Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d70/390896.a62ea2.pdf
PDF · 182.59 KB
No categories available
4Cdo/163/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 163/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O., bývajúcej v B.B.,
zastúpenej Mgr. M., advokátom v B.B., proti žalovaným 1/ P., so sídlom v T., 2/ M.,
bývajúcemu v Ž., zastúpenému Mgr. Ľ., advokátom v Ž., o určenie vlastníctva a neplatnosť
dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6 C 263/2009,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012 sp. zn.
2 Co 276/2010, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie voči žalovanej 1/ z a s t a v u j e.
Dovolanie žalobkyne voči žalovanému 2/ o d m i e t a.
Žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. 6 C 263/2009-152 žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k bytu špecifikovanom v petite žaloby
a určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby označeného bytu zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 896,12 Eur a žalovanému
2/ v sume 1.044,88 Eur všetko do troch dní k rukám ich právnych zástupcov. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že zmluvu o úvere č. X. z 26. júna 2008, ktorý bol predmetom
konania, so žalovanou 1/ (s jej právnym predchodcom – pozn. dovolacieho súdu) uzatvorila
obchodná spoločnosť L. a žalobkyňa v nej vystupovala ako ručiteľka. Uviedol, že pri
obchodnom styku dvoch obchodných spoločností nie je možné uplatňovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch, pretože ten sa spravuje len ustanoveniami
zakotvenými v Obchodnom zákonníku, zásadami poctivého obchodného styku a obchodnými
zvyklosťami. Keďže zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, podľa rovnakých ustanovení bolo potrebné posudzovať aj s ňou
súvisiacu záložnú a mandátnu zmluvu, i keď uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že pri posudzovaní platnosti zmluvy o úvere vychádzal z toho, že vzťahy medzi
obchodnými spoločnosťami upravené Obchodným zákonníkom sa spravujú zmluvnou
voľnosťou, okrem kogentných ustanovení Obchodného zákonníka, medzi ktoré však zmluva
o úvere nepatrí. Vzhľadom k tomu, že v konaní na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že tieto zmluvy sú platné, nemôžu mať za následok neplatnosť
zavkladovania a následnú dražbu predmetného bytu, ktorý bol predmetom záložného práva
a žalovaný 2/ sa vlastníkom bytu stal zákonne, keď ho vydražil. Žalobu žalobkyne, ktorou
sa domáhala určiť, že je vlastníčkou predmetného bytu preto zamietol. Ďalej uviedol,
že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby, predmetom ktorej bol byt, nárok
domáhať sa takéhoto určenia žalobkyni zanikol z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty
na uplatnenie takéhoto nároku podľa zákona o dobrovoľných dražbách a pokiaľ žiadala,
aby súd posúdil tento jej nárok podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nepreukázala
v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 v spojení s § 149 O.s.p. a poukazom na úspech v konaní a vznikom trov
na právnom zastúpení.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.
2 Co 276/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2/ vo výške 74,61 Eur k rukám advokáta
s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec
správne posúdil aj po právnej stránke, keď zmluva o úvere bola uzatvorená medzi
obchodnými spoločnosťami, pričom táto pohľadávka bola zabezpečená zmluvou o zriadení
záložného práva uzatvorenou medzi žalovanou 1/ (jej právnym predchodcom –
pozn. dovolacieho súdu) a žalobkyňou ako záložcom zo zálohom – predmetným bytom.
Zároveň bola uzatvorená aj mandátna zmluva, ktorou žalobkyňa ako mandant poverila
žalovanú 1/ ako mandatára, aby uskutočnila všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu
a realizácii záložného práva aj vo vzťahu k právnym úkonom na prevod vlastníckeho práva
k zálohu na tretiu osobu. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď ako
predbežnú otázku riešil platnosť zmluvy o úvere z 26. júna 2008 a v súlade so zásadou
akcesority aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva a platnosť mandátnej zmluvy, z toho
istého dňa. Dodal, že zmluva o úvere z 26. júna 2008 je samostatným právnym úkonom
nezávislým od predchádzajúcej zmluvy o úvere zo 6. septembra 2006, tieto zmluvy neboli
viazané na konkrétny účel, ich previazanosť z ničoho nevyplývala a boli uzatvorené
rozdielnymi subjektmi.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla obe
rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť
z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. V dôvodoch obsiahleho dovolania podrobne
zopakovala celý skutkový stav a skutočnosti uvádzané v konaní tak pred súdom prvého stupňa
ako aj pred odvolacím súdom. Dovolateľka uviedla, že postupom súdu prvého stupňa jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keď tento sa dôsledne neriadil ustanovením § 118
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je sudca povinný nielen na prvom, ale aj na každom odročenom
pojednávaní uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré navrhnuté dôkazy budú vykonané a ktoré
nevykoná a práve v dôsledku takejto absencie jej nebolo umožnené dostatočne zareagovať
na to, že celé konanie sa zúžilo na prejednanie len druhej úverovej zmluvy a jej návrhy
na vykonanie dôkazov boli zamietnuté. Boli jej tak odňaté jej procesné práva, ako aj sťažený
výkon jej iných procesných práv, ktoré mali slúžiť na ochranu jej práv. Na strane odvolacieho
súdu porušenie jej procesných práv spočívalo v spôsobe oznámenia verejného vyhlásenia
rozsudku, ktoré sa uskutočnilo v rozpore s ustanovením § 214 ods. 3, § 156 ods. 3 O.s.p.
a vyhlášky č. 543/2005 Z.z., pretože oznámenie o vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu
bolo vyvesené 18. októbra 2012 (štvrtok) a zvesené 25. októbra 2012 (štvrtok) a to napriek
tomu, že zákon vyžaduje minimálnu lehotu päť dní a podľa názoru dovolateľky táto lehota
nebola dodržaná, keď do tejto lehoty pripadli dva dni na sobotu a nedeľu, kedy budova súdu
nie je verejnosti prístupná. Odvolací súd naviac porušil podľa dovolateľky aj ustanovenie
o zverejňovaní úradných oznámení v elektronickej podobe na webovej stránke súdu, keď
podľa vytlačeného a k dovolaniu priloženého výpisu obsahu, oznámenie v elektronickej
podobe zverejnené nebolo. Takýto postup považuje za neprimerané sťaženie a znemožnenie
výkonu jej procesných práv, čo vedie k založeniu dovolacieho dôvodu podľa § 237
písm. f/ O.s.p. Za zmätočné považuje tiež expedovanie písomného vyhotovenia rozsudku
odvolacieho súdu, keď rozsudok expedovaný 25. októbra 2012 bol zástupcom žalovaných
so sídlom v P. doručený 31. októbra 2012, zatiaľ čo zástupcovi žalobkyne so sídlom v B. až
o päť dní neskôr. Vada konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. potom podľa dovolateľky
spočívala v tom, že súd neskúmal skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci, keď
ňou navrhnuté dôkazy neboli súdom vykonané (preukázanie autenticity podpisu žalobkyne na
príjmovom pokladničnom doklade), súd nedal svedkovi priestor na súvislé opísanie
rozhodujúcich skutočností, ale začal mu klásť otázky, pričom výsluch nebol vedený logicky
a premyslene a svedecká výpoveď nebola správne vyhodnotená. Napokon žalobkyňa
namietla, že rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, čo má za následok vadu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Zároveň navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť
napadnutého rozsudku.
Žalovaní vyjadrenie k dovolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Pred tým, ako dovolací súd pristúpil k preskúmaniu dovolaním žalobkyne napadnutého
rozsudku krajského súdu, s prihliadnutím na obsah spisu zisťoval, či žalovaná
1/ má spôsobilosť byť účastníkom konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v konaní ako žalovaného 1/ označila „F., so
sídlom v T., IČO: X.“, ktorý zanikol dobrovoľným výmazom ku dňu 9. októbra 2012, pričom
jeho právnym nástupcom sa stal „X., so sídlom v T., IČO: X.“, ktorý zanikol na základe
dobrovoľného výmazu 14. marca 2013 a jeho právnym nástupcom sa stal „P., so sídlom v T.,
IČO: X.“. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín dovolací súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29 CbR 178/2010-41 z 19. apríla 2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2013 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť P., so sídlom
v T., IČO: X. zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiely Sro, vložke
číslo 22272/R a k výmazu ex offo došlo 29. augusta 2013, ku ktorému dňu žalovaná 1/
zanikla bez právneho nástupcu.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby
vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného
registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (§ 19 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak
(§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá
O.s.p.). Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť,
alebo či môže v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne
právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu
niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.).
Keďže v konaní bolo preukázané, že právna nástupkyňa žalovanej 1/ v priebehu
dovolacieho konania stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, z uvedených dôvodov
musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupovať
podľa § 243c O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého ak sa nepodarí
nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné
ustanovenia preto dovolacie konanie voči žalovanej 1/ zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje
proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti
dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme
sú upravené v ustanovení § 238 O.s.p., v zmysle ktorého platí, že dovolanie je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
(§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorý
nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., preto
prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na námietku dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ktorých
existencia vždy zakladá nielen prípustnosť, ale i dôvodnosť dovolania), neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal
sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z uvedených vád. V tejto súvislosti
skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred
nesprávne obsadeným súdom.
Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p., žalobkyňa v dovolaní
nenamietala a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237
písm. f/ O.s.p., namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred
odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a dospel
k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko procesnú vadu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký nežiaduci postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých práv,
ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi
jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže pritom dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,
ale aj samotným rozhodnutím, pričom ide spravidla o prípady, kedy procesné rozhodnutie
súdu bezprostredne súvisí s realizáciou procesného práva účastníka. Treba však uviesť,
že samotné tvrdenie účastníka o existencii uvedenej vady takúto procesnú vadu nezakladá,
jej existencia sa v konaní musí skutočne vyskytnúť a preukázať.
Dovolateľka namieta, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup
v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p., keď „V konaní pred súdom prvého stupňa sa však
po otvorení, ani v priebehu celého pojednávania, ktoré sa konalo dňa 9.6.2009, až do prednesu
záverečných rečí a prijatia uznesenia o skončení dokazovania zákonom vyžadované zhrnutie
a zhodnotenie výsledkov konania a právne významných skutkových tvrdení účastníkov
nenachádza.“
Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať
v nedodržaní procesného postupu súdom vyplývajúceho z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.,
účinného od 15. októbra 2008.
Z obsahu spisu totiž jednoznačne vyplýva, že dňa 9. júna 2009 sa nekonalo žiadne
pojednávanie, na ktorom by došlo k namietanému porušeniu a to predovšetkým z dôvodu,
že žaloba žalobkyne bola doručená okresnému súdu až 21. júla 2009. Naviac, zo zápisnice
z pojednávania z 31. marca 2010, kedy bolo vo veci uskutočnené prvé pojednávanie vyplýva,
že konajúca sudkyňa po vykonaní úkonov podľa § 118 ods. 1 O.s.p., prednesení návrhov,
vyjadrení právnych zástupcov a vypočutí účastníkov a svedka, vykonala postup podľa § 118
ods. 2 O.s.p., kedy následne prítomní účastníci nenavrhli vykonať vo veci ďalšie dôkazy
(por. č.l. 123 p.v.). Pokiaľ v dovolaní dovolateľkou namietané pochybenie malo smerovať
do druhého konania na súde prvého stupňa, na ktorom bol vo veci vyhlásený aj rozsudok,
uskutočneného 9. júna 2010, dovolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 118 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca, pričom
zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že by súd postup podľa § 118 ods. 2 O.s.p. bol
povinný vykonávať na každom uskutočnenom pojednávaní.
Dovolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že aj prípadné
porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda
žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva
aj z obsahu oboch zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával
dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne
vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch na vykonávanie ďalších dokazovaní
a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy (por. zápisnicu
z pojednávania z 31. marca 2010 č.l. 118 – 124, kedy pojednávanie začalo o 12,00 hod.
a skončilo o 16,00 hod. a zápisnicu z 9. júla 2010 č.l. 142 – 144, kedy pojednávanie začalo
o 11,00 hod. a skončilo o 12,20 hod., na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok). Aj prípadné
striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce
v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou
možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama
osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolateľka preto neopodstatnene, najmä však v prejednávanej veci
nedôvodne namietala, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.,
jej súd odňal možnosť konať pred súdom.
Postupu, ktorým mal súd odňať žalobkyni možnosť konať pred súdom sa mal potom
podľa dovolateľky dopustiť odvolací súd a to v spôsobe oznámenia verejného vyhlásenia
rozsudku, keď oznámenie o vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo vyvesené
18. októbra 2012 (štvrtok) a zvesené 25. októbra 2012 (štvrtok) z dôvodu, že do tejto lehoty
pripadli dva dni na sobotu a nedeľu a naviac oznámenie o vyhlásení rozsudku nebolo
v elektronickej podobe zverejnené na webovej stránke súdu.
Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť 15. októbra 2008, umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje
§ 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Aj v prípadoch, v ktorých
odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, je povinný
oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením. Uvedená povinnosť je priamo spojená s právom každého
(najmä účastníkov konania) zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku zaručeného v článku
142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
O tom, či bol v preskúmavanej veci zachovaný procesný postup odvolacieho súdu,
ktorý je upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu.
Na č.l. 218 sa nachádza pokyn predsedníčky senátu adresovaný spisovej kancelárii o tom,
že dňa 24. októbra 2012 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok o 9,00 hod., na č. dverí 49.
Tento pokyn je opatrený pečiatkou kancelárie, z ktorej vyplýva, že pokyn prevzala kancelária
16. októbra 2012, opísaný bol 17. októbra 2012 a porovnaný toho istého dňa. Na č.l. 218a
spisu sa nachádza oznámenie vyhotovené súdnou kanceláriou, z ktorého tiež vyplýva, že bolo
vyvesené na úradnej tabuli 18. októbra 2012 a zvesené 25. októbra 2012.
Dovolací súd považuje za potrebné upozorniť na znenie namietaného ustanovenia § 156
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a pokiaľ z neho výslovne nevyplýva,
že sa jedná o päť pracovných dní, potrebné je ho chápať tak, že oznámenie na úradnej tabuli
musí byť zverejnené najmenej päť kalendárnych dní pred vyhlásením rozsudku.
Z listín založených do súdneho spisu vyplýva, že na úradnej tabuli súdu bolo najmenej
5 dní pred dňom vyhlásenia rozsudku oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený
24. októbra 2012 o 9.00 hod. Zachovanie postupu odvolacím súdom pred vyhlásením
rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. vyplýva z písomných pokynov súdu (predsedu senátu)
a ďalších nadväzujúcich úkonov pracovníkov súdnej kancelárie zabezpečujúcich
ich vykonanie tak, aby bolo zachovanie uvedeného postupu zo súdneho spisu nepochybné.
Nedôvodná bola i námietka dovolateľky, že oznámenie o vyhlásení rozsudku nebolo
v elektronickej podobe zverejnené na webovej stránke súdu, ktorú skutočnosť dovolateľka
v dovolacom konaní preukazovala výpisom obsahu z úradnej tabule Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 2. decembra 2012. Na overenie správnosti tejto námietky dovolací súd
vykonal dopyt na Krajský súd v Braitslave, na základe ktorého mu bol poskytnutý výtlačok
z úradnej tabule – ksbanp20121019ut_rozsudok 2Co 24-10, z ktorého vyplýva, že oznámenie
o čase a mieste vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. 2 Co 276/2010 bolo na webovej stránke
súdu zverejnené od 19. októbra 2012 do 25. októbra 2012, spolu s podaním vysvetlenia
postupu pri zverejňovaní oznámení o čase a mieste verejného vyhlásenia rozhodnutí súdu
(por. výtlačok z úradnej tabule).
Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho
poriadku, sa preto navrhovateľke neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však považuje za potrebné uviesť, že i prípadné nezverejnenie
oznámenia o vyhlásení rozsudku na webovej stránke súdu za situácie, keď toto oznámenie
bolo riadne zverejnené na úradnej tabuli súdu, by bolo možné považovať len ako tzv. inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namietala porušenie ustanovení o dokazovaní vo vzťahu
o vykonaní ňou navrhnutých dôkazov, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe
nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania totiž zákon ukladá
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhovaných
dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd.
Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo
vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobkyňa v danej veci
aj využila (nebolo jej odňaté). Nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dokazovania nedošlo
teda k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom
konaní môže prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený
predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie
o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môže zaoberať len v prípade
ak je dovolanie procesne prípustné. Dovolací súd sa nezaoberal ani námietkou dovolateľky
týkajúcou sa doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože spôsob a dĺžku doručovania
poštovej zásielky súd ovplyvniť nemôže, a nemá vplyv na výsledok konania.
Žalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila tiež odkazom na ustanovenie § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. (t.j., že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001, sp. zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov
je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň
je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretože
(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľky išlo
o nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala
by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval
alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad
ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobkyne nie je procesne prípustné,
nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľky spočívajúci v existencii inej vady konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), tento
je taktiež možné preskúmať len v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tento dôvod,
ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ani ním dovolací súd
nezaoberal.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne voči
žalovanému 2/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová