Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 87/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra

Straku (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom

Chmurom, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice II s ú p o v i n n é spoločne

a nerozdielne nahradiť obchodnej spoločnosti trovy konania v sume

375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Chmuru do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Vymedzenie napadnutého konania okresného súdu a argumentácia sťažovateľky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 10. marca 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti , , , vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 27. júna 2019 (pôvodná

sp. zn. ), jej príloh, ako aj z obsahu spisového materiálu okresného súdu

sp. zn. vyplýva, že sťažovateľka je ako žalovaná účastníčkou

konania/stranou v približne 22-ročnom konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. , predtým sp. zn. . V predmetnej veci bolo dvakrát

rozhodnuté krajským súdom, a to uznesením č. k. -111 z 18. októbra 2017,

ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu č. k. -40 z 1. júna 2016,

a rozsudkom č. k. -178 z 26. júna 2019, ktorým bol potvrdený rozsudok

okresného súdu č. k. -122 z 26. februára 2018.

3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti poukázala na to, že „... prejednávaná vec

nie je nijakým spôsobom zložitá na skutkové alebo právne posúdenie a preto mala byť

žaloba zamietnutá už v predchádzajúcom priebehu konania, keď bol spor vedený

pod spisovou značkou “. Zároveň akcentovala skutočnosť, že „... je po svojich

predchodcoch strana sporu v konaní, ktorý trvá 22 rokov, pričom primerane tomu

je existenciou tohto sporu zaťažovaná časovo, finančne ako aj je obmedzený jej výkon

vlastníckeho práva nakoľko pre existenciu sporu nie je možné voľne TRHOVO nakladať

s predmetnými nehnuteľnosťami“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka po výzve na odstránenie rozporu medzi

navrhovaným rozhodnutím a odôvodnením (dôvodmi) návrhu navrhla, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

Základné právo spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. , porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000,-EUR (slovom: sedem tisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný

zaplatiť spoločnosti do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Spoločnosti sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

advokátom za dva úkony právnej služby, 2x paušálna náhrada plus DPH, v celkovej výške

415,51-EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. Jozefa Chmuru do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

5. Vec napadla ústavnému súdu 27. júna 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť

prerozdelené po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní

ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec

sťažovateľky prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi v rámci senátu zloženého

z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a ďalšieho sudcu Martina Vernarského. Po vzdaní

sa Mojmíra Mamojku funkcie sudcu ústavného súdu v zmysle Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie

ktorých sú príslušné prvý a tretí senát ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach

od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019, od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019

a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka,

prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci

podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu pracuje v novom zložení:

Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter Straka (sudca spravodajca).

Z uvedeného dôvodu rozhodol o merite ústavnej sťažnosti tretí senát ústavného súdu

v uvedenom zložení.

II. Vyjadrenie odporcov a replika sťažovateľky

6. Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. z 30. marca 2020

(ďalej aj „vyjadrenie okresného súdu“) uvádza chronologický zoznam procesných úkonov

vykonaných v rámci napadnutého konania na okresnom súde a konštatuje, že k žiadnym

prieťahom až do druhého rozhodnutia vo veci samej nedošlo. Vo veci rozhodol už krajský

súd, a to deň pred podaním ústavnej sťažnosti. Prieťah v konaní na okresnom súde vznikol

len vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Obdobie, keď sa spis nachádzal

na krajskom súde (najprv od 24. augusta 2016 do 23. novembra 2017 a potom

od 27. júna 2018 do 15. augusta 2019), by podľa názoru okresného súdu nemalo byť

pripísané na jeho ťarchu. Okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

vo veci samej na ústavnom súde.

7. Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. z 2. apríla 2020

(ďalej ako „vyjadrenie krajského súdu“) taktiež uviedol chronológiu procesných úkonov

vo veci a upozornil na právnu a skutkovú zložitosť právnej veci. Krajský súd vyjadril súhlas

s upustením od ústneho pojednávania.

8. Sťažovateľka v replike k vyjadreniam odporcov uvádza, že ňou podaná sťažnosť

nenamieta nečinnosť okresného súdu a krajského súdu, ale celkovú dĺžku konania,

t. j. 23 rokov. Okresný súd rozdelil spor v roku 2015 podľa skupín žalovaných, čím pridelil

týmto konaniam nové spisové značky. Avšak týmto nebolo pôvodné konanie o určenie

vlastníctva právoplatne ukončené, išlo len o administratívny úkon, resp. založenie nových

spisov. Spor teda netrvá od roku 2015, ako to na prvý pohľad vyplýva z vyjadrení odporcov,

ale od roku 1997. Sťažovateľka taktiež uviedla, že „ústavná sťažnosť bola podaná

na prepravu po otvorení pošty ráno 26.06.2019 a teda pred rozhodnutím Krajského súdu

Košice“.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III. Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv

(pozri napr. , , , , , ,

a ). Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci

sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci. Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci H.

proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange

proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku

č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov,

ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

14. Podľa stabilizovanej judikatúry sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

skúma s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu

(, , , , , ).

Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná, možno formulovať vždy s ohľadom

na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní

dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné ku každej veci pristupovať

individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené,

t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené

výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá

jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné

a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká

komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike, rovnako tak aj ,

, , )].

IV. Posúdenie veci ústavným súdom

15. Zložitosť preskúmavanej veci môže závisieť od viacerých okolnosti,

a to tak v rovine skutkovej ako i právnej. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje vyšší

počet účastníkov (rozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987)

alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen

proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999]. Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť

s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku

z 27. 6.1968). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že skutkovo a právne zložité

je také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje

ustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca

s inými odborníkmi – konzultantmi ().

16. V predmetnej veci ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

označeným v žalobe. Vzhľadom na (pôvodne) vyšší počet žalovaných sa dá napadnuté

konanie označiť ako skutkovo zložitejšie, no ústavný súd sa stotožnil s tvrdením

sťažovateľky, že prerozdelenie žalovaných do skupín, resp. rozloženie pôvodného konania

do novovytvorených konaní mohlo byť uskutočnené už omnoho skôr, a posúdil napadnuté

konanie okresného súdu ako enormne neefektívne (1997 ‒ 2015). Čo sa týka právneho

posúdenia, ústavný súd je toho názoru, že ide o bežnú rozhodovaciu agendu v rámci súdnej

praxe a nevyznačuje sa právnou zložitosťou do takej miery, aby bola celková dĺžka konania

(t. j. 23 rokov) ospravedlniteľná.

17. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky žiadne

okolnosti prispievajúce k celkovej dĺžke konania.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

je samotný postup súdu.

19. Vzhľadom na extrémnu dĺžku sporu dospel ústavný súd k tomu, že detailný

zoznam procesných úkonov vykonaných v predmetnej veci oslabil na význame. V zásade

časové rozostupy medzi jednotlivými procesnými úkonmi neospravedlnia celkovú dĺžku

sporu (23 rokov). Ak nečinnosť súdu charakterizuje konanie ako celok, nemá význam

hodnotiť sporadické úkony súdu (, , ). Povedané

inak, prieťah v určitej fáze konania však môže byť prípustný, ak celková dĺžka konania

nie je neprimeraná (Pretto a ďalší proti Taliansku, rozsudok z 8. 12. 1983). Z tohto dôvodu

ústavný súd bližšie neuvádza chronológiu úkonov s výnimkou dvoch prieťahových období

dopadajúcich na krajský (odvolací) súd a za ktoré okresný súd vo vyjadrení odmieta

niesť zodpovednosť (najprv od 24. 8. 2016 do 23. 11. 2017 a potom od 27. 6. 2018

do 15. 8. 2019).

20. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a súdneho spisu zistil,

že predmetný spor trvá od roku 1997. Sťažovateľka síce tesne pre rozhodnutím odvolacieho

súdu, no predsa len počas konania uplatnila svoje právo, a to za stavu, že pre definitívne

ukončenie konania sa vyžadovalo ešte aj rozhodnutie o trovách konania ako integrálnej

súčasti súdneho konania (rozhodnutie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho

konania, nález , uznesenie ).

21. V predmetnom konaní bolo teda právoplatne rozhodnuté približne po 23 rokoch,

čo je ústavne neakceptovateľné a podiel na tomto výsledku má tak okresný, ako aj krajský

súd. Ústavný súd považuje viac ako ročné odvolacie konanie už za problematické

(, , ) a v danej veci sa tento judikatúrny

limit podstatne, a to opakovane zo strany krajského súdu porušil (bod 19). Pre zmenu

na okresný súd dopadá negatívny dôsledok veľmi neprimeranej celkovej dĺžky konania.

Ako už ústavný súd uviedol (bod 19), nečinnosť okresného súdu v tomto prípade

charakterizuje konanie ako celok, a preto nemá význam hodnotiť sporadické úkony tohto

súdu (tiež , ). Obrana s poukazom na zohľadnenie len obdobia

po pridelení novej spisovej značky zjavne neobstojí, pretože právna neistota vyplývajúca

z nerozhodnutej veci (, ) nepôsobila o nič menej ani v období

„stagnovania veci“ od roku 1997 do 2015.

V. Záver

22. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (prvý výrok). Ústavný súd posúdil

aj konanie krajského súdu a vyhodnotil ho vo vzťahu k dvom časovým úsekom (bod 19

in fine) ako zbytočne prieťahové (bod 1 výroku nálezu).

23. Ústavný súd je viazaný ústavnou sťažnosťou ( ).

Sťažovateľka nenavrhla prikázať okresnému súdu konať bez prieťahov (minimálne

vo vzťahu k trovám konania) a krajský súd už vo veci rozhodol. Ústavný súd podľa čl. 127

ods. 2 v spojení s preto návrhu

na príkaz výlučne pre krajský súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

24. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

25. Nestačí len právo mať, ale treba ho aj správne uplatniť. Aj vo vzťahu k inštitútu

primeraného finančného zadosťučinenia je ústavný súd viazaný návrhom, ktorý smeroval

len proti krajskému súdu. Dve prieťahové obdobia nekonania (v obidvoch prípadoch

viac ako rok) zo strany krajského súdu (bod 19) ústavný súd kvalifikoval ako dôvod

na priznanie finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,

že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,

nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného

práva (, , , , ,

IV. ÚS 132/2012,1. ).

26. Sťažovateľka uplatnila finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €

a len proti krajskému súdu. Krajský súd nenesie zodpovednosť za dvadsaťtriročný proces,

no možno mu spravodlivo vytknúť obdobie dvoch odvolacích konaní presahujúcich obdobie

jedného pri každom z nich. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej judikatúry

(, , , , ,

, , , , ,

), priznal v popísanej situácii sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie za každý z dvoch viac ako ročných prieťahov po 1 000 € (spolu 2 000 €)

a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (body 2 a 4 výroku nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

28. Ústavný súd viazaný návrhom priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu

právneho zastúpenia advokátom, pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2019 pozostávajúce z prevzatia a prípravy zastupovania vrátane

prvej porady a z písomného podania sťažnosti ústavnému súdu. Ústavný súd sťažovateľke

nepriznal trovy konania za prípravu repliky sťažovateľky, pretože jej obsah vyplýval

už z predošlých dvoch právnych úkonov. Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania

vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky

je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 1/6 z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo predstavuje

za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 177 € a 10,62 € režijný paušál, v celkovej

súhrnnej sume 187,62 € za jeden úkon. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd

tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

29. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu