Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 352/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Danielom Futejom, CSc., Advokátska kancelária FUTEJ

& Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 6. októbra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 6. októbra 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. , z 25. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«... Právnemu zástupcovi Sťažovateľa bolo dňa 14.06.2017 doručené uznesenie

Najvyššieho súdu č. k. , zo dňa 25.05.2017 (ďalej len

„Uznesenie Najvyššieho súdu“), ktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie Sťažovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 06.10.2015 (ďalej len

„Rozsudok Krajského súdu“), ktorým Krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok

Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len „Okresný súd“) č. k. 21C ( (ďalej

len „Rozsudok Okresného súdu“) vydaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9 zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti

za škodu“).

... Krajský súd v rámci preskúmavania odvolania Sťažovateľa voči Rozsudku

Okresného súdu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu

potvrdil a odvolanie Sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ následne podal

v zákonnej lehote proti Rozsudku Krajského súdu dovolanie na Najvyšší súd ako

mimoriadny opravný prostriedok s poukazom na ustanovenia § 237 písm. f) v spojení

s , , (ďalej

ako „OSP“). Uznesením Najvyššieho súdu bolo dovolanie Sťažovateľa odmietnuté,

poukazujúc na neprípustnosť dovolania v danom prípade...

... Sťažovateľ vložil svoje peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE...(ďalej len „Družstvo“) ako jeho člen...

... Rozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré

sú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.

Nápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať,

keď vyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany

Najvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať

formalistický výklad práva...

... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka

s CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek

tomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku

tejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti

Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho

stavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,

že vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie

schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu

investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred

zverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako

aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.

... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý

bol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné

uviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno

vyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba

v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú

dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí

v tomto znení už od 1.5.2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany

NBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani

Obchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.

nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný

dohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak Široko, že NBS má zisťovať informácie

a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,

ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo

činnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov

dohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla

vykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu...

... Súdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej

podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C

206/2011...

... Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal

bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti

za škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon

o zodpovednosti za škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje

a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych

vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor,

že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby

o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval

. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i , a to až do doby

právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo,

že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť

je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.

... Sťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného Najvyššiemu súdu... namietal

porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozsudok Krajského súdu nevychádzal

z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založený

na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú

z vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.

... Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných

medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd

de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením

Najvyššieho súdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti

ktorej už Sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany

a ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

zásahom do práva na spravodlivý proces...

... Sťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom,

že Najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie

Najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené...

... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie

odmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná

procesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho

názoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu

v zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme

akých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.»

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , zo dňa 25.05.2017 a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 06.10.2015 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. ,

zo dňa 25.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 06.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť

Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

9. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho

súdu.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

10. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd

v prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej

len „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na

podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval

lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti

označenému rozsudku krajského súdu (napr. , , ).

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

12. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

14. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ).

15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia

konštatuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom

doručila aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

predmetné splnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. , z 25. mája 2017.

16. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

17. Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie

udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia

sťažovateľom označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu.

18. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré

je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“.

19. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu

21. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo

podľa sťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol jej právo na súdnu ochranu

a dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej

úpravy považovať, a svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.

22. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa

v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci

samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích

konaní.

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

25. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie a nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu

v zákone.

26. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:

«... V danej veci rozsudok odvolacieho sudu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v až 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

... V súlade s ustanovením , ktoré ukladalo dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesné nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

... Vady konania podľa ustanovenia až e) a žalobca

nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

... Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom [ ].

... Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie

odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie

vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

... Dovolací súd v súvislosti s námietkou žalobkyne pripomína, že právo na určitú

kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v , pričom sa táto norma uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Pravo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí

dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania ().

... V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta

ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/

“.

... Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmavanej veci išlo o takýto

extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorý by bol dôvodom

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádaný

rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,

stanoviská žalobcu a žalovanej k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené

v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu

s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak

v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne

posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca preto nedôvodné argumentoval, že

rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 237

ods. 1 písm. f) v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

... Dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov

v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich

obsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak

by dovolanie bolo prípustné.

... Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, je preto neopodstatnená.

... Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti

alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania

v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ).

Ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu

konania uvedenú v , ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady

konania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241 ods. 2

písm. b) ].

... Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto

súv. por. , resp. i dnešnú úpravu z ustanovení § a )

a nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky

účastníkom konania navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového

stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

ods. 1 písm. f) , lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania možnosť pred

súdom konať (opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).

... Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť

dovolania v zmysle nezakladá (por. napr. uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. a ).

... Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2

písm. b) a c) (súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na

svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2

písm. b) a c) by bolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného

dovolania, čo ale nie je tento prípad (por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, , , ). Z uvedeného plynie, že

na dovolacie dôvody v zmysle a (i keby bol prípadne

namieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní

prihliadať.

... Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne v prejednávanej veci nebolo podľa

prípustné a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa

písm. f) , dovolací súd jej dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu

zo 6. októbra 2015 sp. zn. ako procesne neprípustne odmietol. [§ 447

písm. c) ].

... Súd prvej inštancie uznesením zo 16. mája 2014 č. k. 21C (-212

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur s poukazom na položku

č. 7a Sadzobníka, prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov.

... Odvolací súd na odvolanie žalobkyne uznesením zo 6. augusta 2014 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§219

ods. 1 ). Uviedol, že s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur. pričom v rovnakej

výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej.

Keďže v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, podaním

odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie jej preto podľa

položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.

... Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

Napadnuté rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Uviedla, že v konaniach začatých

do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti. Jej

žaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege

od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako

celok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia veci. Súdy jej teda

vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred

súdom [ ]. Žiadala prelo rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť.

... Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, upravoval

v a Žalobkyňou napadnuté uznesenie

nemá znaky uznesení, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239

ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2015 bolo dovolanie (i keby smerovalo proti

uzneseniam uvedeným v $ 239 ods. 1 a 2 U. s. p.; neprípustné, ak smerovalo proti uzneseniu

odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z ustanovenia

vyvodiť nemožno.

... Dovolanie žalobkyne by bolo procesné prípustné iba ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania

v zmysle až e) a netvrdila a ich existencia nebola dovolacím

súdom zistená. Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.

... Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f) z toho, že jej bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom,

lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, že samotným

vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie

a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

... K tvrdeniu žalobkyne, že súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia

predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri

2012 dovolací súd uvádza, že podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho

posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe

nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho

možno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní [ ], samo ale

prípustnosť dovolania nezakladá (pozri R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, že najvyšší

súd k tejto otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť

právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.

... Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nebolo podľa prípustné

a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa , dovolací súd jej

dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu zo 6. augusta 2014 sp. zn.

ako procesné neprípustné odmietol [ ].»

27. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci

dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,

že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis

mutandis , ).

28. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom

rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom

sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými jej dovolacími námietkami.

29. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty

sťažovateľky.

30. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie

vyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon

dodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej

riešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

32. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017