Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/163/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O., bývajúcej v B.B.,

zastúpenej Mgr. M., advokátom v B.B., proti žalovaným 1/ P., so sídlom v T., 2/ M.,

bývajúcemu v Ž., zastúpenému Mgr. Ľ., advokátom v Ž., o určenie vlastníctva a neplatnosť

dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie voči žalovanej 1/ z a s t a v u j e.

Dovolanie žalobkyne voči žalovanému 2/ o d m i e t a.

Žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 9. júna 2010 č.k. -152 žalobu,

ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k bytu špecifikovanom v petite žaloby

a určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby označeného bytu zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 896,12 Eur a žalovanému

2/ v sume 1.044,88 Eur všetko do troch dní k rukám ich právnych zástupcov. Z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že zmluvu o úvere č. X. z 26. júna 2008, ktorý bol predmetom

konania, so žalovanou 1/ (s jej právnym predchodcom – pozn. dovolacieho súdu) uzatvorila

obchodná spoločnosť L. a žalobkyňa v nej vystupovala ako ručiteľka. Uviedol, že pri

obchodnom styku dvoch obchodných spoločností nie je možné uplatňovať ustanovenia

o dobrých mravoch, pretože ten sa spravuje len ustanoveniami

zakotvenými v , zásadami poctivého obchodného styku a obchodnými

2

zvyklosťami. Keďže zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení

, podľa rovnakých ustanovení bolo potrebné posudzovať aj s ňou

súvisiacu záložnú a mandátnu zmluvu, i keď uzatvorenú podľa .

Uviedol, že pri posudzovaní platnosti zmluvy o úvere vychádzal z toho, že vzťahy medzi

obchodnými spoločnosťami upravené sa spravujú zmluvnou

voľnosťou, okrem kogentných ustanovení , medzi ktoré však zmluva

o úvere nepatrí. Vzhľadom k tomu, že v konaní na základe vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že tieto zmluvy sú platné, nemôžu mať za následok neplatnosť

zavkladovania a následnú dražbu predmetného bytu, ktorý bol predmetom záložného práva

a žalovaný 2/ sa vlastníkom bytu stal zákonne, keď ho vydražil. Žalobu žalobkyne, ktorou

sa domáhala určiť, že je vlastníčkou predmetného bytu preto zamietol. Ďalej uviedol,

že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby, predmetom ktorej bol byt, nárok

domáhať sa takéhoto určenia žalobkyni zanikol z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty

na uplatnenie takéhoto nároku podľa zákona o dobrovoľných dražbách a pokiaľ žiadala,

aby súd posúdil tento jej nárok podľa ustanovení , nepreukázala

v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení. O trovách konania súd rozhodol

podľa v spojení s a poukazom na úspech v konaní a vznikom trov

na právnom zastúpení.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

s poukazom na ustanovenie Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2/ vo výške 74,61 Eur k rukám advokáta

s poukazom na ustanovenie , a V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec

správne posúdil aj po právnej stránke, keď zmluva o úvere bola uzatvorená medzi

obchodnými spoločnosťami, pričom táto pohľadávka bola zabezpečená zmluvou o zriadení

záložného práva uzatvorenou medzi žalovanou 1/ (jej právnym predchodcom –

pozn. dovolacieho súdu) a žalobkyňou ako záložcom zo zálohom – predmetným bytom.

Zároveň bola uzatvorená aj mandátna zmluva, ktorou žalobkyňa ako mandant poverila

žalovanú 1/ ako mandatára, aby uskutočnila všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu

a realizácii záložného práva aj vo vzťahu k právnym úkonom na prevod vlastníckeho práva

k zálohu na tretiu osobu. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď ako

3

predbežnú otázku riešil platnosť zmluvy o úvere z 26. júna 2008 a v súlade so zásadou

akcesority aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva a platnosť mandátnej zmluvy, z toho

istého dňa. Dodal, že zmluva o úvere z 26. júna 2008 je samostatným právnym úkonom

nezávislým od predchádzajúcej zmluvy o úvere zo 6. septembra 2006, tieto zmluvy neboli

viazané na konkrétny účel, ich previazanosť z ničoho nevyplývala a boli uzatvorené

rozdielnymi subjektmi.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla obe

rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť

z ustanovenia , V dôvodoch obsiahleho dovolania podrobne

zopakovala celý skutkový stav a skutočnosti uvádzané v konaní tak pred súdom prvého stupňa

ako aj pred odvolacím súdom. Dovolateľka uviedla, že postupom súdu prvého stupňa jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom, keď tento sa dôsledne neriadil ustanovením § 118

ods. 2 , podľa ktorého je sudca povinný nielen na prvom, ale aj na každom odročenom

pojednávaní uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné

považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré navrhnuté dôkazy budú vykonané a ktoré

nevykoná a práve v dôsledku takejto absencie jej nebolo umožnené dostatočne zareagovať

na to, že celé konanie sa zúžilo na prejednanie len druhej úverovej zmluvy a jej návrhy

na vykonanie dôkazov boli zamietnuté. Boli jej tak odňaté jej procesné práva, ako aj sťažený

výkon jej iných procesných práv, ktoré mali slúžiť na ochranu jej práv. Na strane odvolacieho

súdu porušenie jej procesných práv spočívalo v spôsobe oznámenia verejného vyhlásenia

rozsudku, ktoré sa uskutočnilo v rozpore s ustanovením ,

a vyhlášky č. , pretože oznámenie o vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu

bolo vyvesené 18. októbra 2012 (štvrtok) a zvesené 25. októbra 2012 (štvrtok) a to napriek

tomu, že zákon vyžaduje minimálnu lehotu päť dní a podľa názoru dovolateľky táto lehota

nebola dodržaná, keď do tejto lehoty pripadli dva dni na sobotu a nedeľu, kedy budova súdu

nie je verejnosti prístupná. Odvolací súd naviac porušil podľa dovolateľky aj ustanovenie

o zverejňovaní úradných oznámení v elektronickej podobe na webovej stránke súdu, keď

podľa vytlačeného a k dovolaniu priloženého výpisu obsahu, oznámenie v elektronickej

podobe zverejnené nebolo. Takýto postup považuje za neprimerané sťaženie a znemožnenie

výkonu jej procesných práv, čo vedie k založeniu dovolacieho dôvodu podľa § 237

písm. f/ Za zmätočné považuje tiež expedovanie písomného vyhotovenia rozsudku

odvolacieho súdu, keď rozsudok expedovaný 25. októbra 2012 bol zástupcom žalovaných

4

so sídlom v P. doručený 31. októbra 2012, zatiaľ čo zástupcovi žalobkyne so sídlom v B. až

o päť dní neskôr. Vada konania podľa potom podľa dovolateľky

spočívala v tom, že súd neskúmal skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci, keď

ňou navrhnuté dôkazy neboli súdom vykonané (preukázanie autenticity podpisu žalobkyne na

príjmovom pokladničnom doklade), súd nedal svedkovi priestor na súvislé opísanie

rozhodujúcich skutočností, ale začal mu klásť otázky, pričom výsluch nebol vedený logicky

a premyslene a svedecká výpoveď nebola správne vyhodnotená. Napokon žalobkyňa

namietla, že rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, čo má za následok vadu

podľa Zároveň navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

Žalovaní vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Pred tým, ako dovolací súd pristúpil k preskúmaniu dovolaním žalobkyne napadnutého

rozsudku krajského súdu, s prihliadnutím na obsah spisu zisťoval, či žalovaná

1/ má spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v konaní ako žalovaného 1/ označila „F., so

sídlom v T., IČO: X.“, ktorý zanikol dobrovoľným výmazom ku dňu 9. októbra 2012, pričom

jeho právnym nástupcom sa stal „X., so sídlom v T., IČO: X.“, ktorý zanikol na základe

dobrovoľného výmazu 14. marca 2013 a jeho právnym nástupcom sa stal „P., so sídlom v T.,

IČO: X.“. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín dovolací súd zistil, že

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -41 z 19. apríla 2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2013 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť P., so sídlom

v T., IČO: X. zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiely Sro, vložke

číslo 22272/R a k výmazu ex offo došlo 29. augusta 2013, ku ktorému dňu žalovaná 1/

zanikla bez právneho nástupcu.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť mať práva

5

a povinnosti majú aj právnické osoby ( ). Právnické osoby

vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného

registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (§ 19 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom

registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak

( ).

V zmysle , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá

). Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť,

alebo či môže v ňom pokračovať ( ). Ak po začatí konania zanikne

právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu

niet, súd konanie zastaví ( ).

Keďže v konaní bolo preukázané, že právna nástupkyňa žalovanej 1/ v priebehu

dovolacieho konania stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, z uvedených dôvodov

musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupovať

podľa v spojení s , v zmysle ktorého ak sa nepodarí

nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné

ustanovenia preto dovolacie konanie voči žalovanej 1/ zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje

proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme

6

sú upravené v ustanovení , v zmysle ktorého platí, že dovolanie je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorý

nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v až 3 , preto

prípustnosť dovolania z nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na námietku dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ (ktorých

existencia vždy zakladá nielen prípustnosť, ale i dôvodnosť dovolania), neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z uvedených vád. V tejto súvislosti

skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred

nesprávne obsadeným súdom.

Pokiaľ ide o procesné vady podľa až e/ a , žalobkyňa v dovolaní

nenamietala a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237

písm. f/ , namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred

odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a dospel

k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko procesnú vadu

podľa v konaní nezistil.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký nežiaduci postup

súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých práv,

ktoré mu priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi

jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže pritom dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,

ale aj samotným rozhodnutím, pričom ide spravidla o prípady, kedy procesné rozhodnutie

súdu bezprostredne súvisí s realizáciou procesného práva účastníka. Treba však uviesť,

že samotné tvrdenie účastníka o existencii uvedenej vady takúto procesnú vadu nezakladá,

jej existencia sa v konaní musí skutočne vyskytnúť a preukázať.

Dovolateľka namieta, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup

v zmysle ustanovenia , keď „V konaní pred súdom prvého stupňa sa však

po otvorení, ani v priebehu celého pojednávania, ktoré sa konalo dňa 9.6.2009, až do prednesu

záverečných rečí a prijatia uznesenia o skončení dokazovania zákonom vyžadované zhrnutie

a zhodnotenie výsledkov konania a právne významných skutkových tvrdení účastníkov

nenachádza.“

Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať

v nedodržaní procesného postupu súdom vyplývajúceho z ustanovenia ,

účinného od 15. októbra 2008.

Z obsahu spisu totiž jednoznačne vyplýva, že dňa 9. júna 2009 sa nekonalo žiadne

pojednávanie, na ktorom by došlo k namietanému porušeniu a to predovšetkým z dôvodu,

že žaloba žalobkyne bola doručená okresnému súdu až 21. júla 2009. Naviac, zo zápisnice

z pojednávania z 31. marca 2010, kedy bolo vo veci uskutočnené prvé pojednávanie vyplýva,

že konajúca sudkyňa po vykonaní úkonov podľa , prednesení návrhov,

vyjadrení právnych zástupcov a vypočutí účastníkov a svedka, vykonala postup podľa § 118

8

ods. 2 , kedy následne prítomní účastníci nenavrhli vykonať vo veci ďalšie dôkazy

(por. č.l. 123 p.v.). Pokiaľ v dovolaní dovolateľkou namietané pochybenie malo smerovať

do druhého konania na súde prvého stupňa, na ktorom bol vo veci vyhlásený aj rozsudok,

uskutočneného 9. júna 2010, dovolací súd dáva do pozornosti ustanovenie ,

podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca, pričom

zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by súd postup podľa bol

povinný vykonávať na každom uskutočnenom pojednávaní.

Dovolací súd však na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že aj prípadné

porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237

písm. f/ Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží,

nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda

žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť

prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver

pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva

aj z obsahu oboch zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával

dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne

vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch na vykonávanie ďalších dokazovaní

a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy (por. zápisnicu

z pojednávania z 31. marca 2010 č.l. 118 – 124, kedy pojednávanie začalo o 12,00 hod.

a skončilo o 16,00 hod. a zápisnicu z 9. júla 2010 č.l. 142 – 144, kedy pojednávanie začalo

o 11,00 hod. a skončilo o 12,20 hod., na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok). Aj prípadné

striktné nedodržanie postupu podľa zo strany súdu (spočívajúce

v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať

za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou

možno dovolanie v zmysle odôvodniť. Existencia tejto vady sama

osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Dovolateľka preto neopodstatnene, najmä však v prejednávanej veci

nedôvodne namietala, že nedodržaním procesného postupu v zmysle ,

jej súd odňal možnosť konať pred súdom.

Postupu, ktorým mal súd odňať žalobkyni možnosť konať pred súdom sa mal potom

podľa dovolateľky dopustiť odvolací súd a to v spôsobe oznámenia verejného vyhlásenia

9

rozsudku, keď oznámenie o vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo vyvesené

18. októbra 2012 (štvrtok) a zvesené 25. októbra 2012 (štvrtok) z dôvodu, že do tejto lehoty

pripadli dva dni na sobotu a nedeľu a naviac oznámenie o vyhlásení rozsudku nebolo

v elektronickej podobe zverejnené na webovej stránke súdu.

Ustanovenie v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje

, rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Aj v prípadoch, v ktorých

odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, je povinný

oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením. Uvedená povinnosť je priamo spojená s právom každého

(najmä účastníkov konania) zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku zaručeného v článku

142 ods. 3 a ,

O tom, či bol v preskúmavanej veci zachovaný procesný postup odvolacieho súdu,

ktorý je upravený v , môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu.

Na č.l. 218 sa nachádza pokyn predsedníčky senátu adresovaný spisovej kancelárii o tom,

že dňa 24. októbra 2012 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok o 9,00 hod., na č. dverí 49.

Tento pokyn je opatrený pečiatkou kancelárie, z ktorej vyplýva, že pokyn prevzala kancelária

16. októbra 2012, opísaný bol 17. októbra 2012 a porovnaný toho istého dňa. Na č.l. 218a

spisu sa nachádza oznámenie vyhotovené súdnou kanceláriou, z ktorého tiež vyplýva, že bolo

vyvesené na úradnej tabuli 18. októbra 2012 a zvesené 25. októbra 2012.

Dovolací súd považuje za potrebné upozorniť na znenie namietaného ustanovenia § 156

ods. 3 , podľa ktorého, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a pokiaľ z neho výslovne nevyplýva,

že sa jedná o päť pracovných dní, potrebné je ho chápať tak, že oznámenie na úradnej tabuli

musí byť zverejnené najmenej päť kalendárnych dní pred vyhlásením rozsudku.

Z listín založených do súdneho spisu vyplýva, že na úradnej tabuli súdu bolo najmenej

5 dní pred dňom vyhlásenia rozsudku oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený

24. októbra 2012 o 9.00 hod. Zachovanie postupu odvolacím súdom pred vyhlásením

rozsudku v zmysle vyplýva z písomných pokynov súdu (predsedu senátu)

10

a ďalších nadväzujúcich úkonov pracovníkov súdnej kancelárie zabezpečujúcich

ich vykonanie tak, aby bolo zachovanie uvedeného postupu zo súdneho spisu nepochybné.

Nedôvodná bola i námietka dovolateľky, že oznámenie o vyhlásení rozsudku nebolo

v elektronickej podobe zverejnené na webovej stránke súdu, ktorú skutočnosť dovolateľka

v dovolacom konaní preukazovala výpisom obsahu z úradnej tabule Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 2. decembra 2012. Na overenie správnosti tejto námietky dovolací súd

vykonal dopyt na Krajský súd v Braitslave, na základe ktorého mu bol poskytnutý výtlačok

z úradnej tabule – ksbanp20121019ut_rozsudok -10, z ktorého vyplýva, že oznámenie

o čase a mieste vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. bolo na webovej stránke

súdu zverejnené od 19. októbra 2012 do 25. októbra 2012, spolu s podaním vysvetlenia

postupu pri zverejňovaní oznámení o čase a mieste verejného vyhlásenia rozhodnutí súdu

(por. výtlačok z úradnej tabule).

Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho

poriadku, sa preto navrhovateľke neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Dovolací súd však považuje za potrebné uviesť, že i prípadné nezverejnenie

oznámenia o vyhlásení rozsudku na webovej stránke súdu za situácie, keď toto oznámenie

bolo riadne zverejnené na úradnej tabuli súdu, by bolo možné považovať len ako tzv. inú vadu

konania v zmysle , ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namietala porušenie ustanovení o dokazovaní vo vzťahu

o vykonaní ňou navrhnutých dôkazov, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe

nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania totiž zákon ukladá

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhovaných

dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd.

Z uvedeného je zrejmé, že účastníkovi konania priznáva právo

vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobkyňa v danej veci

aj využila (nebolo jej odňaté). Nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dokazovania nedošlo

11

teda k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom

konaní môže prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený

predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie

o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. b/ , t.j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môže zaoberať len v prípade

ak je dovolanie procesne prípustné. Dovolací súd sa nezaoberal ani námietkou dovolateľky

týkajúcou sa doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože spôsob a dĺžku doručovania

poštovej zásielky súd ovplyvniť nemôže, a nemá vplyv na výsledok konania.

Žalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila tiež odkazom na ustanovenie § 241

ods. 2 písm. c/ (t.j., že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň

je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretože

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľky išlo

o nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala

12

by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobkyne nie je procesne prípustné,

nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím

súdom ( ).

Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľky spočívajúci v existencii inej vady konania,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), tento

je taktiež možné preskúmať len v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tento dôvod,

ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ani ním dovolací súd

nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne voči

žalovanému 2/ podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová