Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 144/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. B., S., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa a 2 Listiny základných práv a slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 16. júna 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta

2009 doručená faxom a 3. septembra 2009 poštou sťažnosť Ing. M. B. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a podľa a 2

Listiny základných práv a slobôd [(ďalej len „listina“); sťažovateľ síce v petite sťažnosti

namieta porušenie čl. 36 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

avšak z obsahu sťažnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že namieta porušenie

čl. 36 ods.1 a 2 listiny, pozn.] uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 16. júna 2009 (ďalej aj „napadnuté alebo namietané

uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Navrhovateľ bol profesionálnym vojakom

ozbrojených síl Slovenskej republiky. Personálny úrad... listom zo dňa 03. 03. 2008 oznámil

navrhovateľovi skončenie služobného pomeru podľa § 196 ods. 2 písm. a) zákona

č. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej

republiky a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) s tým, že sa služobný pomer, ktorý vznikol podľa predchádzajúceho

právneho predpisu zmenil od účinnosti (t. j. od 01. 09. 2005)

na dočasnú štátnu službu, do uplynutia doby výsluhy v hodnosti do 30. 04. 2008 a služobný

pomer profesionálneho vojaka sa navrhovateľovi skončí dňa 30. 04. 2008.

Navrhovateľ listom zo dňa 30. 04. 2008 oznámil Personálnemu úradu..., že

oznámenie o s končení služobného pomeru zo dňa 03. 03. 2008 nepovažuje za rozhodnutie

v zmysle s poukazom na a

ods. 1 písm. i) až 1) a žiadal, aby Personálny úrad... postupoval

v súlade so a vydal personálny rozkaz o skončení služobného

pomeru profesionálneho vojaka.

Riaditeľ Personálneho úradu... oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 15. 05. 2008,

že oznámenie o skončení služobného pomeru je v súlade s ustanovením § 196 ods. 2

písm. a) , služobný pomer zo zákona skončí uplynutím lehoty a

preto nie je potrebné vydávať rozhodnutie o prepustení podľa § 80 ods. 2 zákona

č. z dôvodov uvedených v Súčasne toto

svoje tvrdenie podložil oficiálnym právnym stanoviskom Úradu právnych služieb

Ministerstva obrany SR.».

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ 23. júna 2008 doručil krajskému súdu žalobu,

ktorou sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi (Personálnemu úradu..., zastúpeného

Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úradom právnych služieb), aby v lehote 30 dní

konal a rozhodol vo veci skončenia jeho služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa

o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Krajský súd napadnutým uznesením žalobu sťažovateľa podľa § 250t ods. 4

(ďalej aj „OSP“) zamietol s odôvodnením, že „návrh nie je

prípustný, pretože navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujú

ustanovenia osobitných zákonov – o sťažnostiach, zákon

č. o prokuratúre a o správnom konaní“. Podľa názoru

krajského súdu ide o prostriedky, vyčerpanie ktorých umožňuje osobitný predpis, ich

vyčerpanie je v dispozícii sťažovateľa, pričom ich mohol využiť bez súčinnosti s iným

orgánom verejnej moci.

Sťažovateľ ďalej cituje príslušné ustanovenia o sťažnostiach

v znení platného v relevantnom čase (ďalej len „

Z. z.“) a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odvolávajúc sa na stanovisko Úradu právnych

služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky, podľa ktorého sa služobný pomer

profesionálnych vojakov v obdobných prípadoch, ako to bolo u sťažovateľa, „skončí

priamo zo zákona, nie je potrebné vydávať rozhodnutie o prepustení (personálny rozkaz)

vedúceho služobného úradu podľa § 82 ods. 2 z dôvodov uvedených v § 70 zákona

(č. , pozn.)“.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že v obdobnej právnej veci podal podľa v súlade s § 31

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) 14. marca 2008 podnet, avšak do podania jeho sťažnosti ústavnému súdu

nebolo o tomto podnete rozhodnuté ani nebol vyrozumený o stave konania.

K nutnosti vyčerpania prostriedkov, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis, ako

podmienke prípustnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t poslednej

vety ) sa vyjadril sťažovateľ v tom zmysle, že „v zásade možno vyžadovať využitie

takých osobitných prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich

využitia zo strany fyzickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu, naplnenie

uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Podľa stanoviska Úradu

právnych služieb Ministerstva obrany SR, predloženom riaditeľom Personálneho úradu,

ktorý je v zmysle čl. 2 písm. f) Prílohy č. 1 k rozkazu ministra obrany SR č. 38/1999 pre

orgány rezortu obrany záväzný, nemožno reálne predpokladať, že služobný orgán na ktorý

by sťažovateľ podľa zákona o sťažnostiach podal sťažnosť, by tejto bez ingerencie súdnych

orgánov vyhovel. Sťažovateľovi nebola doposiaľ poskytnutá ochrana jeho práv pre

nečinnosť služobných orgánov ani vojenskou súčasťou Generálnej prokuratúry SR, a to

napriek tomu, že v tejto veci ide o nerešpektovanie právoplatného rozsudku Najvyššieho

súdu SR. v ustanovení uvádza, že návrh nie je

prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis. Formulácia právnej vety neukladá sťažovateľovi využiť všetky prostriedky ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis. Je povinnosťou sťažovateľa využiť niektorú z možností,

ktoré pripúšťa osobitný predpis a to za reálneho predpokladu jej úspešnosti. Sťažovateľ

uvádza relevantné dôvody pre ktoré nemožno reálne predpokladať naplnenie účelu podanej

sťažnosti na nečinnosť služobných orgánov.“.

Namietaným uznesením bolo podľa sťažovateľa zasiahnuté do jeho základného práva

na súdnu ochranu, a preto navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom,

ktorým vysloví porušenie tohto základného práva, namietané uznesenie zruší a vec vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie úhrady trov

konania v sume 289,74 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietanie porušenia základného práva sťažovateľa podľa

a a 2 listiny uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 16. júna 2009.

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým žalobu sťažovateľa

v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy (Personálnemu úradu..., zastúpeného

Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úradom právnych služieb) zamietol, najskôr

citoval , podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,

že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zdôraznil, že žalobca je povinný pri podaní

žaloby podľa citovaného ustanovenia , teda už v samotnej

žalobe preukázať, že ešte pred jej podaním vyčerpal prostriedky ustanovené osobitným

právnym predpisom. V spojitosti s tým krajský súd uviedol, že sťažovateľ v žalobe

poukázal na to, že „požiadal o nápravu, teda využil prostriedky podľa zákona a vyzval

odporcu, aby vo veci vydal rozhodnutie. Odporca po prejednaní veci s nadriadeným

správnym orgánom Ministerstvom obrany SR oznámil, že rozhodnutie o prepustení

zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nepovažuje za potrebné vydať. Navrhovateľ

ani takýmito prostriedkami nedosiahol vydanie rozhodnutia, ktorého sa v konaní

o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka dovoláva.“.

V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd konkretizuje

prostriedky, ktorých použitie na nápravu nečinnosti orgánu verejnej správy umožňuje

osobitný predpis, uvádzajúc, že ide o „ a nasledujúce

o prokuratúre, a nasledujúce o sťažnostiach a s poukazom

na zákona aj o správnom konaní. Jedná sa o právne

prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže

použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom verejnej moci. Právnymi

prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré je účastník

administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinností

na strane správneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nečinnosti.

Takto vymedzená prípustnosť návrhu na nečinnosť správneho orgánu vyjadruje

princíp subsidiarity správneho súdnictva, aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné

prostriedky nápravy (právnej ochrany).

Tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že využil prostriedky podľa zákona tým, že vyzval

odporcu, aby vo veci vydal rozhodnutie súd považuje za právne irelevantné. Navrhovateľ

nepreukázal, že využil prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, teda že

podal sťažnosť podľa o sťažnostiach, ani nepreukázal, že by voči

odporcovi postupoval podľa o prokuratúre alebo podľa zákona

č. o správnom konaní.

Zo žiadosti Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22. 07. 2008 o zaslanie písomností súd

zistil, že na základe podnetu navrhovateľa prokuratúra preskúmava zákonnosť postupu

veliteľa Leteckej základne... a náčelníka GŠ OS SR v súvislosti s ich nečinnosťou. Napriek

tomu, že bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že vyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis, súd žiadosťou zo dňa 04. 12. 2008 požiadal Generálnu

prokuratúru SR, aby súdu oznámila, ako bol vybavený podnet navrhovateľa a či sa tento

podnet týkal aj preskúmania zákonnosti postupu (nečinnosti) Personálneho úradu...

Na základe uvedenej žiadosti, Generálna prokuratúra SR tunajšiemu súdu listom zo dňa

15. 12. 2008 oznámila, že podnet na preskúmanie zákonnosti postupu veliteľa Leteckej

základne... a náčelníka GŠ OS SR sa netýkal aj preskúmania zákonnosti postupu

Personálneho úradu... vo veci skončenia služobného pomeru navrhovateľa.“.

Krajský súd po preskúmaní právnej veci sťažovateľa rozhodol podľa § 250t ods. 4

tak, že jeho žalobu zamietol z dôvodu, že nie je prípustná, pretože navrhovateľ

nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje § 3 a nasledujúce zákona

č. , a nasledujúce a ,

dodávajúc, že ide „o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie umožňujú osobitné predpisy,

ich vyčerpanie je v dispozícii navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ mohol použiť bez

súčinnosti s iným orgánom verejnej moci“.

Podľa sťažnosť je podanie fyzickej osoby,

ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo

k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Podľa ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno

dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám

vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je

na to povinný, alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

Podľa a nasl. prokurátor je oprávnený podať

aj na podnet fyzickej osoby orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia

porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému

došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho

nečinnosťou ( ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného , resp. listiny spočíva v oprávnení každého

reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu

poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú,

a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej

ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať

(napr. ).

Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach

správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti

vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných

súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne ,

).

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. ) vyslovuje

nesúhlas s odôvodnením namietaného uznesenia krajského súdu vo vzťahu k podmienke

vyčerpania právneho prostriedku v zmysle Podľa názoru

ústavného súdu totiž sťažnosť podľa nie je efektívnym

prostriedkom nápravy nečinnosti orgánu verejnej správy, a to s poukazom na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej nestačí, aby sťažovateľ mal k dispozícii

prostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne (napr. ).

Pokiaľ však krajský súd odôvodnil neprípustnosť žaloby pre nevyčerpanie

prostriedkov podľa a , ústavný súd sa

stotožňuje s jeho názorom, že vyčerpanie prostriedkov, ktoré poskytovali sťažovateľovi

v okolnostiach danej veci uvedené právne predpisy, bolo v jeho dispozícii, a tiež, že ich

mohol využiť bez súčinnosti s inými orgánmi verejnej moci (podobne napr. ).

Ako však konštatoval krajský súd, sťažovateľ vyčerpanie týchto prostriedkov vo svojej

žalobe nepreukázal, a pokiaľ tvrdil, že tak urobil tým, že vyzval odporcu, aby vo veci vydal

rozhodnutie, ústavný súd rovnako ako krajský súd považuje toto tvrdenia za irelevantné.

Sťažovateľ teda nesplnil jednu zo základných podmienok úspešného uplatnenia žaloby proti

nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou je predpoklad, že žalobca, predtým, ako podal

žalobu podľa , vyčerpal, a to bezvýsledne, prostriedky, možnosť použitia ktorých

mu ustanovuje osobitný predpis.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že skutkové a právne závery

krajského súdu v predmetnej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa , resp. a 2 listiny. Z ústavnoprávneho hľadiska preto

niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú

dostatočne odôvodnené a ústavne akceptovateľné.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, ), sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011