Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 315/2020
PDF · 523.27 KB
No categories available
IV. ÚS 315/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, , a , ,
, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2,
Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 322/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 322/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 322/2014
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd
Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť
a trovy konania v sume 365,88 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur
a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Nízkeho, Námestie
slobody 2, Humenné, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 315/2020-15 z 1. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , a ,
, (ďalej aj „sťažovateľka“, spolu ďalej
aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2,
Humenné, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 322/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia vystupujú v procesnom
postavení žalovaných v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 1 789,04 € s príslušenstvom.
Konanie bolo okresným súdom pôvodne vedené pod sp. zn. 27 Ro 488/2014 a začalo
na základe návrhu , Bratislava (ďalej
len „žalobca“), z 25. marca 2014. Po doručení platobného rozkazu sp. zn. 27 Ro 488/2014
zo 4. júna 2014 podali sťažovatelia proti nemu 27. júna 2014 odpor. V roku 2015 prebiehala
prostredníctvom okresného súdu medzi účastníkmi konania korešpondencia (doručenie
stanovísk a vyjadrení k nim). Termín pojednávania určený v roku 2015 sa neuskutočnil
z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a pojednávanie bolo odročené
na 26. apríl 2016. Následne požiadala z dôvodu práceneschopnosti (preukázanej lekárskym
potvrdením) o odročenie pojednávania sťažovateľka, okresný súd však na predmetnú
žiadosť nijako nereagoval až do 23. mája 2018. Medzitým sťažovatelia adresovali
predsedovi okresného súdu list, v ktorom žiadali zdôvodniť nečinnosť okresného súdu.
Listom z 23. mája 2018 okresný súd sťažovateľom oznámil, že v ich právnej veci došlo
k zmene osoby zákonného sudcu, a súčasne im oznámil, že nový termín pojednávania
je nariadený na 6. september 2018. Na tomto pojednávaní, ktorého sa zúčastnili obe strany
sporu, vzal žalobca svoj návrh v časti istiny späť, a preto bolo pojednávanie odročené
na 13. december 2018, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené
na 9. máj 2019. Ani tento termín pojednávania sa však neuskutočnil zo zdravotných
dôvodov na strane zákonného sudcu a pojednávanie bolo odročené na 10. október 2019.
Právna vec sťažovateľov tak ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je pred okresným súdom
meritórne rozhodnutá.
3. Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľmi podľa ich názoru vyplýva,
že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia poukazujú
na obdobia nečinnosti, v rámci ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila
zákonná prekážka. Ide o obdobie od začiatku roka 2016 až do 6. septembra 2018,
keď okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, a tiež obdobie od 6. septembra 2018
až do podania ústavnej sťažnosti, keď zostal okresný súd úplne pasívny.
4. Sťažovatelia sa domnievajú, že ich právna vec nevykazuje osobitnú skutkovú
a ani právnu zložitosť, pretože konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu správy
bytového domu patrí k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov,
ku ktorej existuje v zásade ustálená judikatúra. Podľa názoru sťažovateľov sa ich právna vec
rovnako nevyznačuje ani takou skutkovou zložitosťou, ktorá by mohla ospravedlniť
doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku namietaného konania (viac ako 5 rokov). Sťažovatelia
zastávajú názor, že svojím správaním plynulosť priebehu napadnutého konania nijako
zásadnejšie negatívne neovplyvnili, a teda prieťahy v konaní nezapríčinili. Doterajšia
neprimeraná dĺžka napadnutého konania je pričítateľná na vrub okresnému súdu. Celkový
postup okresného súdu je podľa mienky sťažovateľov poznačený pasivitou, keď okresný
súd v označených obdobiach nekonal bez existencie zákonnej prekážky.
5. Sťažovatelia v petite podanej ústavnej sťažnosti preto navrhli, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci
sťažovateľov bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 € a trovy konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
6. Ústavný súd 16. júla 2020 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie
k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní sp. zn. Spr 3386/2020 zo 6. októbra 2020
predsedníčka okresného súdu k veci uviedla: „K vecnej stránke sťažnosti - vychádzajúc
z obsahu spisu vzhľadom na časový odstup medzi jednotlivými úkonmi od podania návrhu
do 28.02.2017, sťažovatelia prieťahy v konaní sp. zn. 12C 322/2014 namietajú oprávnene.
Vo vzťahu k obdobiu od 01.03.2017 doposiaľ uvádzam, že od uvedeného dátumu bola vec
v dôsledku dlhodobej PN predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sandtnerovej
pridelená JUDr. Zite Leimbergerovej, ktorá prevzala po návrate z materskej dovolenky celé
oddelenie v rozsahu 393 C, 120 Csp a 9 Pc vecí, ktoré po čase nevyhnutne potrebnom
na oboznámenie sa so stavom oddelenia začala vybavovať priebežne; v predmetnej veci
od 26.04.2018 takto vykonávala potrebné procesné úkony smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu, pričom na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dnešného dňa,
t.j. 06.10.2020 bol vyhlásený rozsudok.
Z pohľadu výšky sťažovateľom požadovaného finančného zadosťučinenia v sume
3.500,- eur každému z účastníkov konania, túto považujem za neprimeranú
a neopodstatnenú, pričom poukazujem na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 69/2011 zo dňa
03.05.2011, kde v prípade neprimeranej dĺžky konania (v rozsahu 9,5 roka) bolo
ako primerané finančné zadosťučinenie ÚS SR priznané plnenie vo výške 1.500,- eur.“
Predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania.
7. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne,
ktorá uviedla:
«Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/322/2014 bolo začaté podaním
žaloby dňa 25.3.2014, ktorým sa žalobca ako správca bytového domu na
domáha proti žalovaným (sťažovateľom) ako vlastníkom bytu v tomto
bytovom dome zaplatenia nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu. Až do 1.3.2017,
kedy som nastúpila po materskej dovolenke, bola zákonnou sudkyňou JUDr. Viera
Sandtnerová. Zmenou Rozvrhu práce č. 6 na rok 2017 boli spisy v oddelení 12C pridelené
na rozhodovanie mne. K uvedenému dátumu som spolu s touto vecou prevzala spolu 522
spisov (393 v reg. C, 120 v reg. Csp a 9 v reg. Pc), ktoré som v čo najkratšej možnej dobe
naštudovala.
V predmetnej veci boli vykonané nasledovné úkony: Platobný rozkaz
č. k. 27Ro/488/2014-84 bol vydaný dňa 4.6.2014, proti ktorému podaním zo dňa 27.6.2014
podali žalovaní odpor. Uznesením č. k. 12C/322/2014-122 zo dňa 4.8.2014 súd vyzval
žalovaných na úhradu súdneho poplatku vo výške 107,- eur za podanie odporu, na základe
ktorého žalovaní podaním zo dňa 13.8.2014 požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením č. k. 12C/322/2014-167 (a 168) zo dňa 29.6.2015 súd žalovaným priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené
predchádzajúcou zákonnou sudkyňou dňa 16.3.2016 na deň 26.4.2016, ktoré pojednávanie
bolo odročené zastupujúcou sudkyňou JUDr. M. Blahutiakovou na neurčito z dôvodu
ospravedlnenej neúčasti žalovaných pre práceneschopnosť, ako aj z dôvodu neprítomnosti
zákonnej sudkyne. Nasledujúce pojednávanie bolo nariadené mnou dňa 25.4.2018,
a to na deň 6.9.2018. Spolu s predvolaním zároveň súd oznámil stranám sporu zmenu
v osobe zákonného sudcu. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 13.12.2018
s tým, že v nadväznosti na dispozičný úkon žalobcu vykonaný na tomto pojednávaní
(späťvzatie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.331,09 eur) súd uložil žalobcovi povinnosť
do 1.12.2018 doručiť súdu i protistrane písomnú špecifikáciu histórie platieb,
nakoľko spornou zostala zvyšná časť uplatneného nároku o zaplatenie sumy 457,95 eur
ako nárok na úhradu zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalobcom titulom oneskorených platieb.
Podaním zo dňa 20.9.2018 žalovaní navrhli vylúčiť zákonnú sudkyňu z pojednávania
a rozhodovania vo veci, na ktoré podanie ako na námietku zaujatosti súd neprihliadol
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku z dôvodu oneskoreného podania
námietky.
V podaní doručenom súdu dňa 11.12.2018 označenom ako „Stanovisko odporcov
k obsahu Vyjadrenia k pojednávaniu Okresného súdu Bratislava
V vo veci - evidovaného spisu - zn.: 12C/322/2014.“ žiadali žalovaní zaviazať žalobcu
„povinnosťou uhradenia žalovaným: neoprávnene zadržiavané preplatky vo výške 1.698,62
eur + zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z nevrátených preplatkov (z vyúčtovacích rokov:
2009 až 2016) vlastníkom bytu - žalovaným zo sumy jednotlivých preplatkov za každý
aj začatý deň omeškania podľa ustanovenia v či. 111/10 Zmluvy č. 02/2007 o výkone správy
vo výške spolu: 4.875,79 eur- príl. č. 20.“.
V podaní doručenom súdu dňa 20.9.2019 označenom ako „Stanovisko k vyjadreniam
a k obsahu „Zápisnice z pojednávania
na Okresnom súde Bratislava V dňa 6.9.2018“ vo veci 12C/322/20Í4.“ sa žalovaní
domáhali rozhodnutia „o povinnosti Okresného súdu Bratislava V - uhradiť odporcom:
z dôvodu súdom zavinených prieťahov v súdnom konaní; a tým aj zavinenú nemožnosť
„vymáhania penále od žalobcu- správcu bytov“ za obdobie od: 1.5.2016 do 10.10.2019 -
kedy správca - žalobca nezavinil prieťahy v súd. pojednávaní; - nevrátené spriemerované
preplatky a penále z nich za obdobie od 1.5.2016 do ďalšieho termínu pojednávania -
stanoveného na deň 10.10.2019, - preplatky + penále (vypočítané zo sumy nevrátených
preplatkov 970,76 eur + suma penále 1.363,63 eur - vypočítaných z priemeru (t. j. 0) 0,25
% penalizačných preplatkov - koeficientov: 0,60 x počet dní omeškania nevrátenej sumy
preplatkov od 1.5.2016 do 10.10.2019 = 1.363,63 eur - uvedených v sumárnej výške
2.334,39 - príl. č. 20, a „finančné zadosťučinenie“ v navrhovanej výške 2.500 Eur
odporcom za: trpenie takmer 6 rokov súdom zavinených a neodôvodnených prieťahov
v súdnom konaní - spojených s psychickou záťažou, - vypracovaných všetkých
(cca 6 rozsiahlych) obranných písomností + 20 príloh (ako listinných dôkazov) + náhrada
za stratu času počas takmer 6 ročného šikanovania a prenasledovania odporcov
navrhovateľom aj prostredníctvom súdu - v sumárnej výške 4.834,39 eur; - poškodzovanie
dobrého mena odporov - vlastníkov bytu na verejnosti, odkedy všetci vlastníci bytového
domu ( ) nás majú na „listine neplatičov“, lebo: - správca - žalobca
nám dal neoprávnene 2 pokuty v sume 457,95 eur za tzv. omeškané uhrádzanie „MZP
na rok 2012 a 2013“ - ale pod ťarchou dôkazov vlastníkov bytu žalobca - prostredníctvom
2-och PZN - vzal žalobu späť.“ Obe tieto podania žalovaných súd podľa ich obsahu posúdil
ako vzájomnú žalobu žalovaných.
Pojednávanie konané dňa 13.12.2018, vedené zastupujúcou sudkyňou
Mgr. E. Vallovou bolo odročené na 9.5.2019 z dôvodu náhlej neprítomnosti zákonnej
sudkyne Mgr. Z. Leimbergerovej. Tento termín pojednávania bol zrušený dňa 9.4.2019
z dôvodu plánovaného operačného zákroku Mgr. Leimbergerovej a termín pojednávania bol
preložený na deň 10.10.2019. Na tomto pojednávaní žalovaný v 1. rade opakovane namietal
zaujatosť zákonnej sudkyne a pojednávanie súd odročil na deň 11.2.2020
s tým, že žalovaných vyzval na predloženie kvalifikovanej vzájomnej žaloby tak, aby súd
v zmysle ust. § 167 CSP poskytol žalobcovi možnosť vyjadrenia sa k vzájomnej žalobe. Súd
uznesením č. k. 12C/322/2014-388 zo dňa 14.10.2019 vzájomnú žalobu žalovaných vylúčil
na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 12C/63/2019. Z odôvodnenia tohto
uznesenia vyplýva, že súd dospel k záveru, že v danom prípade sa síce obe veci týkajú
tých istých strán sporu, avšak skutkovo spolu nesúvisia, nakoľko si žalovaní uplatňujú
aj ďalšie nároky nielen voči žalobcovi (ktoré nemožno posúdiť ako prostriedok procesnej
obrany), ale aj voči inému subjektu, preto súd v záujme hospodárnosti konania vylúčil
vzájomnú žalobu žalovaných na samostatné konanie.
Ostatné pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/322/2014 nariadené na deň
28.4.2020 súd zrušil z dôvodu zamedzenia šírenia nákazy COVID-19 s tým, že nový termín
pojednávania oznámi sporovým stranám dodatočne. Nový termín pojednávania bol určený
na dnešný deň, t. j. 6.10.2020, na ktorom bolo vyhlásený rozsudok.
K dôvodom uvádzaným sťažovateľmi v ich ústavnej sťažnosti („ide o obdobie
od začiatku roka 2016 až do 6.9.2018, keď okresný súd vykonal vo veci pojednávanie.
Ďalej tiež nasledujúce obdobie od 6.9.2018 až doposiaľ, v ktorom zostal okresný súd úplne
pasívny“) uvádzam, že v namietanom konaní od pridelenia veci, t. j. od 1.3.2017 konám
nezávisle, nestranne, bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov a v súlade s platnými právnymi
predpismi. Ja ako zákonná sudkyňa, od prevzatia veci dňom 1.3.2017, som v konaní vytýčila
6 pojednávaní (celkovo bolo nariadených 7 pojednávaní), z ktorých dve boli z dôvodu
prekážky na mojej strane odročené, resp. preložené, a to jednak z dôvodu mojej náhlej
neprítomnosti (pre neočakávané ochorenie maloletej dcéry) a jednak z dôvodu plánovaného
operačného zákroku, ktorého presný termín mi však nebol vopred známy. Následne
som z dôvodu rekonvalescencie bola práceneschopná v trvaní cca 2-3 týždne.
Všetky uvedené skutočnosti sú overiteľné v evidencii dochádzky zákonnej sudkyne.»
8. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov vyjadrenie okresného súdu
na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom
ústavnému súdu 21. októbra 2020 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.
13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom
poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,
I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,
IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna
neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,
na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv
(pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97,
I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48
ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania
a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho
predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti
(PL. ÚS 25/01).
15. Ústavný súd akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej
neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu
a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
16. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1)
a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb a podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania
a postup súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno
formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,
pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné
ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu
ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,
ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka
konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla
nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Pred formulovaním záverov k jednotlivým hodnotiacim kritériám sa ústavný súd
oboznámil s obsahom predloženého na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu
a preskúmal úkony vykonané okresným súdom v napadnutom konaní. Ústavný súd
konštatuje, že obsah spisu korešponduje s chronológiou úkonov uvedených vo vyjadrení
zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti.
19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe
žalobcu (správcu bytového domu) o zaplatenie sumy 1 789,04 € s príslušenstvom z titulu
nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu, ktoré je možné považovať za štandardnú
súčasť občianskoprávnej agendy všeobecných súdov. Napadnuté konanie preto nemožno
podľa názoru ústavného súdu hodnotiť ako právne zložité. Rovnako v danom prípade
nemožno dospieť ani k záveru o faktickej, resp. skutkovej zložitosti veci, keďže túto
nič v napadnutom konaní nesignalizuje. Ústavný súd teda v tomto smere nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na dĺžku napadnutého konania.
20. Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľov ako ďalšie kritérium
podstatné pre posúdenie vzniku prípadných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,
pričom pri skúmaní obsahu spisu okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľov
ako strany sporu, ktoré by zásadným spôsobom prispelo k celkovej dĺžke napadnutého
konania. Sťažovatelia počas celého konania požiadali o odročenie pojednávania
len jedenkrát (26. apríla 2016). Na ťarchu sťažovateľov nemožno pričítať ani skutočnosť,
že vzniesli proti konajúcej sudkyni námietku zaujatosti, pretože táto nebola predložená
odvolaciemu súdu z dôvodu oneskoreného podania a týkala sa len procesného postupu
sudkyne, teda nijako neovplyvnila dĺžku napadnutého konania. Určitým spôsobom
sťažovatelia prispeli k spomaleniu napadnutého konania podávaním vzájomných návrhov
(11. decembra 2018 a 20. septembra 2019), ktoré museli byť na základe výzvy okresného
súdu opravené a doplnené a následne boli vylúčené na samostatné konanie uznesením
zo 14. októbra 2019. Uplatnenie procesných práv sťažovateľov ako strany konania
nevytvára pre okresný súd prekážku, ktorá by bránila v jeho plynulom postupe,
aj keď tieto skutočnosti môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na predĺženie konania
21. Ústavný súd napokon posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní ako tretie kritérium pre posúdenie, či došlo k porušeniu práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Po preskúmaní obsahu spisu okresného
súdu ústavný súd konštatuje, že v jeho postupe sa vyskytlo niekoľko období nečinnosti,
keď nebol vykonaný žiaden relevantný úkon na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov.
Išlo o obdobie od 13. augusta 2014, keď sťažovatelia podali návrh na oslobodenie
od súdnych poplatkov, do 29. júna 2015, keď bolo o tomto návrhu rozhodnuté.
Ďalšia nečinnosť okresného súdu v trvaní 28 mesiacov sa vyskytla v období
od 26. apríla 2016, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci (odročené z dôvodu
na strane sťažovateľky), až do 6. septembra 2018, keď sa prvýkrát vo veci pojednávalo.
Obdobie kratšej nečinnosti v postupe okresného súdu je možné konštatovať aj v období
od 13. decembra 2018 (pojednávanie) do 10. októbra 2019, keď sa uskutočnilo
ďalšie pojednávanie. V uvedenom období bolo pojednávanie nariadené na 9. máj 2019,
avšak bolo zrušené z dôvodu na strane okresného súdu. Vo veci samej bolo rozhodnuté
rozsudkom sp. zn. 12 C 322/2014 zo 6. októbra 2020, teda takmer po viac ako šiestich
rokoch od podania žaloby.
22. K dôvodom vedúcim k vzniku zbytočných prieťahov, ktoré uviedla predsedníčka
okresného súdu, ako aj zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení (k tomu pozri body 6 a 7
odôvodnenia rozhodnutia), patrila aj preťaženosť a personálne zmeny v osobe zákonného
sudcu. Tieto ústavný súd nemôže akceptovať, aj keď citlivo vníma a reflektuje kapacitné
(personálne a iné) problémy výkonu súdnictva, ktoré sú na niektorých súdoch výrazné
a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný súd musí poukázať na svoju judikatúru,
podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov
na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných
práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04)
nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov
alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje
štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol,
že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania
(pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017),
ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
23. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní porušené boli (bod 1 výroku).
24. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,
aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
26. Ústavný súd po vyslovení, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené
(bod 1 výroku nálezu), zároveň prikázal, aby okresný súd vo veci konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu), hoci 6. októbra 2020 vo veci vyhlásil rozsudok. Okresný
súd v rámci svojich dispozícií však bude musieť vykonať ďalšie procesné úkony
a tiež ústavný súd pripomína, že k dosiahnutiu právnej istoty sťažovateľov dôjde
až právoplatným rozhodnutím súdu (napr. IV. ÚS 221/04, II. ÚS 560/2016).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,
29. Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 500 €
pre každého z nich, argumentujúc zbytočnými prieťahmi v namietanom konaní, pocitom
právnej neistoty a sklamania z celkovej dĺžky konania.
30. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na okolnosti prípadu.
31. S prihliadnutím na charakter veci, obdobie nečinnosti okresného súdu, celkovú
dĺžku napadnutého konania okresného súdu, skutočnosť, že vo veci bol vyhlásený rozsudok,
a tiež s poukazom na judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 85/2019, III. ÚS 119/2019,
III. ÚS 36/2020) priznal ústavný súd každému zo sťažovateľov ako finančné zadosťučinenie
sumu 1 000 € (výrok 3 tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov nevyhovel
(výrok 5 nálezu).
Trovy konania
32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 pozostávajúce z prevzatia
a prípravy zastupovania a písomného podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu.
Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3
ods. 1 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden
úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je 1/6 výpočtového základu zo sumy 980 €,
čo predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál je vo výške 9,80 €. Podľa § 13
ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Takto stanovená odmena spolu s režijným
paušálom vo výške 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 91,47 € za jeden úkon
uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony pri zastupovaní dvoch sťažovateľov sumu
365,88 €.
34. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu