Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/644/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J. S.,

bývajúcemu v L., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave, pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 13. mája 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. marca 2012 č.k. -64 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 16,60 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 16,60 € od 22. júla 2010 aţ do zaplatenia. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol

a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe postup

Okresného súdu Bratislava III pri vyznačovaní doloţky právoplatnosti a vykonateľnosti

na platobnom rozkaze (sp.zn. ) povaţuje za nesprávny úradný postup, nakoľko

tento bol „nesprávne doručený resp. prevzatý osobou, ktorá v tom čase uţ nebola oprávnená

za ţalovaného (spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.) konať ani prijímať písomnosti“.

V dôsledku toho nemala byť na danom platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť

a vykonateľnosť, a tento sa nemal stať exekučným titulom a podkladom pre začatie

exekučného konania. Zároveň súd dospel k záveru, ţe pre vznik nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom bola splnená podmienka príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ţalovanej škody. Uvedená podmienka bola

splnená len pri nároku zodpovedajúcom výške škody spočívajúcej v zaplatenom súdnom

2

poplatku za podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu, ktorý mal

riadne vyznačenú doloţku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, nakoľko ho ţalobca zaplatil

v dobrej viere, ţe predmetný platobný rozkaz je riadnym právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom. Ohľadne zvyšnej ţalovanej sumy (t.j. istiny 200.000,-Sk a príslušenstva

ako súm vyplývajúcich z platobného rozkazu) súd ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe tu nie

je daná priama príčinná súvislosť medzi „stratou (nemoţnosťou vymoţenia)“ týchto

pohľadávok a nesprávnym úradným postupom súdu pri vyznačovaní doloţky právoplatnosti

a vykonateľnosti na platobnom rozkaze (nesprávnym úradným postupom).

Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. mája

2014 sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého v ţalobe vyhovujúcej časti

zmenil tak, ţe ţalobu o 16,60 € s príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej ţalobe zamietajúcej

časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa , Pokiaľ ide

o zamietajúcu časť napadnutého rozsudku, skonštatoval, ţe odvolanie ţalobcu je nedôvodné,

nakoľko má za to, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

ustálený skutkový stav správne právne posúdil a odôvodnenie jeho záverov je jasné

a presvedčivé. Naopak v časti napadnutej odvolaním zo strany ţalovanej dospel k záveru, ţe

odvolanie je dôvodné v dôsledku čoho výrok, ktorým súd prvého stupňa ţalobe čiastočne

vyhovel zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd zo správne zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nemal inú

moţnosť neţ vychádzať z dostupných údajov v obchodnom registri ohľadne skutočnosti kto

je oprávnenou osobou konať za spoločnosť LIVAK PLAS, s.r.o. v rozhodnom čase

doručovania platobného rozkazu. Nemal moţnosť zistiť, ţe osoba, ktorá prevzala platobný

rozkaz, takou ňou uţ nie je. Doručenie sa po formálnej stránke javilo správne a účinné.

Vzhľadom na to sa odvolací súdu nestotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne

skutočnosti, ţe došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa

Uviedol, ţe v príčinnej súvislosti so vznikom škody ţalobcovi za zaplatený súdny poplatok

za návrh na vykonanie exekúcie, nebol postup súdu, ale nečinnosť zo strany osoby, ktorá

prevzala za spoločnosť súdnu zásielku s platobným rozkazom, hoci na to uţ nebola

oprávnená, a neoznámila to súdu. Za správne povaţoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu

o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s , úspešná ţalovaná si neuplatnila náhradu trov konania

v dôsledku čoho jej náhradu trov konania odvolací súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z v spojení s

namietajúc, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, a to

tým, ţe v dôsledku podľa jeho slov nezákonnej väzby jeho osoby (na základe príkazu

na zatknutie zo 17. marca 2014) sa nemal moţnosť dozvedieť o nariadenom termíne

odvolacieho pojednávania stanoveného na deň 15. apríla 2014, a teda osobne sa ho zúčastniť,

vyjadriť sa k veci a byť odvolacím súdom vypočutý. Za prekvapivú označil zmenu názoru

odvolacieho súdu, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky na prejednanie veci s odkazom

na postup podľa v nadväznosti na Vyjadril nespokojnosť aj

s dĺţkou trvania súdneho konania. Existenciu vyššie uvedenej vady videl aj v tom, ţe nebol

upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom. Ďalej

uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ) a konanie je postihnuté aj inou takou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie súdu ( ). Podľa názoru

dovolateľa sú rozhodnutia niţších stupňov postihnuté inými vadami majúcimi za následok

nesprávne, neodôvodnené, svojvoľné, aţ tendenčné rozhodnutie vo veci samej v úmysle

vyviniť štát (Slovenskú republiku) zo zodpovednosti za vznik majetkovej škody. Namietal, ţe

súdy sa nezaoberali jeho argumentáciou a neskúmali fakt, ţe obligačný dlţník mal v čase

uplatnenia pohľadávku spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. ako aj tým, ţe podľa

ţalobcu nie je pre posúdenie vzniku škody nesprávnym úradným postupom podstatná

argumentácia súdov spočívajúca v tom, ţe platobný rozkaz prevzala neoprávnená osoba ale

to, ţe spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. sa obrátila na súd za účelom vydania

platobného rozkazu splniac si poplatkovú povinnosť a napriek tomu nie vlastnou vinou

nedosiahla poţadované spravodlivé rozhodnutie. Dovolateľ vyjadril názor, ţe ak by nebolo

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho vo vyznačení doloţky právoplatnosti

a vykonateľnosti na platobnom rozkaze, tak by spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.

nebola uvedená do omylu súdom a v dobrej viere v spravodlivosť a zákonnosť exekučného

titulu by nemusela viesť ničotné exekučné konanie a podobne mať oslabené postavenie

v konkurznom konaní. Podľa dovolateľa nie je moţné zodpovednosť štátu za vznik škody

prenášať na tretí subjekt. V doplnení k dovolaniu zo 4. júna 2015 uviedol, ţe podľa neho je

nesporné, ţe v danom konaní existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť s poukazom na zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím odvolávajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR

(uznesenie sp.zn. zo dňa 30. mája 2011).

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník

konania ( ) spĺňajúci podmienku povinného zastúpenia v zmysle

ods. 1 , skúmal bez nariadenia pojednávania ( ), či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku

zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho

súdu (tieţ ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného

zo základných princípov právneho štátu – princípu právnej istoty – nezmeniteľnosti

právoplatných súdnych rozhodnutí (resp. ich výnimočnej zmeniteľnosti).

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu,

ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237

, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné osobitne zdôrazniť, ţe

dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (ktoré je

v zmysle tretím dovolacím dôvodom), na rozdiel od toho

nezakladá prípustnosť dovolania. K (procesnej) prípustnosti dovolania viď niţšie bod 1.

1. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

a/ bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v ţalobe zamietajúcej časti a b/ zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa o zaplatenie 16,60€ s príslušenstvom (tak, ţe v tejto časti bola

ţaloba zamietnutá).

Pokiaľ ide o tú časť dovolania, ktorá smeruje voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v ţalobe zamietajúcej časti, nie je dovolanie

ţalobcu procesné prípustné, lebo napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

ods. 2 ) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v

Pokiaľ ide o zvyšnú časť dovolania, ktorá smeruje voči rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v ţalobe vyhovujúcej časti o zaplatenie

16,60€ s príslušenstvom, tak ţe sa ţaloba aj v tejto zamieta, je dovolanie zo zákona vylúčené

(neprípustné) z týchto dôvodov:

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Podľa

ods. 5 dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,

dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

návrhu na prvostupňovom súde.

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,

ţe ustanovenie je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším a tak i prioritne

aplikovateľnejším)] ustanovením, ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu

„lex specialis derogat legi generali“ prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238

ods. 1 aţ 3 V nadväznosti na to treba konštatovať, ţe ak výška peňaţného plnenia,

o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy

uvedené v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné,

i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ( ).

V ustanovení § 238 ods. 5 O.p., ktoré má vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsekom

1 aţ 3 povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich, je vyjadrený zámer zákona, aby

určité rozhodnutia neboli v dovolacom konaní prejednávané. Podľa prvej vety § 238 ods. 5

dovolanie nie je prípustné proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom

na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Podľa poslednej vety citovaného ustanovenia

na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

V prípadoch, na ktoré dopadá je zo zákona vylúčená prípustnosť

dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v aţ 3

V preskúmavanej veci bola ţaloba podaná súdu 18. februára 2011; v deň jej podania

určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie nariadenia vlády č. ,

ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia minimálna mzda

na rok 2011 predstavovala suma 317 €. Trojnásobok tejto sumy je 951 €.

Odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie, tak ţe v ţalobe vyhovujúcej časti

(o zaplatenie 16,60 € s príslušenstvom) ţalobu zamietol. Dovolanie ţalobcu teda smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy (16,60 € < 951 €). Dovolanie ţalobcu je aj pre túto časť v zmysle

neprípustné.

Dovolateľ v dovolaní síce označil dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/, v dovolaní

však výslovne uplatnil aj dovolacie dôvody v zmysle a c / , keď

súdom vyčíta nesprávne právne posúdenie veci, nezohľadnenie rozhodujúcich okolností

pre vec samú, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí a ďalšie. K všetkým týmto argumentom

v dovolaní, ktoré sa spájajú s dovolacími dôvodmi v zmysle a

by bolo moţné prihliadať len v prípade (procesne) prípustného dovolania, čo však nie je tento

prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. , , , ,

, , , , a iné). Z uvedeného plynie,

ţe na dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody v zmysle a ,

ktoré tvoria obsah dovolania, i keby boli prípadne opodstatnené, dovolací súd nemôţe

prihliadať.

2. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uplatnený dovolateľom v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/

(vada v zmysle ), je situácia iná. Dovolací súd vzhľadom na

(ex officio) skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z ,

v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto ani

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

3. Ţalobca v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

3.1. Ţalobca odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle spája

s neúčasťou na odvolacom pojednávaní nariadenom na 15. apríla 2014 v dôsledku jeho vzatia

do väzby. Poukázal na prekvapivú zmenu názoru odvolacieho súdu ohľadne toho, ţe v danej

veci moţno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania postup podľa § 214 ods. 2,3

v nadväznosti na Namietal i to, ţe nebol upovedomený o mieste

a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd na deň 15. apríla 2014 o 9.15 hod. nariadil

na prejednávanie odvolania pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov. Zo zápisnice pred

odvolacím súdom z 15. apríla 2014 vyplýva, ţe sa odvolacie pojednávanie neuskutočnilo

pre nesplnenie poţadovaných podmienok (a to jednak v dôsledku nedoručenia predvolania

na pojednávanie ţalobcovi a tieţ pre zistenie, ţe o odvolaní moţno rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania v zmysle , ).

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd neuskutočnil pojednávanie 15. apríla 2014 (vec

na ňom neprerokoval), a preto v tejto súvislosti nemohlo dôjsť k porušeniu dovolateľom

namietaných procesných práv.

Podľa (v znení zákona, ktorý bol platný a účinný v čase

rozhodovania odvolacieho súdu), na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ vyţaduje to dôleţitý verejný

záujem. Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, ţe (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či

v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

Pri vyhlásení rozsudku odvolacím súdom 13. mája 2014 bez nariadenia pojednávania

bol dodrţaný postup v zmysle (viď oznámenie miesta a času verejného

vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením -

č.l. 109 spisu).

V danom prípade odvolací súd pri vydávaní rozsudku nepovaţoval za potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (povaţujúc zistenie skutkového stavu veci súdom

prvého stupňa pre rozhodnutie za postačujúce), v tomto prípade súd prvého stupňa vec

prejednal na pojednávaní (29. februára 2012) a teda nebol uplatnený postup podľa § 115a

, z hľadiska charakteru sporu – náhrady škody a ušlého zisku, nejde o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nemoţno konštatovať, ţe nariadenie

pojednávania odvolacím súdom si vyţaduje verejný záujem.

Vzhľadom na uvedené nie je moţné prisvedčiť dovolateľovi, ţe konanie je zaťaţené

vadou v zmysle z dôvodu nenariadenia pojednávania odvolacím súdom.

3.2. Ţalobca namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené,

svojvoľné, tendenčné a nepreskúmateľné.

Otázka, či pod procesnú vadu konania v zmysle moţno (treba)

subsumovať aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nemá iba procesnoprávny rozmer, dopad

a dosah, ale tieţ mimoriadne významné ústavnoprávne konzekvencie. Závery z jej riešenia

majú totiţ kľúčový význam z hľadiska charakteristiky dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku a tieţ dovolacieho konania, účelom ktorého je – ale len v úzko

vymedzenom rámci, ktorým zákon upravuje prípustnosť dovolania – preskúmať rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť (atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti).

Zodpovedanie tejto otázky je tesne späté s potrebou vylúčiť moţnosť, ţe dovolanie bude

neprípustne slúţiť ako „skryté odvolanie“ a môţe viesť iba na nápravu zásadných

nereparovateľných (nezvratných) procesných pochybení v občianskom súdnom konaní ako

celku, prípadne – avšak striktne len vo vymedzenom rámci – tieţ k náprave hmotnoprávnych

pochybení súdov. Potvrdzuje to aj náhľad ústavného súdu vyjadrený vo viacerých jeho

rozhodnutiach, v zmysle ktorého základné právo na súdnu ochranu treba vnímať „ako

výsledkové“, t.j. právo, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, teda nie čiastkové

rozhodnutia predchádzajúce konečnému rozhodnutiu (m. m. , , II.

ÚS 307/06, ). Z ústavnoprávneho, procesnoprávneho, ale aj koncepčného

hľadiska je neprijateľné, aby sa dovolaniu a dovolaciemu konaniu pripisoval účel, zmysel

a význam, ktorý zodpovedá skôr odvolaniu a odvolaciemu konaniu, teda štádiu občianskeho

súdneho konania, ktoré predchádza právoplatnému skončeniu. V plnej miere je preto aj

v týchto súvislostiach opodstatnený názor, vyjadrený v publikácii „Občiansky súdny

11

poriadok, Komentár, Števček / Ficová a kol., C-H-BECK, 2009. str. 671, podľa ktorého

pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

znemoţnila, odňala alebo sťaţila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré

majú slúţiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právom chránených v tom – ktorom

konkrétnom konaní, a súdu sa nepodarí nedostatky tohto postupu zákonným spôsobom

odstrániť do okamihu, v ktorom odvolací súd vyhlási konečné rozhodnutie vo veci.

Z postavenia najvyššieho súdu ale vyplýva, ţe jeho primárnou úlohou je zjednocovať prax

všeobecných súdov.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je

bezpochyby tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú

splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,

vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

moţno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým moţno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo

právoplatnosť.

Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov

predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na prípady moţnosti

prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky

z tejto zásady. Aj upravuje takto podmienky prípustnosti

dovolania a prípady, v ktorých moţno právoplatné rozhodnutie napadnúť dovolaním,

povaţuje striktne len za výnimku zo zásady jeho záväznosti a nezmeniteľnosti. Právnu

úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môţe táto výnimka uplatniť, nemoţno

v ţiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Interpretácia

niektorého ustanovenia zákona, nech by bola motivovaná akoukoľvek snahou dosiahnuť

nápravu procesného pochybenia všeobecného súdu, nesmie popierať samotný účel komplexu

právnej úpravy, do ktorej je toto ustanovenie zaradené.

Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náleţitosťou písomného vyhotovenia

rozhodnutia, ktorá má stručne, jasne, výstiţne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov

sa ţalobca domáhal, ako sa vyjadril ţalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţoval súd

za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov (ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (viď ). Účastník však – ale opäť

iba v rámci limitov daných právnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov –

samozrejme, nie zbavený moţnosti brániť sa tomu, čo v rozhodnutí súdu povaţuje

za nesprávne, nespravodlivé, nezodpovedajúce zákonu. Ani vtedy, keď zastáva názor, ţe

odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstiţné alebo neúplné,

účastník nezostáva „procesne bezbranný“. Pokiaľ sa totiţ nazdáva, ţe odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, má v plnom rozsahu zachované právo namietať

túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku.

V minulosti sa na najvyššom súde vyskytli odlišné názory, argumentačné

protichodnosti a nejednotné interpretačné východiská v otázke, ako má byť – z hľadiska

prípustnosti dovolania – nazerané na nepreskúmateľnosť rozhodnutia napadnutého

dovolaním, preto 3. decembra 2015 pristúpil najvyšší súd k prijatiu zjednocujúceho

stanoviska, ktorého právná veta znie: “Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu

konania v zmysle . Výnimočne, keď

písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných

pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa

.” (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, dostupné

na http://www.supcourt.gov.sk/data/files/ 1198_zbierka_1_2016.pdf).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zrušujúcej

časti i časti potvrdzujúcej v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa spĺňa

kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle a podľa názoru

dovolacieho súdu nepredstavuje prípad výnimky, na ktorú dopadá druhá veta citovaného

stanoviska najvyššieho súdu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým

zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa ţalobca

13

domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko ţalovanej k ţalobe, 3/ aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol

súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyloţil,

9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 10/ aké právne

závery vyplývajú vo vzťahu k podanej ţalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia,

ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti

(prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu , a V konkrétnostiach

dovolací súd poukazuje, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje vysvetlenie dôvodov pre ktoré bola ţaloba

zmietnutá. Skutočnosť, ţe ţalobca má odlišný názor ako súdy, alebo ţe jeho predstava

o odôvodňovaní v určitých okolnostiach prípadu nekorešponduje s odôvodneniami súdov,

bez ďalšieho nezakladá porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

a právny stav zistený súdom prvého stupňa, primeraným spôsobom opísal obsah odvolaní

a citoval právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery

(v podrobnostiach viď odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Jeho skutkové a právne

závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne neudrţateľné alebo arbitrárne)

a tak nezlučiteľné s ; odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Právo na spravodlivý súdny proces podľa

Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať

a aplikovať zákony (obdobne napr. , ).

3.3 Ţalobca existenciu vady podľa videl aj v nedodrţaní

poţiadavky primeranej lehoty trvania konania.

V zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo

účastníka môţe byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej

dôsledkom sú prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je

právo účastníka obracať sa so sťaţnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťaţnosť

14

na Ústavný súd Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môţe

komplikovať účastníkom výkon ich procesných práv, nápravu moţno dosiahnuť iba vyššie

uvedenými prostriedkami ochrany.

Prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou najvyššieho súdu povaţované za dôvod,

ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu , ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 4/2005, , ). Preto námietka ţalobcu, ţe v konaní

dochádza k prieťahom [i keby prípadne bola opodstatnená (pozn.: dovolací súd sa nezaoberal

otázkou, či sa v konaní vyskytli prieťahy)], sa v zmysle vyššie uvedeného netýka okolnosti

spôsobilej zaloţiť prípustnosť dovolania v zmysle

4. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie je

mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno dosiahnuť nápravu len výslovne uvedených

procesných vád ( a ) alebo hmotnoprávnych

nesprávností posúdenia veci ( ). Dovolaním sa nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Potvrdzuje to aj ustanovenie 243a ods. 2, veta druhá ,

v zmysle ktorého dovolací súd nevykonáva dokazovanie.

Ţalobcom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môţe zakladať tzv. inú vadu konania; v prípade

neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde ale o nedostatok,

ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci

procesnú vadu konania v zmysle (porovnaj viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , ,

, a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní

dôjde, nie je ňou znemoţnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania.

5. Ţalobca v dovolaní namietal, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), odôvodňujúc tým, ţe

podľa neho v právnom štáte nie je moţné prenášať zodpovednosť štátu za nesprávny úradný

15

postup súdu spočívajúceho vo vyznačení doloţky právoplatnosti na rozhodnutí, na ktorom

nemala byť vyznačená, na účastníka konania či na tretí subjekt (osobu, ktorá údajne prevzala

platobný rozkaz) a zároveň poukazujúc na nezákonnosť rozhodnutia v konaní.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne názory a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci, ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia. I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), mali by za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký

prípad ale v tomto dovolacom konaní nešlo.

6. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý v dovolacom konaní procesný úspech nemal ( v spojení s ). Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na priznanie tejto náhrady ( v spojení s , a ).

16

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2016

JUDr. Marián S l u k, PhD., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

17