Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/116/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. P., správcu

konkurznej podstaty úpadkyne TAZ, a.s., v likvidácii, so sídlom v Trnave, Coburgova č.

84, IČO: 36 227 803, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou,

so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 37, proti žalovanému V. F., bývajúcemu v T., za účasti

vedľajšieho účastníka na žalovaného strane Mgr. Ing. P. K., správcu konkurznej podstaty

úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so

sídlom v Trnave, zastúpeného Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, so sídlom v

Dubnici nad Váhom, Námestie Matice Slovenskej č. 1713/8, o zaplatenie 257,18 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. januára 2013, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na žalovaného strane trovy

dovolacieho konania v sume 35,27 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Mgr. Pavla Sojku,

PhD. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 15. augusta 2011, č. k. -158 zamietol

žalobu voči žalovanému, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 257,18 € s poplatkom

z omeškania vo výške 1 promile denne zo sumy 257,18 € od 21. februára 2011 do zaplatenia

spolu s náhradou trov konania, ako nájomného za byt obývaný žalovaným (ďalej tiež len

„byt“), ktorý žalobca zaradil do súpisu majetku podstaty ním spravovanej úpadkyne (TAZ,

2

a.s., v likvidácii); žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z ustanovení

§ 123, § 451, § 488, § 489, § 494, § 671 ods. 1, § 696 ods. 2 a § 697 Občianskeho

zákonníka, , ,

o konkurze a vyrovnaní. Dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť, ak žalobca

nepreukázal svoju vecnú (tzv. aktívnu) legitimáciu na vymáhanie žalovanej sumy

(predstavujúcej dlžné úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie

od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008), keďže účtovať a následne vymáhať nezaplatené

platby nájomného má právo iba vlastník bytu (prípadne jeho správca alebo osoba, na ktorú

takéto oprávnenie prešlo z iného dôvodu), žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že bol

v predmetnom období vlastníkom bytu, resp. inou oprávnenou osobou, a že tak mohol

vykonávať práva týkajúce sa bytu, medzi ktoré patrí aj právo na nájomné. Uviedol, že

predmetný byt bol spísaný do súpisu majetku podstaty úpadkyne, ktorej správcom je žalobca,

zároveň bol spísaný i do súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v likvidácii (ďalej tiež len „TAZ, š.p. v likvidácii“), ktorého správcom konkurznej

podstaty je Mgr. Ing. P. K.. Za základ svojho rozhodnutia mal predovšetkým zistenie, že

Okresný súd Trnava rozsudkom z 26. marca 2008, č. k. -653, potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2008, sp. zn. 21

, zamietol návrh žalobcu na vylúčenie predmetného bytu z konkurznej podstaty

úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii (ďalej tiež „excindačná žaloba“); žalobcove dovolanie a jeho

ústavná sťažnosť boli odmietnuté. V uvedenom konaní sa súd zaoberal ako predbežnou

otázkou vlastníctva k predmetnému bytu, dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Konštatoval, že

žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že bol v rozhodnom období vlastníkom predmetného bytu,

resp. inou osobou oprávnenou nakladať (disponovať) s týmto bytom a vykonávať práva

týkajúce sa takéhoto bytu, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo na nájomné. Podľa názoru

súdu prvého stupňa, po preskúmaní predložených dôkazov, žalobca nebol aktívne

legitimovaný ani na podanie návrhu (žaloby) na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného, ktoré malo vzniknúť zaplatením úhrad a služieb spojených s nájmom bytu

na účet Mgr. Ing. P. K. (správcu úpadcu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v konkurze), ktorý inkasované platby za mesiac november 2008 (zaplatené 5.

decembra 2008 vo výške 3 615,- Sk) a za mesiac december 2008 (zaplatené 5.

januára 2009 vo výške 120,00 €) zaslal dňa 27. februára 2009 v balíku platieb viacerých

nájomníkov v sume 104 000,- €. Žalovaný sa nemohol obohatiť, ak platby riadne zaplatil.

Žalobca sa prípadného obohatenia mohol domáhať voči inému subjektu. O trovách konania

súd rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. januára 2013, sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

ods. 1, 2 ; žalovanému nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na žalovaného strane náhradu trov odvolacieho konania

57,98 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho advokáta. V odôvodnení

skonštatoval, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa uviedol, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady

priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak,

ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ,

nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát

Zb. resp. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené

v súčasnosti v zmysle ustanovení Odvolateľ uvedený právny

názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava,

č. k. -653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu

k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci

speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať

určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho

zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému

vlastníkovi (). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že predmetný byt je

predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové

závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu

(nie žalobca) je oprávnený disponovať s uvedenou nehnuteľnosťou. Na základe uvedeného

domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase

považuje v zmysle a nasl. za vyvrátenú uvádzanými

rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Žalobca nebol (a ani nie je) vlastníkom predmetného bytu, z tohto dôvodu nemôže byť

aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Ak za tejto situácie súd prvého stupňa žalobu

zamietol, rozhodol vecne správne. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Navrhol rozsudok

prvostupňového a odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že a/ v konaní došlo k vade v zmysle f/

( ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie ( ), rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Odňatie možnosti konať

pred súdom mal zapríčiniť odvolací súd rozhodovaním o odvolaní žalobcu na neverejnom

zasadnutí, čím žalobcovi znemožnil predniesť návrhy a predložiť dôkazy, ktoré mu neboli

známe v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, a to najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27. septembra 2012, sp. zn. a z 31. augusta 2012,

sp. zn. . Právny názor vyjadrený v uvedených rozhodnutiach má význam aj

v tejto veci. Súdom oboch stupňov vyčítal, že vec nesprávne právne posúdili, pokiaľ založili

svoje rozhodnutia na spochybnení jeho aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na skutočnosť,

že iné všeobecné súdy, ktoré rozhodovali o obdobných žalobách (cca 800 žalobách

o zaplatenie nájomného alebo služieb a energií) nepopreli jeho aktívnu legitimáciu a vyhoveli

jeho žalobám. Ďalej namietal, že súdy nevykonali navrhnuté dôkazy na pojednávaní, t. j.

neúplne zistili skutkový stav veci ohľadom rozhodujúcich skutočností. Dovolateľ, opierajúci

sa o svoju právnu argumentáciu, uviedol, že bol vlastníkom predmetných nehnuteľností

do 29. marca 2009, po tomto období došlo bez právneho titulu k zmene vlastníctva

na neznámu spoločnosť.

Žalovaný k dovolaniu žalobcu poznamenal, že platby nájomného, ktoré poukázal boli

v poriadku, súdy žalobu zamietli. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa stotožnil

s rozsudkami oboch stupňov súdov, rozviedol dôvody neprípustnosti dovolania žalobcu

a navrhol, aby toto dovolací súd odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania,

ktoré vyčíslil v sume 70,54 € za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci

a písomné vyjadrenie k dovolaniu, 1 úkon 21,58 € + 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

5

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom zmysle zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil (opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu) správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu,

ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených

rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa až 3 Prípustnosť

podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa prvej vety dovolanie nie je prípustné proti rozsudkom

vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Podľa poslednej vety

citovaného ustanovenia na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde. V prípadoch, na ktoré dopadá je zo zákona

vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1

až 3

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (257,18 € < 3 x 317,- € v zmysle § 1 písm. a/

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ). Na danú vec sa preto vzťahuje aj

ustanovenie , ktoré prípustnosť dovolania vylučuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanej

veci je dovolanie žalobcu procesne neprípustné.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

7

ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vždy zreteľ – či už

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako už bolo uvedené vyššie) je

viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska

posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol uplatnený

dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve úplné, vecne

správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom dôvode totiž

dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci nižšími súdmi len z aspektov

uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ uplatnil

v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný

skúmať.

Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom v dovolaní výslovne uplatnil

dovolacie dôvody v zmysle a (súdom vyčíta, že ich konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že ich

rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení). K argumentom, ktoré uvádza

dovolateľ na podporu vyššie uvedených dovolacích dôvodov, dovolací súd odkazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však

nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , , ,

, , a iné). Z uvedeného plynie, že

na dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody v zmysle a

(i keby boli prípadne opodstatnené) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.

Inak je tomu, pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/

( ). Dovolací súd vzhľadom na ďalej (ex officio)

skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z , v zmysle ktorého je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Existencia vád v zmysle až e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd a tiež s prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , sa

dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi

odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že

odvolací súd konal a rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania, čím mu znemožnil

realizáciu jeho procesných práv, najmä práva zúčastniť sa na pojednávaní, označiť a predložiť

dôkazy (najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012,

sp. zn. a z 31. augusta 2012, sp. zn. ), vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom.

9

Podľa (v znení zákona, ktorý bol platný a účinný v čase

rozhodovania odvolacieho súdu), na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v je

odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže rozhodnúť aj

bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje

ustanovenie , bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací

súd.

V danom prípade odvolací súd pri vydávaní potvrdzujúceho rozsudku nepovažoval

za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (považujúc zistenie skutkového stavu veci

súdom prvého stupňa pre rozhodnutie za postačujúce), v tomto prípade súd prvého stupňa vec

prejednal na pojednávaní 15. augusta 2011, v danom prípade nejde ani o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, z hľadiska charakteru sporu - zaplatenia

nájomného za užívanie bytu, nemožno konštatovať, že nariadenie pojednávania odvolacím

súdom si vyžaduje verejný záujem. Len existencia väčšieho počtu obdobných sporov (podľa

dovolateľa cca 400) s cieľom ich jednotného právneho riešenia v ničom nezdôvodňuje

požiadavku verejného záujmu, ide skôr o otázkou hospodárnosti konania– prejednania vecí

v spoločnom konaní v zmysle , ktorú mohol ovplyvniť už sám žalobca

pri podávaní žalôb, alebo o nej mohol rozhodnúť niektorý z konajúcich prvostupňových

súdov. Vzhľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť dovolateľovi, že konanie je zaťažené

vadou v zmysle z dôvodu nenariadenia pojednávania odvolacím súdom.

Za dôvodné nemožno považovať ani ďalšie námietky dovolateľa (týkajúce sa

nevyhovenia jeho návrhu na vykonanie dokazovania, nesprávneho alebo neúplného zistenia

skutkového stavu veci). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru uverejnenú R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000. Treba zdôrazniť, že do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

10

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Súd

neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nevykoná navrhnuté

dokazovanie ( ) alebo nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov

( ); jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte

samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 42/1993). Najvyšší súd to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd v priebehu

konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Je totiž

vecou právnej úvahy súd, nie však účastníka konania, či a prípadne aký dôkaz súd vykoná

( ). Nevykonanie dôkazov súdom nie je samostatným dovolacím dôvodom

ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď až c/ Pokiaľ

dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení

a prípadne nevykonali relevantné na vec sa vzťahujúce dôkazy, ide po stránke obsahovej

o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby

k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/

), sama osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi napríklad, pokiaľ ide o otázky aktívnej vecnej legitimácie

v spore, vlastnícke právo a ďalšie ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

11

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však

nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu

žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ neopodstatnene

namieta, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

písm. c/ dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu smerujúce voči výrokom rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má

povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje

ustanovenie a ani vo vzťahu k týmto výrokom nevyšla najavo procesná

vada vedúca k zmätočnosti v zmysle

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane

vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal

( v spojení s , ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky žalovanému žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že

nepodal návrh na ich priznanie ( ). Vedľajší účastník na strane žalovaného

podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil.

Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta

za jeden úkon právnej služby, ktorý mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

z 3. apríla 2013 [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky

vo výške 21,58 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t. j. 7,81 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH vo výške 5,88 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu

35,27 €. Súd v súlade s ustálenou judikatúrou z hľadiska účelnosti nepriznal vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za úkon

právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko advokát

zastupoval vedľajšieho účastníka už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci a bol

náležite oboznámený so sporom.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková