Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžnč/6/2011

Najvyšší súd -22

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: D., s.r.o., so sídlom

T.X., K., IČO: X., proti odporcovi: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa

29.6.2011 domáhal voči odporcovi (do dňa 30.6.2010 Ministerstvo školstva Slovenskej

republiky, účinnosťou ktorým sa mení a dopĺňa

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov, premenované na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej

republiky) uloženia povinnosti konať a v konaní č. MŠSR – 3604/2010 uzavrieť

s navrhovateľom ako prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov. Zároveň

žiadal zaviazať odporcu k náhrade trov konania.

V návrhu uviedol, že odporca podľa o stimuloch pre

výskum a vývoj a o doplnení o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o stimuloch“),

v súlade s a o správnom konaní (správny poriadok) v znení

2

neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správny poriadok“) na základe žiadosti

navrhovateľa, rozhodnutím č. MŠ -11 zo dňa 9.6.2010 schválil poskytnutie

stimulov na podporu základného výskumu formou projektu „Výskum a vývoj materiálov

na báze recyklovaných celulózových surovín aplikovateľných pri výstavbe nízko-

energetických domov“ formou dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu

základného výskumu podľa § 3 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. o stimuloch vo výške 1 987 142,00

€ a úľavy na dani z príjmu vo výške 0 €, z toho alokovaná výška stimulov:

v roku 2010 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 107 497,00 €, úľava na dani 0 €

v roku 2011 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 1 165 332,00 €, úľava na dani 0 €

v roku 2012 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 423 128,00 €, úľava na dani 0 €

v roku 2013 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 291 185,00 €, úľava na dani 0 €.

Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o stimuloch, najmä § 7 ods. 12, podľa

ktorého ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí

stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia

stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10, mal navrhovateľ za to, že odporca má povinnosť konať

a nekoná, a teda jeho nečinnosť je nezákonná a protiprávna.

Na výzvu súdu navrhovateľ v podaní zo dňa 22.7.2011, doručenom dňa 27.7.2011

uviedol, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy,

keďže vzhľadom na odmietavý postoj odporcu považoval akékoľvek prostriedky na

odvrátenie nečinnosti len za čisto formálne a ich použitie bezvýsledné.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.7.2011, doručenom dňa 4.8.2011, žiadal

návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal na to, že rozhodnutie č. MŠ -11 zo dňa 9.6.2010 obsahuje

podľa § 8 písm. c/ zák. o stimuloch 11 podmienok, za ktorých boli stimuly schválené, pričom

najmä poukázal na bod 6 výroku predmetného rozhodnutia, ktorý uvádza, že maximálna doba

riešenia projektu základného výskumu v súlade s § 4 ods. 6 zák. o stimuloch je 3 roky.

Začiatok riešenia projektu sa stanoví, na základe možnosti schváleného rozpočtu kapitoly

ministerstva v rokoch 2010 a 2011, v zmluve (zmluva o budúcej zmluve), ktorú ministerstvo

uzatvorí s prijímateľom stimulov podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch s najneskorším možným

odkladom začiatku riešenia projektu do 1.7.2011. Po uplynutí tohto termínu v nadväznosti

na § 3 ods. 7 zák. o stimuloch a možnosti rozpočtu kapitoly ministerstva rozhodnutie nie je

vykonateľné.

3

Odporca uviedol, že navrhovateľ s podmienkami v rozhodnutí stanovenými súhlasil,

čo dokazuje aj skutočnosť, že sa vzdal práva na odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Odporca

neuzatvoril s navrhovateľom písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zák.

o stimuloch, ktorá skutočnosť bola spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov

v rozpočte odporcu. Odporca by sa uzatvorením zmluvy o poskytnutí stimulov vedome

vystavil situácii, keď by nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky, a konal by tak aj

v rozpore s o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ nemá právny nárok na poskytnutie

stimulov, čo uvádza aj § 3 ods. 7 zák. o stimuloch.

Záverom odporca uviedol, že uzavretie zmluvy o poskytnutí stimulov na základe

vydaného rozhodnutia nie je správnym konaním, ale súkromnoprávnym prejavom vôle

účastníka súkromnoprávneho vzťahu. To znamená, že pri uzavretí zmluvy o poskytnutí

stimulov odporca nevystupuje ako orgán verejnej správy, ale ako rovnocenný účastník

vo vzťahu k navrhovateľovi. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa nemožno

domáhať uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu, ale len uloženia povinnosti vydať rozhodnutie,

domáhať sa uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu možno len žalobou na splnenie povinnosti

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte uznesenia len „“).

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na

uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich

rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

4

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu

boli predložené, bez existencie vážneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Vážnym

dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná

prekážka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môže spočívať v jeho opomenutí vykonať

predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že

namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez

vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise).

Najvyšší súd ako súd vecne príslušný podľa preskúmal

návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj administratívny spis

odporcu, pričom sa prvotne zaoberal otázkou, či požiadavky formulovanej v petite, t. j.

uloženia povinnosti uzavrieť s navrhovateľom ako prijímateľom stimulov písomnú zmluvu

o poskytnutí stimulov, sa možno domáhať v konaní proti nečinnosti v rámci správneho

súdnictva.

Podľa § 1 ods. 1 zák. o stimuloch, tento zákon upravuje podmienky poskytovania

stimulov pre výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť

úroveň výskumu a vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre

výskum a vývoj a kontrole ich použitia.

Podľa § 1 ods. 2 zák. o stimuloch, tento zákon je schémou štátnej pomoci podľa

osobitného predpisu (nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií

pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné

nariadenie o skupinových výnimkách).

Podľa čl. 2 bod 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií

pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné

nariadenie o skupinových výnimkách) schéma pomoci znamená každý predpis, na základe

ktorého možno, bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť

5

individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným

spôsobom a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný

projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neobmedzenú dobu a v neobme-

dzenej výške.

Podľa § 3 ods. 1 zák. o stimuloch stimuly sú

a) dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na

1. podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu alebo experimentálneho

vývoja alebo

2. vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu, alebo

3. zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva, alebo

4. dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a

b) úľava na dani z príjmu podľa osobitného predpisu na základe rozhodnutia

o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7 alebo 8 alebo 10.

Podľa § 3 ods. 2 zák. o stimuloch, stimuly sa poskytujú na základe písomnej žiadosti

o stimuly podľa § 6.

Podľa § 3 ods. 3 zák. o stimuloch, stimuly podľa odseku 1 sa poskytujú na základe

rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7, 8 alebo 10.

Podľa § 3 ods. 4 zák. o stimuloch, poskytovateľom stimulov je

a) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"), ak

ide o stimuly podľa odseku 1 písm. a/,

b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií")

prostredníctvom vecne a miestne príslušného správcu dane, ak ide o stimuly podľa odseku 1

písm. b/.

Podľa § 3 ods. 5 zák. o stimuloch, žiadateľom o stimuly môže byť

a) mikropodnikateľ,

b) malý podnikateľ,

c) stredný podnikateľ, ktorým je právnická osoba s priemerným prepočítaným počtom

zamestnancov nepresahujúcim 250 a zároveň s obratom za kalendárny rok alebo hospodársky

6

rok nepresahujúcim 50 mil. eur alebo s čistou hodnotou majetku vykázanou v súvahe

nepresahujúcou 43 mil. eur,

d) veľký podnikateľ, ktorým je právnická osoba s priemerným prepočítaným počtom

zamestnancov vyšším ako 250 a zároveň s obratom za kalendárny rok alebo hospodársky rok

vyšším ako 50 mil. eur alebo s čistou hodnotou majetku vykázanou v súvahe vyššou ako

43 mil. eur.

Podľa § 3 ods. 6 zák. o stimuloch, žiadateľ o stimuly podľa odseku 5 sa stáva

prijímateľom stimulov na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7

ods. 7 alebo 8 alebo 10.

Podľa § 3 ods. 7 zák. o stimuloch, na poskytnutie stimulov nie je právny nárok.

Podľa § 7 ods. 1 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva posúdi úplnosť žiadosti

o stimuly a zabezpečí dva odborné posudky, zamerané na posúdenie splnenia podmienok

podľa § 4, vypracované slovenskými alebo zahraničným odborníkmi do troch mesiacov od

doručenia žiadosti o stimuly.

Podľa § 7 ods. 7 zák. o stimuloch, na základe kladného komplexného hodnotenia

žiadosti o stimuly ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov,

ak výška stimulov nepresiahne sumu dva milióny eur. Ak je výška stimulov viac ako dva

milióny eur, ministerstvo školstva predloží návrh na poskytnutie stimulov vláde na

schválenie.

Podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch, ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom

stimulov písomnú zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ do 30 dní od

vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10.

Podľa § 13 zák. o stimuloch, metodický postup pre prípravu, spracovanie,

predkladanie, hodnotenie obsahu žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania a obsah zmluvy,

kontrolu priebehu a realizácie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte, na

ktorý boli poskytnuté stimuly, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo školstva.

7

Podľa § 3 výnosu ministerstva školstva Slovenskej republiky č. CD-2009-

-23752/12736-1:11 o stimuloch pre výskum a vývoj o poskytnutí stimulov, zmluva

o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zákona obsahuje

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) meno a priezvisko štatutárneho orgánu zmluvných strán alebo členov štatutárneho orgánu

zmluvných strán,

c) bankové spojenie žiadateľa,

d) účel, druh, sumu a dobu použitia stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona,

e) účel, druh, predpokladanú sumu a dobu použitia stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona,

f) podmienky použitia poskytnutých stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona,

g) spôsob a čas kontroly plnenia záväzkov zmluvných strán,

h) termín predloženia písomnej správy o stave priebežného plnenia cieľov žiadosti o stimuly

podľa § 6 zákona,

i) termín predloženia písomnej správy o stave splnenia cieľov žiadosti o stimuly podľa § 6

zákona,

j) termín predloženia písomnej informácie o stave plnenia povinností žiadateľa podľa § 9

ods. 1 až 3 zákona,

k) úprava práv k výsledku riešenia projektu,

l) úprava práv k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam zaobstaraným z poskytnutej dotácie,

m) spôsob využitia výsledkov riešenia projektu,

n) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,

o) dátum a podpisy štatutárnych orgánov zmluvných strán

p) ďalšie potrebné ustanovenia.

Z uvedeného možno vyvodiť, že zmluvu v zmysle § 7 ods. 12 zák. o stimuloch

je potrebné považovať za zmluvu, dojednanú v rámci výkonu verenej správy, v rámci správy

vedy a výskumu, tzv. verejnú alebo verejnoprávnu zmluvu. V činnosti správneho orgánu

sa síce nejedná o autoritatívne rozhodovanie ako pri vydávaní rozhodnutia o schválení

poskytnutia stimulov, ale zmluva je uzatváraná v rámci pôsobnosti orgánu štátnej správy pri

poskytovaní stimulov ako dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu pre výskum. Zmluvou

sa mali založiť práva a povinnosti navrhovateľa v oblasti verejného práva.

Zmluvná voľnosť účastníkov právneho úkonu – zmluvy je prakticky vylúčená,

náležitosti zmluvy vyplývajú zo všeobecne záväzného právneho predpisu – výnosu, vydaného

ministerstvom školstva, a podmienky uzatvorenia zmluvy, a teda aj poskytnutia stimulov,

8

vyplývajú z individuálneho správneho aktu vopred vydaného v správnom konaní, pričom

na použitie poskytnutých prostriedkov, kontrolu ich použitia a ich vymáhanie sa vzťahujú

osobitné predpisy. Obsah zmluvy o poskytnutí stimulov (na rozdiel od súkromnoprávnych

zmlúv, pri ktorých úprave prevládajú dispozitívne ustanovenia) nie je možné modifikovať

dohodou zmluvných strán, nakoľko ustanovenia zák. o stimuloch a výnosu ministerstva

školstva č. CD-2009-23752/12736-1:11 ako predpisov práva verejného predstavujú úpravu

výlučne kogentnú.

Na konanie podľa zák. o stimuloch sa vzťahuje Správny poriadok, a teda aj na

rozhodnutie vydané podľa zák. o stimuloch je potreba primerane aplikovať Správny poriadok,

toto rozhodnutie je schopné spôsobiť ním zamýšľané účinky. Vydaním rozhodnutia

o schválení stimulov pre navrhovateľa sa nárok na poskytnutie stimulov pretransformoval

na také právo, ochrany ktorého je možné sa domáhať.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Postup, ktorého sa navrhovateľ domáha, smeruje k uzatvoreniu zmluvy v oblasti

verejného práva, poskytnutia dotácií z prostriedkov štátneho rozpočtu (v oblasti štátnej

pomoci). Obsah tejto zmluvy vyplýva tak z rozhodnutia odporcu č. č. MŠ -11

zo dňa 9.6.2010 ako aj z právnych predpisov, upravujúcich poskytovanie štátnej pomoci

a jej kontrolu (zák. o stimuloch, nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých

druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy

(Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nejde o vec vymedzenú

Hoci ustanovenia konania proti nečinnosti podľa s uvedený

postup neupravujú (cit. konať a rozhodnúť) a slovenský právny poriadok osobitnú úpravu

týkajúcu sa zmlúv upravujúcich práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti

verejného práva neobsahuje, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na

(cit. uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy), zásadu materiálneho právneho štátu

( SR) a predchádzanie denegatio iustitiae, dospel k záveru, že uloženia povinnosti

9

uzavrieť zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 7 ods. 12 zák. o stimuloch sa možno domáhať

v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie iného senátu sp. zn.

zo dňa 13.7.2011, ktorý za obdobného skutkového stavu ako v prejednávanej

veci vydal meritórne rozhodnutie.

Ďalšou podmienkou prípustnosti návrhu podľa , ktorou sa súd

zaoberal, bolo vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 22.7.2011, doručeného súdu dňa 27.7.2011

je zrejmé, že nepoužil žiadne prostriedky na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej správy.

Navrhovateľ považoval použitie prostriedkov na odvrátenie nečinnosti orgánu verejnej

správy, vzhľadom na odmietavý postoj odporcu, za bezvýsledné a formálne, v ďalšom však

neuviedol, na základe akých skutočností tento záver vyvodil.

Navrhovateľ vyvodzoval povinnosť odporcu konať zo zák. o stimuloch, ktorý však

špeciálnu úpravu prostriedkov pre odstránenie nečinnosti neobsahuje.

Podľa prokuratúra Slovenskej republiky chráni

práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte uznesenia len „zák. o prokuratúre“), prokuratúra chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 3 ods. 2 zák. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti

povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti,

na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie

zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná

využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila

dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb a štátu.

10

Podľa § 20 ods. 1 zák. o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 21 ods. 2 zák. o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa § 28 ods. 1 zák. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej

správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri

vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Správny súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy splnenie podmienky

podľa posudzuje individuálne podľa okolností konkrétnej veci

rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej

ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou

orgánu verejnej správy. Za efektívny prostriedok nápravy možno považovať taký, ktorý

je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia.

Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi,

v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (v zmysle ustálenej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva o. i. vo veciach Feldek. v. Slovensko. zo dňa

15.6.2000, Vernillo. v. Francúzsko., 20.2.1991, Johnston and others v. Írsko, 18.12.1986, Van

Droogenbroeck v. Belgicko, 24.6.1982).

V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov

nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať, v prípade ich využitia zo strany osoby

dotknutej nečinnosťou správneho orgánu, naplnenie uvedeného účelu aj bez potreby

ingerencie zo strany súdnej moci (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

zo dňa 7.7.2011). Navrhovateľ nepochybne môže využiť dostupné právne prostriedky,

o ktorých rozhodovanie je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi

11

možnosť bezprostredného dosiahnutia nápravy vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho

orgánu ako je súd. To však nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy

prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práv a právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb, aj keď nedisponujú právomocami zaručujúcimi možnosť

bezprostredného zabezpečenia nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky umožňujúce

uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo vzťahu

k namietanej nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý, s prihliadnutím na okolnosti

daného prípadu, umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany

(), pričom z rozhodovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že upozornenie

prokurátora (podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 28 ods. 1 zák. o prokuratúre) možno považovať

za takýto efektívny prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy

(, a ).

Na základe uvedeného Najvyššiemu súdu SR neostalo iné, ako návrh pre nevyčerpanie

prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v súlade s ako

neprípustný zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že nepriznal

navrhovateľovi ich náhradu, pretože jeho návrhu nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7

).

V Bratislave 12. októbra 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská