Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžz/1/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd -80

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa : G. S., O. Z., so sídlom N.. S. č. X., P., B.,

korešpondenčná adresa V. X., P., B., zastúpený Mgr. M. H., advokátom, R. X., B., proti

odporcovi : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám Ľ. Štúra 1,

Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

podľa ustanovenia navrhovateľ ţiadal, aby súd zakázal odporcovi,

Ministerstvu ţivotného prostredia Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

395/2010 o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti – A. E. M. V. X. X., X.. S. – na

2

ţivotné prostredie, pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na priaznivé ţivotné

prostredie podľa ustanovenia o posudzovaní vplyvov na ţivotné

prostredie a práva na prístup k spravodlivosti podľa článku 9 Dohovoru o prístupe

k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záleţitostiach ţivotného prostredia a uloţil Ministerstvu ţivotného prostredia Slovenskej

republiky, aby do 5 dní odo dňa doručenia rozsudku obnovil stav pred nezákonným zásahom,

ktorý spočíva v určení spoločnosti D., A. za odborne spôsobilú osobu na podanie odborného

posudku podľa ustanovenia o posudzovaní vplyvov na ţivotné

prostredie. Navrhovateľ ţiadal, aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy

konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V návrhu navrhovateľ uviedol, ţe odporca na vypracovanie odborného posudku

k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti pre posudzovanie vplyvov pre ţivotné prostredie

spoločnosti S. E., A. ,,A. E. M. V. X. X., X.. S.“, určil právnickú osobu, a to spoločnosť D.,

A., S. X., T., zastúpenú Ing. J. T., C..

Ďalej v návrhu navrhovateľ uviedol, ţe za nezákonný zásah povaţuje určenie zaujatej

osoby v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie. Zaujatá

osoba má vypracovať kľúčový posudok pre riadne zistenie skutkového stavu za účelom

spustenia prevádzky ďalších blokov jadrovej E. M.. Zásah povaţuje za zásah obzvlášť hrubej

intenzity, pretoţe zaujatosť osoby určenej na vypracovanie odborného posudku spočíva

v majetkovom prospechu pre túto osobu zo spustenia prevádzky blokov jadrovej E. M..

Dôvody pre vylúčenie určenej osoby spočívajú podľa názoru navrhovateľa v týchto

skutočnostiach:

1. ,,Jediným akcionárom spoločnosti D., A., ktorá je určená na vypracovanie odborného

posudku podľa ustanovenia o posudzovaní vplyvov

navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie, je spoločnosť V., A.

2. Spoločnosť V., A., je jedným z hlavných dodávateľov v rámci realizácie navrhovanej

činnosti (spoločnosť V., A. by mala vyškoliť pre navrhovateľa navrhovanej činnosti,

spoločnosť S. E., A., nových zamestnancov pre A. E. M.).

3. Spoločnosť S. E., A., ktorá má v predmetnom procese o hodnotenie vplyvov na

ţivotné prostredie postavenie navrhovateľa, zadala spoločnosti G. (E.) E. pripraviť

3

„Zámer" podľa pre navrhovanú činnosť „A. E. M. V. X. x

440MW, X.. S. (ďalej len „zámer"). G. spracoval predkladaný zámer na základe dát z

predchádzajúcich environmentálnych štúdií vypracovaných pre povoľovaciu fázu A.

E. M.. V samotnom zámere je uvedené, ţe na vypracovanie zámeru boli pouţité

informácie aj z environmentálnej štúdie pre bloky X.. a X.. jadrovej E. M.,

vypracovanej V., A. v novembri 2004.

4. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti D., A. - Ing. J. T., C.. je

zároveň členom rady správcov Národného jadrového fondu. Národný jadrový fond je

štátny účelový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým

jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi ( o

Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s

vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len

„zákon o jadrovom fonde"). Jedným zo zdrojov jadrového fondu sú finančné

prostriedky uhrádzané ako príspevky od drţiteľov povolenia na prevádzku jadrových

zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu, za kaţdý megawatt inštalovaného elektrického

výkonu a z predajnej ceny vyrobenej elektriny v jadrovom zariadení (§ 7 ods. 1 písm.

a/ zákona o jadrovom fonde)“.

Neoprávnenosť zásahu zdôvodnil navrhovateľ v návrhu nasledovne:

,,Protiprávnosť zásahu podľa názoru navrhovateľa spočíva v tom, ţe odporca ustanovil

ako osobu určenú na vypracovanie odborného posudku k navrhovanej činnosti osobu, u ktorej

moţno mať pochybnosti o jej nezaujatosti a to so zreteľom na pomer osoby určenej na

vypracovanie odborného posudku k veci - činnosti, ktorá je predmetom posudzovania.

Jediným vlastníkom akcií právnickej osoby určenej na vypracovanie odborného posudku

je totiţ právnická osoba, ktorá má na veci priamy majetkový záujem. Uvedené konanie

odporcu je preto podľa názoru navrhovateľa v rozpore s poţiadavkou zákonnosti

a základnými procesnými zásadami správneho konania. Osoba určená na vyhotovenie

odborného posudku podľa ustanovenia nielenţe musí byť osobou

nezaujatou, ale sa takou musí aj javiť. V súlade so zásadou ústavnej konformity, s princípmi

právneho a demokratického štátu vyznávajúceho spravodlivý proces a zásadou

predvídateľnosti konania orgánov štátnej správy nemoţno pripustiť taký výklad ustanovenia

4

, ktorý by umoţnil určenie zaujatej osoby na vypracovanie

kľúčového posudku pre predmetné konanie“.

Účinky zásahu vo vzťahu k navrhovateľovi zdôvodnil navrhovateľ v podanom návrhu

Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia – Aarhuským dohovorom, ktorý bol

publikovaný v zbierke

V návrhu zdôvodnil vyčerpanie opravných prostriedkov skutočnosťou, ţe zákon

č. neumoţňuje moţnosť podania námietky zaujatosti zo strany zainteresovanej

verejnosti.

Trvanie dôsledkov zásahu zdôvodnil v návrhu skutočnosťou, ţe ,,určenie osoby

poverenej vypracovaním odborného posudku podľa ustanovenia

stále trvá, trvajú aj následky, ktoré určenie osoby, u ktorej sú dôvodné pochybnosti o jej

nezaujatosti, na vypracovanie odborného posudku spôsobuje“.

Pokiaľ ide o dodrţanie lehoty na podanie návrhu, navrhovateľ uviedol,

ţe o pochybnostiach o nezaujatosti určenej osoby sa dozvedel aţ v období od 20. januá-

ra 2010. Vtedy navrhovateľ na stretnutí so zahraničnými kolegami zistil, ţe spoločnosť V., A.

je jediným akcionárom spoločnosti D., A. S ohľadom na to, povaţuje zákonnú podmienku

dodrţania 30 - dňovej lehoty na podanie návrhu za splnenú.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe návrh navrhovateľa na ochranu

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy povaţuje za zjavne neopodstatnený.

Preto navrhol, aby súd návrh zamietol. Uviedol, ţe k zásahu do práv a právom chránených

záujmov navrhovateľa, t.j. do jeho práva na priaznivé ţivotné prostredie nemohlo dôjsť,

keďţe ustanovenie nezakladá samotné právo na priaznivé ţivotné

prostredie mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu ţivotného prostredia, ale len stav

umoţňujúci reálny výkon práv účastníka správneho konania, resp. zainteresovanej verejnosti

v procese podľa tohto zákona. Účasť verejnosti pri určovaní odborne spôsobilej osoby na

vypracovanie posudku odporca povaţuje za neoprávnený zásah do kompetencií orgánu štátnej

správy zodpovedného za proces posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie podľa zákona

5

č. Uviedol, ţe takýmto postupom by nebola zabezpečená odbornosť, objektivita

a nestrannosť určenej odborne spôsobilej osoby na vypracovaní posudku. Vyslovil názor, ţe

,,zasahovanie verejnosti pri určovaní odborne spôsobilej osoby moţno chápať ako snahu

o úmyselné nezákonné ovplyvňovanie spracovateľa odborného posudku“. Pokiaľ navrhovateľ

odvodzuje svoje práva na základe Aarhuského dohovoru, v tejto súvislosti uviedol, ţe táto

medzinárodná zmluva nie je spôsobilá mať v slovenskom právnom poriadku priame účinky,

a to ani ako prameň práva Európskej únie, ani ako prameň medzinárodného práva verejného.

Odporca uviedol, ţe tvrdenie navrhovateľa, ţe určenie odborne spôsobilej osoby je

v rozpore s poţiadavkou zákonnosti a základnými procesnými zásadami správneho konania,

neobstojí. Proces posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie a určenie odborne spôsobilej

osoby sa nevykonáva podľa správneho poriadku. Odporca uviedol, ţe pri určovaní odborne

spôsobilej osoby boli dodrţané zásady uvedené podľa

Vo vyjadrení odporca konštatoval:

,,Pri výbere odborne spôsobilej osoby MŢP SR preverilo dostupné údaje na

internetovej stránke obchodného registra Slovenskej republiky, z ktorých nie je zrejmá

prepojenosť predstaviteľov spoločností D., A., S. X., X. T., S. E., A., B. a prípadne V., A., O.

X., X. T..

Spoločnosť V., A., je odborná organizácia, ktorá sa postupom času stala dôleţitým

odborným garantom bezproblémového spúšťania jadrových blokov. Predsedníctvo vlády SSR

v roku 1983, na základe dobrých výsledkov výskumu a vývoja, poverilo V. vedeckým

vedením spúšťania československých jadrových elektrární. V tomto istom roku bolo

dobudované a začalo pracovať Rezortné školiace a výcvikové stredisko V. v T. pre prípravu

personálu jadrových elektrární a v roku 1984 bol uvedený do prevádzky plnorozsahový

trenaţér blokov V.X.“.

Ďalej namietal, ţe tvrdenie navrhovateľa o zaujatosti spoločnosti D., A. neobstojí,

keďţe podľa jeho názoru právnická osoba nemôţe byť zaujatá. Zaujatosť môţe prichádzať do

úvahy iba v prípade fyzických osôb.

Odporca uviedol, ţe určenie odborne spôsobilej osoby nepovaţuje za nezákonný zásah

orgánu verejnej správy proti navrhovateľovi. Určením odborne spôsobilej osoby nedošlo

k ukráteniu práv navrhovateľa, pričom navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť ako ďalší

zákonný predpoklad na podanie návrhu.

6

Navrhovateľ v podaní označenom ako doplnenie návrhu na ochranu pred nezákonným

zásahom uviedol, ţe predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti D., A. Ing. J.

T., C.. bol členom rady správcov Národného jadrového fondu. Aţ po upozornení

navrhovateľa na moţnú zaujatosť Ing. J. T., C.. sa tento ku dňu 31. marca 2010 vzdal funkcie

člena rady správcov Národného jadrového fondu. Navrhovateľ namietal výklad ustanovenia §

27 zo strany odporcu. Ako mimovládna organizácia je nositeľom

procesných práv v konaní podľa a v konaní o povoľovaní navrhovanej

činnosti, ale je zároveň nositeľom práva na priaznivé ţivotné prostredie. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. -111 zo dňa

29. marca 2007 a na nález českého Ústavného súdu zo dňa 10. júla 1997, sp. zn. .

Vyjadrenie navrhovateľa k osobe určenej na podanie odborného posudku nie je moţné

povaţovať za neoprávnené zasahovanie do kompetencií odporcu. Aarhuský dohovor je

medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorá má prednosť pred zákonom a ako taká má

súčasne priame účinky.

V ďalšej časti doplnenia návrhu uviedol, ţe navrhovateľ nemá pochybnosti

o odbornosti právnickej osoby a teda ani jej zamestnancov a zástupcov na podanie odborného

posudku. Namieta však, ţe posudok má vypracovať osoba, u ktorej existujú zásadné

odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti pri podaní posudku.

Navrhovateľ nespochybňuje právomoc odporcu na určenie odborne spôsobilej osoby

na podanie odborného posudku. Spochybňuje zákonnosť postupu odporcu. Navrhovateľ

uviedol, ţe odporca určením zaujatej osoby spôsobil takú vadu konania, ktorá znamená

nezistenie skutočného stavu s moţným následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nesúhlasí s námietkou odporcu uvedenou v jeho

vyjadrení, ţe zaujatosť neprichádza do úvahy u právnickej osoby, ale len u osoby fyzickej.

Podľa názoru navrhovateľa, odporca si nesprávne vysvetľuje pojem ,,zaujatosť pre pomer

k veci“.

Odporca sa k doplneniu odôvodnenia návrhu navrhovateľa písomne vyjadril, pričom

opätovne uviedol, ţe navrhovateľ nepreukázal zákonné podmienky pre podanie návrhu podľa

7

ustanovenia Ţiadal, aby súd pre jeho neopodstatnenosť predmetný návrh

odmietol.

Odporca vo vyjadrení opätovne zdôraznil, ţe pri určovaní odborne spôsobilej osoby

postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol

v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 11. marca 2010.

S ohľadom na organizačné zmeny týkajúce sa odporcu, najvyšší súd doţiadaním

zisťoval, či odporca zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.

Z odpovede odporcu zo dňa 02. decembra 2010 vyplýva, ţe zotrváva na podanom

vyjadrení k návrhu zo dňa 11. marca 2010 (č. záznamu X., X..X.) ako aj na vyjadrení

k doplnenému návrhu zo dňa 03. júna 2010 (č. záznamu X., X..X.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu

navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v

( v spojení ) vo veci nariadil podľa

pojednávanie na deň 27. januára 2011.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, ţe trvá na skutočnostiach, ktoré

sú uvedené v podanom návrhu zo dňa 15. februára 2010 a jeho doplnení zo dňa 7. mája 2010.

Opätovne zdôraznil, ţe odporca určil za odborne spôsobilú osobu, ktorá mala byť vylúčená.

Navrhovateľ chcel podaným návrhom dosiahnuť stav, aby zo strany odporcu bola určená iná

odborne spôsobilá osoba podľa § 36 zákona EIA. S odporcom mal korešpondenciu podľa

zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Výberom konkrétnej odborne spôsobilej osoby

sa nezaoberal, lebo podľa zákona EIA to patrí do pôsobnosti odporcu, v prípade úspechu

ţiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, ţe v plnom rozsahu zotrváva

na písomných vyjadreniach. Zdôraznila, ţe odporca pri výbere odborne spôsobilej osoby

postupoval dôsledne podľa zákona EIA a dodrţal všetky kritéria, ktoré sú v tomto zákone

stanovené. Zákon EIA nestanovuje ţiadny spôsob, akým sa má postupovať pri preverovaní

vybranej odborne spôsobilej osoby. Zákona EIA obsahuje iba negatívne vymedzenie, ktoré

je ustanovené v ustanovení § 13. Zdôraznila, ţe odborný posudok je iba jedným

8

z dokumentov, ktoré sa posudzujú neskôr pri vypracovaní stanoviska. Uviedla, ţe Aarhurský

dohovor je medzinárodnou zmluvou zmiešaného typu. Nestotoţnila sa s názorom

navrhovateľa o jeho priamom účinku, najmä pokiaľ ide o čl. 6 a 9. Ďalej uviedla, ţe podaný

návrh nespĺňa kritéria zásahu, ktoré sú stanovené v . Podľa

právnej zástupkyne odporcu nejde o nezákonný zásah, preto navrhla, aby súd návrh zamietol.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. januára 2011.

Podľa veta prvá je Slovenská republika

zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu

je aj správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany

správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány

verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo

ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo

k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby fyzická alebo právnická

osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného

a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého

úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich

kontroly nezávislou súdnou mocou.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov

verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 sa uskutočňuje

podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti .

Podľa veta prvá súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov. Piata hlava piatej časti zakotvuje konanie

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

9

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je

poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku

bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo

hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, ţe súd vyslovením povinnosti odporcu

nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred

zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol

protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti na

rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých

druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy podľa , keďţe v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, ţe na

konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane,

ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval podaný návrh na ochranu pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy z hľadiska procesného, t.j. či navrhovateľ bol

aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu podľa V prípade návrhu

podľa musia byť splnené všeobecné podmienky na strane účastníkov konania,

t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania, procesná spôsobilosť a ďalej podľa cit. ustanovenia

musí byť tieţ splnená povinnosť tvrdenia navrhovateľa, ţe bol priamo ukrátený na svojich

právach nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetného návrhu

z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke

(ďalej len ,r“) a súčasne

aj v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 124 dňa 17. mája 2005, str. 1 aţ 3. Odporca

k tvrdeniu navrhovateľa o priamom účinku Aarhuského dohovoru zaujal názor, ţe ide

o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo aj korešponduje napr.

s textom čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. V rámci tejto argumentácie odporca ďalej

10

poukázal na vnútroštátnu doloţku prednosti (povinná príloha medzinárodnej zmluvy, podľa

ktorej vo vnútroštátnom procese rozhodovania Národná rada Slovenskej republiky určuje

druh medzinárodnej zmluvy), ktorá uvádza, ţe neobsahuje priamu úpravu

práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Podľa názoru súdu v danej veci nemoţno odvodzovať aktívnu legitimáciu

navrhovateľa na podanie návrhu od čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keďţe nejde o súdne

preskúmavanie úkonu verejnej moci spočívajúceho vo vydaní rozhodnutia, ale o návrh na

ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Preto sa súd v tejto veci

nezaoberal otázkou, či má alebo nemá priamy účinok v právnom poriadku

Slovenskej republiky. Najvyšší súd poznamenáva, ţe sa iný senát najvyššieho súdu obrátil na

Súdny dvor EÚ dňa 22. júna 2009 vo veci vedenej pod sp. zn.

s prejudicionálnymi otázkami ohľadne priameho účinku Aarhuského dohovoru. Súdny dvor

EÚ v tejto veci doposiaľ nerozhodol.

Na druhej strane dospel najvyšší súd k záveru, ţe je nesporné tvrdenie navrhovateľa,

ţe je občianskym zdruţením zaloţeným za účelom podpory ochrany ţivotného prostredia.

Jedným zo základných práv a slobôd, ktoré garantuje nielen Slovenskej

republiky (čl. 29 ods. 1), ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 11 ods. 1),

je právo sa slobodne zdruţovať. Sloboda zdruţovania je v Slovenskej republike predmetom

úpravy o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Najčastejšou organizačno – právnou formou, v ktorej sa právo a sloboda zdruţovania v praxi

realizuje, je občianske zdruţenie.

Právny poriadok priznáva určité práva a povinnosti nielen fyzickým osobám, ale aj

spoločenským útvarom, ktoré vzniknú v súlade s právom.

V ustanovení je stanovené, ţe spôsobilosť mať

práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa ustanovenia právnickými osobami sú:

a) zdruţenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové zdruţenia majetku,

11

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Zdruţenia fyzických alebo právnických osôb predstavujú najmä:

- obchodné spoločnosti a druţstvá,

- spoločné podniky,

- politické strany a hnutia,

- cirkevné a náboţenské zdruţenia,

- občianske zdruţenia a iné zdruţenia,

- záujmové zdruţenia právnických osôb.

Úprava subsumovaná v ustanovení nie je právnym

podkladom pre vznik zdruţenia. Právne úpravy vzniku jednotlivých zdruţení sú obsiahnuté

v ďalších zákonoch.

Právna úprava občianskych zdruţení vyplýva zo o zdruţovaní

občanov v znení neskorších predpisov. Občianske zdruţenie je právnickou osobou. Jej členmi

sú fyzické osoby (môţu byť aj osoby právnické).

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha ochrany subjektívnych práv pred

ne

o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (konanie ,,Environmental Impact Assessment“, ďalej len ,,zákon

EIA“).

Účelom posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie podľa § 2 zákona EIA je najmä

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ţivotného prostredia a prispieť k integrácii

environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov,

so zreteľom na podporu trvalo udrţateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť

priame a nepriame vplyvy na ţivotné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody

návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo

zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie ţivotného prostredia, získať objektívny odborný

12

podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti

podľa osobitných predpisov.

Zákon EIA upravuje účasť zainteresovanej verejnosti, ktorá má záujem alebo môţe

mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania v ustanoveniach § 24 aţ 27.

Na konanie podľa zákona EIA sa v zmysle ustanovenia § 64 nevzťahuje zákon

o správnom konaní okrem konaní podľa § 59 ods. 2.

V predmetnej veci ide nesporne o postup podľa zákona EIA v súvislosti

s navrhovanou činnosťou – A. E. M. V. X. X., X.. S..

S ohľadom na charakter stavby nemoţno preto podľa názoru súdu vo všeobecnosti

vylúčiť, ţe by jednotlivé úkony podľa zákona EIA nemohli mať vplyv na základné práva

a slobody fyzických osôb (najmä na ich právo na ţivot, prípadne vlastnícke právo); t.j. na

práva, ktoré sa premietajú v konečnom dôsledku v práve kaţdého občana na priaznivé ţivotné

prostredie ( ).

Predmetom činnosti navrhovateľa je ochrana ţivotného prostredia. Ide o občianske

zdruţenie – právnickú osobu, zdruţujúce fyzické osoby, ktorých premisou je ochrana

subjektívnych verejných práv – práva na priaznivé ţivotné prostredie, ako aj ochrana

základných garantovaných práv; práva na ţivot a práva vlastniť majetok.

Občianske zdruţenie ako právnická osoba predstavuje subjekt, prostredníctvom

ktorého fyzické osoby uplatňujú svoje právo na priaznivé ţivotné prostredie.

Keďţe podľa názoru najvyššieho súdu navrhovateľ ako občianske zdruţenie je

mnoţinou – skupinou osôb, ktoré sa môţu cítiť byť dotknuté postupom správneho orgánu

podľa zákona EIA na svojich základných právach, najvyšší súd dospel k záveru, ţe

navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.

13

Potom ako najvyšší súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na

podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pristúpil

k posudzovaniu otázky, či došlo k zásahu v intenciách zakotvených v ustanovení § 250v

v ustanovení pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho

definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe ide o súdnu

ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú

rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra povaţuje za zásah nezákonný resp.

v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam

fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho

činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych

verejných práv (napr. porušenie práva na ţivot, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu

vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny

súd nemôţe zrušiť, môţe však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva

pokračoval a ak je to moţné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Cieľom ochrany podľa je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho

orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôţe brániť inými prostriedkami.

Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je

nezákonný zásah v ustanovení vymedzený:

Musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch a

- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,

- zásah nie je rozhodnutím,

- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim

vykonaný,

- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,

- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis,

- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom

dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

14

Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, ţe návrh nie je úspešný,

ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, ţe zásah je alebo bol nezákonný.

Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah

v ustanovení vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite

veci.

Najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je

nezákonný zásah vymedzený v ustanovení a dospel k záveru, ţe návrh

navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ v návrhu uvádza, ţe bol na svojich právach a právom chránených

záujmoch ukrátený nezákonným zásahom orgánu verejnej správy spočívajúcom v postupe

odporcu, ktorý určil zaujatú osobu D., A. ako odborne spôsobilú osobu na vypracovanie

odborného posudku. Toto tvrdenie však navrhovateľ nedoloţil ţiadnym relevantným

dôkazom a taktieţ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi procesom podľa zákona EIA

a tvrdením o zaujatosti spoločnosti D., A. Zaujatosť spoločnosti D., A. napokon zdôvodňoval

skutočnosťou, ţe Ing. J. T., C.. ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti

D., A. bol do 31. marca 2010 zároveň členom rady správcov Národného jadrového fondu na

vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a jadrovými

odpadmi. Navrhovateľ však taktieţ nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz o tom, ţe by uvedená

skutočnosť mohla mať vplyv na vypracovanie odborného posudku určenou odborne

spôsobilou osobou.

V doplnení návrhu dokonca navrhovateľ uviedol, ţe nemá pochybnosti o odbornosti

právnickej osoby, a teda ani jej zamestnancov a zástupcov na podanie odborného posudku.

Podľa § 36 ods. 1 zákona EIA odborný posudok k navrhovanej činnosti môţe

vypracovať iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená

príslušným orgánmi. Odborne spôsobilú osobu na vypracovanie odborného posudku pre účely

posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie môţe určiť iba príslušný orgán, ktorým je

v zmysle § 3 písm. h/ zákona EIA orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku

posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie, t.j. v danej veci odporca.

15

Zo zákona EIA teda nesporne vyplýva, ţe určenie odborne spôsobilej osoby pre účely

posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie je plne v kompetencii odporcu a je v súlade

s právnymi predpismi.

Z hľadiska posudzovania navrhovanej činnosti (projekt, stavba, prevádzka prípadne

iný zásah do ţivotného prostredia) najvyšší súd poznamenáva, ţe odborný posudok je len

jedným z podkladov na vypracovanie stanoviska. Odborný posudok je moţné prirovnať

k znaleckému posudku, keďţe jeho zmyslom je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých

posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti.

V záverečnom stanovisku sa podľa § 61 zákona EIA vyhodnocujú doručené

stanoviská verejnosti, ďalších subjektov zúčastnených na procese posudzovania a odborný

posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou.

V danej veci bola ako odborne spôsobilá osoba určená listom odporcu zo dňa

10. novembra 2009, č.k. 1277/2009-3.4/hp spoločnosť D., A., S. X., T.. Ide o právnickú

osobu, zapísanú v zozname odborne spôsobilých osôb pod č. 33/02-OPU-PO podľa vyhlášky

MŢP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely

posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie. Súčasťou poverenia na vypracovanie posudku

bola aj príloha listu, kde boli odporúčané odborne spôsobilé osoby na spoluprácu pri

vypracovaní posudku.

Odporca vo vyjadreniach uviedol, ţe pred výberom odborne spôsobilej osoby preveril

dostupné údaje na internetovej stránke Obchodného registra Slovenskej republiky, z ktorých

nie je zrejmá prepojenosť predstaviteľov spoločnosti D., A., S. X., T., S. E., A., B., prípadne

V., A., O., T.. Preto povaţoval spoločnosť D., A. za nestrannú a nezaujatú na vypracovanie

odborného posudku.

K rovnakému záveru dospel aj súd nahliadnutím do internetovej stránky Obchodného

registra Slovenskej republiky.

16

Podľa názoru najvyššieho súdu navrhovateľ nepreukázal, ţe by boli splnené

v ustanovení stanovené podmienky na podanie

návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa štátne orgány môţu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Určenie odborne spôsobilej osoby na vypracovanie odborného posudku bolo a je

v intenciách zákona EIA v kompetencii odporcu.

Podľa názoru súdu odporca pri určení odborne spôsobilej osoby postupoval v súlade

so zákonom EIA. Z tohto dôvodu navrhovateľ samotným určením odborne spôsobilej osoby

na vypracovanie odborného posudku podľa § 36 zákona EIA nemohol byť ukrátený na

svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch zásahom, ktorý sám o sebe nie

je nezákonný.

Preto podľa názoru súdu zo strany odporcu jeho postupom podľa zákona EIA nedošlo

k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi.

Je síce pravdou, ţe podľa § 64 zákona EIA sa na konanie podľa tohto zákona

nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konaní podľa § 59 ods. 2, avšak

najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ nevyuţil prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný

predpis. Vyuţitie týchto prostriedkov stanovuje ustanovenie § 250v ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy. Takýmto prostriedkom, ktorý upravuje osobitný predpis je podľa ustálenej

judikatúry všeobecných súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ) sťaţnosť v zmysle o sťaţnostiach v znení

a od 1.februára 2010 sťaţnosť podľa

o sťaţnostiach. Podľa judikatúry ústavného súdu fyzická alebo právnická osoba musí

vyčerpať právne prostriedky v súlade so zákonom, teda musí ich uplatniť v príslušných

lehotách a v súlade so zákonnými podmienkami na ich uplatnenie (pozri Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -40 zo dňa 16. decembra 2009).

17

Preto zdôvodnenie vyčerpania opravných prostriedkov skutočnosťou, ţe zákon EIA

neumoţňuje podanie námietky zo strany zainteresovanej verejnosti, tak ako to uviedol

navrhovateľ v podanom návrhu, povaţoval súd za právne irelevantné. Z návrhu potom

vyplýva, ţe navrhovateľ sťaţnosť nevyuţil na nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto

na jeho návrh je nutné v zmysle pozerať ako na predčasne podaný.

Zo zásady subsidiarity súdneho konania vyplýva, ţe správny orgán sa musí pred

súdnym konaním dozvedieť o tom, ţe existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako

nezákonný zásah, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťaţovateľa, t.j. mať moţnosť sám odstrániť

tento stav a dosiahnuť nápravu. V prípade ak by navrhovateľ podal sťaţnosť podľa zákona

o sťaţnostiach, o ktorej by rozhodovalo ministerstvo – odporca, toto by muselo reagovať

a vyporiadať sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa. Ak by došlo k ich akceptácii, prijať

nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, ţe v danej veci neboli

splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, postupujúc podľa § 250v ods. 4

návrh ako nedôvodný zamietol.

Keďţe navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov

konania ( ).

Najvyšší súd na záver poznamenáva, ţe navrhovateľ namietal postup v procese podľa

zákona EIA, ktorý súd s ohľadom na zistený skutkový stav nemohol posúdiť ako nezákonný

zásah v intenciách ustanovenia To však neznamená, ţe ak by sa ďalšie konanie

podľa zákona EIA javilo ako nezákonné, nemohol by sa navrhovateľ domáhať súdnej ochrany

svojich subjektívnych verejných práv a záujmov na nezávislom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

18

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská