Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 315/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , a , ,

, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2,

Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 365,88 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur

a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Nízkeho, Námestie

slobody 2, Humenné, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 1. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , a ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“, spolu ďalej

aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2,

Humenné, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia vystupujú v procesnom

postavení žalovaných v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 1 789,04 € s príslušenstvom.

Konanie bolo okresným súdom pôvodne vedené pod sp. zn. a začalo

na základe návrhu , Bratislava (ďalej

len „žalobca“), z 25. marca 2014. Po doručení platobného rozkazu sp. zn.

zo 4. júna 2014 podali sťažovatelia proti nemu 27. júna 2014 odpor. V roku 2015 prebiehala

prostredníctvom okresného súdu medzi účastníkmi konania korešpondencia (doručenie

stanovísk a vyjadrení k nim). Termín pojednávania určený v roku 2015 sa neuskutočnil

z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a pojednávanie bolo odročené

na 26. apríl 2016. Následne požiadala z dôvodu práceneschopnosti (preukázanej lekárskym

potvrdením) o odročenie pojednávania sťažovateľka, okresný súd však na predmetnú

žiadosť nijako nereagoval až do 23. mája 2018. Medzitým sťažovatelia adresovali

predsedovi okresného súdu list, v ktorom žiadali zdôvodniť nečinnosť okresného súdu.

Listom z 23. mája 2018 okresný súd sťažovateľom oznámil, že v ich právnej veci došlo

k zmene osoby zákonného sudcu, a súčasne im oznámil, že nový termín pojednávania

je nariadený na 6. september 2018. Na tomto pojednávaní, ktorého sa zúčastnili obe strany

sporu, vzal žalobca svoj návrh v časti istiny späť, a preto bolo pojednávanie odročené

na 13. december 2018, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené

na 9. máj 2019. Ani tento termín pojednávania sa však neuskutočnil zo zdravotných

dôvodov na strane zákonného sudcu a pojednávanie bolo odročené na 10. október 2019.

Právna vec sťažovateľov tak ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je pred okresným súdom

meritórne rozhodnutá.

3. Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľmi podľa ich názoru vyplýva,

že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia poukazujú

na obdobia nečinnosti, v rámci ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

zákonná prekážka. Ide o obdobie od začiatku roka 2016 až do 6. septembra 2018,

keď okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, a tiež obdobie od 6. septembra 2018

až do podania ústavnej sťažnosti, keď zostal okresný súd úplne pasívny.

4. Sťažovatelia sa domnievajú, že ich právna vec nevykazuje osobitnú skutkovú

a ani právnu zložitosť, pretože konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu správy

bytového domu patrí k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov,

ku ktorej existuje v zásade ustálená judikatúra. Podľa názoru sťažovateľov sa ich právna vec

rovnako nevyznačuje ani takou skutkovou zložitosťou, ktorá by mohla ospravedlniť

doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku namietaného konania (viac ako 5 rokov). Sťažovatelia

zastávajú názor, že svojím správaním plynulosť priebehu napadnutého konania nijako

zásadnejšie negatívne neovplyvnili, a teda prieťahy v konaní nezapríčinili. Doterajšia

neprimeraná dĺžka napadnutého konania je pričítateľná na vrub okresnému súdu. Celkový

postup okresného súdu je podľa mienky sťažovateľov poznačený pasivitou, keď okresný

súd v označených obdobiach nekonal bez existencie zákonnej prekážky.

5. Sťažovatelia v petite podanej ústavnej sťažnosti preto navrhli, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci

sťažovateľov bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 € a trovy konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. Ústavný súd 16. júla 2020 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní sp. zn. Spr 3386/2020 zo 6. októbra 2020

predsedníčka okresného súdu k veci uviedla: „K vecnej stránke sťažnosti - vychádzajúc

z obsahu spisu vzhľadom na časový odstup medzi jednotlivými úkonmi od podania návrhu

do 28.02.2017, sťažovatelia prieťahy v konaní sp. zn. namietajú oprávnene.

Vo vzťahu k obdobiu od 01.03.2017 doposiaľ uvádzam, že od uvedeného dátumu bola vec

v dôsledku dlhodobej PN predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sandtnerovej

pridelená JUDr. Zite Leimbergerovej, ktorá prevzala po návrate z materskej dovolenky celé

oddelenie v rozsahu 393 C, 120 a 9 Pc vecí, ktoré po čase nevyhnutne potrebnom

na oboznámenie sa so stavom oddelenia začala vybavovať priebežne; v predmetnej veci

od 26.04.2018 takto vykonávala potrebné procesné úkony smerujúce k meritórnemu

rozhodnutiu, pričom na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dnešného dňa,

t.j. 06.10.2020 bol vyhlásený rozsudok.

Z pohľadu výšky sťažovateľom požadovaného finančného zadosťučinenia v sume

3.500,- eur každému z účastníkov konania, túto považujem za neprimeranú

a neopodstatnenú, pričom poukazujem na nález ÚS SR sp. zn. zo dňa

03.05.2011, kde v prípade neprimeranej dĺžky konania (v rozsahu 9,5 roka) bolo

ako primerané finančné zadosťučinenie ÚS SR priznané plnenie vo výške 1.500,- eur.“

Predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

7. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne,

ktorá uviedla:

«Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo začaté podaním

žaloby dňa 25.3.2014, ktorým sa žalobca ako správca bytového domu na

domáha proti žalovaným (sťažovateľom) ako vlastníkom bytu v tomto

bytovom dome zaplatenia nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu. Až do 1.3.2017,

kedy som nastúpila po materskej dovolenke, bola zákonnou sudkyňou JUDr. Viera

Sandtnerová. Zmenou Rozvrhu práce č. 6 na rok 2017 boli spisy v oddelení 12C pridelené

na rozhodovanie mne. K uvedenému dátumu som spolu s touto vecou prevzala spolu 522

spisov (393 v reg. C, 120 v reg. a 9 v reg. Pc), ktoré som v čo najkratšej možnej dobe

naštudovala.

V predmetnej veci boli vykonané nasledovné úkony: Platobný rozkaz

č. k. -84 bol vydaný dňa 4.6.2014, proti ktorému podaním zo dňa 27.6.2014

podali žalovaní odpor. Uznesením č. k. -122 zo dňa 4.8.2014 súd vyzval

žalovaných na úhradu súdneho poplatku vo výške 107,- eur za podanie odporu, na základe

ktorého žalovaní podaním zo dňa 13.8.2014 požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením č. k. -167 (a 168) zo dňa 29.6.2015 súd žalovaným priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené

predchádzajúcou zákonnou sudkyňou dňa 16.3.2016 na deň 26.4.2016, ktoré pojednávanie

bolo odročené zastupujúcou sudkyňou JUDr. M. Blahutiakovou na neurčito z dôvodu

ospravedlnenej neúčasti žalovaných pre práceneschopnosť, ako aj z dôvodu neprítomnosti

zákonnej sudkyne. Nasledujúce pojednávanie bolo nariadené mnou dňa 25.4.2018,

a to na deň 6.9.2018. Spolu s predvolaním zároveň súd oznámil stranám sporu zmenu

v osobe zákonného sudcu. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 13.12.2018

s tým, že v nadväznosti na dispozičný úkon žalobcu vykonaný na tomto pojednávaní

(späťvzatie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.331,09 eur) súd uložil žalobcovi povinnosť

do 1.12.2018 doručiť súdu i protistrane písomnú špecifikáciu histórie platieb,

nakoľko spornou zostala zvyšná časť uplatneného nároku o zaplatenie sumy 457,95 eur

ako nárok na úhradu zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalobcom titulom oneskorených platieb.

Podaním zo dňa 20.9.2018 žalovaní navrhli vylúčiť zákonnú sudkyňu z pojednávania

a rozhodovania vo veci, na ktoré podanie ako na námietku zaujatosti súd neprihliadol

v zmysle ust. a z dôvodu oneskoreného podania

námietky.

V podaní doručenom súdu dňa 11.12.2018 označenom ako „Stanovisko odporcov

k obsahu Vyjadrenia k pojednávaniu Okresného súdu Bratislava

V vo veci - evidovaného spisu - zn.: .“ žiadali žalovaní zaviazať žalobcu

„povinnosťou uhradenia žalovaným: neoprávnene zadržiavané preplatky vo výške 1.698,62

eur + zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z nevrátených preplatkov (z vyúčtovacích rokov:

2009 až 2016) vlastníkom bytu - žalovaným zo sumy jednotlivých preplatkov za každý

aj začatý deň omeškania podľa ustanovenia v či. 111/10 Zmluvy č. 02/2007 o výkone správy

vo výške spolu: 4.875,79 eur- príl. č. 20.“.

V podaní doručenom súdu dňa 20.9.2019 označenom ako „Stanovisko k vyjadreniam

a k obsahu „Zápisnice z pojednávania

na Okresnom súde Bratislava V dňa 6.9.2018“ vo veci 12C/322/20Í4.“ sa žalovaní

domáhali rozhodnutia „o povinnosti Okresného súdu Bratislava V - uhradiť odporcom:

z dôvodu súdom zavinených prieťahov v súdnom konaní; a tým aj zavinenú nemožnosť

„vymáhania penále od žalobcu- správcu bytov“ za obdobie od: 1.5.2016 do 10.10.2019 -

kedy správca - žalobca nezavinil prieťahy v súd. pojednávaní; - nevrátené spriemerované

preplatky a penále z nich za obdobie od 1.5.2016 do ďalšieho termínu pojednávania -

stanoveného na deň 10.10.2019, - preplatky + penále (vypočítané zo sumy nevrátených

preplatkov 970,76 eur + suma penále 1.363,63 eur - vypočítaných z priemeru (t. j. 0) 0,25

% penalizačných preplatkov - koeficientov: 0,60 x počet dní omeškania nevrátenej sumy

preplatkov od 1.5.2016 do 10.10.2019 = 1.363,63 eur - uvedených v sumárnej výške

2.334,39 - príl. č. 20, a „finančné zadosťučinenie“ v navrhovanej výške 2.500 Eur

odporcom za: trpenie takmer 6 rokov súdom zavinených a neodôvodnených prieťahov

v súdnom konaní - spojených s psychickou záťažou, - vypracovaných všetkých

(cca 6 rozsiahlych) obranných písomností + 20 príloh (ako listinných dôkazov) + náhrada

za stratu času počas takmer 6 ročného šikanovania a prenasledovania odporcov

navrhovateľom aj prostredníctvom súdu - v sumárnej výške 4.834,39 eur; - poškodzovanie

dobrého mena odporov - vlastníkov bytu na verejnosti, odkedy všetci vlastníci bytového

domu ( ) nás majú na „listine neplatičov“, lebo: - správca - žalobca

nám dal neoprávnene 2 pokuty v sume 457,95 eur za tzv. omeškané uhrádzanie „MZP

na rok 2012 a 2013“ - ale pod ťarchou dôkazov vlastníkov bytu žalobca - prostredníctvom

2-och PZN - vzal žalobu späť.“ Obe tieto podania žalovaných súd podľa ich obsahu posúdil

ako vzájomnú žalobu žalovaných.

Pojednávanie konané dňa 13.12.2018, vedené zastupujúcou sudkyňou

Mgr. E. Vallovou bolo odročené na 9.5.2019 z dôvodu náhlej neprítomnosti zákonnej

sudkyne Mgr. Z. Leimbergerovej. Tento termín pojednávania bol zrušený dňa 9.4.2019

z dôvodu plánovaného operačného zákroku Mgr. Leimbergerovej a termín pojednávania bol

preložený na deň 10.10.2019. Na tomto pojednávaní žalovaný v 1. rade opakovane namietal

zaujatosť zákonnej sudkyne a pojednávanie súd odročil na deň 11.2.2020

s tým, že žalovaných vyzval na predloženie kvalifikovanej vzájomnej žaloby tak, aby súd

v zmysle ust. poskytol žalobcovi možnosť vyjadrenia sa k vzájomnej žalobe. Súd

uznesením č. k. -388 zo dňa 14.10.2019 vzájomnú žalobu žalovaných vylúčil

na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. . Z odôvodnenia tohto

uznesenia vyplýva, že súd dospel k záveru, že v danom prípade sa síce obe veci týkajú

tých istých strán sporu, avšak skutkovo spolu nesúvisia, nakoľko si žalovaní uplatňujú

aj ďalšie nároky nielen voči žalobcovi (ktoré nemožno posúdiť ako prostriedok procesnej

obrany), ale aj voči inému subjektu, preto súd v záujme hospodárnosti konania vylúčil

vzájomnú žalobu žalovaných na samostatné konanie.

Ostatné pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. nariadené na deň

28.4.2020 súd zrušil z dôvodu zamedzenia šírenia nákazy COVID-19 s tým, že nový termín

pojednávania oznámi sporovým stranám dodatočne. Nový termín pojednávania bol určený

na dnešný deň, t. j. 6.10.2020, na ktorom bolo vyhlásený rozsudok.

K dôvodom uvádzaným sťažovateľmi v ich ústavnej sťažnosti („ide o obdobie

od začiatku roka 2016 až do 6.9.2018, keď okresný súd vykonal vo veci pojednávanie.

Ďalej tiež nasledujúce obdobie od 6.9.2018 až doposiaľ, v ktorom zostal okresný súd úplne

pasívny“) uvádzam, že v namietanom konaní od pridelenia veci, t. j. od 1.3.2017 konám

nezávisle, nestranne, bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov a v súlade s platnými právnymi

predpismi. Ja ako zákonná sudkyňa, od prevzatia veci dňom 1.3.2017, som v konaní vytýčila

6 pojednávaní (celkovo bolo nariadených 7 pojednávaní), z ktorých dve boli z dôvodu

prekážky na mojej strane odročené, resp. preložené, a to jednak z dôvodu mojej náhlej

neprítomnosti (pre neočakávané ochorenie maloletej dcéry) a jednak z dôvodu plánovaného

operačného zákroku, ktorého presný termín mi však nebol vopred známy. Následne

som z dôvodu rekonvalescencie bola práceneschopná v trvaní cca 2-3 týždne.

Všetky uvedené skutočnosti sú overiteľné v evidencii dochádzky zákonnej sudkyne.»

8. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov vyjadrenie okresného súdu

na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom

ústavnému súdu 21. októbra 2020 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len ,“)

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv

(pozri napr. , , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48

ods. 2 v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania

a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho

predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

15. Ústavný súd akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (, , ), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie.

16. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť

taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení

(najmä z , , a )

a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení

(ďalej len „CSP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb a podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu

ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,

ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka

konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla

nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pred formulovaním záverov k jednotlivým hodnotiacim kritériám sa ústavný súd

oboznámil s obsahom predloženého na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu

a preskúmal úkony vykonané okresným súdom v napadnutom konaní. Ústavný súd

konštatuje, že obsah spisu korešponduje s chronológiou úkonov uvedených vo vyjadrení

zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti.

19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe

žalobcu (správcu bytového domu) o zaplatenie sumy 1 789,04 € s príslušenstvom z titulu

nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu, ktoré je možné považovať za štandardnú

súčasť občianskoprávnej agendy všeobecných súdov. Napadnuté konanie preto nemožno

podľa názoru ústavného súdu hodnotiť ako právne zložité. Rovnako v danom prípade

nemožno dospieť ani k záveru o faktickej, resp. skutkovej zložitosti veci, keďže túto

nič v napadnutom konaní nesignalizuje. Ústavný súd teda v tomto smere nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na dĺžku napadnutého konania.

20. Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľov ako ďalšie kritérium

podstatné pre posúdenie vzniku prípadných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,

pričom pri skúmaní obsahu spisu okresného súdu nezistil také správanie sťažovateľov

ako strany sporu, ktoré by zásadným spôsobom prispelo k celkovej dĺžke napadnutého

konania. Sťažovatelia počas celého konania požiadali o odročenie pojednávania

len jedenkrát (26. apríla 2016). Na ťarchu sťažovateľov nemožno pričítať ani skutočnosť,

že vzniesli proti konajúcej sudkyni námietku zaujatosti, pretože táto nebola predložená

odvolaciemu súdu z dôvodu oneskoreného podania a týkala sa len procesného postupu

sudkyne, teda nijako neovplyvnila dĺžku napadnutého konania. Určitým spôsobom

sťažovatelia prispeli k spomaleniu napadnutého konania podávaním vzájomných návrhov

(11. decembra 2018 a 20. septembra 2019), ktoré museli byť na základe výzvy okresného

súdu opravené a doplnené a následne boli vylúčené na samostatné konanie uznesením

zo 14. októbra 2019. Uplatnenie procesných práv sťažovateľov ako strany konania

nevytvára pre okresný súd prekážku, ktorá by bránila v jeho plynulom postupe,

aj keď tieto skutočnosti môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na predĺženie konania

().

21. Ústavný súd napokon posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní ako tretie kritérium pre posúdenie, či došlo k porušeniu práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Po preskúmaní obsahu spisu okresného

súdu ústavný súd konštatuje, že v jeho postupe sa vyskytlo niekoľko období nečinnosti,

keď nebol vykonaný žiaden relevantný úkon na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov.

Išlo o obdobie od 13. augusta 2014, keď sťažovatelia podali návrh na oslobodenie

od súdnych poplatkov, do 29. júna 2015, keď bolo o tomto návrhu rozhodnuté.

Ďalšia nečinnosť okresného súdu v trvaní 28 mesiacov sa vyskytla v období

od 26. apríla 2016, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci (odročené z dôvodu

na strane sťažovateľky), až do 6. septembra 2018, keď sa prvýkrát vo veci pojednávalo.

Obdobie kratšej nečinnosti v postupe okresného súdu je možné konštatovať aj v období

od 13. decembra 2018 (pojednávanie) do 10. októbra 2019, keď sa uskutočnilo

ďalšie pojednávanie. V uvedenom období bolo pojednávanie nariadené na 9. máj 2019,

avšak bolo zrušené z dôvodu na strane okresného súdu. Vo veci samej bolo rozhodnuté

rozsudkom sp. zn. zo 6. októbra 2020, teda takmer po viac ako šiestich

rokoch od podania žaloby.

22. K dôvodom vedúcim k vzniku zbytočných prieťahov, ktoré uviedla predsedníčka

okresného súdu, ako aj zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení (k tomu pozri body 6 a 7

odôvodnenia rozhodnutia), patrila aj preťaženosť a personálne zmeny v osobe zákonného

sudcu. Tieto ústavný súd nemôže akceptovať, aj keď citlivo vníma a reflektuje kapacitné

(personálne a iné) problémy výkonu súdnictva, ktoré sú na niektorých súdoch výrazné

a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný súd musí poukázať na svoju judikatúru,

podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov

na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných

práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje

štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(, , , ). Rovnako tak uviedol,

že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania

(pozri napr. , , , ),

ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

23. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní porušené boli (bod 1 výroku).

24. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,

aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

26. Ústavný súd po vyslovení, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené

(bod 1 výroku nálezu), zároveň prikázal, aby okresný súd vo veci konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), hoci 6. októbra 2020 vo veci vyhlásil rozsudok. Okresný

súd v rámci svojich dispozícií však bude musieť vykonať ďalšie procesné úkony

a tiež ústavný súd pripomína, že k dosiahnutiu právnej istoty sťažovateľov dôjde

až právoplatným rozhodnutím súdu (napr. , ).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie (podobne ).

28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

).

29. Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 500 €

pre každého z nich, argumentujúc zbytočnými prieťahmi v namietanom konaní, pocitom

právnej neistoty a sklamania z celkovej dĺžky konania.

30. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na charakter veci, obdobie nečinnosti okresného súdu, celkovú

dĺžku napadnutého konania okresného súdu, skutočnosť, že vo veci bol vyhlásený rozsudok,

a tiež s poukazom na judikatúru ústavného súdu (, ,

) priznal ústavný súd každému zo sťažovateľov ako finančné zadosťučinenie

sumu 1 000 € (výrok 3 tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov nevyhovel

(výrok 5 nálezu).

Trovy konania

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 pozostávajúce z prevzatia

a prípravy zastupovania a písomného podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu.

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3

ods. 1 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je 1/6 výpočtového základu zo sumy 980 €,

čo predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál je vo výške 9,80 €. Podľa § 13

ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Takto stanovená odmena spolu s režijným

paušálom vo výške 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 91,47 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony pri zastupovaní dvoch sťažovateľov sumu

365,88 €.

34. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu