Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 267/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., S., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2010

doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. K., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co

371/2009 z 22. februára 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 25. 6. 2009 sp. zn. 6 C

126/08 bol zamietnutý môj návrh na obnovu konania, ktoré sa viedlo na tamojšom súde pod

sp. zn. .

Mnou podané odvolanie proti uzneseniu OS o zamietnutí návrhu odvolací Krajský

súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. 2. 2010 sp. zn. zamietol a potvrdil

uznesenie prvostupňového súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 4. 2010, teda

túto Ústavnú sťažnosť podávam v zákonnej lehote.

Predmetom sporu v základnom konaní bolo doplatenie dedičského podielu trom

žalobcom - spoludedičom po nebohom poručiteľovi Š. M. v zmysle Osvedčenia o dedičstve

vydaného Okresným súdom Bratislava II. zo dňa 11. 6. 2001 č. k. D 1383/2000, Dnot

218/2000. Týmto dedičským rozhodnutím mi o. i. bola uložená povinnosť vyplatiť

ustupujúcim spoludedičom z trhovej hodnoty družstevného bytu 750 000,- Sk ich dedičské

podiely s tým, že náklady spojené s užívaním predmetného bytu znášajú všetci dedičia, teda

aj traja žalobcovia v spomínanom základnom konaní. Ich dedičské podiely som nevyplatila

v plnej výške, pretože v zmysle uvedenej klauzuly o znášaní nákladov spojených s užívaním

predmetného bytu som odpočítala na každého žalobcu pripadajúci podiel nákladov.

Žalobe žalobcov o doplatenie rozdielu bolo vyhovené v podstate z dôvodu, že som

nepreukázala a nešpecifikovala tzv. odpočítateľné položky tvoriace náklady spojené

s užívaním bytu, teda neuniesla som dôkazné bremeno.

Odvolací Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie okresného súdu v podstate

z tých istých dôvodov neunesenia dôkazného bremena.

Je pravdou, že v priebehu základného konania som nemala k dispozícii podklady na

preukázanie výšky a dôvodnosti týchto nákladov. Až dňa 28. 5. 2007 sa mi podarilo získať

„Súpis výdavkov po neb. Š. M. - stav k 20. 5. 2001“, z ktorého vyplýva výška a špecifikácia

uvedených nákladov. Toto bola pre mňa nová skutočnosť, ktorú som bez vlastného

zavinenia nemohla preukázať v základnom konaní, pretože som tento dôkaz nemala k

dispozícii.

Keďže tento súpis výdavkov v spojení aj s inými dôkazmi, ktoré existovali v čase

pôvodného konania mohol, podľa môjho presvedčenia, privodiť pre mňa výrazne

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v zmysle § 228 ods. 1, pís. a, b, podala som na okresný

súd v Spišskej Novej Vsi dňa 19. 8. 2008 návrh na obnovu konania, ktorý bol uznesením

zo dňa 25. 6. 2009 sp. zn. zamietnutý a odvolací súd na základe môjho

odvolania prvostupňové uznesenie potvrdil uznesením zo dňa 22. 2. 2010 sp. zn.

.

Tieto rozhodnutia súdov považujem za nesprávne a nezákonné, pretože bolo

preukázané, že som nemohla predložiť rozhodujúci dôkaz o mojich tvrdeniach, teda už

uvedený súpis výdavkov po neb. Š. M., ktorý sa dostal do mojej dispozície až po skončení

pôvodného konania. Taktiež som navrhovala ako nový dôkaz vypočutie svedkyne Mgr. J. B.,

ďalšej spoludedičky, ktorá mohla potvrdiť, že taktiež nevedela, kde sa predmetný súpis

nachádzal, že teda nebol k dispozícii v priebehu súdneho sporu v pôvodnom konaní a bolo

povinnosťou súdu tento dôkaz vykonať.

Z uvedeného preto vyplýva, že nepovolením obnovy konania, resp. potvrdením

nezákonného rozhodnutia okresného súdu odvolacím krajským súdom bolo porušené moje

ústavné právo zakotvené v , podľa ktorého sa každý môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Taktiež sa

domáham ochrany podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, konkrétne práva na spravodlivý proces, ktoré nebolo zachované.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Sťažovateľke M. M. bolo porušené ústavné právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom súde a právo na spravodlivý proces v

zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22. 2. 2010 sp. zn. .

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 2. 2010 sp. zn. 5 Co

371/2009 a prikazuje sa tomuto súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

3. Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu všetkých trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o porušení zásad spravodlivého

procesu uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu

Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2009, ktorým bol

zamietnutý jej návrh na povolenie obnovy konania. Sťažovateľka tvrdila, že rozhodnutia

všeobecných súdov v danej veci považuje za nesprávne a nezákonné, pretože je

presvedčená, že v pôvodnom konaní, o ktorého obnovu žiadala, nedisponovala dôkazom,

ktorý nemohla nie z vlastnej viny predložiť a ktorý by podľa jej názoru mohol privodiť pre

ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale aj napriek tomu vo veci konajúce súdy obnovu

konania nepovolili.

Sťažovateľka domáhajúc sa ústavnoprávnej ochrany formulovala svoje námietky

vo všeobecnej podobe a bližšie ich, až na označenie konkrétneho dôkazu, ktorý mal svedčať

pre povolenie obnovy konania, nešpecifikovala.

Inými slovami, sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

predostrela svoje námietky tak, akoby od ústavného súdu očakávala uplatnenie právomoci

ako ďalšej opravnej inštancie. Svoje tvrdenia oprela len o skutočnosť, že jej návrhu na

obnovu konania malo byť zo strany všeobecných súdov vyhovené, pretože tu existoval

dôkaz, ktorý nemohla predložiť v pôvodnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

. Týmto dôkazom mal byť podľa nej súpis výdavkov po poručiteľovi, ktorý sa do

jej dispozičnej sféry dostal až 28. mája 2007, teda po právoplatnom skončení konania na

okresnom súde.

Ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska splnenia predpokladu odôvodnenia

sťažnosti ( ) sťažovateľka nepredložila žiadne

argumenty, ktorými by prezentovala neodôvodnenosť, nepreskúmateľnosť či svojvoľnosť

napadnutého uznesenia krajského súdu. Sťažovateľka z hľadiska ústavnoprávnej relevancie

vôbec neuviedla, v čom spočíva porušenie jej práv, v čom krajský súd pochybil alebo v čom

spočíva ústavná nekonformnosť jeho záverov. Z odôvodnenia sťažnosti taktiež nie je

zjavné, či sťažovateľka namietala skutočnosť, že krajský súd mal aplikovať konkrétnu

právnu normu a túto neaplikoval, alebo či mala v úmysle namietať ústavne nesúladnú

interpretáciu aplikovaných právnych predpisov či nezákonný spôsob vykonávania dôkazov.

Námietka sťažovateľky bola formulovaná len v tom zmysle, že obnova konania mala byť

povolená, pretože tu existoval dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nemohla predložiť. Takáto

„holá“ námietka však nie je spôsobilá vymedziť priestor pre posúdenie ústavného súdu

o tom, či v danom prípade boli, alebo neboli porušené označené práva sťažovateľky.

Sťažovateľka neidentifikovala pochybenia krajského súdu, ktoré by ústavný súd

mohol z hľadiska dodržania záruk garantovaných v a

dohovoru posúdiť v konaní podľa .

Okrem toho, že sťažnosť neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, aké vyplývajú

z (odôvodnenie návrhu), nespĺňala ani predpoklad

podľa , pretože k nej nebola pripojená kópia

právoplatného uznesenia krajského súdu sp. zn. z 22. februára 2010, ktoré

sťažovateľka namietala.

Ústavný súd zároveň uvádza, že vzhľadom na charakter nedostatkov podania

nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na ich odstránenie, a to i s poukazom na to,

že je v konaní zastúpená advokátom, ktorý je podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný pri výkone advokácie dôsledne

využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonávať advokát tak, aby boli objektívne a spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne napr. ,

, ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010