Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 42/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

a spoločnosti , zastúpených

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a spoločnosti

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2015

doručená sťažnosť a spoločnosti

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia okrem iného uviedli:

„... majú od 26.08.2008 postavenie navrhovateľov v kompenzačnom konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod č. k. voči Slovenskej

republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie náhrady škody titulom

nesprávneho úradného postupu za účinnosti z.

Aktuálne majú postavenie navrhovateľov v odvolacom konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod č. k. , ktoré vinou porušovateľa nie je od 17.12.2013

rozhodnuté v dôsledku nečinnosti odvolacieho súdu vyslovene vinou porušovateľa.“

Ďalej sťažovatelia uviedli:

„Lustráciou na Krajskom súde v Bratislave bolo potvrdené, že Okresný súd

Bratislava I predložil spis na odvolanie Krajskému súdu v Bratislave až dňa 17.12.2013

(príloha č. 1), spisu bola pridelená značka č.k. a že Krajský súd v Bratislave

je pokračovateľom prieťahov v danej veci, je absolútne nečinný, preto sťažovatelia dňa

22.12.2014 podali sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi Krajského súdu

v Bratislave, ktorú vybavil podpredseda súdu listom č.k. Spr. 2398/14 zo dňa 10.01.2015,

doručený 13.02.2015 - dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní je

dôvodná...“

Napokon sťažovatelia poukázali aj na to, že:

„... stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania aj

naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá, pretože porušovateľ za viac ako 1 rok a 2

mesiace od 17.12.2013 je nečinný, čím umocňuje stav právnej neistoty sťažovateľov

o výsledok konania, navrhovateľom vznikla nemajetková ujma.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo a obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

veta prvá a právo prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. porušené bolo

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

1.500,- € (slovom : tisícpäťsto euro), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti sa priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom : tisícpäťsto eur) , ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5. priznáva úhradu trov konania v sume 295,75 € (slovom:

dvestodeväťdesiatpäť eur a 74/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. priznáva úhradu trov konania v sume 295,74 €

(slovom: dvestodeväťdesiatpäť eur a 74/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave

povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že podaním z 22. decembra 2014 bola na krajskom

súde uplatnená sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.

V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. 2398/14 z 15. januára 2015 podpredseda krajského

súdu okrem iného uznal existenciu prieťahov v napadnutom konaní, zároveň sa za ne

ospravedlnil a súčasne oznámil, že „vec bude prevedená do režimu sledovania veci

predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že napadnuté konanie bolo skončené 30. júna

2015, kedy bol verejne vyhlásený rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Bratislava I č. k. -105 z 12. decembra 2013, pričom súdny spis spolu

s rozhodnutím krajského súdu bol na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I vrátený

9. júla 2015; doručením rozhodnutia odvolacieho súdu sa vec stane právoplatne skončenou.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali

sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť

na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. m. m. , ).

Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní po prijatí

príslušných opatrení krajský súd v napadnutej veci rozhodol rozsudkom z 30. júna 2015,

teda podaná sťažnosť bola efektívna, čím došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov

zapríčinenej dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou krajského súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016