Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 541/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť –

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa a 2 a , základných práv

podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1,

čl. 7 ods. 5 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I č. k. -692 z 8. júna 2015, rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. -784 z 18. februára 2016 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť –

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 22. mája 2017

sa –

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -692 z 8. júna

2015, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -784 z 18. februára 2016

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. februára 2017 a ktorým by napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požiadal, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu „vec prejednať a spravodlivo rozhodnúť v primeranej lehote

bez zbytočných prieťahov“.

2. Uvedené rozhodnutia všeobecných súdov mali byť vydané v konaní začatom na

základe žaloby sťažovateľa, ktorou sa proti – správcovi konkurznej

podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti ,

(ako žalovanému), domáhal určenia „neúčinnosti – neplatnosti registrácie

Štátneho notárstva RI 587/92“. Podľa jeho názoru „to, že všeobecné súdy citujú

ustanovenia , ktoré nikdy neboli naplnené a naopak necitujú

ustanovenia Zákona o katastre nehnuteľností, napr. § 31 ods. 1 Zákona č. 162/95 nie je

náhodou a vôbec nie je tomu tak, pretože súd nemusí všetky skutočnosti odôvodňovať, ale je

tomu tak preto, že konkrétne ustanovenia odpovedajú na absolútne nezákonné zápisy

do katastra nehnuteľností vykonané s jasným cieľom odňať majetok sťažovateľovi

a obohatiť ním členov konkurznej mafie“. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v bodoch 34 a 35

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým mal odmietnuť jeho dovolanie

ako procesne neprípustné, „sa dovolací súd pokúsil vysvetliť záväznosť rozhodnutia súdov

vo vzťahu k SR, v Dohovoru. Nepodarilo sa presvedčivo,

logicky a racionálne presvedčiť, že napriek neexistujúcej ani záznamovej

ani vkladuschopnej listiny došlo k prevodu vlastníctva na SKP a že aj napriek neexistencii

zmluvy o predaji časti podniku došlo k prevodu vlastníckych práv a že odovzdanie

a prevzatie veci v tomto konaní je nepodstatnou právnou skutočnosťou.“.

3. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

4. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní pred ním

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý koncipoval aj predmetnú sťažnosť,

pričom v minulosti bol už viackrát upozornený na to, že predpokladom úspešného

uplatnenia námietky porušenia toho-ktorého základného práva alebo slobody v konaní

pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich

z a , ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich

z (napr. , , ,

, , , , ,

, a iné), petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je

vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné

jednoznačne určiť východisko pre rozhodnutie ústavného súdu o jeho veci. K sťažnosti

neboli pripojené kópie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré by spĺňali

formálne a obsahové náležitosti rozhodnutí v zmysle § 152 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (účinného do 30. júna 2016), resp. a nasl.

(účinného do 1. júla 2016). Namiesto nich sťažovateľ predložil ústavnému súdu textové

dokumenty, ktoré sám napísal, resp. prepísal z nejakej predlohy a doplnil vlastnými

poznámkami. Ústavný súd pritom už v minulosti judikoval, že rozhodnutie získané

z verejne prístupnej databázy všeobecného súdu (resp. z inej databázy), ktoré nespĺňa

formálne a obsahové požiadavky rozhodnutia podľa ustanovení príslušného procesného

kódexu a na ktorom nie je ani riadne vyznačený dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti,

nemožno považovať za zodpovedajúce požiadavke ustanovenej § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (m. m. ). Z predloženého splnomocnenia navyše vyplýva,

že sťažovateľ splnomocnil právneho zástupcu „podaním sťažnosti... proti nespravodlivému

rozhodnutiu vyhláseného uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.

zo dňa 22. 02. 2017“, avšak nie v súvislosti s namietaným porušením v záhlaví označených

základných práv a slobôd napadnutými rozsudkami okresného súdu a Krajského súdu

v Bratislave.

5. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

judikoval, že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

6. Je evidentné, že sťažovateľ túto sťažnosť berie len ako posledný (formálny)

prostriedok, ktorý musí vyčerpať pred tým, ako sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva,

aby voči ústavnému súdu vyvodil zodpovednosť, ak vydá „nespravodlivé“ rozhodnutie,

t. j. také rozhodnutie, ktoré nebude v súlade s predstavami a právnymi názormi sťažovateľa.

7. Ústavný súd však sťažovateľa už niekoľkokrát upovedomil o tom, že skutočnosť,

že sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor týchto súdov svojím vlastným

(obdobne , , ). Z ustálenej judikatúry

ústavného súdu (napr. , , , ) taktiež

vyplýva, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje ochrana len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietne sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak v čase, v ktorom mu bola doručená, už k porušovaniu označeného práva

nedochádzalo.

8. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v predloženej

podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných ,

že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa

už pri predbežnom prerokovaní (podobne , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ).

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017