Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 73 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (79)fce/361425.8848bf.pdf
PDF · 173.81 KB
No categories available
8Sžz/1/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 8Sžz/1/2010-80
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa : G. S., O. Z., so sídlom N.. S. č. X., P., B.,
korešpondenčná adresa V. X., P., B., zastúpený Mgr. M. H., advokátom, R. X., B., proti
odporcovi : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám Ľ. Štúra 1,
Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
podľa ustanovenia § 250v O.s.p. navrhovateľ ţiadal, aby súd zakázal odporcovi,
Ministerstvu ţivotného prostredia Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
395/2010 o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti – A. E. M. V. X. X., X.. S. – na
2
ţivotné prostredie, pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na priaznivé ţivotné
prostredie podľa ustanovenia § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné
prostredie a práva na prístup k spravodlivosti podľa článku 9 Dohovoru o prístupe
k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti
v záleţitostiach ţivotného prostredia a uloţil Ministerstvu ţivotného prostredia Slovenskej
republiky, aby do 5 dní odo dňa doručenia rozsudku obnovil stav pred nezákonným zásahom,
ktorý spočíva v určení spoločnosti D., A. za odborne spôsobilú osobu na podanie odborného
posudku podľa ustanovenia § 36 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné
prostredie. Navrhovateľ ţiadal, aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy
konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V návrhu navrhovateľ uviedol, ţe odporca na vypracovanie odborného posudku
k Správe o hodnotení navrhovanej činnosti pre posudzovanie vplyvov pre ţivotné prostredie
spoločnosti S. E., A. ,,A. E. M. V. X. X., X.. S.“, určil právnickú osobu, a to spoločnosť D.,
A., S. X., T., zastúpenú Ing. J. T., C..
Ďalej v návrhu navrhovateľ uviedol, ţe za nezákonný zásah povaţuje určenie zaujatej
osoby v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie. Zaujatá
osoba má vypracovať kľúčový posudok pre riadne zistenie skutkového stavu za účelom
spustenia prevádzky ďalších blokov jadrovej E. M.. Zásah povaţuje za zásah obzvlášť hrubej
intenzity, pretoţe zaujatosť osoby určenej na vypracovanie odborného posudku spočíva
v majetkovom prospechu pre túto osobu zo spustenia prevádzky blokov jadrovej E. M..
Dôvody pre vylúčenie určenej osoby spočívajú podľa názoru navrhovateľa v týchto
skutočnostiach:
1. ,,Jediným akcionárom spoločnosti D., A., ktorá je určená na vypracovanie odborného
posudku podľa ustanovenia § 36 zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie, je spoločnosť V., A.
2. Spoločnosť V., A., je jedným z hlavných dodávateľov v rámci realizácie navrhovanej
činnosti (spoločnosť V., A. by mala vyškoliť pre navrhovateľa navrhovanej činnosti,
spoločnosť S. E., A., nových zamestnancov pre A. E. M.).
3. Spoločnosť S. E., A., ktorá má v predmetnom procese o hodnotenie vplyvov na
ţivotné prostredie postavenie navrhovateľa, zadala spoločnosti G. (E.) E. pripraviť
3
„Zámer" podľa zákona č. 24/2006 Z. z. pre navrhovanú činnosť „A. E. M. V. X. x
440MW, X.. S. (ďalej len „zámer"). G. spracoval predkladaný zámer na základe dát z
predchádzajúcich environmentálnych štúdií vypracovaných pre povoľovaciu fázu A.
E. M.. V samotnom zámere je uvedené, ţe na vypracovanie zámeru boli pouţité
informácie aj z environmentálnej štúdie pre bloky X.. a X.. jadrovej E. M.,
vypracovanej V., A. v novembri 2004.
4. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti D., A. - Ing. J. T., C.. je
zároveň členom rady správcov Národného jadrového fondu. Národný jadrový fond je
štátny účelový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (§ 1 ods. 1 zákona č. 238/2006 Z. z. o
Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s
vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len
„zákon o jadrovom fonde"). Jedným zo zdrojov jadrového fondu sú finančné
prostriedky uhrádzané ako príspevky od drţiteľov povolenia na prevádzku jadrových
zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu, za kaţdý megawatt inštalovaného elektrického
výkonu a z predajnej ceny vyrobenej elektriny v jadrovom zariadení (§ 7 ods. 1 písm.
a/ zákona o jadrovom fonde)“.
Neoprávnenosť zásahu zdôvodnil navrhovateľ v návrhu nasledovne:
,,Protiprávnosť zásahu podľa názoru navrhovateľa spočíva v tom, ţe odporca ustanovil
ako osobu určenú na vypracovanie odborného posudku k navrhovanej činnosti osobu, u ktorej
moţno mať pochybnosti o jej nezaujatosti a to so zreteľom na pomer osoby určenej na
vypracovanie odborného posudku k veci - činnosti, ktorá je predmetom posudzovania.
Jediným vlastníkom akcií právnickej osoby určenej na vypracovanie odborného posudku
je totiţ právnická osoba, ktorá má na veci priamy majetkový záujem. Uvedené konanie
odporcu je preto podľa názoru navrhovateľa v rozpore s poţiadavkou zákonnosti
a základnými procesnými zásadami správneho konania. Osoba určená na vyhotovenie
odborného posudku podľa ustanovenia § 36 zákona č. 24/2006 Z. z. nielenţe musí byť osobou
nezaujatou, ale sa takou musí aj javiť. V súlade so zásadou ústavnej konformity, s princípmi
právneho a demokratického štátu vyznávajúceho spravodlivý proces a zásadou
predvídateľnosti konania orgánov štátnej správy nemoţno pripustiť taký výklad ustanovenia
4
§ 36 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý by umoţnil určenie zaujatej osoby na vypracovanie
kľúčového posudku pre predmetné konanie“.
Účinky zásahu vo vzťahu k navrhovateľovi zdôvodnil navrhovateľ v podanom návrhu
Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia – Aarhuským dohovorom, ktorý bol
publikovaný v zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 43/2006 Z.z.
V návrhu zdôvodnil vyčerpanie opravných prostriedkov skutočnosťou, ţe zákon
č. 24/2006 Z.z. neumoţňuje moţnosť podania námietky zaujatosti zo strany zainteresovanej
verejnosti.
Trvanie dôsledkov zásahu zdôvodnil v návrhu skutočnosťou, ţe ,,určenie osoby
poverenej vypracovaním odborného posudku podľa ustanovenia § 36 zákona č. 24/2006 Z. z.
stále trvá, trvajú aj následky, ktoré určenie osoby, u ktorej sú dôvodné pochybnosti o jej
nezaujatosti, na vypracovanie odborného posudku spôsobuje“.
Pokiaľ ide o dodrţanie lehoty na podanie návrhu, navrhovateľ uviedol,
ţe o pochybnostiach o nezaujatosti určenej osoby sa dozvedel aţ v období od 20. januá-
ra 2010. Vtedy navrhovateľ na stretnutí so zahraničnými kolegami zistil, ţe spoločnosť V., A.
je jediným akcionárom spoločnosti D., A. S ohľadom na to, povaţuje zákonnú podmienku
dodrţania 30 - dňovej lehoty na podanie návrhu za splnenú.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe návrh navrhovateľa na ochranu
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy povaţuje za zjavne neopodstatnený.
Preto navrhol, aby súd návrh zamietol. Uviedol, ţe k zásahu do práv a právom chránených
záujmov navrhovateľa, t.j. do jeho práva na priaznivé ţivotné prostredie nemohlo dôjsť,
keďţe ustanovenie § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. nezakladá samotné právo na priaznivé ţivotné
prostredie mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu ţivotného prostredia, ale len stav
umoţňujúci reálny výkon práv účastníka správneho konania, resp. zainteresovanej verejnosti
v procese podľa tohto zákona. Účasť verejnosti pri určovaní odborne spôsobilej osoby na
vypracovanie posudku odporca povaţuje za neoprávnený zásah do kompetencií orgánu štátnej
správy zodpovedného za proces posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie podľa zákona
5
č. 24/2006 Z.z. Uviedol, ţe takýmto postupom by nebola zabezpečená odbornosť, objektivita
a nestrannosť určenej odborne spôsobilej osoby na vypracovaní posudku. Vyslovil názor, ţe
,,zasahovanie verejnosti pri určovaní odborne spôsobilej osoby moţno chápať ako snahu
o úmyselné nezákonné ovplyvňovanie spracovateľa odborného posudku“. Pokiaľ navrhovateľ
odvodzuje svoje práva na základe Aarhuského dohovoru, v tejto súvislosti uviedol, ţe táto
medzinárodná zmluva nie je spôsobilá mať v slovenskom právnom poriadku priame účinky,
a to ani ako prameň práva Európskej únie, ani ako prameň medzinárodného práva verejného.
Odporca uviedol, ţe tvrdenie navrhovateľa, ţe určenie odborne spôsobilej osoby je
v rozpore s poţiadavkou zákonnosti a základnými procesnými zásadami správneho konania,
neobstojí. Proces posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie a určenie odborne spôsobilej
osoby sa nevykonáva podľa správneho poriadku. Odporca uviedol, ţe pri určovaní odborne
spôsobilej osoby boli dodrţané zásady uvedené podľa § 36 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z.
Vo vyjadrení odporca konštatoval:
,,Pri výbere odborne spôsobilej osoby MŢP SR preverilo dostupné údaje na
internetovej stránke obchodného registra Slovenskej republiky, z ktorých nie je zrejmá
prepojenosť predstaviteľov spoločností D., A., S. X., X. T., S. E., A., B. a prípadne V., A., O.
X., X. T..
Spoločnosť V., A., je odborná organizácia, ktorá sa postupom času stala dôleţitým
odborným garantom bezproblémového spúšťania jadrových blokov. Predsedníctvo vlády SSR
v roku 1983, na základe dobrých výsledkov výskumu a vývoja, poverilo V. vedeckým
vedením spúšťania československých jadrových elektrární. V tomto istom roku bolo
dobudované a začalo pracovať Rezortné školiace a výcvikové stredisko V. v T. pre prípravu
personálu jadrových elektrární a v roku 1984 bol uvedený do prevádzky plnorozsahový
trenaţér blokov V.X.“.
Ďalej namietal, ţe tvrdenie navrhovateľa o zaujatosti spoločnosti D., A. neobstojí,
keďţe podľa jeho názoru právnická osoba nemôţe byť zaujatá. Zaujatosť môţe prichádzať do
úvahy iba v prípade fyzických osôb.
Odporca uviedol, ţe určenie odborne spôsobilej osoby nepovaţuje za nezákonný zásah
orgánu verejnej správy proti navrhovateľovi. Určením odborne spôsobilej osoby nedošlo
k ukráteniu práv navrhovateľa, pričom navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť ako ďalší
zákonný predpoklad na podanie návrhu.
6
Navrhovateľ v podaní označenom ako doplnenie návrhu na ochranu pred nezákonným
zásahom uviedol, ţe predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti D., A. Ing. J.
T., C.. bol členom rady správcov Národného jadrového fondu. Aţ po upozornení
navrhovateľa na moţnú zaujatosť Ing. J. T., C.. sa tento ku dňu 31. marca 2010 vzdal funkcie
člena rady správcov Národného jadrového fondu. Navrhovateľ namietal výklad ustanovenia §
27 zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany odporcu. Ako mimovládna organizácia je nositeľom
procesných práv v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a v konaní o povoľovaní navrhovanej
činnosti, ale je zároveň nositeľom práva na priaznivé ţivotné prostredie. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. As 12/2006-111 zo dňa
29. marca 2007 a na nález českého Ústavného súdu zo dňa 10. júla 1997, sp. zn. III ÚS 70/97.
Vyjadrenie navrhovateľa k osobe určenej na podanie odborného posudku nie je moţné
povaţovať za neoprávnené zasahovanie do kompetencií odporcu. Aarhuský dohovor je
medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorá má prednosť pred zákonom a ako taká má
súčasne priame účinky.
V ďalšej časti doplnenia návrhu uviedol, ţe navrhovateľ nemá pochybnosti
o odbornosti právnickej osoby a teda ani jej zamestnancov a zástupcov na podanie odborného
posudku. Namieta však, ţe posudok má vypracovať osoba, u ktorej existujú zásadné
odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti pri podaní posudku.
Navrhovateľ nespochybňuje právomoc odporcu na určenie odborne spôsobilej osoby
na podanie odborného posudku. Spochybňuje zákonnosť postupu odporcu. Navrhovateľ
uviedol, ţe odporca určením zaujatej osoby spôsobil takú vadu konania, ktorá znamená
nezistenie skutočného stavu s moţným následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nesúhlasí s námietkou odporcu uvedenou v jeho
vyjadrení, ţe zaujatosť neprichádza do úvahy u právnickej osoby, ale len u osoby fyzickej.
Podľa názoru navrhovateľa, odporca si nesprávne vysvetľuje pojem ,,zaujatosť pre pomer
k veci“.
Odporca sa k doplneniu odôvodnenia návrhu navrhovateľa písomne vyjadril, pričom
opätovne uviedol, ţe navrhovateľ nepreukázal zákonné podmienky pre podanie návrhu podľa
7
ustanovenia § 250v O.s.p. Ţiadal, aby súd pre jeho neopodstatnenosť predmetný návrh
odmietol.
Odporca vo vyjadrení opätovne zdôraznil, ţe pri určovaní odborne spôsobilej osoby
postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol
v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 11. marca 2010.
S ohľadom na organizačné zmeny týkajúce sa odporcu, najvyšší súd doţiadaním
zisťoval, či odporca zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.
Z odpovede odporcu zo dňa 02. decembra 2010 vyplýva, ţe zotrváva na podanom
vyjadrení k návrhu zo dňa 11. marca 2010 (č. záznamu X., X..X.) ako aj na vyjadrení
k doplnenému návrhu zo dňa 03. júna 2010 (č. záznamu X., X..X.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu
navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v
O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil podľa
§ 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie na deň 27. januára 2011.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, ţe trvá na skutočnostiach, ktoré
sú uvedené v podanom návrhu zo dňa 15. februára 2010 a jeho doplnení zo dňa 7. mája 2010.
Opätovne zdôraznil, ţe odporca určil za odborne spôsobilú osobu, ktorá mala byť vylúčená.
Navrhovateľ chcel podaným návrhom dosiahnuť stav, aby zo strany odporcu bola určená iná
odborne spôsobilá osoba podľa § 36 zákona EIA. S odporcom mal korešpondenciu podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Výberom konkrétnej odborne spôsobilej osoby
sa nezaoberal, lebo podľa zákona EIA to patrí do pôsobnosti odporcu, v prípade úspechu
ţiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, ţe v plnom rozsahu zotrváva
na písomných vyjadreniach. Zdôraznila, ţe odporca pri výbere odborne spôsobilej osoby
postupoval dôsledne podľa zákona EIA a dodrţal všetky kritéria, ktoré sú v tomto zákone
stanovené. Zákon EIA nestanovuje ţiadny spôsob, akým sa má postupovať pri preverovaní
vybranej odborne spôsobilej osoby. Zákona EIA obsahuje iba negatívne vymedzenie, ktoré
je ustanovené v ustanovení § 13. Zdôraznila, ţe odborný posudok je iba jedným
8
z dokumentov, ktoré sa posudzujú neskôr pri vypracovaní stanoviska. Uviedla, ţe Aarhurský
dohovor je medzinárodnou zmluvou zmiešaného typu. Nestotoţnila sa s názorom
navrhovateľa o jeho priamom účinku, najmä pokiaľ ide o čl. 6 a 9. Ďalej uviedla, ţe podaný
návrh nespĺňa kritéria zásahu, ktoré sú stanovené v občianskom súdnom poriadku. Podľa
právnej zástupkyne odporcu nejde o nezákonný zásah, preto navrhla, aby súd návrh zamietol.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. januára 2011.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika
zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu
je aj správne súdnictvo.
Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany
správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány
verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo
ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo
k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby fyzická alebo právnická
osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného
a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého
úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich
kontroly nezávislou súdnou mocou.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje
podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích
správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
9
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je
poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku
bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo
hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, ţe súd vyslovením povinnosti odporcu
nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred
zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol
protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na
rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých
druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy podľa § 250v O.s.p., keďţe v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, ţe na
konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane,
ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval podaný návrh na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy z hľadiska procesného, t.j. či navrhovateľ bol
aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu podľa § 250v O.s.p. V prípade návrhu
podľa § 250v O.s.p. musia byť splnené všeobecné podmienky na strane účastníkov konania,
t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania, procesná spôsobilosť a ďalej podľa cit. ustanovenia
musí byť tieţ splnená povinnosť tvrdenia navrhovateľa, ţe bol priamo ukrátený na svojich
právach nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.
Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetného návrhu
z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (ďalej len ,,Aarhuský dohovor“) a súčasne
aj v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 124 dňa 17. mája 2005, str. 1 aţ 3. Odporca
k tvrdeniu navrhovateľa o priamom účinku Aarhuského dohovoru zaujal názor, ţe ide
o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo aj korešponduje napr.
s textom čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. V rámci tejto argumentácie odporca ďalej
10
poukázal na vnútroštátnu doloţku prednosti (povinná príloha medzinárodnej zmluvy, podľa
ktorej vo vnútroštátnom procese rozhodovania Národná rada Slovenskej republiky určuje
druh medzinárodnej zmluvy), ktorá uvádza, ţe Aarhuský dohovor neobsahuje priamu úpravu
práv a povinností fyzických a právnických osôb.
Podľa názoru súdu v danej veci nemoţno odvodzovať aktívnu legitimáciu
navrhovateľa na podanie návrhu od čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keďţe nejde o súdne
preskúmavanie úkonu verejnej moci spočívajúceho vo vydaní rozhodnutia, ale o návrh na
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Preto sa súd v tejto veci
nezaoberal otázkou, či má alebo nemá Aarhuský dohovor priamy účinok v právnom poriadku
Slovenskej republiky. Najvyšší súd poznamenáva, ţe sa iný senát najvyššieho súdu obrátil na
Súdny dvor EÚ dňa 22. júna 2009 vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sţp/41/2009
s prejudicionálnymi otázkami ohľadne priameho účinku Aarhuského dohovoru. Súdny dvor
EÚ v tejto veci doposiaľ nerozhodol.
Na druhej strane dospel najvyšší súd k záveru, ţe je nesporné tvrdenie navrhovateľa,
ţe je občianskym zdruţením zaloţeným za účelom podpory ochrany ţivotného prostredia.
Jedným zo základných práv a slobôd, ktoré garantuje nielen Ústava Slovenskej
republiky (čl. 29 ods. 1), ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 11 ods. 1),
je právo sa slobodne zdruţovať. Sloboda zdruţovania je v Slovenskej republike predmetom
úpravy zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Najčastejšou organizačno – právnou formou, v ktorej sa právo a sloboda zdruţovania v praxi
realizuje, je občianske zdruţenie.
Právny poriadok priznáva určité práva a povinnosti nielen fyzickým osobám, ale aj
spoločenským útvarom, ktoré vzniknú v súlade s právom.
V ustanovení § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, ţe spôsobilosť mať
práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:
a) zdruţenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové zdruţenia majetku,
11
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Zdruţenia fyzických alebo právnických osôb predstavujú najmä:
- obchodné spoločnosti a druţstvá,
- spoločné podniky,
- politické strany a hnutia,
- cirkevné a náboţenské zdruţenia,
- občianske zdruţenia a iné zdruţenia,
- záujmové zdruţenia právnických osôb.
Úprava subsumovaná v ustanovení § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je právnym
podkladom pre vznik zdruţenia. Právne úpravy vzniku jednotlivých zdruţení sú obsiahnuté
v ďalších zákonoch.
Právna úprava občianskych zdruţení vyplýva zo zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní
občanov v znení neskorších predpisov. Občianske zdruţenie je právnickou osobou. Jej členmi
sú fyzické osoby (môţu byť aj osoby právnické).
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha ochrany subjektívnych práv pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (konanie ,,Environmental Impact Assessment“, ďalej len ,,zákon
EIA“).
Účelom posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie podľa § 2 zákona EIA je najmä
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ţivotného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov,
so zreteľom na podporu trvalo udrţateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť
priame a nepriame vplyvy na ţivotné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody
návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo
zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie ţivotného prostredia, získať objektívny odborný
12
podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov.
Zákon EIA upravuje účasť zainteresovanej verejnosti, ktorá má záujem alebo môţe
mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania v ustanoveniach § 24 aţ 27.
Na konanie podľa zákona EIA sa v zmysle ustanovenia § 64 nevzťahuje zákon
o správnom konaní okrem konaní podľa § 59 ods. 2.
V predmetnej veci ide nesporne o postup podľa zákona EIA v súvislosti
s navrhovanou činnosťou – A. E. M. V. X. X., X.. S..
S ohľadom na charakter stavby nemoţno preto podľa názoru súdu vo všeobecnosti
vylúčiť, ţe by jednotlivé úkony podľa zákona EIA nemohli mať vplyv na základné práva
a slobody fyzických osôb (najmä na ich právo na ţivot, prípadne vlastnícke právo); t.j. na
práva, ktoré sa premietajú v konečnom dôsledku v práve kaţdého občana na priaznivé ţivotné
Predmetom činnosti navrhovateľa je ochrana ţivotného prostredia. Ide o občianske
zdruţenie – právnickú osobu, zdruţujúce fyzické osoby, ktorých premisou je ochrana
subjektívnych verejných práv – práva na priaznivé ţivotné prostredie, ako aj ochrana
základných ústavou garantovaných práv; práva na ţivot a práva vlastniť majetok.
Občianske zdruţenie ako právnická osoba predstavuje subjekt, prostredníctvom
ktorého fyzické osoby uplatňujú svoje právo na priaznivé ţivotné prostredie.
Keďţe podľa názoru najvyššieho súdu navrhovateľ ako občianske zdruţenie je
mnoţinou – skupinou osôb, ktoré sa môţu cítiť byť dotknuté postupom správneho orgánu
podľa zákona EIA na svojich základných právach, najvyšší súd dospel k záveru, ţe
navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy.
13
Potom ako najvyšší súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na
podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pristúpil
k posudzovaniu otázky, či došlo k zásahu v intenciách zakotvených v ustanovení § 250v
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho
definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe ide o súdnu
ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú
rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra povaţuje za zásah nezákonný resp.
v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam
fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho
činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych
verejných práv (napr. porušenie práva na ţivot, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu
vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny
súd nemôţe zrušiť, môţe však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva
pokračoval a ak je to moţné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho
orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôţe brániť inými prostriedkami.
Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je
nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený:
Musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch a
- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,
- zásah nie je rozhodnutím,
- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim
vykonaný,
- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,
- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis,
- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
14
Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, ţe návrh nie je úspešný,
ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, ţe zásah je alebo bol nezákonný.
Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah
v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite
veci.
Najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je
nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, ţe návrh
navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, ţe bol na svojich právach a právom chránených
záujmoch ukrátený nezákonným zásahom orgánu verejnej správy spočívajúcom v postupe
odporcu, ktorý určil zaujatú osobu D., A. ako odborne spôsobilú osobu na vypracovanie
odborného posudku. Toto tvrdenie však navrhovateľ nedoloţil ţiadnym relevantným
dôkazom a taktieţ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi procesom podľa zákona EIA
a tvrdením o zaujatosti spoločnosti D., A. Zaujatosť spoločnosti D., A. napokon zdôvodňoval
skutočnosťou, ţe Ing. J. T., C.. ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti
D., A. bol do 31. marca 2010 zároveň členom rady správcov Národného jadrového fondu na
vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a jadrovými
odpadmi. Navrhovateľ však taktieţ nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz o tom, ţe by uvedená
skutočnosť mohla mať vplyv na vypracovanie odborného posudku určenou odborne
spôsobilou osobou.
V doplnení návrhu dokonca navrhovateľ uviedol, ţe nemá pochybnosti o odbornosti
právnickej osoby, a teda ani jej zamestnancov a zástupcov na podanie odborného posudku.
Podľa § 36 ods. 1 zákona EIA odborný posudok k navrhovanej činnosti môţe
vypracovať iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená
príslušným orgánmi. Odborne spôsobilú osobu na vypracovanie odborného posudku pre účely
posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie môţe určiť iba príslušný orgán, ktorým je
v zmysle § 3 písm. h/ zákona EIA orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku
posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie, t.j. v danej veci odporca.
15
Zo zákona EIA teda nesporne vyplýva, ţe určenie odborne spôsobilej osoby pre účely
posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie je plne v kompetencii odporcu a je v súlade
s právnymi predpismi.
Z hľadiska posudzovania navrhovanej činnosti (projekt, stavba, prevádzka prípadne
iný zásah do ţivotného prostredia) najvyšší súd poznamenáva, ţe odborný posudok je len
jedným z podkladov na vypracovanie stanoviska. Odborný posudok je moţné prirovnať
k znaleckému posudku, keďţe jeho zmyslom je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých
posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti.
V záverečnom stanovisku sa podľa § 61 zákona EIA vyhodnocujú doručené
stanoviská verejnosti, ďalších subjektov zúčastnených na procese posudzovania a odborný
posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou.
V danej veci bola ako odborne spôsobilá osoba určená listom odporcu zo dňa
10. novembra 2009, č.k. 1277/2009-3.4/hp spoločnosť D., A., S. X., T.. Ide o právnickú
osobu, zapísanú v zozname odborne spôsobilých osôb pod č. 33/02-OPU-PO podľa vyhlášky
MŢP SR č. 113/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely
posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie. Súčasťou poverenia na vypracovanie posudku
bola aj príloha listu, kde boli odporúčané odborne spôsobilé osoby na spoluprácu pri
vypracovaní posudku.
Odporca vo vyjadreniach uviedol, ţe pred výberom odborne spôsobilej osoby preveril
dostupné údaje na internetovej stránke Obchodného registra Slovenskej republiky, z ktorých
nie je zrejmá prepojenosť predstaviteľov spoločnosti D., A., S. X., T., S. E., A., B., prípadne
V., A., O., T.. Preto povaţoval spoločnosť D., A. za nestrannú a nezaujatú na vypracovanie
odborného posudku.
K rovnakému záveru dospel aj súd nahliadnutím do internetovej stránky Obchodného
registra Slovenskej republiky.
16
Podľa názoru najvyššieho súdu navrhovateľ nepreukázal, ţe by boli splnené
Občianskym súdnym poriadkom v ustanovení § 250v stanovené podmienky na podanie
návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Určenie odborne spôsobilej osoby na vypracovanie odborného posudku bolo a je
v intenciách zákona EIA v kompetencii odporcu.
Podľa názoru súdu odporca pri určení odborne spôsobilej osoby postupoval v súlade
so zákonom EIA. Z tohto dôvodu navrhovateľ samotným určením odborne spôsobilej osoby
na vypracovanie odborného posudku podľa § 36 zákona EIA nemohol byť ukrátený na
svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch zásahom, ktorý sám o sebe nie
je nezákonný.
Preto podľa názoru súdu zo strany odporcu jeho postupom podľa zákona EIA nedošlo
k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi.
Je síce pravdou, ţe podľa § 64 zákona EIA sa na konanie podľa tohto zákona
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konaní podľa § 59 ods. 2, avšak
najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ nevyuţil prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný
predpis. Vyuţitie týchto prostriedkov stanovuje ustanovenie § 250v ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy. Takýmto prostriedkom, ktorý upravuje osobitný predpis je podľa ustálenej
judikatúry všeobecných súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sţz/1/2009) sťaţnosť v zmysle § 3 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťaţnostiach v znení
zákona č. 164/2008 Z.z. a od 1.februára 2010 sťaţnosť podľa § 3 zákona č. 9/2010 Z.z.
o sťaţnostiach. Podľa judikatúry ústavného súdu fyzická alebo právnická osoba musí
vyčerpať právne prostriedky v súlade so zákonom, teda musí ich uplatniť v príslušných
lehotách a v súlade so zákonnými podmienkami na ich uplatnenie (pozri Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 428/09-40 zo dňa 16. decembra 2009).
17
Preto zdôvodnenie vyčerpania opravných prostriedkov skutočnosťou, ţe zákon EIA
neumoţňuje podanie námietky zo strany zainteresovanej verejnosti, tak ako to uviedol
navrhovateľ v podanom návrhu, povaţoval súd za právne irelevantné. Z návrhu potom
vyplýva, ţe navrhovateľ sťaţnosť nevyuţil na nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto
na jeho návrh je nutné v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. pozerať ako na predčasne podaný.
Zo zásady subsidiarity súdneho konania vyplýva, ţe správny orgán sa musí pred
súdnym konaním dozvedieť o tom, ţe existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako
nezákonný zásah, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťaţovateľa, t.j. mať moţnosť sám odstrániť
tento stav a dosiahnuť nápravu. V prípade ak by navrhovateľ podal sťaţnosť podľa zákona
o sťaţnostiach, o ktorej by rozhodovalo ministerstvo – odporca, toto by muselo reagovať
a vyporiadať sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa. Ak by došlo k ich akceptácii, prijať
nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, ţe v danej veci neboli
splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, postupujúc podľa § 250v ods. 4
O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol.
Keďţe navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov
konania (§ 250v ods. 5 O.s.p.).
Najvyšší súd na záver poznamenáva, ţe navrhovateľ namietal postup v procese podľa
zákona EIA, ktorý súd s ohľadom na zistený skutkový stav nemohol posúdiť ako nezákonný
zásah v intenciách ustanovenia § 250v O.s.p. To však neznamená, ţe ak by sa ďalšie konanie
podľa zákona EIA javilo ako nezákonné, nemohol by sa navrhovateľ domáhať súdnej ochrany
svojich subjektívnych verejných práv a záujmov na nezávislom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
18
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská