Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/09

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti M. R., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur (slovom tisíc eur),

ktoré mu j e p o v i n n ý Okresný súd Humenné zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť M. R. trovy právneho zastúpenia

v sume 265,92 eur (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 12. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. R., K. (ďalej len „sťažovateľ“), doručenú

ústavnému súdu 15. decembra 2008, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn. ).

Sťažovateľ uviedol, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ), v ktorej sa sťažovateľ na základe

žaloby podanej 24. septembra 2001 v postavení navrhovateľa domáhal náhrady škody

vo výške 100 000 Sk proti odporcovi A. R., bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ uviedol, že v priebehu nasledujúceho obdobia (od momentu podania

návrhu na začatie konania do podania sťažnosti na ústavnom súde, t. j. spolu viac ako

7 rokov) sa sťažovateľ domáhal sťažnosťou z 8. decembra 2004 odstránenia prieťahov

v konaní na okresnom súde.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že sa nedomnieva, že by počas celého

dlhoročného trvania súdneho sporu svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní

a taktiež poukázal na skutočnosť, že vyčerpal všetky opravné prostriedky a iné právne

prostriedky, ktoré mu právny poriadok na ochranu jeho práv a slobôd poskytuje.

Podstata námietok sťažovateľa spočívala v jeho názore, že nekonaním okresného

súdu vo veci v dlhšom časovom úseku, došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti

a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo

postupom zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti vydal

tento nález:

„1. Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

11 C 1247/01 konal bez zbytočných prieťahov a nepokračoval v porušovaní namietaných

práv sťažovateľa .

3. Sťažovateľovi M. R. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk.

4. Odporca - Okresný súd Humenné je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy

tohto konania.“

Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu spolu s vyjadrením konajúcej sudkyne

JUDr. V. Č. v prílohe č. Spr. 4004/09 zo 6. apríla 2009 bolo ústavnému súdu doručené

15. apríla 2009, obsahuje chronologický priebeh konania, počnúc od doručenia návrhu

na začatie konania okresnému súdu 2. októbra 2001. Okrem iného je v ňom uvedené:

„K samotnému priebehu konania poukazujem na absolútnu nečinnosť práv. zástupcu

žalobcu, ktorý okrem písomného podania žaloby a niekoľkých písomných podaní, ktorými

predkladal listinný dôkaz, sa vôbec nezúčastnil vytýčených pojednávaní, pričom súd plnil

aj poučovaciu povinnosť voči žalobcovi, pokiaľ ide o hmotné aj procesné právo. Zároveň sa

poukazuje na dedičské konanie po neboh. A. R., otcovi účastníkov konania, ktoré bolo

pôvodne vedené pod č. k. D 182/89 - bolo zastavené pre nemajetnosť. V dôsledku

občiansko-právnych konaní vo veci a bolo preukázané, že zahájil

žalobca aj náhradné dedičské konanie po otcovi, toto sa vedie pod č. k. ,

doposiaľ nie je právoplatne skončené. V pôvodnom konaní po otcovi nebolo preukázané

vlastníctvo otca účastníkov k rodinnému domu a v súčasnosti žalobca podaním žaloby

dôvodí, že rodinný dom, ktorý bol postavený v r. 1953 a už je zbúraný, má tvoriť podielové

spoluvlastníctvo žalobcu, nebohého žalovaného a nebohého otca účastníkov, po ktorom

konanie prebieha pod č. k. .“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného

súdu ním vykonaných v konaní vyplývajúci zo spisu sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení

ústavného súdu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral do úvahy

všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré z nej

vyplývali.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na nevyhnutnosť

nariadenia znaleckého dokazovania, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach

sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. Z hľadiska

potreby zisťovania faktického stavu sa konanie stalo zložitým a časovo náročným

v súvislosti s dokazovaním a predchádzajúcimi súdnymi konaniami vo veci. Na zložitosť

veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd

dospel k záveru, že faktická zložitosť veci mala vplyv na doterajší priebeh konania

okresného súdu. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže

pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako aktívne, ale súčasne

ako také, ktoré zásadne prispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom,

resp. také, ktoré toto konanie značne spomalilo a predĺžilo (predovšetkým počas prvých

rokov konania v dôsledku subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, čo tvorí dedičstvo,

zmeny právneho zástupcu, neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa na nariadených

pojednávaniach a pod.).

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti,

že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu sp. zn. (predtým pod sp. zn. ) ani po siedmich

rokoch nie je právoplatne skončené, pričom doterajší priebeh konania vyhodnotil takto:

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd v spore, v ktorom bol

sťažovateľ v postavení navrhovateľa, konal v zásade plynulo. Ústavný súd nezistil

v postupe okresného súdu dlhšie obdobia nečinnosti zavinené výhradne pasivitou, resp.

nekonaním okresného súdu. Nečinnosť okresného súdu však charakterizuje konanie vedené

pod sp. zn. (predtým pod sp. zn. ) ako celok, a preto ústavný

súd nepovažoval za potrebné hodnotiť sporadické úkony súdu (opätovné nariaďovanie

a odročovanie pojednávaní, ustanovovanie znalcov, celková dĺžka konania v trvaní viac ako

7 rokov atď.).

Keďže ani v období, počas ktorého konal, okresný súd neurobil úkony, ktoré by

predovšetkým po vrátení veci uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 22. marca 2005 účinne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej,

ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn.

11 C 1247/01) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

200 000 Sk z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ), berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ

sa o predĺženie tejto doby takisto pričinil, a zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľa

sprevádzanú pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 eur sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon podľa vyčíslil trovy

konania sumou 223,46 eur, a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2,

§ 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanú zo základu priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 19 056 Sk),

t. j. 2-krát 105,42 eur a 2-krát 6,31 eur za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej

sume 265,92 eur.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľa doručené ústavnému súdu 16. apríla 2009

(odpoveď na výzvu ústavného súdu o nutnosti nariaďovať ústne pojednávanie)

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu

ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009