Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/368/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., bývajúceho v Š.,

zastúpeného JUDr. K., advokátkou v P., proti ţalovanej R., so sídlom v K., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. G., advokátom v K., o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súd v Prešove z 29. mája 2014 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Návrh ţalovanej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 15. mája 2013 sa ţalobca domáhal

zrušenia rozsudkov Arbitráţneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ako aj odloţenia ich vykonateľnosti. Ţalobu

odôvodnil tým, ţe so ţalovanou ako poistiteľom uzatvoril tri poistné zmluvy, ktoré boli

spotrebiteľskými zmluvami a v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné

právne predpisy na ochranu jeho práv spotrebiteľa. Namietal tieţ neplatnosť rozhodcovskej

doloţky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 15. októbra 2013 č.k. -207 zrušil

rozsudok Arbitráţneho súdu Košice vydaný 19. januára 2012 pod sp. zn.

zaväzujúci ţalobcu poskytnúť ţalovanej peňaţné plnenie (ďalej len „označený rozhodcovský

rozsudok“) na tom základe, ţe nesplnil osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla z poistenia

uzatvoreného 27. decembra 2007 poistnou zmluvou č. X. (ďalej len „poistná zmluva“),

2

zodpovedajúca nákladom poisťovne vo výške 293,27 Eur vynaloţeným na uzavretie

poistenia. Poistnú zmluvu uzatvárala ţalovaná ako poisťovateľ (dodávateľ) konajúci v rámci

predmetu svojej činnosti a ţalobca (fyzická osoba) ako spotrebiteľ. So zreteľom na to súd

prvého stupňa konštatoval, ţe ide o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľské zmluvy vo

všeobecnosti je charakteristické, ţe v praxi sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom

spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú vyhotovované na vopred pripravených

tlačivách (formulároch) a samotné zmluvy sú uzatvárané tak, ţe spotrebiteľ nemá moţnosť

zmeniť ich obsah. Takto bolo postupované aj v danom prípade. Rozhodcovská doloţka, na

základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, bola formulovaná vo všeobecných poistných

podmienkach a stala sa súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami. Podľa

rozhodcovskej doloţky všetky vzájomné spory z poistenia mali byť prejednávané

v rozhodcovskom konaní. Ţalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol oboznámený

s právnymi účinkami dojednania rozhodcovskej doloţky, jej uzavretie si nijakým spôsobom

nevymienil a v ničom nemohol meniť obsah všeobecných poistných podmienok. Zmluvné

podmienky boli aj v danom prípade vopred dané a spotrebiteľ si nemohol vybrať z viacerých

alternatív zmluvných dojednaní. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe rozhodcovská doloţka nebola

individuálne dojednaná a jej dôsledkom je značná nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetnú doloţku preto posúdil ako

neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku, preto ţalobe, ktorá vo vzťahu k označenému

rozhodcovskému rozsudku bola podaná v zákonom určenej lehote [

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „)], vyhovel a označený

rozhodcovský rozsudok zrušil a v súlade s ustanovením

odloţil jeho vykonateľnosť. Ţalobu ţalobcu v časti, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia

rozsudkov Arbitráţneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. a sp. zn. 2 C

1342/2012 zamietol z dôvodu, ţe ţalobca ţalobu na ich zrušenie nepodal včas, pretoţe tieto

rozhodcovské rozsudky prevzal ţalobca 21. januára 2013 a do podania ţaloby (15. mája 2013)

uplynula lehota dlhšia ako 30 dní. Rozhodnutie o trovách konania si s poukazom na

ustanovenie ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. mája 2014 sp. zn.

, , potvrdil rozsudok v napadnutej časti a uznesenia súdu prvého

stupňa z 26. novembra 2013 č.k. -219, zamietol návrh ţalovanej na prerušenie

konania a odmietol odvolanie proti výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok

3

rozsudku vo veci samej v odôvodnení uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového

súdu je náleţité a presvedčivé, preto naň v plnom rozsahu odkázal. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie

v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve alebo

vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola

spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konštatoval, ţe rozhodcovskú

doloţku v predmetnej veci si ţalobca osobitne nevyjednal. Ţalovaná v konaní neuniesla

dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej

doloţky. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k názoru, ţe ţalobca mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania uzavrel,

ţe je opodstatnený záver, podľa ktorého ţalobcovi neboli poskytnuté ţiadne informácie

o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej

rozhodcovskej doloţky, a tieţ, ţe vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doloţky chýbal

v danom prípade rozhodcovskému súdu základný predpoklad pre rozhodnutie sporu

v rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny ( a ). Zamietnutie návrhu ţalovanej na prerušenie konania

podľa odôvodnil tým, ţe hoci vo veci sa pred tým

istým senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky rieši obdobný prípad ako vo veci

, v tomto náleze nebolo vyslovené stanovisko k platnosti alebo neplatnosti

rozhodcovskej doloţky. Odmietnutie odvolania proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým

rozhodol, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

odôvodnil ustanovením , , pretoţe ide

o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti takému uzneseniu odvolanie

nie je prípustné. Ako správne potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o uloţení povinnosti

ţalovanej zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, keď prvostupňový súd správne výšku

súdneho poplatku určil podľa poloţky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a nie ako

sa ţalovaná mylne domnieva, ţe výška súdneho poplatku mala byť určená podľa poloţky 1

písm. b/ sadzobníka.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, do jeho prvých troch výrokov,

podala ţalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z

namietajúc, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Uviedla tieţ, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Podľa jej názoru odvolací súd neodôvodnil dostatočne

presvedčivo, prečo súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý – výsluch

sprostredkovateľa poistenia. Tvrdila, ţe pokiaľ oba súdy nepovaţovali listinný dôkaz (záznam

sprostredkovateľa poistenia o potrebách a poţiadavkách klienta) za adekvátne preukazujúci

individuálne dojednanie rozhodcovskej doloţky, museli im byť známe zákonné povinnosti

sprostredkovateľa poistenia ukladajúce vyrozumieť klienta s alternatívnou formou riešenia

sporov. Navrhované dôkazy mali byť preto vykonané a vyhodnotené. Pritom práve

nevykonanie dokazovania záznamom sprostredkovateľa poistenia a výsluchom

sprostredkovateľa poistenia viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. V ďalšom

dovolateľka konštatovala, ţe v konaní boli nesprávne skutkovo vyhodnotené obsahové zloţky

všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní, rozhodcovskej doloţky

a záznamu sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Rozhodcovská

doloţka, ktorá je súčasťou osobitných zmluvných dojednaní bola jednoznačne formulovaná

tak, ţe kaţdý poistenec rovnako má dve rovnocenné moţnosti toto zmluvné dojednanie

akceptovať alebo neprijať. Dovolateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie charakteru

tohto sporu – podľa jej názoru nejde o spotrebiteľský spor. V danom prípade bola totiţ

podaná ţaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto v konaní mal byť preskúmaný

postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského

rozsudku. Mala za to, ţe nie je moţné stotoţniť sa so všeobecným záverom súdov,

ţe rozhodcovská doloţka v spotrebiteľských zmluvách je neplatná, lebo nebola individuálne

dojednaná a zakladá rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti upriamila pozornosť

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. júla 2013 sp. zn. , ktorý

v prípade obdobnej rozhodcovskej doloţky rozhodol o porušení jej práv zaručených v čl. 48

ods. 2 a , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedla

aj to, ţe oba súdy aplikovali vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých

východiskom je smernica 93/13/EHS, boli preto povinné rovnako interpretovať a aplikovať

právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý

v jej 19. bode odôvodnenia, ktoré sa týka poistných zmlúv. Poukázala na nesprávny preklad

smernice slovenským zákonodarcom a nadväzne na to nesprávnu implementáciu medzi

tzv. neprijateľné podmienky, čo malo podľa jej názoru za následok vylúčenie pouţitia

rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jej presvedčenia nemôţe súd

v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky skúmať prípadnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše, súdy nevykonali test primeranosti

v zmysle čl. 19 Smernice a nezabezpečili si ani objasnenie skutkového stavu potrebného

na vyslovenie správnych právnych záverov o individuálnom dojednaní rozhodcovskej

doloţky. V závere dovolania ţalovaná ešte citovala rozhodnutia vydané v iných konaniach,

v ktorých bola otázka individuálnosti dojednania rozhodcovskej doloţky posúdená inak.

Dôvody dovolania proti druhému a tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého

stupňa konkrétne neuviedla. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu,

predtým rozhodnúť o prerušení dovolacieho konania do rozhodnutia Ústavného súdu pod

sp. zn. a odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

s ustanovením , skúmal bez nariadenia odvolania ( ),

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu iba v prípadoch v zákone výslovne uvedených (§ 236

ods. 1 ). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (por. rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

a ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

6

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalovanou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému

je dovolanie prípustné podľa týchto ustanovení.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá a tieţ dovolaciu

argumentáciu ţalovanej sa najvyšší súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané

dovolanie nie je prípustné podľa v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej

len “ “). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (por. R 117/1999,

R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade

skutočne došlo.

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietala

a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania vyplýva námietka ţalovanej, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť

pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie

taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Ţalovaná súdom niţších stupňov vytýka, ţe súdy nebrali do úvahy ňou predloţené

návrhy a dôkazy, a preto neúplne zistili skutkový stav veci.

Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho

súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov významných pre

rozhodnutie vo veci samej. Procesné dokazovanie je výhradne zákonom upravený postup

súdu. Na procesné dokazovanie je jediným oprávneným subjektom súd. Len súd je v rámci

jeho právomoci oprávnený a povinný vykonávať procesné dokazovanie. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané,

je vţdy vecou súdu (porovnaj ), a nie účastníkov konania. Ak súd

v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000). K rovnakým záverom dospel najvyšší súd aj v ďalších

rozhodnutiach, napr. sp. zn. , , ,

, , , , ,

.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno dosiahnuť nápravu

len výslovne uvedených procesných vád ( a ) alebo

hmotnoprávnych nesprávností posúdenia veci ( ). Dovolaním

sa nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého

stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Potvrdzuje to aj ustanovenie 243a

ods. 2, veta druhá , v zmysle ktorého dovolací súd nevykonáva dokazovanie.

Ţalovanou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môţe zakladať tzv. inú vadu konania; v prípade

neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde ale o nedostatok,

ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci

procesnú vadu konania v zmysle (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemoţnená

realizácia procesných oprávnení účastníka konania.

Z dovolania je tieţ zrejmá námietka ţalovanej, ţe súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania.

Podľa , dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd

v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov

(napr. , , ). Ťaţisko dokazovania je v procesnom postupe súdu prvého

stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd

rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení,

a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ

nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať ( veta druhá ). Vzhľadom

na to, ţe najvyšší súd nevykonáva dokazovanie, nemôţe ani – len na základe súdnych spisov

preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým alebo odvolacím

súdom, lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké (rovnocenné) podklady

doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ

súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto

9

dôvodu vecne nesprávne, to ale ešte samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov

nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné –

por. aţ c/ ).

Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ); niektoré formulácie

zvolené v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku nasvedčujú tomu, ţe s nesprávnym

právnym posúdením veci spája procesnú vadu konania v zmysle

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je najvyšším súdom povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné

dovolanie ( ); zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania

v zmysle (por. R 54/2012, ale aj ďalšie rozhodnutia, napr. sp. zn. ,

, , , ,

a ).

I keby teda boli opodstatnené tvrdenia ţalovanej o nesprávnom právnom posúdení

veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie (dovolací súd ho z uvedeného

aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania podľa

ustanovenia

Ţalovaná dovolaním napadla aj výrok rozsudku, ktorý sa týkal odmietnutia odvolania

proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách konania súd rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10

Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia ( ). Vzhľadom na túto povahu

uvedeného výroku rozhodnutia odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania smerujúceho

proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti

uzneseniu ( v znení účinnom do 31. decembra 2014 – ďalej len „ “).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo

ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239

ods. 1 písm. a/, b/ ). Dovolanie je prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (, , ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (uznesenie o odmietnutí odvolania)

nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach, je zrejmé,

ţe ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť ( )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

11

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát).

Dovolateľka procesné vady v zmysle aţ e/, a nenamietala

a tieto ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

So zreteľom na dovolateľkou uvádzané skutočnosti zameral sa dovolací súd osobitne

na otázku, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou podľa

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa sa rozumie

postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred

súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. Takým rozhodnutím môţe byť napríklad aj uznesenie, ktorým odvolací súd

odmietne odvolanie, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky

(rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).

K tvrdenej vade tým, ţe odvolací súd odmietol odvolanie ţalovanej ako neprípustné

však nemohlo dôjsť, pretoţe v danom prípade odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým

sa upravuje vedenie konania (súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne

aţ po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel

k záveru, ţe odvolací súd správne odmietol odvolanie ţalovanej smerujúce do tohto výroku

s poukazom na ustanovenie , ako neprípustné. Odmietnutím

odvolania preto odvolací súd neodňal oprávnenej moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ , neznemoţnil jej realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny

poriadok priznáva na zabezpečenie jej práv a právom chránených záujmov.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , najvyšší súd jej dovolanie odmietol podľa

ustanovenia v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

12

(z procesných dôvodov) sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

Pokiaľ ide o návrh dovolateľky na prerušenie dovolacieho konania do rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , dovolací

súd návrh ako nedôvodný zamietol po zistení, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom

z 30. septembra 2014 sp. zn. rozhodol, ţe základné práva ţalovanej podľa

a a Listiny základných

práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 23. júna 2011 a sp. zn. z 8. augusta 2011

a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. marca 2012 a sp. zn. z 22. novembra 2012 porušené neboli,

a sťaţnostiam ţalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s ustanoveniami

a ). Najvyšší súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová