Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 66/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2001 predbežne prerokoval podnet T.H.M, P., zastúpenej advokátom

Mgr. S. M., B., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1

konaním Okresného úradu v P. vydaním cenového výmeru

č. 1/2000 zo 6. apríla 2000 a takto

r o z h o d o l :

Podnet T.H.M., P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) 16. februára 2001 T.H.M., P., (ďalej len „navrhovateľ“), žiada, aby ústavný súd na

základe podnetu vyslovil, že Okresný úrad v P. vydaním cenového výmeru č. 1/2000 zo 6.

apríla 2000 porušil základné právo navrhovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základné právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1

. Podanie ústavný súd považuje za podnet na začatie konania, pretože na iný záver

chýba procesne prejavená vôľa právnickej osoby, ktorá podnet podala.

Vydávanie cenových výmerov okresnými úradmi upravuje zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o cenách“).

Podľa tretej časti zákona o cenách, konkrétne ods. 2 § 11 (Rozhodovanie vo veciach

regulovaných cien), okresné úrady vykonávajú reguláciu cien podľa § 6 v rozsahu

vymedzenom v rozhodnutí o regulácii cien podľa ods. 1. Rozhodnutia okresných úradov sa

uverejňujú v publikačnom orgáne ministerstva.

Podľa § 21 zákona o cenách na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou rozhodovania podľa tretej časti, alebo

ak tento zákon neustanovuje inak (§ 19 ods. 2). Rozhodnutia podľa tretej časti nepodliehajú

preskúmavaniu súdom (

v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného vyplýva, že ak mal cenový výmer Okresného úradu v P. (ktorý je

rozhodnutím orgánu miestnej štátnej správy) porušiť základné práva navrhovateľa, mohol

byť napadnutý na ústavnom súde v zákonom ustanovenej lehote len ústavnou sťažnosťou

podľa v znení pred novelou vykonanou ústavným ,

ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších

predpisov.

Navrhovateľ nevyužil túto možnosť, ale podal podnet na začatie konania, v ktorom

napáda podľa záveru ústavného súdu cenový výmer, hoci formuluje žiadosť o ochranu

ústavnosti tak, že okresný úrad mal porušiť označené základné práva vydaním rozhodnutia

– cenového výmeru. Taká žiadosť o ochranu základných práv je však z vecného hľadiska to

isté, ako porušenie základných práv rozhodnutím. Každé rozhodnutie totiž musí byť aj

vydané, inak by neexistovalo, takže dodanie slova „vydaním“ nemení nič na podstate veci,

t. j. že navrhovateľ napáda rozhodnutie orgánu miestnej štátnej správy.

V tejto spojitosti ústavný súd konštatuje, že preskúmať napadnutý cenový výmer je

možné len tak, že sa preskúma celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia,

čo je postup ustanovený všetkými procesnými poriadkami vrátane konania pred ústavným

súdom. Iba po preskúmaní tohto predchádzajúceho konania možno vysloviť, či rozhodnutím

vydaným na jeho záver boli alebo neboli porušené základné práva alebo slobody. I tento

poznatok potvrdzuje správnosť záveru o tom, že navrhovateľ napáda rozhodnutie – cenový

výmer Okresného úradu v P.

Podľa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. je ústavná sťažnosť

procesným prostriedkom zabezpečenia dostupnosti základného práva zaručeného poslednou

vetou . Článkom 127 sa vytvára podiel ústavného súdu na tej časti

právomoci všeobecných súdov, ktorou orgány všeobecného súdnictva vykonávajú správne

súdnictvo. Pretože všeobecné súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, (v predošlom znení) sa zakladá

subsidiárna právomoc ústavného súdu konať o zákonnosti (ústavnosti) tých rozhodnutí

orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, ktoré nepodliehajú preskúmaniu všeobecným

súdom.

Podľa názoru ústavného súdu ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba mohla

brániť proti porušeniu svojich základných práv a slobôd ústavnou sťažnosťou a neurobila

tak, je vylúčené, aby nahradila možnosť takejto ochrany použitím podnetu na začatie

konania. Jednou z podmienok, ktorú ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní, tiež

je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet. Pri posudzovaní jej splnenia ústavný súd totiž

zisťuje, či prijatiu podnetu na konanie nebráni právna prekážka ústavnej a zákonnej úpravy

jednotlivých typov konaní pred ústavným súdom ( a a

až 74 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov – ďalej len „“). Ich základná charakteristika je tá, že každé

z konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh

oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania

(konaní) pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná

úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a

nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)

pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené návrhy na začatie

konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov fyzických a právnických osôb) možno

preto považovať len tie, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených

typov konaní pred ústavným súdom ako v samostatnom konaní.

Tieto právne závery viedli ústavný súd k tomu, že podnet odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť podľa .