Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 115/07
PDF · 165.93 KB
No categories available
III. ÚS 115/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H., so sídlom v H., Česká
republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., pre porušenie základných práv podľa
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Okresného súdu Bratislava I z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02
Sro 3174/B a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2006
sp. zn. 3 Obo 262/05 a rozsudkami Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 1996
sp. zn. 22 Cb 21/96 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 1997
sp. zn. 2 Obo 170/96 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2007
doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 22. novembra 2006
sp. zn. 3 Obo 262/05 a rozsudkami Krajského súdu v Bratislave [bývalého Mestského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)] z 22. apríla 1996 sp. zn. 22 Cb 21/96 a najvyššieho
súdu zo 14. mája 1997 sp. zn. 2 Obo 170/96.
V sťažnosti sa okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ ako odporca vo veci Rozsudku, (bývalého Mestského súdu v Bratislave)
dnes Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 Cb 21/96 zo dňa 22. 4. 1996 a Rozsudku NS SR
sp. zn. 2 Obo 170/96 zo dňa 14. 5. 1997, podal dňa 10. 2. 2005 návrh na obnovu konania
v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. (...)
Krajský súd návrh na obnovu konania uznesením sp. zn. 7 Cbs 42/05-40 dňa
6. 7. 2005 zamietol. (...)
Proti uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie dňa 20. 9. 2005, ktoré dňa 4. 5. 2006
doplnil a dňa 22. 5. 2006 podal žiadosť na NS SR o konanie vo veci. (...)
NS SR Uznesením sp. zn. 3 Obo 262/2006 zo dňa 22. 11. 2006 rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 7 Cbs 42/05 potvrdil. (...)
Najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 O. s. p.
z dôvodu, že na podanie návrhu na obnovu konania neboli splnené podmienky v zmysle
§ 228 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako aj z dôvodu, že návrh nebol podaný v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 2 Obo 170/96 napadnutého týmto návrhom (...)“.
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti podrobne opisuje skutočnosti, ktoré predchádzali
návrhu na obnovu konania a uvádza, v čom vidí porušenie svojich práv okresným súdom,
na ktorom „(...) bezdôvodným prieťahmi o oprave nesprávneho zápisu sťažovateľa
v obchodnom registri v konaní sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B došlo k situácii, že
sťažovateľovi nebolo umožnené v zákonnej lehote 3 rokov sa domáhať obnovy konania proti
(nezákonným) rozsudkom sp. zn. 22 Cb 21/96 a 2 Obo 170/06, čím sťažovateľovi bolo
odopreté právo na spravodlivé súdne konanie“ a v závere navrhuje ústavnému súdu,
aby rozhodol takto:
„Okresný súd Bratislava I Obchodný register v konaní vedenom pod
sp. zn. ZF 64/96, Firm 3264/B-8, Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 21/96,
NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 170/96 porušili právo sťažovateľa,
JUDr. Ing. D. Ď. – S. o. f. H., H., v tom, že jeho vec týkajúca sa zápisu v Obchodnom
registri bola prerokovaná s prieťahmi, čím bol v konaniach sp. zn. 22 Cb 21/96
a sp. zn. 2 Obo 170/96 porušený čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo
na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd SR Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 262/2005 zo dňa 22. 11. 2006 zrušuje
a prikazuje NS SR vo veci pokračovať v konaní a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov,
ako nezávislému a nestrannému súdu zriadeného zákonom.
JUDr. Ing. D. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 000,- Sk
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 499,- Sk (...)“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
1. Sťažovateľ v časti sťažnosti tvrdí, že ním označené základné práva boli porušené
rozsudkom krajského súdu z 22. apríla 1996 sp. zn. 22 Cb 21/96 a rozsudkom najvyššieho
súdu zo 14. mája 1997 sp. zn. 2 Obo 170/96, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudli
právoplatnosť 9. júla 1997.
Zo spisového materiálu ústavného súdu v právnej veci sťažovateľa
sp. zn. IV. ÚS 30/02 vyplýva, že sťažovateľ sa v sťažnosti doručenej ústavnému
súdu 5. augusta 2002 už raz domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy označenými rozhodnutiami krajského súdu
sp. zn. 22 Cb 21/96 a najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 170/96, o ktorej ústavný súd rozhodol
uznesením z 3. októbra 2003 sp. zn. IV. ÚS 30/02 tak, že ju ako oneskorene podanú
odmietol.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnutá
pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. Čo sa týka namietaného porušenia označených základných práv sťažovateľa
uznesením okresného súdu z 2. novembra 2004 (v spojení s opravným uznesením
z 11. novembra 2004) v konaní vedenom pod sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B, v tejto časti
sťažnosť ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde je, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
inom zásahu dozvedieť.
Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok
ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti namietaného
konania a uznesenia okresného súdu z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B
(20. júl 2005), ktorými mali byť porušené označené základné práva podľa ústavy, právo
podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(19. marec 2007) je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania
pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako bola
doručená sťažnosť ústavnému súdu.
3. Sťažovateľ v časti sťažnosti ďalej namieta, že uznesením najvyššieho súdu
z 22. novembra 2006 sp. zn. 3 Obo 262/05 došlo k porušeniu označených základných práv
podľa ústavy a práva podľa dohovoru tým, že potvrdil rozhodnutie krajského súdu
zo 6. júla 2005 sp. zn. 7 Cbs 42/05, ktorý návrh na obnovu konania zamietol. Sťažovateľ
v odôvodnení sťažnosti bližšie neuviedol, v čom vidí porušenie označených základných
práv týmito rozhodnutiami všeobecných súdov. V danom prípade vychádzajúc z petitu
sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde)
sťažovateľ navyše svoj návrh na rozhodnutie ústavného súdu o porušení jeho označených
základných práv postupom najvyššieho súdu v uvedenom konaní ani nespája.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).
Obnova konania, ktorá je upravená v druhej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), je prípustná len z dôvodov ustanovených v § 228 až 231 OSP,
pričom návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,
kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť (§ 230 ods. 1 OSP). Pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia
o konaní v prvom stupni (§ 232 OSP). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 OSP).
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie prípustnosti návrhu
na začatie súdneho konania vrátane návrhu na povolenie obnovy konania, jeho
opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať,
právomoci o ňom konať a rozhodnúť, či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí
je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc
konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh
zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný
kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je
opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou.
Ústavný súd nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal
v konaní pred ústavným súdom, žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli
spochybniť právne závery všeobecných súdov o existencii a relevantnosti dôvodov,
na základe ktorých tento návrh sťažovateľa zamietli, alebo by sa inak javili ako zjavne
neodôvodnené či svojvoľné, preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť v tejto časti
pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo preto už
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnosti.