zákona
č. 566/2001 Z.z., resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody,
uplatňované už skôr, žalobca vyslovil presvedčenie, že finančná ujma, ktorá mu vznikla,
je výsledkom zanedbania povinností orgánu bankového dohľadu a podľa zákona č. 514/2003
Z.z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Žalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle uvedeného zákona, preto jeho žalobe malo byť
vyhovené. V súvislosti s konkurzným konaním poukázal na to, že samo prebiehajúce
konkurzné konanie nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou domáhal náhrady škody
voči štátu v inom súdnom konaní. Dovolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej
argumentácie uvedenej už v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej
v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktoré
po právnej stránke správne posúdili. Žiadala nedôvodné dovolanie žalobcu zamietnuť alebo
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný
právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Predmetné
dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné nie je.
Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len
ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej
v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich
vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,
či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa
o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že
k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
2. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových
podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo
nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu
konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993,
R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.
2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania
Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej
procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom
dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania
nezakladá.
2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania
nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred
súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).
2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1
O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho
rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným
prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1
O.s.p. neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).
2.5. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1
písm. f/ O.s.p. namieta, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu sú neodôvodnené,
nepreskúmateľné.
Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy
by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých
odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.
I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011,IV. ÚS 481/2011,
III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014,
I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.
3. Žalobca zastáva názor, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že
ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo
nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012
a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,
3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010
a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
4. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné,
nepreukázaná bola žalobcom tvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd
odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu.
II. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. januára 2014 č.k. 10 C 207/2011-536,
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € [položka č. 7a Sadzobníka,
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.)]. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. júla 2015 sp. zn. 2 Co 78/2014 napadnuté
uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že
podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje
súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá
aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním odvolania vznikla žalobcovi
poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označil za priečiace sa zákonu. Súdy mu vyrubili súdny poplatok, ktorý
mu nemal byť vyrubený a tým mu odňali možnosť konať (§ 237 ods. 1písm. f/ O.s.p.). Žiadal
preto rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobcom napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené
v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára
2015 je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.)
neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť
dovolania žalobcu preto z § 239 O.s.p. nevyplýva.
Dovolanie žalobcu by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Vyššie už ale bolo uvedené, že žalobca procesné vady
konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla
v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalobcom namietaná (§ 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. z toho, že mu – ako tvrdí – bol vyrubený súdny poplatok v rozpore
so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, dovolací súd
uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné
oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že predmetné konanie
je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov, v tejto časti namieta
nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Nesprávne
právne posúdenie (pokiaľ k nemu vôbec došlo) ale nezakladá prípustnosť dovolania. Nejde
totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku)
rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania proti
uzneseniu.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné,
nepreukázaná bola žalobcom tvrdená vada konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd
odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
III. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2016
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková