Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/362/2013

Identifikačné číslo spisu: 8709207257 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Deák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8709207257.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A.T.C. Daniel Lipták, s miestom podnikania Poprad, Nemocničná 9744, IČO: 37 438 093, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom v Poprade, Štefánikova 8, proti žalovanej N. bývajúcej v I., o zaplatenie 83 222,13 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad rozsudkom z 20. júna 2012 č.k. -166 konanie o zaplatenie sumy 256,99 € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody pri žiadnom z uplatnených nárokov. Žalobca nepreukázal vznik škody vo výške 13 402,13 € titulom finančnej straty pri podnikateľskej činnosti v rokoch 2009 až 2010, porušenie právnej povinnosti žalovanej, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi. Nebolo preukázané, že by v dôsledku správania sa žalovanej vznikla žalobcovi konkrétna škoda pri podnikateľskej činnosti. Nemožno, aj v súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou krízou po roku 2008, na ťarchu žalovanej pričítať nižšie zisky žalobcu z podnikateľskej činnosti. Ohľadom sumy 1 659,69 €, ktorá bola údajne 24. decembra 2008 odcudzená žalobcovi, nebolo preukázané ani v prebiehajúcom trestnom konaní a ani potvrdené výsluchom svedkov, že by túto sumu bola odcudzila žalobcovi žalovaná. Ak aj žalovaná 2. júla 2008 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. vybrala sumu 3 000 Sk (žalobca v konaní uplatňoval sumu 101,14 € ), do právoplatnosti rozvodového rozsudku 14. februára 2009 bola manželkou žalobcu a mala dispozičné právo nakladať s predmetnými finančnými prostriedkami. Pokiaľ žalobca uplatňoval 1 672,17 € ako škodu spôsobenú predčasným ukončením poistnej zmluvy, ani u tohto nároku nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanou. Za porušenie právnej povinnosti nemožno považovať odôvodnené podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pri sume 66 387 € uplatnenej titulom potencionálnej škody v prípade uloženia pokuty príslušným

daňovým úradom, žalobca doposiaľ nepreukázal jej vznik. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 7. novembra 2012 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o zastavení konania, v zmysle potvrdil, žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania 600, €. Poukázal na dokazovanie pred prvostupňovým súdom aj na správnosť postupov súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov a aplikácii predpisov hmotného práva v prejednávanej veci. Konštatoval, že na správnych skutkových zisteniach pred súdom prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal ani jeden z uplatňovaných nárokov a to, že ide o škodu spôsobenú a zavinenú žalovanou.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti a rozhodol o trovách konania, podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie a , majúc za to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Súd prvého stupňa nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe čoho nezistil riadne skutkový stav a vo veci teda nerozhodol správne. Odôvodnenie rozhodnutia má podklad v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je právne

významné samotné tvrdenie účastníka o existencii určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Existenciu procesných vád konania v zmysle dovolateľ nenamietal a žiadnu vadu tejto povahy dovolací súd nezistil. Prípustnosť dovolania preto ani z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolateľ v danej veci namietal postup súdov v procese vykonávania dokazovania a hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov konania (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten - ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle (porovnaj R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (porovnaj R 125/1999, R 6/2000).

Žalobcom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môže zakladať tzv. inú vadu konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (porovnaj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porovnaj in fine („dokazovanie však nevykonáva"). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania vyplýva, že okrem tzv. inej vady žalobca namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. K tejto ostatnej námietke treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že žalobca napadol dovolaním aj výrok odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v danom prípade podľa neprípustné. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca nesprávne rozhodnutie vo veci, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Keďže v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa procesne neprípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento opravný prostriedok podľa v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.