Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 57 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (62)I. ÚS 289/2010
PDF · 244.91 KB
No categories available
I. ÚS 289/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2011 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka vo veci sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. V., T., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 p o r u š e n é b o l o .
2. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom
štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho
zastúpenia D. B. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem
centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. V.,T., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 289/2010-25 z 11. novembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. K porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uviedol, že: „... je navrhovateľom v konaní 17 C/85/1999
o zaplatenie finančnej čiastky... celý postup v tejto veci považuje za porušenie základného
ľudského práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy...
Zákonná sudkyňa už 3x prerušila súdne konanie a vždy z dôvodu, ktorý je
nezmyselný. Dňa 13. 5. 2010 prerušila konanie... pretože sa rozhodla skúmať trestné
konanie odporcu ORP-173/TT-?, ktoré nemá žiadne súvislosti s konaním 17 C/85/1999...
Podané sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu, Ministerstvu spravodlivosti,
zbytočné prieťahy neodstránili a sťažnosti nie sú vybavované náležite, právne neistota
pretrváva.“ Ďalej uviedol, že v predmetnej veci ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 248/06
vyslovil porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a prikázal okresnému súdu vo veci konať.
3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 porušil základné právo
MUDr. D. B., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ako právo zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní pod sp. zn. 17 C/85/1999 sa prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
3. MUDr. D. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000.- eur,
ktoré mu je okresný súd v Trnave vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. V kancelárii Ústavného súdu SR ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia
MUDr. D. B. podľa vyčíslenia, ktoré bude doručené.
5. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpení podľa bodu
4 na účet kancelárie Ústavného súdu SR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Žiadosť sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia právna
zástupkyňa odôvodnila takto: „... vzhľadom na jeho osobné pomery spočívajúce v závažnom
zdravotnom stave ale najmä na dĺžku konania je zodpovedajúce priznať sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd – jeho predseda listom sp. zn.
1 SprV 329/2010 z 18. júna 2010, uviedol, že „Už v čase vydania Nálezu Ústavného súdu
SR III. ÚS 248/06 bolo konanie 17 C/85/1999 prerušené až do právoplatného rozhodnutia
trestnej veci vedenej proti obv. F. G. a spol. pre trestný čin poškodzovania veriteľa. Súd
opakovane zisťuje, v akom štádiu je predmetná trestná vec, pričom naposledy bolo zistené,
že dňa 9. 4. 2010 bola na odporcu F. G. podaná obžaloba na Okresnom súde Trnava
a trestná vec je vedená pod sp. zn. 30 T/31/2010.“. Okresný súd na tomto stanovisku zotrval
aj v liste sp. zn. 1 SprV 329/2010 z 23. novembra 2010. Vyjadrenie odporcu bolo listom
č. k. I. ÚS 289/2010-32 z 2. decembra 2010 doručené strane sťažovateľa.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17 C/85/1999 a s prihliadnutím aj na
skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. I. ÚS 248/06, keďže ide o to
isté konanie okresného súdu, ústavný súd zistil:
Žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 20. októbra 1999 proti odporcovi F. G.
na zaplatenie 1 726,08 € (52 000 Sk) s príslušenstvom (nevyplatenia mzdy z pracovného
pomeru). Od vynesenia nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006
okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:
- sťažovateľ listom 30. decembra 2006 požiadal okresný súd o pokračovanie
v prerušenom konaní, pretože rozviazanie pracovného pomeru a náhrada nevyplatenej mzdy
nesúvisí s trestnoprávnym konaním vedeným pod sp. zn. OÚJP-194/10-TT-1999,
- 7. februára 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-149, ktorým
nevyhovel návrhu sťažovateľa na pokračovanie v konaní,
- 20. februára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
17 C/85/1999-149 zo 7. februára 2007,
- 5. marca 2007 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie
o odvolaní,
- Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10 Co/43/2007 z 31. mája 2007 uznesenie
okresného súdu potvrdil a spis vrátil okresnému súdu 12. júna 2007,
- 18. júna 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-199, ktorým
oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov a konanie o návrhu sťažovateľa na ustanovenie
mu zástupcu z radov advokátov zastavil,
- 16. júla 2007 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície, aby v lehote 5 dní oznámilo, v akom
štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999 Mč
obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml., či vo veci bola podaná obžaloba,
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Trnava 31. júla 2007 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G. a F.
G. ml. bola Okresnou prokuratúrou Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) vrátená na
došetrenie.
- 10. októbra 2007 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní oznámilo,
v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-
1999 Ha obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml., a či vo veci bola podaná obžaloba,
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Trnava 23. októbra 2007 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G.
a F. G. ml. je v štádiu šetrenia,
- 21. novembra 2007 požiadal Okresný súd Galanta o zapožičanie spisu sp. zn.
17 C/85/1999; listom z 28. novembra 2007 bol spis na dobu 10 dní zapožičaný Okresnému
súdu Galanta,
- 1. februára 2008 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní oznámilo, či
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-1999 Ha obvinených JUDr. F. G.
a F. G. ml. bola podaná obžaloba,
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Trnava 6. februára 2008 okresnému súdu oznámilo, že v trestnej veci obvinených JUDr. F.
G. a F. G. ml. bol podaný návrh na podanie obžaloby 30. novembra 2007,
- okresný súd vykonal dopyt na okresnej prokuratúre, aby v lehote 5 dní oznámila,
v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999 Mč
obvinených JUDr. F. G. a F. G. ml.,
- okresná prokuratúra listom z 12. mája 2008, ktoré bolo doručené okresnému súdu
19. mája 2008, oznámila, že trestné konanie vedené proti obvineným JUDr. F. G. a F. G. ml.
bolo uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 221/03 z 21. decembra 2007 zastavené;
uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 3. apríla 2008,
- 13. mája 2008 dala sudkyňa kancelárii pokyn, aby zaslala odporcovi žalobný návrh
a doplňujúce návrhy sťažovateľa, aby sa k nim vyjadril v lehote 15 dní, a pokyn na
nariadenie termínu pojednávania na 10. júl 2008,
- sťažovateľ listom z 2. júna 2008 navrhol okresnému súdu vykonanie dokazovania
konkrétnymi svedkami,
- sťažovateľ listom z 5. júna 2008 požiadal okresný súd o ustanovenie právneho
zástupcu na celé konanie vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu a zlý zdravotný stav,
- 26. júna 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-207, ktorým
ustanovil sťažovateľovi na zastupovanie v konaní pred súdom advokátku,
- 1. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobnému
návrhu,
- 10. júla 2008 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti
sťažovateľa; ustanovená advokátka sťažovateľa sa ospravedlnila z pojednávania súdu
z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené 9. júla 2008 a nemala čas na
prípravu vo veci; na pojednávaní okresný súd uznesením rozhodol o nepripustení do
konania navrhovaného odporcu v 2. a 3. rade, vylúčil na návrh navrhovateľa na zaplatenie
spôsobenej škody 2 000 000 Sk na samostatné konanie, pripustil zmenu žalobného návrhu
na určenie neplatnosti danej výpovede z pracovného pomeru odporcom sťažovateľovi,
nepripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým súd zakazuje výmaz a zrušenie firmy A.,
s. r. o., B., a zablokovanie jej bankových účtov, a pojednávanie odročil na 16. október 2008,
- 16. októbra 2008 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a po vypočutí odporcu
a prednese vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa pojednávanie odročil na
27. november 2008,
- 27. novembra 2008 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a po prednese
vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa pojednávanie odročil na neurčito,
- sťažovateľ 25. novembra 2008 doručil okresnému súdu potvrdenie o svojej
práceneschopnosti od 12. novembra 2008,
- okresný súd listom z 5. decembra 2008 požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky, aby v lehote 10 dní predložila uznesenie č. k. XV/2/PZ 6108-17 z 25. júna 2008,
ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. decembra 2008,
- 30. januára 2009 okresný súd vykonal dopyt na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Trnava, Úrade justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 10 dní oznámilo,
v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-194/OEK-TT-
1999 Ma obvinených JUDr. F. G. a spol.,
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Trnava 19. februára 2009 okresnému súdu oznámilo, že trestná vec obvinených JUDr. F. G.
a spol. je v štádiu vyšetrovania,
- 23. marca 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-257, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2009, ktorým vyslovil, že prerušenie konania vo veci
sp. zn. 17 C/85/1999 trvá,
- 23. októbra 2009 okresný súd vykonal dopyt na okresnej prokuratúre, aby v lehote
5 dní oznámila, v akom štádiu sa nachádza trestné konanie vedené pod sp. zn. Pv 221/03,
- okresná prokuratúra 28. októbra 2009 okresnému súdu oznámila, že uznesením
z 31. júla 2009 bolo trestné stíhanie obvinených JUDr. F. G. a spol. zastavené. Krajská
prokuratúra v Trnave uznesením sp. zn. 2 KPt 284/03 z 13. októbra 2009 zamietla sťažnosť
sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Uznesenie o zastavení trestného
stíhania nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2009,
- súdne pojednávanie nariadené na 28. január 2010 okresný súd zrušil a nariadil
nový termín na 18. marec 2010 z dôvodu onemocnenia právnej zástupkyne sťažovateľa,
- súdne pojednávanie 18. marca 2010 nebolo uskutočnené, pretože nebolo vykázané
predvolanie na pojednávanie sťažovateľovi a jeho právnej zástupkyni; na súdne
pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní. Okresný
súd pojednávanie odročil na 13. máj 2010,
- sťažovateľ listom z 23. marca 2010 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní,
- okresný súd 13. mája 2010 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul
sťažovateľa a odporcu a pojednávanie odročil na neurčito,
- okresný súd listom zo 14. mája 2010 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru Trnava, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava, aby v lehote 5 dní zaslalo spis
sp. zn. ČTS: ORP-173/TTO-1999,
- sťažovateľ v liste z 10. júna 2010 poukázal na prieťahy v konaní a požiadal okresný
súd o zrušenie uznesenia na právne zastupovanie v konaní pre advokátku JUDr. A. V.
z dôvodu, že s ním nespolupracuje,
- 16. júna 2010 okresný súd vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-347, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 26. júla 2010, ktorým rozhodol, že prerušenie konania vo veci sp. zn.
17 C/85/1999 trvá.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o právo na
prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
11. Podľa ods. 1 § 135 OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 111 ods. 1 a 2 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania
a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní
i bez návrhu.
12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
posúdenie nároku sťažovateľa na zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl., t. j. ide
o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu
postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo
okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa
čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). Z hľadiska súdneho
prieskumu sa konanie začalo podaním žaloby o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru
s prísl. 20. októbra 1999, ktoré doteraz nie je skončené ani na prvom stupni.
14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom
prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o zaplatenie odmeny
z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie.
15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa zásadným spôsobom nepodieľal
na prieťahoch v konaní. Práve naopak, sťažovateľ opakovane (30. decembra 2006,
23. marca 2010, 10. júna 2010) poukazoval na prieťahy v konaní.
16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide
o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom
namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného konania. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo
k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, aj keď čiastočne
plynulému postupu bránila zákonná prekážka prerušeného konania. Okresný súd uznesením
č. k. 17 V/185/1999-74 z 21. marca 2005 prerušil súdne konania z dôvodu, že proti
odporcovi je na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, Úradu
justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: OÚV-194/10-1999 Mč vedené trestné stíhanie
pre trestný čin poškodzovania veriteľa, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Okresnému súdu bola 19. mája 2008 doručená informácia o tom, že
odpadla prekážka, pre ktorú konanie bolo prerušené, a pokračoval v konaní až do 23. marca
2009, keď vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-257, ktoré nadobudlo právoplatnosť
30. apríla 2009, že prerušenie vo veci trvá. Okresnému súdu bola 26. októbra 2009 doručená
informácia o tom, že odpadla prekážka, pre ktorú konanie bolo prerušené, a pokračoval
v konaní až do 16. júna 2010, keď vydal uznesenie č. k. 17 C/85/1999-347, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 26. júla 2010, ktorým rozhodol, že prerušenie konania vo veci sp. zn.
17 C/85/1999 trvá. Obdobie, keď bolo konanie prerušené (od 21. marca 2005 do 19. mája
2008, ďalej od 23. marca 2009 do 26. októbra 2008 a od 16. júna 2010), nemožno pričítať
na ťarchu okresného súdu, lebo konaniu bránila zákonná prekážka.
17. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj zo
stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti
s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 11 rokov) a už konštatovanými prieťahmi
ústavným súdom (nález sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006) mali za následok zistenie
ďalších prieťahov (od januára 2006), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce
k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Ústavný súd sa
priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, resp. konanie
pred okresným súdom v okolnostiach posudzovanej veci nie je efektívne; napriek tomu, že
v predmetnej veci okresný súd konanie prerušil, následne vo veci konal (a určité úkony
uskutočnil), aby opakovane konanie prerušil. Okresný súd vzhľadom na celkovú dĺžku
konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch teda nekonal
sústredene a efektívne, o čom svedčí skutočnosť, že vykonal úkon (13. mája 2008),
s odstupom 9 rokov od začatia súdneho konania vo veci, ktorým sa žalobný návrh mal
zaslať odporcovi na vyjadrenie, ďalej od 28. októbra 2009 (keď okresná prokuratúra
oznámila právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania) nevykonal úkony vo veci
až do 28. januára 2010 a súdne pojednávanie 18. marca 2010 nebolo uskutočnené, pretože
včas nezabezpečil predvolanie na pojednávanie sťažovateľa a jeho právnu zástupkyňu
a súdne pojednávanie muselo byť odročené na 13. máj 2010.
18. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so
žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti,
ktoré mu zákon umožňoval na odstránenie prieťahov v konaní.
19. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore
sťažovateľa mimo času prerušenia konania v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu
charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 17 C/85/1999 ako celok, a preto ústavný súd
nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu. Ústavný súd si rovnako
povšimol, že k samotnému prerušeniu konania došlo v počiatočnej fáze na základe
návrhu/vyjadrenia sťažovateľa, avšak v neskoršom čase sám sťažovateľ opakovane urgoval
okresný súd, aby v konaní pokračoval a rozhodol. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že okresný súd uskutočňoval súdne pojednávania, ktoré však odročoval, ale
za takmer 12 rokov trvania súdneho sporu na prvom stupni okresný súd v merite veci ani raz
nerozhodol.
20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/85/1999 (teda aj v čase po
predchádzajúcom rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 248/06) došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku nálezu).
21. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 17 C/85/1999 konal bez zbytočných
prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 248/06 zo 6. decembra 2006 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06,
IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak,
ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Pri určení primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
17 C/85/1999 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval
priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50
ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala
2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie
doplnenia sťažnosti 5. novembra 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle
§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 € a predstavuje
120,23 € + paušál 7,21 € = 127,44 €. Celková priznaná odmena za vykonané dva úkony
právnej pomoci (127,44 € x 2) predstavuje sumu 254,88 €.
24. Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právnu
zástupkyňu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii
ústavného súdu uhradiť ustanovenej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia.
25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
26. Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným
súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1
OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu (v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia) povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011