Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne U., a.s., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. I. N., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie

č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I z 23. novembra 2006 č.k. -52 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra

2008 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 23. novembra 2006 č.k.

-52 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. novembra 2006 č.k. -52 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť právoplatným

súdnym rozhodnutím, na základe ktorého bola od nej vymožená v exekučnom konaní suma

v celkovej výške 1 414 931,58 € (42 626 228,68 Sk) a ktoré rozhodnutie bolo v dovolacom

konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 1 ods. 1, § 2 a § 4 ods. 1 zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon“). Okresný súd v odôvodnení svojho

2

rozhodnutia uviedol, že pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu štátu musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to 1/ existencia nezákonného

rozhodnutia, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím

a vzniknutou škodou. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na

náhradu škody, pretože nebola splnená základná podmienka nároku na náhradu škody, ktorou je

existencia nezákonného rozhodnutia. Podľa jeho názoru rozsudkom dovolacieho súdu neboli

rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu zrušené pre nezákonnosť tak, ako to

predpokladá § 4 ods. 1 zákona, ale z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je

omyl pri aplikácii práva na skutkové zistenia. V preskúmavanom prípade sa tak nejedná

o zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, ale o zrušenie rozhodnutia v rámci procesného postupu,

predpokladaného , po ktorom zrušení malo nasledovať ďalšie

konanie vo veci, zavŕšené novým súdnym rozhodnutím, ku ktorému konaniu a meritórnemu

rozhodnutiu však nedošlo, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu zániku účastníka konania

výmazom z obchodného registra. Podľa názoru okresného súdu nebolo možné vylúčiť, že po

prípadnom doplnení dokazovania by nové rozhodnutie súdu malo totožný obsah ako zrušené

rozhodnutie a žalobkyňa (v pôvodnom konaní žalovaná) by bola opätovne zaviazaná na

zaplatenie istiny s príslušenstvom.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2008 sp. zn.

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Doplnil, že odchylný právny názor dovolacieho súdu od

právneho názoru prvostupňového a odvolacieho súdu neznamená rozpor s objektívnym právom,

teda so zákonnosťou. Aj podľa jeho názoru tak chýbala základná podmienka pre vznik práva na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, a to existencia nezákonného

rozhodnutia, ktorú otázku nemôže súd riešiť ako predbežnú. Zároveň však v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval, že konaniu o zodpovednostnom nároku musí predchádzať konanie,

sledujúce zistenie nezákonnosti a právoplatné rozhodnutie musí byť v tomto konaní zbavené

právoplatnosti, teda zrušené príslušným orgánom. Právo na náhradu škody zo zrušeného

nezákonného rozhodnutia potom vzniká poškodenému právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo

nezákonné rozhodnutie zrušené.

3

Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti

vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil, podal na

základe podnetu žalobkyne podľa (ďalej len

„“) v spojení s mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pri posúdení nároku na

náhradu škody spôsobenej žalobkyni nezákonným rozhodnutím, za ktorú škodu zodpovedá štát

(§ 1 ods. 1 zákona), súdy nesprávne vyložili pojem „nezákonné rozhodnutie“, keď svoje

rozhodnutia odôvodnili tým, že nezákonným rozhodnutím nie je rozhodnutie, ktoré bolo zrušené

dovolacím súdom z dôvodu „nesprávneho právneho posúdenia veci“, respektíve z dôvodu

„odchylného právneho názoru“, a teda že takéto rozhodnutie nemožno označiť za nezákonné, čo

bolo aj jediným dôvodom zamietnutia žaloby. Podľa názoru generálneho prokurátora,

rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, je potrebné

považovať za nezákonné rozhodnutie a je neprípustný záver, aby súd vyššieho stupňa rušil

„zákonné“ rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, keďže takýto záver odporuje základným zásadám

právnej logiky. Poukázal na konanie v správnom súdnictve, v ktorom správne súdy pri

rozhodovaní o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy preskúmavajú

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu a dôvodom, pre ktorý je správny súd povinný

zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie je tiež skutočnosť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy,

vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia je potom v správnom súdnictve vždy

označované za nezákonné. K inému záveru nemožno podľa jeho názoru dospieť ani pri

kvalifikácii rozhodnutí súdov, ktoré boli v konaní o opravnom prostriedku zrušené z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a je potrebné ich považovať za nezákonné. Je neprijateľné,

aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré bolo zrušené

správnym súdom z dôvodu odchylného právneho názoru správneho súdu, a na druhej strane

nezodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím súdu, ktoré bolo zrušené v konaní o opravnom

prostriedku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, resp. odchylného právneho názoru súdu

vyššieho stupňa. Uviedol, že aj predpokladom prípustnosti mimoriadneho dovolania je

skutočnosť, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( )

a jedným z dôvodov mimoriadneho dovolania je nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1

4

písm. c/ ). Na základe uvedeného, keby právny názor súdov v preskúmavanej veci aplikoval

do dôsledkov, potom by Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci o mimoriadnom dovolaní,

nemohol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak by dospel k odchylnému právnemu názoru, pretože by

absentovala podmienka porušenia zákona, vyjadrená v Je pritom všeobecne

známe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaniach o mimoriadnych dovolaniach považuje

za dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že súd ustanovenie zákona nesprávne

vyložil. K predmetným rozhodnutiam, zrušeným z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

uviedol, že vychádzajúc z odôvodnení súdov, potom by zrušené rozhodnutia z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia museli byť označené ako „zákonné“, čo je neprípustné. Podľa

jeho názoru je navyše nesprávne právne posúdenie v danej veci nespochybniteľné, keďže vo veci

išlo o právne posúdenie otázok, ktoré v súdnej praxi nevyvolávali žiadne pochybnosti

a pochybenia pri ich riešení sú neospravedlniteľné. Takýmto pochybením nepochybne bolo

i pochybenie súdov spočívajúce v tom, že banka nemôže poskytnúť úver tak, že úverové

prostriedky vyplatí so súhlasom dlžníka tretej osobe, keďže takéto poskytnutie úverových

prostriedkov nebolo vylúčené žiadnym právnym predpisom. Rovnako pochybením súdov bolo

i pochybenie spočívajúce v tom, že ak bol súhlas dlžníka s pristúpením k jeho záväzku daný,

účinky dohody o pristúpení k záväzku podľa nenastávajú, keďže je

bez akýchkoľvek právnych pochybností, že súhlas dlžníka s takýmto pristúpením k jeho záväzku

sa nevyžaduje a prípadný, i keď nadbytočný súhlas nespôsobuje neplatnosť dohody ako správne

dovolací súd vyvodil a z ktorých dôvodov (nesprávneho právneho posúdenia) potom napadnuté

rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Generálny prokurátor poukázal

na to, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby v preskúmavanej veci bolo ustálenie, že

neexistuje „nezákonné rozhodnutie“, z ktorého dôvodu sa potom konajúce súdy skutkovo

nezaoberali ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu (existenciou škody a príčinnou

súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a škodou).

Žalobkyňa sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrila.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré

predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi

( v spojení s ). Obligatórne ( v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú

zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní

nedošlo k takýmto vadám. Vady uvedené v ani tzv. iné vady neboli generálnym

prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo.

Generálny prokurátor namietal, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora smerujúceho proti rozsudkom oboch súdov, ktorými nebolo žalobe

vyhovené. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudky oboch súdov je potrebné zrušiť.

6

Predmetom konania bola žalobkyňou uplatnená náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť

rozhodnutiami, ktoré v občianskom súdnom konaní vydali súdy ako orgány štátu a ktoré

rozhodnutia boli príslušným orgánom v dovolacom konaní ako nezákonné zrušené.

Podstatným v preskúmavanom prípade bolo posúdenie, či nezákonnými rozhodnutiami sú

rozhodnutia súdov (prvostupňového zo 16. decembra 1999 i odvolacieho z 30. mája 2001), ktoré

boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím (príslušným orgánom)

zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec bola vrátená na ďalšie konanie

súdu prvého stupňa, pričom toto konanie bolo zastavené z dôvodu zániku účastníka konania,

a teda vo veci nebolo meritórne rozhodnuté.

V súlade s ustanovením článku 46 ods. 3 , každý má právo na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené ustanovenie posilňuje

ustanovenie ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných

práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné

rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný

postup. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je podrobnejšie

upravená v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len “), ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Z ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť za škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa

spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo dôjsť nezákonnými

rozhodnutiami vydanými pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom.

7

Podľa § 1 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako

aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde

o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len

„štátny orgán“). Podľa § 1 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona je občianskoprávnou zodpovednosťou

objektívnou, bez ohľadu na zavinenie.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií,

ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu

(zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za

následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ subjekt

(orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie

subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi

správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť – nezákonnosť. Pre vznik

tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí

využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka

v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka

taktiež bola splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až

právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je

definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné. Na jeho základe totiž vzniká

povinnosť plniť a možnosť exekúcie, ku ktorej aj v preskúmavanom prípade došlo, keďže

vykonateľnosť rozhodnutia nebola dovolacím súdom odložená. Bola splnená i podmienka

zrušenia právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom a nárok na náhradu škody bol

prerokovaný s príslušným orgánom.

8

V preskúmavanej veci nebolo žalobe vyhovené z toho dôvodu, že súdy nepovažovali

zrušené súdne rozhodnutia za nezákonné, ktoré nesprávne právne posúdenie veci v mimoriadnom

dovolaní správne generálny prokurátor namietal. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na

to, že zodpovednosť štátu zakladajú nielen rozhodnutia meritórne, ale aj rozhodnutia procesnej

povahy (hoci zodpovednosť vzniká omnoho častejšie na základe nezákonnosti meritórneho

rozhodnutia ako rozhodnutia procesnej povahy), čo potvrdzuje aj dôvodová správa, konštatujúc,

„že nerozhoduje, či sa škoda spôsobila výrokom vo veci samej a či nezákonným rozhodnutím

procesnej povahy“. Z uvedeného, že zodpovednosť vzniká i z rozhodnutia procesnej povahy je

zrejmé, že na vznik zodpovednosti štátu sa nevyžaduje meritórne právoplatné skončenie veci ako

súdy v preskúmavanej veci nesprávne vyvodili, ale len splnenie zákonom stanovených

predpokladov zodpovednosti štátu.

Zodpovednosť štátu, ako správne uvádzali súdy i generálny prokurátor vzniká len

z rozhodnutia, ktoré je nezákonné (§ 1 ods. 1 zákona). Súdy však pojem nezákonnosti

rozhodnutia v preskúmavanej veci nesprávne vyložili. Pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je

v zákone definovaný. Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie

štátu. Podľa dôvodovej správy (k § 1 ods. 1 zákona), k vymedzeniu tohto pojmu sa zaujíma

zámerne záporné stanovisko, lebo definícia by mohla viesť k nesprávnemu alebo zužujúcemu, či

naopak k rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu a pokiaľ by nebola tautologická, viedla by ku

konštrukcii dvojakej nezákonnosti, a to nezákonnosti, za ktorú sa zodpovedá, a nezákonnosti, za

ktorú sa nezodpovedá. V dôsledku toho zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia

okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj

rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento pojem zákon

osobitne neobmedzuje. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu

rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako

i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže

zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla

účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je

však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky,

9

alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným

orgánom. Pokiaľ súdy došli k opačnému záveru, ich záver nie je správny. Právna úprava sa síce

osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo

výroku zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov

uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu

jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.

Ak v preskúmavanom prípade príslušný orgán, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací nepochybne bol, zrušil právoplatné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, nepochybne ho zrušil z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože rozhodnutie,

ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia je v rozpore s objektívnym právom,

s právnymi predpismi, a teda je nezákonné. Otázku nezákonnosti súdy nemôžu riešiť ako

predbežnú, keďže tú už vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi, ktorého autoritu

musí rešpektovať nielen súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ale i súd rozhodujúci

v konaní o náhradu škody. Tým je zabezpečené, že otázku, či bolo v preskúmavanej veci

právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody

kvalifikovaný orgán. V záujme právnej istoty o tom, ktorý názor na obsah normy je správny,

rozhoduje orgán používajúci normu a jeho stanovisko je v danej veci záväzné, ak ním vydané

rozhodnutie je právoplatné. V preskúmavanej veci bola podmienka právoplatnosti rozhodnutia

dovolacieho súdu, ktorým boli rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu zrušené, splnená.

Toto rozhodnutie dovolacieho súdu bolo účastníkom doručené, a týmto doručením nadobudlo

právoplatnosť. Pre súd, rozhodujúci o náhrade škody je potom takéto rozhodnutie záväzné (§ 4

ods. 1 zákona) a súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, vyjadrenej

tým, že rozhodnutie ruší alebo mení, v preskúmavanom prípade zo zrušujúceho rozhodnutia

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V opačnom prípade, to je, v prípade, že

napadnuté právoplatné rozhodnutie by bolo zákonné, to je vydané v súlade s platným právnym

poriadkom, by zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola vyjadrená vo výroku tým, že dovolanie

by bolo ako nedôvodné zamietnuté, čím by dovolací súd deklaroval, že rozhodnutie nie je

nezákonné. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniká

10

poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniká

mu právo na plnenie. Nie až následným právoplatným skončením konania ako nesprávne

vyvodili súdy. Takúto podmienku uplatnenia nároku zákon nevyžaduje a ani ju nemožno vyvodiť

z jeho jednotlivých ustanovení. Opačný výklad, zaujatý súdmi, že toto právo je potrebné vždy

uplatniť až po právoplatnom meritórnom skončení konania nie je správny. Bolo by v rozpore so

zásadou spravodlivosti, ak by právoplatným rozhodnutím bola síce konštatovaná nezákonnosť,

vznikla by škoda, existovala by aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou,

ale poškodený by si ju napriek jej existencii nemohol uplatniť. Pre súdy je rozhodujúci stav

v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia

musela byť v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vyslovená príslušným

orgánom, ktorá podmienka v preskúmavanom prípade splnená bola.

Na základe uvedeného, v preskúmavanom prípade bola podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia. Úlohou súdov bolo preto

skúmať ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to či škoda žalobkyni vznikla a ak

áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

Uvedenými podmienkami sa súdy po tom, čo došli k záveru, že rozhodnutie nie je nezákonné,

nezaoberali. Bude preto úlohou súdov v ďalšom konaní zamerať dokazovanie na zistenie, či

a v akej výške škoda žalobkyni vznikla, a ak áno, či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou

škodou a nezákonným rozhodnutím, súčasné splnenie ktorých podmienok je nevyhnutným

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje na skutočnosť, že

v preskúmavanom prípade je vec právoplatne skončená (a bola aj v čase konania pred

prvostupňovým i odvolacím súdom), keďže došlo k zastaveniu konania z dôvodu zániku

účastníka konania, a preto ani nemôže byť meritórne prejednaná, čo však nemôže byť na ujmu

žalobkyne, v prospech ktorej bolo právoplatné rozhodnutie zrušené príslušným orgánom a súdy

sú povinné preskúmať, či žalobkyňa bola poškodená právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo pre

nezákonnosť zrušené.

11

Z dôvodu, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov spočívali na

nesprávnom právnom posúdení veci, generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (

v spojení s ) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková