Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/405/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bytom B.B.

zastúpenej Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,

Vajnorská č. 8/A, proti odporcovi I., bytom B.B. zastúpenému spoločnosťou JUDr. Milan

Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ţilinská č.14, o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 14. novembra 2013, sp. zn. v spojení

s doplňujúcim rozsudkom zo 17. júla 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 69,91 Eur k rukám

právnej zástupkyne navrhovateľky do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II čiastočným rozsudkom z 1. augusta 2012, č. k.

- 140 rozviedol manţelstvo účastníkov konania. Ďalej rozhodol, ţe o úprave

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manţelstva rozhodne v konečnom

rozhodnutí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. septembra 2012.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom (konečným) zo 6. marca 2013, č. k.

50 C 41/2010–212 maloleté deti S., narodeného X. maloletého A., narodeného X. na čas po

rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, ţe zastupovať a spravovať

majetok oboch maloletých detí budú obaja rodičia spoločne. Odporcu zaviazal počnúc dňom

právoplatnosti výroku o rozvode manţelstva prispievať na výţivu maloletého S.

sumou 400,- Eur mesačne vţdy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na tvorbu

2

úspor sumou 50,- Eur mesačne vţdy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý matka

oznámi súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu ďalej zaviazal počnúc dňom

právoplatnosti výroku o rozvode manţelstva prispievať na výţivu maloletého A. sumou 400,-

Eur mesačne vţdy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na tvorbu úspor sumou

50,- Eur mesačne vţdy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý matka oznámi súdu do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výţivné (za čas od 22. septembra 2012 do 6. marca

2013) na maloletého S. a na maloletého A. vo výške 4.944,18 Eur zaviazal odporcu uhradiť

matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, ţe otec má právo sa

stretávať s maloletým S. a maloletým A. bez obmedzenia. Rozhodol tieţ, ţe cestou Daňového

úradu Bratislava bude navrhovateľke a odporcovi vrátená kaţdému suma 19,12 Eur

po právoplatnosti rozsudku. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe manţelstvo účastníkov konania si prestalo plniť svoju

úlohu. Vzťahy medzi účastníkmi konania zostali napäté aj po rozvode manţelstva.

Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov vychádzal

zo znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo vyjadrenie detí zostať v osobnej starostlivosti

matky. Znalec konštatoval, deti sú uţ po psychickej stránke natoľko vyspelé, ţe je moţné

povaţovať za dostatočne stále a vyzreté ich vyjadrenie. Na tom vyjadrení zotrvali maloletí

aj pri svojom vyjadrení pred súdom. Súd preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti

matky aj s prihliadnutím na to, ţe po emocionálnej stránke je lepšie vybavená na potreby

oboch detí a je aj v záujme maloletých, aby mali lepšie zorganizované svoje pracovné

povinnosti. Pri rozhodnutí o styku skonštatoval, ţe naviazanosť detí na otca a ich veková

schopnosť sú dôvodom preto, aby deti trávili čas s otcom na základe vzájomnej dohody a nie

striktným stanovením dní a časovým ohraničeným týchto dní. O výške výţivného súd

rozhodoval v súlade s § 62 a § 63 Zákona o rodine, keď zistil, ţe matka má netto príjem

1.471,67 Eur a otec 2.322,13 Eur mesačne. O tvorbe úspor rozhodol z dôvodu, ţe majetkové

pomery otca to dovoľujú. O zročnom výţivnom rozhodoval za čas od právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manţelstva do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov

k maloletým deťom. Zároveň v dôvodoch rozsudku uviedol, ţe podľa ,

ţe pri vyhlásení rozsudku uviedol sumu 2.119,97 Eur, ktorá však nezodpovedá prepočtu,

preto túto zrejmú nesprávnosť upravil na sumu 4.944,18 Eur.

Okresný súd Bratislava II opravným uznesením z 28. mája 2013, č. k.

–215 opravil piaty výrok rozsudku tak, ţe tento má správne znieť „Zročné

výţivné (za čas od 22.09.2012 do 06.03.2013) na mal. S. Fana, nar. X. a mal. A.

3

Fana, nar. X. vo výške 4.944,18 Eur je otec povinný uhradiť matke do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.“.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom zo 14. novembra 2013,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

z 28. mája 2013, č. k. –2015 v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletých

detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku potvrdil. Vo výroku v časti o určení

výţivného, tvorby úspor a zročnom výţivnom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

ţe odporcovi určil povinnosť prispievať na výţivu maloletého S. sumou 350,- Eur mesačne

a na maloletého A. sumou 350,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode

manţelstva, vţdy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Ţiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Viedol, ţe nepovaţoval zverenie maloletých detí

účastníkov konania do striedavej starostlivosti rodičov za vhodné. Vychádzal predovšetkým

z vyjadrení maloletých detí, kedy obe zhodne v rámci znaleckého dokazovania a tieţ vo

výpovedi pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyjadrili ţelanie zostať bývať s matkou.

Vzhľadom na vek oboch detí – starší S. dosiahol vek blízky dospelosti a mladší A. je chlapec

vo veku 15 rokov – by bolo nerešpektovanie ich vyjadrenia a predstáv v otázke ich zverenia

do starostlivosti podľa názoru odvolacieho súdu kontraproduktívne. Z dokazovania bolo

preukázaná vyššia naviazanosť oboch detí na matku, ktorá je vo vyššej miere schopná

reagovať na potreby detí neţ otec, čo ju robí vhodnejším rodičom pre ich výchovu. Bolo tieţ

preukázané, ţe schopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ako jedna zo zásadných

podmienok úspešnej striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti je značne narušená. Pri

určení výţivného po zadováţení si aktuálnych správ zistil, ţe určené beţné výţivné súdom

prvého stupňa nie je primerané moţnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám

detí. Výšku výţivného v rozsahu 350,- Eur na jedno dieťa povaţoval za postačujúcu na

uspokojenie odôvodnených potrieb kaţdého z maloletých detí. Odvolací súd taktieţ nevidel

dostatočný priestor na tvorbu úspor pre maloleté deti, preto túto povinnosť

otcovi, ako povinnej osobe neuloţil. Styk otca s maloletými deťmi ponechal neobmedzený, za

významnú okolnosť pre takéto rozhodnutie videl v tom, ţe obaja rodičia ţijú s maloletými

deťmi naďalej v jednom byte, teda sú v kaţdodennom kontakte.

Krajský súd v Bratislave doplňujúcim rozsudkom zo 17. júla 2014, sp. zn.

, keďţe opomenul rozhodnúť o všetkých napadnutých výrokoch rozsudku súdu

prvého stupňa, rozhodol aj o zročnom výţivnom na maloleté deti účastníkov konania tak,

ţe zročné výţivné na maloleté deti neurčil z dôvodu, ţe otec maloletých detí vyplatil celé

výţivné na deti a k mesiacu júl 2014 matka neeviduje ţiaden dlh na výţivnom na maloleté

deti.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Dovolaním napadol

rozhodnutie v celom rozsahu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo 14. novembra 2013, sp. zn. v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II zo 6. marca 2013, sp. zn. zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania videl v tom, ţe súd mu neumoţnil vyjadriť

sa k vykonanému dokazovania (výsluchom detí), odmietol ním navrhovaný dôkaz (výsluch

znalkyne) na pojednávaní. V odôvodnení dovolania uviedol, ţe v priebehu konania,

po vyhotovení znaleckého posudku znalkyňou určenou súdom predloţil odborné vyjadrenie

iného znalca, ktorý sa vyjadroval k metódam, aké zvolila ustanovená znalkyňa ale aj k jej

záverom, ku ktorým dospela na základe svojich zistení.. Spochybnil tak celkové závery,

ku ktorým dospela ustanovená znalkyňa. Súd jeho návrh na vypočutie znalkyne zamietol,

čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Výsluch znalkyne a objasnenie jej záverov,

ak boli spochybnené iným znalcom, malo byť pre súd dôleţité za účelom objektívneho

zhodnotenia, komu majú byť deti zverené. Ako otec chce sám vplývať a formovať deti,

tak aby z nich vyrástli zodpovední a uvedomelí muţi, plnohodnotní členovia spoločnosti.

Prístup matky k deťom sa prejavil v tom, ţe maloletý S. na polročnom vysvedčení prepadol

z predmetov „elektrotechnika“ a „aplikovaná matematika“. Maloletý A. mal na

vysvedčení sedem známok s hodnotením „dobrý“ z trinástich. Matke nezáleţí na

vzdelaní detí. PhDr. Dušan Selko CSc. (znalec) vzniesol námietky aj k obsahovej časti

posudku a sám vykonal psychologické vyšetrenie odporcu, pričom vo svojich záveroch prišiel

k iným záverom. Tieto pochybnosti odmietol súd akceptovať ako súčasť dokazovania. Súd

v odôvodnení rozsudku prihliadal na vyjadrenia detí. Odporcu, ako účastníka konania

o výsluchu detí neoboznámil. Odporcovi nebolo oznámené čo bolo predmetom výsluchu,

aké otázky deťom boli kladené a ako odpovedali. Uvedený dôkaz nemoţno povaţovať

za vykonaný dôkaz v súlade s . Týmto taktieţ súd odňal

otcovi ako účastníkovi konania právo konať pred súdom. Matka neuviedla ani jeden

argument, prečo nie je striedavá starostlivosť vhodná pre deti. Je toho názoru, ţe všetky

podmienky striedavej starostlivosti sú splnené. PhDr. Dušan Selko CSc. Sa vyjadril, ţe podľa

údajov v znaleckom posudku má práve otec lepšie predpoklady na výchovu detí. Súd

sa s týmito argumentmi nezaoberal. Krajský súd si nekriticky osvojil závery okresného súdu.

Pri určovaní výšky výţivného vychádzal z príjmov z minulosti, ktorá sa v ţiadnom prípade

nebude opakovať v budúcnosti. Podstatnú časť tohto priemerného mesačného príjmu tvoril

bonus, ktorý bol vyplácaný za hospodárske výsledky, ktorý býva vyplácaný 2 krát ročne.

Tento výpočet priemernej mzdy povaţuje za absurdný a zároveň poukazuje

na to ţe k takémuto výpočtu mzdy súd nedospel u navrhovateľky. Poloţil otázku, prečo

ho súd zaviazal prispievaním vyššej sumy na výţivné, keď s rozvodom nesúhlasil a určite

nemá väčší podiel na rozvode. Súd mal prihliadať aj na dôvody rozvratu manţelstva. Vytýkal

súdu, ţe zámerne v rozsudku neuviedol, ţe navrhovateľka v júni 2010 poţiadala ÚPSVaR

o pozastavenie vyplácania rodinných prídavkov. Ak by konala v prospech detí a nie

ich záujmy vyuţívala na osobnú pomstu voči jeho osobe, tak by súhlasil s presmerovaním

ich vyplácania na jej účet. Súd nepostupoval v súlade s § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Obaja

rodičia ţijú v spoločnej domácnosti, otec sa podieľa nielen na starostlivosti o domácnosť

ale aj na starostlivosti o dieťa. Ďalej namietal, ţe napriek tomu, ţe jeho odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa smerovalo aj proti výroku o zročnom výţivnom, odvolací súd

vo výrokovej časti rozsudku sa týmto vôbec nezaoberal. Namietal tieţ, ţe súd sa pri určení

styku otca s maloletými deťmi nedrţal odporúčaní znalkyne, ani kolíznej opatrovníčky

ani neodôvodnil prečo takto rozhodol. Úprava styku „bez obmedzenia“ je vlastne neupravenie

styku rodiča s deťmi, pretoţe rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené nemá inú moţnosť

ako opakovane sa obrátiť na súd, pokiaľ by mu druhý rodič v styku bránil. Konanie súdu

povaţuje za neobjektívne, od navrhovateľky nepoţadoval doloţenie dokladov a doklady

predloţené otcom nevzal do úvahy. Tým, ţe odmietol predvolať a vypočuť ním navrhovaných

svedkov súd de facto porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Je toho názoru,

ţe postupom súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom

a to nie len z dôvodu nevykonania všetkých ním navrhovaných dôkazov, ktoré boli spôsobilé

spoľahlivo ovplyvniť výsledok konania ale aj z dôvodu nemoţnosti vyjadriť sa k výsluchu

detí zo strany otca.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhla odvolanie

odmietnuť, prípadne ak dovolací súd zistí, ţe dovolanie je prípustné, aby dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným

6

prostriedkom napadnúť. V zmysle moţno totiţ dovolaním napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ a proti

rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení , a

Podľa štvrtého odseku však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné

aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné

tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (o návrhu na úpravu práv a povinností voči

maloletým deťom na čas po rozvode manţelstva), pričom nejde o rozsudok o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti

ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť

dovolania výslovne vylúčená ( ).

So zreteľom na to by dovolanie odporcu bolo procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu

uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle aţ e/, v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania odporcu preto z uvedených

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ zastáva názor, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať

v zmysle , tým, ţe súd odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz (výsluch

znalkyne) na pojednávaní a v tom, ţe súd mu neumoţnil vyjadriť sa k vykonanému

dokazovania (výsluchom detí).

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia

sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Právomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom

sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup

občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov

významných pre rozhodnutie vo veci samej. Procesné dokazovanie je výhradne zákonom

upravený postup súdu. Na procesné dokazovanie je jediným oprávneným subjektom súd.

Len súd je v rámci jeho právomoci oprávnený a povinný vykonávať procesné dokazovanie.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj ), a nie účastníkov

konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu

konania v zmysle , lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti

konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

).

Vo veci súd pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom

na čas po rozvode, okrem iného vykonal aj znalecké dokazovanie znaleckým posudkom

vykonaným PhDr. Petrou Klastovou Pappovou, Phd. znalkyňou v odbore Psychológia,

odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých. Zo záverov znaleckého

posudku k otázke zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti alebo výlučnej

starostlivosti niektorého z rodičov vyplýva, ţe znalkyňa v prvom rade prihliadla na samotné

rozhodnutie detí, ktoré sa obe vyjadrili, ţe chcú „ostať bývať s mamou“. K tomuto záveru

dospela aj z dôvodu, ţe obe deti sú po psychickej stránke natoľko vyspelé, aby ich názor,

resp. preferenciu bolo moţné povaţovať za dostatočne stály a vyzretý. Odborný posudok,

ktorý si dal vypracovať samotný odporca, preto pre konanie je listinným dôkazom a nie

ďalším znaleckým posudkom. Bol vypracovaný bez toho, aby navrhovateľka (a aj deti) bolo

pri vykonaní tohto dôkazu (účastníci konania majú právo byť prítomní na vykonaní dôkazov).

Súd je ten, ktorý rozhoduje ktoré dôkazy sú pre konanie dôleţité a ktoré bezvýznamné.

Dôleţité dôkazy súd podrobí hodnoteniu z hľadiska ich zákonnosti. Nezávislosť súdu

9

je ústavným princípom, z ktorého vyplýva taktieţ voľné hodnotenie dôkazov. Ak teda súd

vykonal dokazovanie odborným posudkom, výsluchom spracovateľa odborného posudku

ako svedkom, ale následne nevypočul v konaní znalkyňu, ktorá vypracovala v konaní

znalecký posudok na základe rozhodnutia súdu a súd sa vyporiadal s vyhodnotením

vykonaných dôkazov, ktoré dôkazy povaţoval za dôleţité a ktoré nie vo svojom rozhodnutí

a aj odôvodnil svoj myšlienkový postup, jeho postupom nedošlo k odňatiu moţnosti odporcu

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom nedošlo ani postupom súdu pri vypočutí

maloletých detí účastníkov konania. Rodičia nemôţu zastupovať svoje maloleté deti

v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi rodičia aj deti. Jedná sa o konania,

kde sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t. j. rozhoduje sa o rozvode

manţelstva a úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manţelstva, o zverení

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z rodičov, do náhradnej

osobnej starostlivosti, o úprave práv a povinností počas trvania manţelstva, o zverení dieťať

a do pestúnskej starostlivosti, o osvojení, o osvojiteľnosti, o nariadení ústavnej starostlivosti,

dedičské konanie, konanie o určenie otcovstva, zapretie otcovstva a podobne. Vzhľadom

na to, ţe zákonné zastupovanie maloletých detí rodičmi v konaní o rozvod neprichádza

do úvahy, lebo by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi, musí byť maloletým

deťom ustanovený opatrovník (rozhodnutie R IV/1966). Funkciou kolízneho opatrovníka

je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník

pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho

záujme. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uţ uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými

orgánmi. Názoru dieťaťa sa musí venovať „náleţitá pozornosť na základe ich veku a úrovne

vyspelosti“. Súd preto postupoval správne, ak vypočul maloleté deti bez účasti účastníkov

konania – ich rodičov. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 6. marca 2013,

nevyplýva, ţe by po návrate účastníkov konania do pojednávacej miestnosti týchto oboznámil

s vyjadreniami detí, ale z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a jeho návrhov vyplynulo

ako navrhuje upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode manţelstva.

Obaja účastníci boli v konaní zastúpení advokátmi. Ani jeden nepoţadoval od súdu aby boli

oboznámení z vyjadreniami maloletých detí. Odporca túto skutočnosť namietal vo svojom

odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd na pojednávaní konanom dňa

10

14. novembra 2013 so zápisnicou o výsluchu detí opakoval dokazovanie v súlade s § 129

ods. 1 a čítaním listinných dôkazov, ku ktorým účastníci nemali

pripomienky. Ak by teda aj súd prvého stupňa opomenul oboznámiť účastníkov s obsahom

vykonaného výsluchu maloletých detí, toto oboznámenie konvalidoval odvolací súd

prečítaním zápisnice o tomto výsluchu.

Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať

v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom, vyplývajúceho z ustanovenia § 129

ods. 1 a 2 . Pokiaľ ide o argumentáciu (námietku) dovolateľa, a to ohľadom

nevykonania určitého dôkazu, je treba uviesť, ţe takýto postup môţe mať za následok

len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nezakladá však procesnú vadu v zmysle (porovnaj R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je podľa prípustné (porovnaj R 125/1999).

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odporcu nie je postupom, ktorým by mu

súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

Pokiaľ ide o určenie výšky výţivného odporca namietal, ţe súd pri určovaní

výţivného nezohľadnil § 62 ods. 4 Zákona o rodine.

K námietke dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní, samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v ,

ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe dovolateľom bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní,

ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Za odňatie moţnosti

konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

11

svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek odporcu. Tým ale nemohlo dôjsť k porušeniu

práva odporcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiţ – ako

uţ bolo spomenuté – nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho poţiadavkami ().

Dovolací súd nemôţe pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti

dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle ), pokiaľ

nedospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní

otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok navrhovateľa

nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu

z rozhodnutí uvedených v aţ 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo

procesné vady konania v zmysle aţ e/ a a nepreukázala

sa navrhovateľom tvrdená existencia procesnej vady uvedenej v ).

V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238

prípustné a vady uvedené v neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie odporcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

veta druhá Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu sa domáhala

trov dovolacieho konania, trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslila vo výške 108,89 Eur

za dva úkony právnej sluţby (porada s klientom v trvaní 20 minút - § 13a ods. 2 písm. d/

advokátskej tarify - sumu 30,94 Eur + reţijný paušál v sume 8,04 Eur) a za písomné podanie

na súd (vyjadrenie k dovolaniu odporcu - § 13a ods. 1 písm. c/ - 61,87 Eur + reţijný paušál

v sume 8,04 Eur). Dovolací súd priznal navrhovateľke trovy dovolacieho konania – právneho

zastúpenia za jeden úkon, písomné podanie na súd, vo výške 69,91 Eur (

v spojení s a veta druhá ). Právny úkon, porada s klientom,

nebol dovolaciemu súdu preukázaný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová