Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného , ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe podľa a základného práva

na súdnu ochranu podľa postupom Sociálnej

poisťovne, ústredie v konaní vedenom pod č. BA-84683/2014 34039-2/2014-BA,

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 18. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

podľa (ďalej len „“) a základného práva

na súdnu ochranu podľa postupom Sociálnej poisťovne, ústredie

(ďalej len „Sociálna poisťovňa“, v citáciách „porušovateľ 1/“) v konaní vedenom

pod č. BA-84683/2014 34039-2/2014-BA (ďalej len „napadnuté konanie Sociálnej

poisťovne“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“, v citáciách „porušovateľ 2/“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 18. marca 2015 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“ a „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „... dňa

14. 02. 2014 podal žiadosť o prepočet dôchodkovej dávky. Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia sťažovateľa listom z 14. 03. 2014 informoval o tom, že požiadal

porušovateľa 1/ o prevod dôchodkového poistenia sťažovateľa od 01. 01. 2004.

Dňa 05. 05. 2014 bol sťažovateľovi na vedomie zaslaný list porušovateľa 1/, v

ktorom oznamuje, že dôchodkové poistenie od 01. 01. 2004 Vojenskému úradu neprevedie

dokým sa vedú súdne spory medzi sťažovateľom a porušovateľom 1/.

Sťažovateľ voči vyššie uvedenému postupu porušovateľa 1/ dňa 08. 05. 2014 podal

sťažnosť. Porušovateľ reagoval na sťažnosť listom z 15. 05. 2014, ktorým sťažnosti

nevyhovel.

Sťažovateľ následne podal dňa 14. 05. 2014 žalobu na ochranu pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy voči porušovateľovi 1/.

Porušovateľ 2/ rozhodol o žalobe sťažovateľa rozsudkom

z 18. 03. 2015 (doručeným 08. 04. 2014), ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že sťažovateľ

nepodal sťažnosť podľa v platnom znení,

čím nevyčerpal všetky prostriedky.“.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ následne v sťažnosti vyvodzuje porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zo strany najvyššieho súdu tým, že

„... porušovateľ 2/ napriek tomu, že sťažnosť podaná bola zamietol žalobu sťažovateľa

s odôvodnením, že nepodal sťažnosť“, a zo strany Sociálnej poisťovne tým, že

„... porušovateľ 1/ v správnom súdnictve nedoručil porušovateľovi kompletný spis napriek

tomu, že mal zákonnú povinnosť tak urobiť“. Sťažovateľ v kontexte zmieneného považuje

za zrejmé, že najvyšší súd si od Sociálnej poisťovne pre účely rozhodovania vo veci

kompletný spisový materiál nevyžiadal, respektíve alternatívne, že Sociálna poisťovňa

2

kompletný spisový materiál (vrátane podanej a vybavenej sťažnosti) najvyššiemu súdu

nepredložila.

4. Sťažovateľ v podanej sťažnosti rovnako namieta i porušenie svojho základného

práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ku ktorému malo dôjsť nezákonným

a protiústavným postupom Sociálnej poisťovne, ktorá odmietla „... previesť odvedené

poistné sťažovateľa Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. ...

Porušovateľ 1/ si nesplnil svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote 30 dní

a odmieta previesť poistné. ... V dôsledku postupu porušovateľa 1/ nemôže Vojenský úrad

sociálneho zabezpečenia zvýšiť sťažovateľovi starobný dôchodok (považovaný

za výsluhový), nakoľko mu neboli poukázané potrebné finančné prostriedky.

Sťažovateľ osobitne poukazuje na to, že napriek vysokému veku 83 rokov je stále

zárobkovo činný a odvádza platby poistného do fondov porušovateľa 1/. Porušovateľ 1/

naopak má jediný záujem, a to ponechať si peniaze poctivo odvedené sťažovateľom ako

dôchodkové poistenie a brániť mu v zvyšovaní starobného dôchodku a to aj nezákonným

postupom (zásahom). ...“.

5. V závere podanej sťažnosti si sťažovateľ uplatňuje primerané finančné

zadosťučinenie „... ako násobok sumy, o ktorú mal byť dôchodok zvýšený, ktorá mu nebola

doteraz vyplatená a súčtu s úrokom z omeškania stanoveným v zmysle občianskeho

zákonníka“.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„Základné práva a slobody sťažovateľa , , bytom

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu SR v konaní číslo porušené

boli.

Základné práva a slobody sťažovateľa , , bytom

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky postupom Sociálnej poisťovne v konaní č. -

2/2014 - BA a v konaní číslo vedenom na Najvyššom súde SR porušené boli.

Základné práva a slobody sťažovateľa , , bytom

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

podľa článku 49 ods. 1 postupom Sociálnej poisťovne v konaní

č. BA-84683/2014 34039 - 2/2014 - BA a v konaní číslo vedenom na

Najvyššom súde SR porušené boli.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. z 18. 03. 2015 sa zrušuje a vec sa

vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR je povinný , , bytom

uhradiť sumu 292,25 EUR.

Sociálna poisťovňa, ústredie je povinná , ,

bytom uhradiť sumu 113,96 EUR.

Najvyšší súd SR a Sociálna poisťovňa, ústredie sú povinní uhradiť

, , bytom náhradu trov

konania na Ústavnom súde vo výške 355,73 EUR na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

7. Podaním doručeným ústavnému súdu 27. mája 2015 sťažovateľ pozornosť

ústavného súdu upriamil na vydanie uznesenia sp. zn. z 15. apríla 2015

zo strany najvyššieho súdu, ktorý zrušil v rámci odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -119 z 8. júla 2014

(vo veci preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 320 503 7490 0 z 19. septembra

2013) a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ k podaniu zároveň pripojil

fotokópiu predmetného rozhodnutia.

II.

4

8. Ústavný súd si pre účely preskúmania a objektívneho posúdenia sťažovateľom

tvrdených skutočností v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zadovážil

príslušný podkladový spis najvyššieho súdu (súdny spis sp. zn. ), ako

i Sociálnej poisťovne (dávkový spis č. 320 503 7490).

8.A Zo súdneho spisu najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

- žalobou zo 14. mája 2014 (č. l. 1 a nasl.) doručenou najvyššiemu súdu

19. mája 2014 sa sťažovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy (sťažovateľ v žalobe neargumentoval splnením podmienky prípustnosti konania

o nezákonnom zásahu vyžadovanej (ďalej aj „OSP“)

v ustanovení § 250v ods. 3, a teda vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis, pozn.),

- v podaní zo 6. augusta 2014 (č. l. 19) doručenom najvyššiemu súdu

11. augusta 2014 sťažovateľ okrem „vyjadrenia vo veci“ splnenie zákonnej podmienky

prípustnosti konania o nezákonnom zásahu podľa neuviedol,

- v zápisnici o pojednávaní z 18. marca 2015 splnomocnený zástupca sťažovateľa

k zákonným podmienkam prípustnosti podaného návrhu uviedol, že „... návrh bol podaný

včas, čo vyplýva zo samotného podania návrhu a pokiaľ ide o použitie opravného

prostriedku, ani iné súvisiace predpisy takýto prostriedok

neupravujú.“ a

- v súdnom spise najvyššieho súdu bola poznámka o zapožičaní príslušného

podkladového spisu Sociálnej poisťovne, ktorý bol najvyššiemu súdu doručený 9. júna 2014

a vrátený Sociálnej poisťovni po rozhodnutí najvyššieho súdu 31. marca 2015.

Ústavný súd s ohľadom na uvedené považoval za preukázané, že najvyšší súd v čase

rozhodovania vo veci návrhu sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy v konaní vedenom pod sp. zn. disponoval príslušným

dávkovým spisom Sociálnej poisťovne, ktorý bol Sociálnej poisťovni vrátený spolu

s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. z 18. marca 2015.

8.B Z dávkového spisu Sociálnej poisťovne vedeného pod č. 320 503 7490

ústavný súd zistil, že:

- v podaní z 8. mája 2014 (označenom ako „o zvýšenie starobného dôchodku -

sťažnosť na nezákonný postup a nedodržanie lehoty“) sťažovateľ prostredníctvom

splnomocneného zástupcu Sociálnej poisťovni uviedol:

«Dňa 14. 02. 2014 som podal v mene mandanta... žiadosť o prepočet dôchodkovej

dávky. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ma listom z 14. 03. 2014 informoval o tom,

že požiadal Sociálnu poisťovňu o prevod dôchodkového poistenia od 01. 01. 2004.

Dňa 05. 05. 2014 mi bol na vedomie zaslaný list Sociálnej poisťovne, v ktorom

oznamuje, že dôchodkové poistenie od 01. 01. 2004 Vojenskému úradu neprevedie dokým sa

vedú súdne spory medzi Sociálnou poisťovňou a mandantom.

Uvedený postup Sociálnej poisťovne je nezákonný, podľa ust. § 67 ods. 4

v plamom znení:

„Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje

o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu

sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre

nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa

osobitného predpisu 33e) v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia

ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.“

Z citovaného ustanovenia vyplýva explicitne povinnosť Sociálnej poisťovne

vyžiadané poistné previesť. Žiadne zákonné ustanovenie naopak nepriznáva Sociálnej

poisťovni možnosť odmietnuť prevedenie poistného.

Sociálna poisťovňa nesplnila svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote 30 dní

a odmieta ju splniť naďalej. Týmto žiadam aby Sociálna poisťovňa zjednala nápravu

a previedla poistné Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a to v lehote

do 13. 05. 2014. Po uplynutí uvedeného termínu podám v mene mandanta žalobu na

ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, čím sociálnej poisťovni

predpokladateľne vznikne aj povinnosť uhrádzať trovy konania.

Žiadam o informovanie o zjednaní nápravy bezodkladne.

Odporúčam vec nepodceňovať!» a

6

- Sociálna poisťovňa v reakcii na podanie sťažovateľa z 8. mája 2015 listom

z 15. mája 2014 (č. BA-84683/2014 34039-2/2014-BA; označeným ako „ ,

prevod poistného na starobné poistenie - stanovisko“) zaujala k veci toto stanovisko:

«K Vášmu podaniu, zo dňa 8. mája 2014, vo veci prevodu poistného na starobné

poistenie podľa o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon“), týkajúceho sa Vášho mandanta , bytom

, uvádzame.

Podľa § 67 ods. 4 zákona Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné

na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia

ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania,

ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou

poisťovňou.

Dňa 17. januára 2013 si uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok

na starobný dôchodok od 1. januára 2013. Na nárok na starobný dôchodok nebolo

menovanému zhodnotené žiadne obdobie dôchodkového poistenia získané

po 31. decembri 2003. Sociálna poisťovňa preto rozhodnutím zo dňa 19. septembra 2013

žiadosť menovaného o starobný dôchodok zamietla. Rozhodnutie prevzal

dňa 27. septembra 2013. Pretože v zákonom ustanovenej lehote podal návrh

na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom, rozhodnutie Sociálnej poisťovne nenadobudlo

právoplatnosť.

Po preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne súdom môžu nastať dve situácie. Súd

buď potvrdí rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v takomto prípade sa poistné na starobné

poistenie nebude zhodnocovať pre nárok na starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou,

alebo súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne zruší a vráti jej vec na ďalšie konanie o nároku

na starobný dôchodok, v ktorom bude zhodnotené obdobie sociálneho poistenia,

ako aj poistné.

Pokiaľ súd o rozhodnutí Sociálnej poisťovne právoplatne nerozhodne, Sociálna

poisťovňa nemá možnosť v súvislosti so žiadosťou o prevod poistného na starobné poistenie

relevantne posúdiť, či požadované poistné bolo alebo nebolo zhodnotené pre nárok

na starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou na účely aplikácie § 67 ods. 4 zákona.

Ak by Váš mandant rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí jeho žiadosti

o starobný dôchodok nenapadol podaním návrhu na preskúmanie súdom a toto rozhodnutie

by bolo nadobudlo právoplatnosť, Sociálna poisťovňa by na základe žiadosti Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia, zo dňa 14. marca 2014, previedla poistné na starobné

poistenie, pretože by bola splnená jedna z podmienok podľa § 67 ods. 4 zákona o tom,

že poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou.

Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa pristúpi k prípadnej realizácii prevodu

poistného až po preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku na starobný

dôchodok súdom a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu.»

Ústavný súd po nahliadnutí do dávkového spisu Sociálnej poisťovne č. 320 503 7490

považoval za nesporné, že Sociálna poisťovňa podanie sťažovateľa z 8. mája 2014

nevyhodnotila ako sťažnosť podanú v zmysle o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) (uvedené sťažovateľ v „spornom

podaní“ z 8. mája 2014 ani netvrdil). Sociálna poisťovňa preto listom č.

34039-2/2014-BA z 15. mája 2014 zaujala stanovisko k podaniu sťažovateľa z 8. mája 2014

a predmetné podanie za sťažnosť podanú v zmysle zákona o sťažnostiach nepovažovala.

Uvedený postup vybavenia podania sťažovateľa z 8. mája 2014 zo strany Sociálnej

poisťovne sťažovateľ následne nerozporoval.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, a k namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

8

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

11. Sťažovateľ sa v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 6) domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

postupom Sociálnej poisťovne v konaní vedenom pod č. -2/2014-

BA, ako i postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Zároveň

žiada rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 18. marca 2015 zrušiť a vec vrátiť

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Pozornosti ústavného súdu v súvislosti so správnou formuláciou petitu ústavnej

sťažnosti neuniklo, že sťažovateľ pravdepodobne mylne v dôsledku nepozornosti uviedol

v súvislosti s namietaním porušenia základného práva na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe „ “, a nie , rovnako nesprávne uviedol aj

napadnuté konanie najvyššieho súdu ako sp. zn. „10 Sž 7/2014“, a nie ako sp. zn.

.

III.A K namietanému porušeniu a napadnutým

postupom Sociálnej poisťovne v konaní vedenom pod č. -2/2014-

BA

12. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci

ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza,

že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná

iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa

pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané

chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

13. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojich základných práv zaručených

v ústave (bod 6) (proti napadnutému postupu Sociálnej poisťovne) možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv návrhom v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy podľa , čo aj využil.

Vecne príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv

sťažovateľa bol v zmysle dikcie ustanovenia najvyšší súd.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti

smerujúcej proti postupu Sociálnej poisťovne, a preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.B K namietanému porušeniu napadnutým postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 18. marca 2015

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva zaručeného

v postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým rozhodnutím, ústavný

súd podotýka, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto smere

ústavnú sťažnosť neodôvodnil v zmysle požiadavky .

Na podporu svojho tvrdenia o porušení vo svojej sťažnosti neuviedol

žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom v prípade postupu

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , respektíve v prípade

napadnutého rozhodnutia, takéto porušenie signalizovali.

10

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa

ani podstatnú náležitosť ustanovenú v , a preto ju v tejto

časti podľa odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí, eventuálne, porušenie sťažovateľ napádal iba

ako súčasť jeho argumentácie k porušeniu .

III.C K namietanému porušeniu napadnutým postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 18. marca 2015

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

17. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ),

ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

18. Ústavný súd v kontexte námietky sťažovateľa týkajúcej sa skutočnosti,

že najvyšší súd v čase rozhodovania nemal k dispozícii dávkový spis odporkyne

a sťažovateľ splnil podmienku prípustnosti návrhu v zmysle ustanovenia ,

v prvom rade poznamenáva, že po nahliadnutí do súdneho spisu najvyššieho súdu

sp. zn. považoval ústavný súd za preukázané, že najvyšší súd v čase

rozhodovania vo veci návrhu sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy príslušným dávkovým spisom Sociálnej poisťovne, ktorý bol Sociálnej

poisťovni vrátený spolu s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. marca 2015 (bod 8.A), disponoval.

V záujme objasnenia otázky splnenia podmienky prípustnosti návrhu podľa § 250v

ods. 3 najvyšší súd tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

„... za tým účelom nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 v spojení s § 250v ods. 8

) na deň 18. marca 2015, na ktorom preveroval okolnosti podstatné pre posúdenie

splnenia podmienok prípustnosti návrhu na konanie vyplývajúce z príslušných ustanovení

upravujúcich postup súdu pre konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.“. Najvyšší súd sa na pojednávaní 18. mája 2015 pýtal

splnomocneného zástupcu sťažovateľa na splnenie zákonných podmienok prípustnosti

podaného návrhu a tento k veci uviedol, že „... návrh bol podaný včas, čo vyplýva

zo samotného podania návrhu a pokiaľ ide o použitie opravného prostriedku, zákon

č. ani iné súvisiace predpisy takýto prostriedok neupravujú“.

12

Ústavný súd s ohľadom na uvedené považoval za preukázané, že sťažovateľ splnenie

podmienky prípustnosti návrhu v zmysle v samotnom návrhu

zo 14. mája 2014 (bod 8.A) nielenže netvrdil, ale nebol si toho vedomý ani na pojednávaní

nariadenom najvyšším súdom na 18. máj 2015. Predmetné splnenie podmienky prípustnosti

návrhu podľa začal sťažovateľ uvádzať až po tom, čo najvyšší súd jeho

návrh rozsudkom sp. zn. z 18. mája 2015 z uvedeného dôvodu zamietol.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ako

i príslušného súdneho spisu sp. zn. (bod 8.A) ústavný súd teda dospel

k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na ochranu

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy z dôvodu nesplnenia zákonnej

podmienky prípustnosti návrhu v zmysle ustanovenia , náležite

odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia z v konaní zistených skutkových skutočností

a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (s. 3 7) vyplýva, že najvyšší súd

s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 3. marca 2009

a rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. z 28. apríla 2005 pomerne

vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na otázku nesplnenia podmienok prípustnosti návrhu

podľa a svoje rozhodnutie aj náležite vyargumentoval.

Pre posúdenie danej veci ústavným súdom je relevantný najmä právny záver

najvyššieho súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa odôvodený tým, že:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 10 ods. 2, § 246 ods. 2

písm. b/ ) sa oboznámil s podaným návrhom, ako aj ďalšími podaniami účastníkov,

tieto skúmal primárne z hľadiska splnenia podmienok na konanie; za tým účelom nariadil

vo veci pojednávanie ( v spojení s ) na deň 18. marca 2015,

na ktorom preveroval okolnosti podstatné pre posúdenie splnenia podmienok prípustnosti

návrhu na konanie vyplývajúce z príslušných ustanovení upravujúcich postup súdu pre

konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Zástupca

navrhovateľa na pojednávaní k zákonným podmienkam prípustnosti podaného návrhu

uviedol, že návrh bol podaný včas, čo vyplýva zo samotného návrhu a pokiaľ ide o použitie

opravného prostriedku, ani iné súvisiace predpisy takýto

prostriedok neupravujú.

Senát najvyššieho súdu po zistení, že návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ( veta prvá ), tento návrh

v zmysle jednomyseľne zamietol ( ) ako

neprípustný bez meritórneho preskúmania jeho dôvodnosti. ...

Aj keď zákonodarca vzhľadom na rôznorodosť oblastí verejnej správy z hľadiska

predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých

môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy (v niektorých prípadoch

aj viaceré z nich), bližšie nedefinuje obsah pojmu „prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis“, odpoveď možno nájsť v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako aj v súvisiacich rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky

zaoberajúcimi sa okrem iného aj rozsahom a účelom takéhoto právneho nástroja. ...

Povinnosťou vyčerpať prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, sa

zaoberali aj v ďalších svojich rozhodnutiach ako Ústavný súd Slovenskej republiky (napr.

, -18, . ), tak aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky (napr. , ). Z uvedených dôvodov je potrebné

na uplatnení tohto inštitútu trvať a nemožno na jeho vyžadovanie rezignovať. Preto nebolo

možné uznať námietku navrhovateľa, že ani iné súvisiace predpisy

takýto prostriedok neupravujú, z čoho vyvodil, že v prejednávanej veci zákonná požiadavka

na vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nemá svoje

opodstatnenie.

Vychádzajúc z judikatúry (napr. -33 z 28. apríla 2005) možno ustáliť,

že takýto prostriedok musí byť podaný osobou dotknutou zásahom, musí byť primerane

kvalifikovaný a formalizovaný (aby z jeho obsahu bolo prinajmenšom zrejmé, kto ho robí,

komu je určený, čoho sa týka a čo sa vytýka, prípadne podporený relevantnými dôkazmi,

resp. odkazmi na ne) tak, aby dotknutý orgán mal čas a priestor na zaujatie kvalifikovaného

stanoviska a prípadne nepokračoval v zásahu, resp. odstránil škodlivé následky svojho

konania.

Podľa názoru súdu navrhovateľ pred podaním návrhu na ochranu pred zásahom

na súd takto nepostupoval, nesplnil teda podmienku vyžadovanú zákonom ako predpoklad

14

prípustnosti návrhu v zmysle , preto aj s poukazom na citovanú

judikatúru, keďže nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil, Najvyšší súd

Slovenskej republiky návrh navrhovateľa ako neprípustný v súlade s ust.

in fine zamietol.“.

20. V kontexte zmieneného ústavný súd zdôrazňuje, že konanie v zmysle piatej hlavy

piatej časti sa začína žalobou, v ktorej bude fyzická osoba

alebo právnická osoba tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených

záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento

zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný,

môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky

trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

V žalobe preto žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich právach a právom

chránených záujmoch (musí ísť o jeho práva a záujmy, inak žaloba nemôže byť úspešná),

že ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím a jeho účinky priamo dopadajú na žalobcu,

že dôsledky zásahu trvajú alebo objektívne hrozí jeho opakovanie, že vyčerpal všetky

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon tak, ako to je v konaní proti

nečinnosti správneho orgánu, a že dodržal zákonom ustanovenú lehotu na podanie žaloby,

ktorá je 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však

do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Sťažovateľ však tak v podanom návrhu zo 14. mája 2014 (bod 8.A), ako

i na pojednávaní najvyššieho súdu 18. mája 2015 skutočnosť, že vyčerpal všetky

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon, netvrdil a neuviedol to ani potom,

ako sa ho na to na pojednávaní pýtal najvyšší súd.

21. K tomu, aby bol sťažovateľ v konaní pred najvyšším súdom úspešný, nestačilo,

aby Sociálnej poisťovni doručil sporný dokument z 8. mája 2014 (bod 8.B) a tento

až potom, ako mu najvyšší súd návrh zamietol z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky

prípustnosti návrhu podľa , začal označovať za prostriedok, ktorého

použitie v zmysle umožňuje osobitný predpis, t. j. za sťažnosť v zmysle

zákona o sťažnostiach (ako jednu z podmienok prípustnosti návrhu v zmysle piatej hlavy

piatej časti ).

Preto ak sťažovateľ uplatnil procesný prostriedok nesprávne, teda tak, že tento

následne nebol spôsobilý požadovanú ochranu práva poskytnúť, v takomto prípade nastáva

obdobná situácia, ako by procesný prostriedok neuplatnil vôbec, oneskorene alebo chybne.

Konanie pred ústavným súdom navyše nie je konaním, v rámci ktorého by bolo

možné naprávať to, čo účastník predchádzajúceho konania pred správnym,

respektíve následne i súdnym orgánom svojím vlastným postupom zanedbal, keď si riadne

nehájil svoje práva, hoci tak urobiť mal a mohol [vigilantibus iura (m. m. )].

22. Hoci je podľa názoru ústavného súdu takýto vyslovene formálny prístup

najvyššieho súdu k otázke splnenia zákonných podmienok prípustnosti návrhu podľa piatej

hlavy piatej časti () v napadnutom rozhodnutí

do istej miery na rozhraní ústavnej akceptovateľnosti, v konkrétnych okolnostiach daného

prípadu (bod 18 a bod 19) ho však ešte možno považovať za ústavne udržateľný.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu dáva zároveň sťažovateľovi

inštruktážny návod, ako má prípadne brániť svoje práva v obdobnej situácii v budúcnosti.

23. Po zhodnotení obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd primeraným, ústavne udržateľným spôsobom

odôvodnil postup, akým dospel k záveru o nesplnení podmienok prípustnosti konania

v zmysle , poukazujúc na rozhodovaciu prax tak najvyššieho súdu,

ako i ústavného súdu.

Tým najvyšší súd splnil požiadavky kladené na jeho rozhodnutie ,

ktorých absenciu mu sťažovateľ vyčítal. Uvedený výklad najvyššieho súdu nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, resp. za taký, ktoré by popieral zmysel

práva na súdnu ochranu.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu a porušením základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1

, sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

16

III.D

24. Ústavný súd v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení

sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval

aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom doručil i splnomocnenie

pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie

vykazovalo vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní

pred ústavným súdom) týka. Predloženie splnomocnenia je pritom povinnosťou

vyplývajúcou z už citovaného .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje i nedostatok

náležitostí predpísaných zákonom.

25. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

24. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016

18