Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 322/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany S., B., zastúpenej advokátom S. M., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa a 3

Slovenskej republiky postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 4

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších

predpisov, a takto

rozhodol:

Sťažnosť politickej strany S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2010

doručené podanie politickej strany S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. S. M., B., označené ako „Ústavná sťažnosť podľa § 18 ods. 2 a § 49 zákona č.

38/1993“. Z označenia podania sťažovateľky možno vyvodiť, že jej zámerom bolo podať

sťažnosť podľa (ďalej len „“), keďže

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) smeruje k „vykonaniu“ tohto ustanovenia

. Ústavný súd preto posudzoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa

ods. 1 . Sťažnosť podala sťažovateľka na základe odmietnutia jej v zásade identickej

sťažnosti uznesením č. k. -5 z 25. marca 2010.

Sťažovateľka namieta aj v tomto prípade porušenie svojho základného práva podľa

a 3 postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“), ktorým «na základe zapísalo v registri

strán tejto strane dodatok „v likvidácii“ a tým obmedzilo činnosť strany vykonávať iba

pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany».

Sťažovateľka vychádza z toho, že základné právo podľa možno

obmedziť len z dôvodov, resp. pri splnení podmienok uvedených v ,

pričom v danom prípade „Žiadna z týchto podmienok stanovených nebola

naplnená. Činnosť strany nemožno zastaviť alebo obmedziť z dôvodu nesplnenia

administratívnej povinnosti nahlásiť sídlo strany a štatutárneho zástupcu Ministerstva

vnútra SR.“.

Na tomto základe sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej podaní nálezom takto

rozhodol:

«Zapísanie dodatku ,,v likvidácii“ Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, na

registri strany S., podľa a je v rozpore s

článkom 29 ods. 2 a 3 .»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom ministerstva podľa § 34 ods. 4 zákona

č. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o politických stranách“), na základe ktorého ministerstvo «zapísalo v

registri strán tejto strane dodatok „v likvidácii“ a tým obmedzilo činnosť strany vykonávať

iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany», došlo k porušeniu jej základného práva podľa

. V tejto súvislosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že § 34 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. c) zákona o politických stranách sú v rozpore

s ustanoveniami a 3 .

Z vyplýva, že obligatórnou súčasťou návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je aj návrh na rozhodnutie ústavného súdu (petit), ktorý

v konaní o sťažnosti podľa musí zodpovedať požiadavkám

vyplývajúcim z a 3 v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z

. Sťažovateľkou navrhovaný petit týmto požiadavkám

nezodpovedá. Zo sťažovateľkou formulovaného petitu totiž vyplýva, že v podstate sa

sťažnosťou podľa domáha uplatnenia právomoci ústavného súdu,

ktorou disponuje len v konaní o súlade právnych predpisov podľa ;

podrobnosti o tomto konaní vrátane náležitostí rozhodnutia (nálezu) sú upravené v § 38 až

.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd považoval za potrebné poukázať na právny

názor vyplývajúci z jeho ustálenej judikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať

len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich

nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho

vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto

koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci

a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom“ ( tiež

, , ). Z citovaného okrem iného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa nemôže ústavný súd uplatniť právomoc,

ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa . Záver

vyplývajúci z citovaného právneho názoru má nesporne aj ústavnú relevanciu, a to zvlášť

v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí v zmysle do pôsobnosti

senátu ústavného súdu, mala uplatniť právomoc, ktorú zveruje do pôsobnosti pléna

( ), čo je aj prípad sťažovateľky. Aj ústavný súd je totiž viazaný

ods. 2 , a preto si senát ústavného súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou

atrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu

mohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (porovnaj ).

Z už citovaného vyplýva, že jedným z dôvodov

na odmietnutie návrhu (sťažnosti) je aj nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,

pričom k obligatórnym náležitostiam návrhu na začatie konania patrí podľa § 20 ods. 1

aj návrh na rozhodnutie (petit), ktorý musí byť vymedzený presne,

určito, zrozumiteľne a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú môže ústavný súd

uplatniť v príslušnom type konania (v prípade sťažovateľky musí ísť o petit zodpovedajúci

ustanoveniam a 3 a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť právne nespochybniteľným východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (m. m. , , ).

V danom prípade sťažovateľkou (zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom)

navrhovaný petit uvedeným požiadavkám zjavne nezodpovedá. Ústavný súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach,

aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by podľa navrhovaného petitu posudzoval podanie sťažovateľky

ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

(rozhodovanie o veciach podľa patrí do pôsobnosti pléna ústavného

súdu, pozn.), musel by sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu, že ho

podala zjavne neoprávnená osoba. Z § 37 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 18 ods. 1

písm. a) až f) totiž vyplýva, že návrh na začatie konania o súlade

právnych predpisov môžu podať len „a) najmenej pätina poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, e) generálny prokurátor Slovenskej

republiky, f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125

ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom“, t. j. sťažovateľka

týmto právom nedisponuje.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka môže podať

podnet na nápravu nevyhovujúcej právnej úpravy, o ktorej sa navyše domnieva, že nie je

v súlade s , generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ktorý má aktívnu

legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010