Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 115/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H., so sídlom v H., Česká

republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., pre porušenie základných práv podľa

, a , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Bratislava I z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02

Sro 3174/B a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2006

sp. zn. a rozsudkami Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 1996

sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 1997

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2007

doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. - S. o. f. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 22. novembra 2006

sp. zn. a rozsudkami Krajského súdu v Bratislave [bývalého Mestského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)] z 22. apríla 1996 sp. zn. a najvyššieho

súdu zo 14. mája 1997 sp. zn. .

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ ako odporca vo veci Rozsudku, (bývalého Mestského súdu v Bratislave)

dnes Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22. 4. 1996 a Rozsudku NS SR

sp. zn. zo dňa 14. 5. 1997, podal dňa 10. 2. 2005 návrh na obnovu konania

v zmysle ustanovenia (...)

Krajský súd návrh na obnovu konania uznesením sp. zn. -40 dňa

6. 7. 2005 zamietol. (...)

Proti uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie dňa 20. 9. 2005, ktoré dňa 4. 5. 2006

doplnil a dňa 22. 5. 2006 podal žiadosť na NS SR o konanie vo veci. (...)

NS SR Uznesením sp. zn. zo dňa 22. 11. 2006 rozhodnutie Krajského

súdu Bratislava sp. zn. potvrdil. (...)

Najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle

z dôvodu, že na podanie návrhu na obnovu konania neboli splnené podmienky v zmysle

ako aj z dôvodu, že návrh nebol podaný v lehote troch rokov

od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. napadnutého týmto návrhom (...)“.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti podrobne opisuje skutočnosti, ktoré predchádzali

návrhu na obnovu konania a uvádza, v čom vidí porušenie svojich práv okresným súdom,

na ktorom „(...) bezdôvodným prieťahmi o oprave nesprávneho zápisu sťažovateľa

v obchodnom registri v konaní sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B došlo k situácii, že

sťažovateľovi nebolo umožnené v zákonnej lehote 3 rokov sa domáhať obnovy konania proti

(nezákonným) rozsudkom sp. zn. a , čím sťažovateľovi bolo

odopreté právo na spravodlivé súdne konanie“ a v závere navrhuje ústavnému súdu,

aby rozhodol takto:

„Okresný súd Bratislava I Obchodný register v konaní vedenom pod

sp. zn. , Firm 3264/B-8, Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. ,

NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. porušili právo sťažovateľa,

JUDr. Ing. D. Ď. – S. o. f. H., H., v tom, že jeho vec týkajúca sa zápisu v Obchodnom

registri bola prerokovaná s prieťahmi, čím bol v konaniach sp. zn.

a sp. zn. porušený a SR a právo

na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22. 11. 2006 zrušuje

a prikazuje NS SR vo veci pokračovať v konaní a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov,

ako nezávislému a nestrannému súdu zriadeného zákonom.

JUDr. Ing. D. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 000,- Sk

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 499,- Sk (...)“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. Sťažovateľ v časti sťažnosti tvrdí, že ním označené základné práva boli porušené

rozsudkom krajského súdu z 22. apríla 1996 sp. zn. a rozsudkom najvyššieho

súdu zo 14. mája 1997 sp. zn. , ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudli

právoplatnosť 9. júla 1997.

Zo spisového materiálu ústavného súdu v právnej veci sťažovateľa

sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ sa v sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 5. augusta 2002 už raz domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa

a označenými rozhodnutiami krajského súdu

sp. zn. a najvyššieho súdu sp. zn. , o ktorej ústavný súd rozhodol

uznesením z 3. októbra 2003 sp. zn. tak, že ju ako oneskorene podanú

odmietol.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnutá

pre neprípustnosť ( ).

2. Čo sa týka namietaného porušenia označených základných práv sťažovateľa

uznesením okresného súdu z 2. novembra 2004 (v spojení s opravným uznesením

z 11. novembra 2004) v konaní vedenom pod sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B, v tejto časti

sťažnosť ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

inom zásahu dozvedieť.

Keďže sťažnosť podľa je časovo obmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti namietaného

konania a uznesenia okresného súdu z 2. novembra 2004 sp. zn. ZSro 4731/02 Sro 3174/B

(20. júl 2005), ktorými mali byť porušené označené základné práva podľa , právo

podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(19. marec 2007) je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania

pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako bola

doručená sťažnosť ústavnému súdu.

3. Sťažovateľ v časti sťažnosti ďalej namieta, že uznesením najvyššieho súdu

z 22. novembra 2006 sp. zn. došlo k porušeniu označených základných práv

podľa a práva podľa dohovoru tým, že potvrdil rozhodnutie krajského súdu

zo 6. júla 2005 sp. zn. , ktorý návrh na obnovu konania zamietol. Sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti bližšie neuviedol, v čom vidí porušenie označených základných

práv týmito rozhodnutiami všeobecných súdov. V danom prípade vychádzajúc z petitu

sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (podľa )

sťažovateľ navyše svoj návrh na rozhodnutie ústavného súdu o porušení jeho označených

základných práv postupom najvyššieho súdu v uvedenom konaní ani nespája.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Obnova konania, ktorá je upravená v druhej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), je prípustná len z dôvodov ustanovených v až 231 ,

pričom návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,

kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatniť ( ). Pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia

o konaní v prvom stupni ( ). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď

zamietne alebo obnovu konania povolí ( ).

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie prípustnosti návrhu

na začatie súdneho konania vrátane návrhu na povolenie obnovy konania, jeho

opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať,

právomoci o ňom konať a rozhodnúť, či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí

je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc

konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh

zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný

kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou.

Ústavný súd nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal

v konaní pred ústavným súdom, žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli

spochybniť právne závery všeobecných súdov o existencii a relevantnosti dôvodov,

na základe ktorých tento návrh sťažovateľa zamietli, alebo by sa inak javili ako zjavne

neodôvodnené či svojvoľné, preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť v tejto časti

pre zjavnú neopodstatnenosť podľa .

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo preto už

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnosti.