Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)548/380697.983a9b.pdf
PDF · 206.98 KB
No categories available
8Sžnč/6/2011
Najvyšší súd 8Sžnč/6/2011-22
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: D., s.r.o., so sídlom
T.X., K., IČO: X., proti odporcovi: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa
29.6.2011 domáhal voči odporcovi (do dňa 30.6.2010 Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky, účinnosťou zák. č. 37/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov, premenované na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky) uloženia povinnosti konať a v konaní č. MŠSR – 3604/2010 uzavrieť
s navrhovateľom ako prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov. Zároveň
žiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania.
V návrhu uviedol, že odporca podľa § 7 ods. 7 zák. č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre
výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o stimuloch“),
v súlade s § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správny poriadok“) na základe žiadosti
navrhovateľa, rozhodnutím č. MŠ SR-3604/2010-11 zo dňa 9.6.2010 schválil poskytnutie
stimulov na podporu základného výskumu formou projektu „Výskum a vývoj materiálov
na báze recyklovaných celulózových surovín aplikovateľných pri výstavbe nízko-
energetických domov“ formou dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu
základného výskumu podľa § 3 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. o stimuloch vo výške 1 987 142,00
€ a úľavy na dani z príjmu vo výške 0 €, z toho alokovaná výška stimulov:
v roku 2010 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 107 497,00 €, úľava na dani 0 €
v roku 2011 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 1 165 332,00 €, úľava na dani 0 €
v roku 2012 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 423 128,00 €, úľava na dani 0 €
v roku 2013 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 291 185,00 €, úľava na dani 0 €.
Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o stimuloch, najmä § 7 ods. 12, podľa
ktorého ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí
stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia
stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10, mal navrhovateľ za to, že odporca má povinnosť konať
a nekoná, a teda jeho nečinnosť je nezákonná a protiprávna.
Na výzvu súdu navrhovateľ v podaní zo dňa 22.7.2011, doručenom dňa 27.7.2011
uviedol, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy,
keďže vzhľadom na odmietavý postoj odporcu považoval akékoľvek prostriedky na
odvrátenie nečinnosti len za čisto formálne a ich použitie bezvýsledné.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.7.2011, doručenom dňa 4.8.2011, žiadal
návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na to, že rozhodnutie č. MŠ SR-3604/2010-11 zo dňa 9.6.2010 obsahuje
podľa § 8 písm. c/ zák. o stimuloch 11 podmienok, za ktorých boli stimuly schválené, pričom
najmä poukázal na bod 6 výroku predmetného rozhodnutia, ktorý uvádza, že maximálna doba
riešenia projektu základného výskumu v súlade s § 4 ods. 6 zák. o stimuloch je 3 roky.
Začiatok riešenia projektu sa stanoví, na základe možnosti schváleného rozpočtu kapitoly
ministerstva v rokoch 2010 a 2011, v zmluve (zmluva o budúcej zmluve), ktorú ministerstvo
uzatvorí s prijímateľom stimulov podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch s najneskorším možným
odkladom začiatku riešenia projektu do 1.7.2011. Po uplynutí tohto termínu v nadväznosti
na § 3 ods. 7 zák. o stimuloch a možnosti rozpočtu kapitoly ministerstva rozhodnutie nie je
vykonateľné.
Odporca uviedol, že navrhovateľ s podmienkami v rozhodnutí stanovenými súhlasil,
čo dokazuje aj skutočnosť, že sa vzdal práva na odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Odporca
neuzatvoril s navrhovateľom písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zák.
o stimuloch, ktorá skutočnosť bola spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov
v rozpočte odporcu. Odporca by sa uzatvorením zmluvy o poskytnutí stimulov vedome
vystavil situácii, keď by nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky, a konal by tak aj
v rozpore s § 19 ods. 5 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ nemá právny nárok na poskytnutie
stimulov, čo uvádza aj § 3 ods. 7 zák. o stimuloch.
Záverom odporca uviedol, že uzavretie zmluvy o poskytnutí stimulov na základe
vydaného rozhodnutia nie je správnym konaním, ale súkromnoprávnym prejavom vôle
účastníka súkromnoprávneho vzťahu. To znamená, že pri uzavretí zmluvy o poskytnutí
stimulov odporca nevystupuje ako orgán verejnej správy, ale ako rovnocenný účastník
vo vzťahu k navrhovateľovi. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nemožno
domáhať uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu, ale len uloženia povinnosti vydať rozhodnutie,
domáhať sa uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu možno len žalobou na splnenie povinnosti
podľa § 80 písm. b/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“).
Podľa § 244 ods. 4 O. s. p. súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na
uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich
rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
Podľa § 250t ods.1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu
boli predložené, bez existencie vážneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Vážnym
dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná
prekážka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môže spočívať v jeho opomenutí vykonať
predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že
namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez
vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise).
Najvyšší súd ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O. s. p. preskúmal
návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj administratívny spis
odporcu, pričom sa prvotne zaoberal otázkou, či požiadavky formulovanej v petite, t. j.
uloženia povinnosti uzavrieť s navrhovateľom ako prijímateľom stimulov písomnú zmluvu
o poskytnutí stimulov, sa možno domáhať v konaní proti nečinnosti v rámci správneho
súdnictva.
Podľa § 1 ods. 1 zák. o stimuloch, tento zákon upravuje podmienky poskytovania
stimulov pre výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť
úroveň výskumu a vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre
výskum a vývoj a kontrole ich použitia.
Podľa § 1 ods. 2 zák. o stimuloch, tento zákon je schémou štátnej pomoci podľa
osobitného predpisu (nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií
pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné
nariadenie o skupinových výnimkách).
Podľa čl. 2 bod 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií
pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné
nariadenie o skupinových výnimkách) schéma pomoci znamená každý predpis, na základe
ktorého možno, bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť
individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným
spôsobom a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný
projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neobmedzenú dobu a v neobme-
dzenej výške.
Podľa § 3 ods. 1 zák. o stimuloch stimuly sú
a) dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na
1. podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu alebo experimentálneho
vývoja alebo
2. vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu, alebo
3. zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva, alebo
4. dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a
b) úľava na dani z príjmu podľa osobitného predpisu na základe rozhodnutia
o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7 alebo 8 alebo 10.
Podľa § 3 ods. 2 zák. o stimuloch, stimuly sa poskytujú na základe písomnej žiadosti
o stimuly podľa § 6.
Podľa § 3 ods. 3 zák. o stimuloch, stimuly podľa odseku 1 sa poskytujú na základe
rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7, 8 alebo 10.
Podľa § 3 ods. 4 zák. o stimuloch, poskytovateľom stimulov je
a) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"), ak
ide o stimuly podľa odseku 1 písm. a/,
b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií")
prostredníctvom vecne a miestne príslušného správcu dane, ak ide o stimuly podľa odseku 1
písm. b/.
Podľa § 3 ods. 5 zák. o stimuloch, žiadateľom o stimuly môže byť
a) mikropodnikateľ,
b) malý podnikateľ,
c) stredný podnikateľ, ktorým je právnická osoba s priemerným prepočítaným počtom
zamestnancov nepresahujúcim 250 a zároveň s obratom za kalendárny rok alebo hospodársky
rok nepresahujúcim 50 mil. eur alebo s čistou hodnotou majetku vykázanou v súvahe
nepresahujúcou 43 mil. eur,
d) veľký podnikateľ, ktorým je právnická osoba s priemerným prepočítaným počtom
zamestnancov vyšším ako 250 a zároveň s obratom za kalendárny rok alebo hospodársky rok
vyšším ako 50 mil. eur alebo s čistou hodnotou majetku vykázanou v súvahe vyššou ako
43 mil. eur.
Podľa § 3 ods. 6 zák. o stimuloch, žiadateľ o stimuly podľa odseku 5 sa stáva
prijímateľom stimulov na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7
ods. 7 alebo 8 alebo 10.
Podľa § 3 ods. 7 zák. o stimuloch, na poskytnutie stimulov nie je právny nárok.
Podľa § 7 ods. 1 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva posúdi úplnosť žiadosti
o stimuly a zabezpečí dva odborné posudky, zamerané na posúdenie splnenia podmienok
podľa § 4, vypracované slovenskými alebo zahraničným odborníkmi do troch mesiacov od
doručenia žiadosti o stimuly.
Podľa § 7 ods. 7 zák. o stimuloch, na základe kladného komplexného hodnotenia
žiadosti o stimuly ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov,
ak výška stimulov nepresiahne sumu dva milióny eur. Ak je výška stimulov viac ako dva
milióny eur, ministerstvo školstva predloží návrh na poskytnutie stimulov vláde na
schválenie.
Podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom
stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ do 30 dní od
vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10.
Podľa § 13 zák. o stimuloch, metodický postup pre prípravu, spracovanie,
predkladanie, hodnotenie obsahu žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania a obsah zmluvy,
kontrolu priebehu a realizácie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte, na
ktorý boli poskytnuté stimuly, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo školstva.
Podľa § 3 výnosu ministerstva školstva Slovenskej republiky č. CD-2009-
-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj o poskytnutí stimulov, zmluva
o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zákona obsahuje
a) identifikačné údaje zmluvných strán,
b) meno a priezvisko štatutárneho orgánu zmluvných strán alebo členov štatutárneho orgánu
zmluvných strán,
c) bankové spojenie žiadateľa,
d) účel, druh, sumu a dobu použitia stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona,
e) účel, druh, predpokladanú sumu a dobu použitia stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona,
f) podmienky použitia poskytnutých stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona,
g) spôsob a čas kontroly plnenia záväzkov zmluvných strán,
h) termín predloženia písomnej správy o stave priebežného plnenia cieľov žiadosti o stimuly
podľa § 6 zákona,
i) termín predloženia písomnej správy o stave splnenia cieľov žiadosti o stimuly podľa § 6
zákona,
j) termín predloženia písomnej informácie o stave plnenia povinností žiadateľa podľa § 9
ods. 1 až 3 zákona,
k) úprava práv k výsledku riešenia projektu,
l) úprava práv k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam zaobstaraným z poskytnutej dotácie,
m) spôsob využitia výsledkov riešenia projektu,
n) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
o) dátum a podpisy štatutárnych orgánov zmluvných strán
p) ďalšie potrebné ustanovenia.
Z uvedeného možno vyvodiť, že zmluvu v zmysle § 7 ods. 12 zák. o stimuloch
je potrebné považovať za zmluvu, dojednanú v rámci výkonu verenej správy, v rámci správy
vedy a výskumu, tzv. verejnú alebo verejnoprávnu zmluvu. V činnosti správneho orgánu
sa síce nejedná o autoritatívne rozhodovanie ako pri vydávaní rozhodnutia o schválení
poskytnutia stimulov, ale zmluva je uzatváraná v rámci pôsobnosti orgánu štátnej správy pri
poskytovaní stimulov ako dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu pre výskum. Zmluvou
sa mali založiť práva a povinnosti navrhovateľa v oblasti verejného práva.
Zmluvná voľnosť účastníkov právneho úkonu – zmluvy je prakticky vylúčená,
náležitosti zmluvy vyplývajú zo všeobecne záväzného právneho predpisu – výnosu, vydaného
ministerstvom školstva, a podmienky uzatvorenia zmluvy, a teda aj poskytnutia stimulov,
vyplývajú z individuálneho správneho aktu vopred vydaného v správnom konaní, pričom
na použitie poskytnutých prostriedkov, kontrolu ich použitia a ich vymáhanie sa vzťahujú
osobitné predpisy. Obsah zmluvy o poskytnutí stimulov (na rozdiel od súkromnoprávnych
zmlúv, pri ktorých úprave prevládajú dispozitívne ustanovenia) nie je možné modifikovať
dohodou zmluvných strán, nakoľko ustanovenia zák. o stimuloch a výnosu ministerstva
školstva č. CD-2009-23752/12736-1:11 ako predpisov práva verejného predstavujú úpravu
výlučne kogentnú.
Na konanie podľa zák. o stimuloch sa vzťahuje Správny poriadok, a teda aj na
rozhodnutie vydané podľa zák. o stimuloch je potreba primerane aplikovať Správny poriadok,
toto rozhodnutie je schopné spôsobiť ním zamýšľané účinky. Vydaním rozhodnutia
o schválení stimulov pre navrhovateľa sa nárok na poskytnutie stimulov pretransformoval
na také právo, ochrany ktorého je možné sa domáhať.
Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Postup, ktorého sa navrhovateľ domáha, smeruje k uzatvoreniu zmluvy v oblasti
verejného práva, poskytnutia dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu (v oblasti štátnej
pomoci). Obsah tejto zmluvy vyplýva tak z rozhodnutia odporcu č. č. MŠ SR-3604/2010-11
zo dňa 9.6.2010 ako aj z právnych predpisov, upravujúcich poskytovanie štátnej pomoci
a jej kontrolu (zák. o stimuloch, nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých
druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy
(Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nejde o vec vymedzenú
Hoci ustanovenia konania proti nečinnosti podľa § 250t ods. 1 O. s. p. s uvedený
postup neupravujú (cit. konať a rozhodnúť) a slovenský právny poriadok osobitnú úpravu
týkajúcu sa zmlúv upravujúcich práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti
verejného práva neobsahuje, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na § 244 ods. 4 O. s. p.
(cit. uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy), zásadu materiálneho právneho štátu
(čl. 1 Ústavy SR) a predchádzanie denegatio iustitiae, dospel k záveru, že uloženia povinnosti
uzavrieť zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch sa možno domáhať
v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie iného senátu sp. zn.
2Sžnč/3/2011 zo dňa 13.7.2011, ktorý za obdobného skutkového stavu ako v prejednávanej
veci vydal meritórne rozhodnutie.
Ďalšou podmienkou prípustnosti návrhu podľa § 250t ods. 1 O. s. p., ktorou sa súd
zaoberal, bolo vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 22.7.2011, doručeného súdu dňa 27.7.2011
je zrejmé, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy.
Navrhovateľ považoval použitie prostriedkov na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej
správy, vzhľadom na odmietavý postoj odporcu, za bezvýsledné a formálne, v ďalšom však
neuviedol, na základe akých skutočností tento záver vyvodil.
Navrhovateľ vyvodzoval povinnosť odporcu konať zo zák. o stimuloch, ktorý však
špeciálnu úpravu prostriedkov pre odstránenie nečinnosti neobsahuje.
Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni
práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte uznesenia len „zák. o prokuratúre“), prokuratúra chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 3 ods. 2 zák. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti,
na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná
využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila
dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb a štátu.
10 8Sžnč/6/2011
Podľa § 20 ods. 1 zák. o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 21 ods. 2 zák. o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy, sú:
a) protest prokurátora,
b) upozornenie prokurátora,
c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.
Podľa § 28 ods. 1 zák. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej
správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri
vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.
Správny súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy splnenie podmienky
podľa § 250t ods. 1 O. s. p. posudzuje individuálne podľa okolností konkrétnej veci
rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej
ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou
orgánu verejnej správy. Za efektívny prostriedok nápravy možno považovať taký, ktorý
je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia.
Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi,
v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (v zmysle ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva o. i. vo veciach Feldek. v. Slovensko. zo dňa
15.6.2000, Vernillo. v. Francúzsko., 20.2.1991, Johnston and others v. Írsko, 18.12.1986, Van
Droogenbroeck v. Belgicko, 24.6.1982).
V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov
nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať, v prípade ich využitia zo strany osoby
dotknutej nečinnosťou správneho orgánu, naplnenie uvedeného účelu aj bez potreby
ingerencie zo strany súdnej moci (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2011
zo dňa 7.7.2011). Navrhovateľ nepochybne môže využiť dostupné právne prostriedky,
o ktorých rozhodovanie je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi
11 8Sžnč/6/2011
možnosť bezprostredného dosiahnutia nápravy vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho
orgánu ako je súd. To však nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy
prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práv a právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb, aj keď nedisponujú právomocami zaručujúcimi možnosť
bezprostredného zabezpečenia nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky umožňujúce
uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo vzťahu
k namietanej nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý, s prihliadnutím na okolnosti
daného prípadu, umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany
(III. ÚS 317/04), pričom z rozhodovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že upozornenie
prokurátora (podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 28 ods. 1 zák. o prokuratúre) možno považovať
za takýto efektívny prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy
(III. ÚS 317/04, III. ÚS 78/2010 a IV. ÚS 144/2011).
Na základe uvedeného Najvyššiemu súdu SR neostalo iné, ako návrh pre nevyčerpanie
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v súlade s § 250t ods. 4 O. s. p. ako
neprípustný zamietnuť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu, pretože jeho návrhu nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7
O. s. p.).
V Bratislave 12. októbra 2011
JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská