Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 78/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď, Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , základného práva na právnu pomoc v

konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 a čl. 51

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Správy katastra Z. č.

X-30/2004 z 22. februára 2005, rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 z 24.

mája 2005 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. júla

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2010 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , , a (ďalej len „“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Správy katastra Z. (ďalej len „správa

katastra“) č. X-30/2004 z 22. februára 2005, rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. (ďalej

len „katastrálny úrad“) č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 a uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. júla 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:

«V tomto prípade správny orgán a to, Katastrálny úrad v B., ani Správa katastra vo

Z. nevykonali ani jedno verejné pojednávanie za účasti všetkých zúčastnených strán tak, aby

sa mohol sťažovateľ účinne a zákonným spôsobom verejne na pojednávaniach brániť a

prednášať svoje návrhy na dokazovanie a vyvracať nepravdy a klamstvá tvrdené odporcami

za súčinnosti správneho orgánu, ktorý bol povinný o podanom návrhu rozhodnúť zákonom

stanovenej lehote. Vyššie uvedené pochybenia mali za následok, že sťažovateľovi bola

odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo malo za následok porušenie § 21 ods. 1

a 2, ako aj porušenie , a a nie je zanedbateľná ani tá

skutočnosť, že správne orgány porušili aj ) a 3) a . SR.

Túto sťažnosť podávame v zmysle SR a Dohovoru

z dôvodov nespravodlivých rozhodnutí porušovateľov v 1., 2. a v 3. rade. ...

Sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky podľa

Z. z., ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje. Sťažovateľ

vyčerpal aj mimoriadne opravné prostriedky na zabezpečenie zákonnosti a to podaním

návrhu na Okresnú prokuratúru vo Z., ktorým návrhom žiadal vstup prokurátora do

správneho konania. Po odstúpení veci krajskej prokuratúry, Námestníčka Krajského

prokurátora v B. podala protest pod č. Kd 2067/05-17 dňa 24. 5. 2005. Protest smeroval

proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 5. 2005, ktorému

protestu Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len ÚGKaK SR), v konaní číslo:

LPO 5858/2005 zo dňa 28. 2. 2006... vyhovel a rozhodnutie Katastrálneho úradu v B. č. Xo

16/2005 zo dňa 24. 5. 2005... ako aj rozhodnutie Správy katastra Z. X-30/2004 zo dňa 22. 2.

2005... zrušil.

Správne orgány a to porušovateľ v 2. a v 3. rade nerešpektovali toto rozhodnutie

ústredného orgánu č. LPO 5858/2005 a v konaní o oprave chýb nevydali meritórne

rozhodnutie, ako je citované na str. 5 podposledný odsek tohto rozhodnutia, preto žiadame

aby ÚS SR neodmietol prijatie tejto sťažnosti, predbežne ju prerokoval na neverejnom

zasadnutí o nej rozhodol.

V odôvodnení rozhodnutia... prikázal vo veci pokračovať v konaní o oprave chýb

v katastrálnom operáte na LV č. 347 k. ú. Z. na základe návrhu JUDr. Ing. D. D. zo dňa 31.

7. 1997...

Na základe „Zmluvy o predaji časti podniku“ uzatvorenej podľa § 476 a násl.

zákona č. 513/91 Zb. medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR (ďalej len

FFNM) ako predávajúcim a fyzickou osobou zapísanou do obchodného registra... pod

obchodným menom: S..., dnes podnikateľ „fyzická osoba“ premenovaný v zmysle

č. 513/91 Zb. na: JUDr. Ing. D. Ď..., nadobudol vlastníctvo k časti

podniku Ž. š. p. so sídlom B. Účinky prevodu vlastníctva k nadobudnutému majetku, vrátane

nehnuteľného nastali dňom účinnosti tejto zmluvy, t. j. dňom 1. 5. 1992...

V dobe uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 4. 1992 sťažovateľ bol

ženatý a z toho dôvodu podľa Obč. zákona (ďalej len ) všetko čo jeden z manželov

nadobudol za doby trvania manželstva patrilo a patrí do BSM manželov...

Spoločnosť s ručením obmedzeným Ž., s. r. o., bola založená spoločenskou zmluvou

zo dňa 23. 7. 1992, so základným imaním spoločnosti 200 000.- Sk čo boli a sú iba peňažné

vklady zakladajúcich spoločníkov... Dodatkom spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992

v čl. IV bod 5, sa spoločník JUDr. Ing. D. D., B... mal vniesť časť sprivatizovaného

majetku... ako nepeňažný vklad do spoločnosti... teda za predpokladu, že bude uzatvorená

zmluva o predaji časti podniku medzi sťažovateľom podľa a násl. , pričom

prevod nehnuteľností musel byť v dobe do 31. 12. 1992 registrovaný v zmysle ust. § 133

ods. 2 Štátnym notárstvom (ďalej len ŠN) alebo musel byť podaný návrh na vklad

vlastníctva do katastra nehnuteľností.

K vneseniu majetku do spoločnosti nepeňažným vkladom v zmysle dodatku

spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 do dnešného dňa nedošlo a nemohlo dôjsť,

lebo podľa ... nebola uzatvorená „Zmluva o predaji častí podniku“ podľa

a násl. medzi sťažovateľom a jeho manželkou...

Pokiaľ by došlo k platnému a účinnému vneseniu majetku ako nepeňažný vklad do

spoločnosti, tento „nepeňažný vklad“ musel byť zapísaný do Obchodného registra

spoločnosti...

To má ten dôsledok, že ani vymenovaný Správca konkurznej podstaty Ž., s. r. o.

JUDr. J. J. (ďalej len SKP, ktorý bol účastníkom správneho konania) sa nemohol domáhať

toho, čo nebolo zapísané v OR...

K vneseniu (navýšeniu) nepeňažného vkladu do základného imania muselo

predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia ( , ktoré sa nikdy

neuskutočnilo. ...

Zmluva o predaji podniku medzi S. a Ž., s. r. o., nebola uzatvorená, nebol

vypracovaný ani návrh na zvýšenie základného imania o nepeňažný vklad a nebol podaný

návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Ž., s. r. o. tak, ako to ukladá zákon. ...

Aj keď sťažovateľ na tieto dôkazy poukazoval (nie len v tomto konaní) a žiadal aby

ich správny orgán preskúmal a vyhodnotil. Ani jeden z konajúcich správnych orgánov po

podanom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte zo dňa 31. 7. 1997 návrhy na

dokazovanie nevykonali a porušovatelia v 2. a v 3. rade nevykonali ani žiadne iné

dokazovanie, ktorým by bolo vyvrátené tvrdenie sťažovateľa, že po vyhlásení konkurzu dňa

1. 2. 1996 vlastníctvo bolo v rozpore so zákonom - teda nezákonne prevedené na Ž., s. r. o...

Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodnutia napadnuté touto sťažnosťou sú

rozhodnutiami nespravodlivými čo zakladá predpoklad, aby Ústavný súd sťažnosť prijal,

predbežne ju prerokoval a vo veci vydal rozhodnutie, ktorým zruší sťažnosťou napadnuté

rozhodnutia a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie. ...

Ako je uvedené vyššie, sťažovateľ sa stal vlastníkom predmetného majetku vedeného

na LV č. 347 KÚ Z., na základe „Zmluvy o predaji časti podniku“... uzatvorenej dňa 30. 4.

1992 medzi FFNM ČSFR a sťažovateľom.

Tým, že SKP takéto právne relevantné doklady o nadobudnutí vlastníctva nikdy

nemal, nikdy nebola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, nikdy nebol podpísaný

návrh na vklad vlastníckeho práva a nikdy nebolo zvýšené základné imanie spoločnosti

úpadcu o nepeňažný vklad je dôkazom toho, že Ž., s. r. o. sa nikdy nestal vlastníkom (ani)

tohto majetku...

Nakoľko prvoradou povinnosťou súdu a správneho orgánu je organizovanie

procesného postupu v súdnom a v správnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten

stav, kvôli ktorému sa osoba obrátila na správny orgán so žiadosťou o rozhodnutie, je

možné vyššie uvedené konania porušovateľov charakterizovať ako konania nespravodlivé.

Sťažovateľ má za to, že predmetné správne konanie vzhľadom na jeho predmet,

skutkovú a právnu povahu nemožno (ani dnes) hodnotiť ako zložitú vec, lebo sa jedná

o bežnú opravu chýb v katastrálnom operáte podľa zákona č. 162/95 Z. z. v znení zákona

č. , že sťažovateľ bol vlastníkmi majetku ktorého sa nikdy nevzdal, čoho

dôkazom je výpis z OR Ž., s. r. o. a jeho základné imanie... Sme toho názoru, že rovnako

správanie sťažovateľa v tomto konaní, nemožno hodnotiť ako správanie sťažujúce postup

správneho orgánu...

Od podania návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte zo dňa 31. 7. 1997

uplynula doba viac ako 12 rokov a viac ako 14,5 roka kedy rozhodol správny orgán

o návrhu dňa 7. 8. 1995 spravodlivo, ktoré rozhodnutie v konečnom dôsledku už správny

orgán neakceptoval.

Je treba poukázať na to, že toto správne konanie na základe návrhu zo dňa 31. 7.

1997 nie je právoplatne v merite veci skončené, pričom krajský súd toto správne konanie

ukončil právoplatným avšak nespravodlivým rozhodnutím dňa 17. 7. 2009 bez toho, aby

rešpektoval zákon.

S konečnou platnosťou rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn.

dňa 17. 7. 2009 tak, že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte

zamietol, proti ktorému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. ...

Máme za to, že v tomto konaní došlo k nespravodlivým rozhodnutiam garantovaných

SR a k nespravodlivým rozhodnutiam garantovaných v Dohovoru čoho

dôkazom je, že správny orgán nezisťoval a ani účastník konania SKP nikdy nepreukázal,

ako sa stal vlastníkom majetku o ktorom správne orgány rozhodovali...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«Krajský súd v Banskej Bystrici ako porušovateľ v 1. rade, Katastrálny úrad v B.,

ako porušovateľ v 2. rade a Katastrálny úrad v B., Správa katastra Z., ako porušovateľ v 3.

rade porušili základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces garantovaný SR v

čl. 51, 48, 47 a 46, a garantovaný podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Žiadame, aby ÚS SR vydal „Nález“ (rozhodnutie) ktorým zruší Uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 17. 7. 2009, zruší Rozhodnutie

Krajského úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 5. 2005 a zruší aj Rozhodnutie Správy

katastra Z. č. X 30/2004 zo dňa 22. 2. 2005 a vec vráti porušovateľom v 1., 2. a v 3. rade na

ďalšie konanie.

ÚS SR sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie výške 120 000,-

Eur pre pretrvávajúci stav právnej neistoty, straty majetku a za útrapy spôsobené

porušovaním základných ľudských práv, ktoré spôsobili porušovatelia, ktoré finančné

zadosťučinenie sú porušovatelia v 1., 2. a v 3. rade povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne

v prospech sťažovateľa na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. J. H., č. ú.:..., a to do

dvoch mesiacov od právoplatnosti „Nálezu“

Porušovatelia v 1., 2. a v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 289,64 Eur. na účet advokáta

JUDr. J. H., č. ú.:..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti „Nálezu“ ÚS SR.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa druhej vety z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je v značnej miere nezrozumiteľne

formulovaná, pričom z jej obsahu možno vyvodiť, že sťažovateľ namietal skutočnosť, že

„prišiel“ o nehnuteľnosti, a preto sa v záujme ich získania obrátil na príslušné orgány

verejnej správy na úseku katastra. S postupom a výsledkom ich rozhodovacej činnosti však

nebol spokojný, preto podal návrh na krajskom súde, ktorý ho podľa obsahu posúdil ako

návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy a návrh na pokračovanie v konaní krajského

súdu vedeného pod sp. zn. .

Vychádzajúc z námietok sťažovateľa ústavný súd zistil, že v časti sťažnosti

sťažovateľ namietal rozhodnutie správy katastra č. X-30/2004 z 22. februára 2005

a rozhodnutie katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 17. júla 2009

ústavný súd zistil, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len

„úrad“) vyhovel protestu Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 8.

novembra 2005 a rozhodnutie správy katastra č. X-30/2004 z 22. februára 2005 a

rozhodnutie katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 zrušil. Tým odpadol dôvod

preskúmania tohto rozhodnutia v správnom súdnictve, a preto krajský súd uznesením č. k.

-39 z 19. júna 2006 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 zastavil. Podľa vyjadrenia krajského

súdu sťažovateľ nevyužil svoje právo a proti výroku uznesenia krajského súdu o zastavení

konania nepodal odvolanie. Rozhodnutie krajského súdu č. k. -39 z 19. júna

2006 v nenapadnutom výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2006.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietal

rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré boli právoplatne zrušené nadriadeným orgánom

– úradom na základe vyhovenia protestu krajskej prokuratúry. Sťažovateľ teda namietal

porušenie svojich práv už neexistujúcimi rozhodnutiami orgánov verejnej správy. Keďže

tieto rozhodnutia neexistujú, nemohlo zo zrejmých dôvodov dôjsť ani k porušeniu

označených práv sťažovateľa. V tomto prípade nie je daná ani príčinná súvislosť, ktorá by

viedla k namietanému porušeniu práv označených sťažovateľom.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

v tejto časti je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní

podľa odmietol.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa

, , a a práva podľa dohovoru uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 17. júla 2009.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuviedol relevantné skutočnosti

svedčiace o tom, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo nezákonné, nesprávne,

neodôvodnené alebo svojvoľné.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým návrh proti nečinnosti

orgánu verejnej správy (správe katastra) zamietol a návrhu na pokračovanie v konaní

krajského súdu sp. zn. nevyhovel, okrem iného konštatoval:

«Žiadosťou o pokračovanie v konaní vo veci, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu

dňa 18. 01. 2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd pokračoval v konaní sp. zn.

a právoplatne rozhodol. Navrhovateľ v tom istom podaní, alternatívne

žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým prikáže Správe katastra Z., aby vo veci opravy chýb

v katastrálnom operáte zo dňa 11. 11. 1997 vedenej pod sp. zn. X 67/1997 konal a vydal

rozhodnutie v zmysle o správnom konaní, pretože podľa názoru

navrhovateľa, dôvody, pre ktoré správny orgán konanie prerušil nemajú oporu v zákone,

nakoľko návrh na opravu chýb bol podaný skôr, ako bola podaná žaloba na okresnom súde

a preto je potrebné, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. ...

Krajský súd uznesením č. k. -39 zo dňa 19. 06. 2006, ktoré v časti

výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 07. 2006, konanie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 05. 2005 žalovaného

Katastrálneho úradu v B. zastavil podľa

(ďalej len ) Dôvodom zastavenia konania vedeného pod sp. zn. bola

skutočnosť, že nadriadený správny orgán žalovaného, Úrad geodézie, kartografie a katastra

SR vyhovel protestu námestníčky krajského prokurátora Krajskej prokuratúry B. č. Kd

2067/05-17 zo dňa 08. 11. 2005 a rozhodnutie žalovaného Katastrálneho úradu v B. č. Xo

16/2005 zo dňa 24. 05. 2005, ako aj rozhodnutie Správy katastra Z. X-30/2004 zo dňa 22.

02. 2005 zrušil. Zrušením rozhodnutia č. Xo 16/2005 odpadol dôvod preskúmania v

správnom súdnictve, čo rieši práve v ustanovení podľa ktorého

krajský súd konanie zastavil. Proti uzneseniu č. k. -39 zo dňa 19. 06. 2006 o

zastavení konania bolo prípustné odvolanie o čom bol navrhovateľ v predmetnom uznesení

poučený. Navrhovateľ však svoje právo podať odvolanie proti výroku o zastavení konania

nevyužil. ...

Na základe uvedených skutočností súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na

pokračovanie v konaní vo veci sp. zn. , pretože konanie v uvedenej veci bolo

právoplatne zastavené a nie prerušené. ...

... tunajší súd alternatívny návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd vydal

uznesenie, ktorým prikáže odporcovi, aby vo veci opravy chýb v katastrálnom operáte

vedenej pod sp. zn. X-67/1997 konal a vydal rozhodnutie v zmysle

posúdil ako návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. ...

Aby krajský súd mohol vysloviť povinnosť odporcu vo veci konať a rozhodnúť

skúmal, či navrhovateľ pred podaním návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy

vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis je a nasledujúce

o prokuratúre, a nasledujúce o sťažnostiach a zákona

č. Jedná sa o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii

navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným

orgánom verejnej moci. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj

podania, na ktoré je účastník administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má

za následok vznik povinností na strane správneho orgánu urobiť potrebné úkony na

odstránenie nečinnosti. Takto vymedzená prípustnosť návrhu na nečinnosť správneho

orgánu vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, aby jeho právomoc nesuplovala

iné účinné prostriedky nápravy (právnej ochrany).

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že podal sťažnosť na nečinnosť orgánu verejnej

správy podľa o sťažnostiach, ktorej kópiu priložil k návrhu. Súd

má za to, že čo sa týka vyčerpania tohto právneho prostriedku nápravy, navrhovateľ

preukázal, že tento prostriedok vyčerpal. Čo sa týka právneho prostriedku nápravy podľa §

20 a nasledujúce o prokuratúre a podľa

Zb., súd má za to, že vyčerpanie týchto právnych prostriedkov navrhovateľ nepreukázal.

Podľa „Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak

súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.“

Krajský súd preskúmal vec a rozhodol podľa ) tak, že návrh

navrhovateľa zamietol z dôvodu, že návrh nie je prípustný, pretože navrhovateľ

nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujú citované ustanovenia § 20

a nasledujúce o prokuratúre a Jedná

sa o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie umožňujú osobitné predpisy, ich vyčerpanie je

v dispozícii navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ mohol použiť bez súčinnosti s iným

orgánom verejnej moci.»

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení sťažovateľovi

dostatočne ozrejmil dôvody, pre ktoré nemohol vyhovieť jeho návrhu na pokračovanie

v konaní tamojšieho súdu vedeného pod sp. zn. . Krajský súd uvedením

konkrétnych okolností vysvetlil sťažovateľovi, že pokračovať v danom konaní nemohol

z dôvodu, že toto konanie bolo právoplatne zastavené, a nie prerušené. Okrem toho krajský

súd podľa zamietol aj návrh sťažovateľa

smerujúci proti nečinnosti správy katastra ako orgánu verejnej správy, a to z dôvodu, že

sťažovateľ pred podaním návrhu nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

ponúkal a na ktorých použitie bol oprávnený. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ

nepreukázal, že využil postup podľa o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), podľa

ktorého ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán,

ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny

orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný, alebo pokiaľ

nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. Okrem toho krajský súd vyslovil názor, že

pred podaním návrhu sťažovateľ nepreukázal ani využitie postupu podľa § 20 a násl. zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), v rámci ktorého môže prokurátor aj na podnet osoby upozorniť orgán

verejnej správy na odstránenie porušenia zákonov alebo iných všeobecne záväzných

právnych predpisov, ku ktorému došlo nečinnosťou tohto orgánu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného a obdobne práva priznaného dohovoru

spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia o súdnej

ochrane vykonávajú, a teda, že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve

domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným

postupom súdu, dostať (napr. ).

Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach

správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti

vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných

súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne ,

).

Vychádzajúc zo svojej judikatúry ústavný súd konštatuje, že skutkové a právne

závery krajského súdu v predmetnej veci nie je možné kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd taktiež nezistil, aby postupom krajského súdu, či jeho rozhodnutím

mohlo dôjsť k porušeniu ďalších sťažovateľom označených práv. Napokon ani samotný

sťažovateľ neuviedol relevantné súvislosti, aj keď je zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, ktoré by mohli aspoň naznačovať porušenie už označených práv, medzi ktorými

sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti menoval základné právo na preskúmanie rozhodnutia

týkajúceho sa základných práv a slobôd súdom ( ), základné právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a podobne (čl. 47 ods. 2

), základné právo na rovnosť v konaní ( ), základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základné právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom (obidve ). Ústavný súd zároveň nezistil

skutočnosti, ktoré by signalizovali porušenie , ktorý okrem iného, a teda

v relevantných súvislostiach ustanovuje, že základného práva podľa sa možno

domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú.

Článok 51 obsahuje interpretačné pravidlo, a nie je nositeľom základného

práva alebo slobody.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom práva na

spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, ), sťažnosť v tejto časti taktiež odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010