Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 506/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, Žilina, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Hronček, pre namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín zo 14. mája 2019 v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta

2019 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) zo 14. mája 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb

21/2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ktorým okresný súd zamietol

návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, a uznesením Krajského súdu v

Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zo 7. augusta 2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob

35/2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ktorým krajský súd ako

odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Z ústavnej sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa

v konaní pred okresným súdom podľa a nasl. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným: 1) ,

, a 2) ,

, povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s časťou

obchodného podielu v obchodnej spoločnosti , vo výške 25 %, ktorý je

predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovanou

ako prevodkyňou a sťažovateľom ako nadobúdateľom 27.

októbra 2016, a to najmä: scudziť obchodný podiel, napr. prevodom na tretiu osobu na

základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej

dražbe alebo obchodnou verejnou súťažou; zriadiť k obchodnému podielu právo tretej

osoby, ako napr. predkupné právo; zaťažiť obchodný podiel, napr. zriadením záložného

práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou; ručiť obchodným

podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby (najmä inej

obchodnej spoločnosti). Sťažovateľ ďalej navrhol, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zdržať sa výkonu práv spoločníka s časťou obchodného podielu v

spoločnosti vo výške 25 %, a to najmä podieľať sa na zisku v spoločnosti

a likvidačnom zostatku a na výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti. Navrhol

tiež, aby súd uložil žalovanej obchodnej spoločnosti , povinnosť zdržať sa

konania, ktorým by došlo najmä k vzniku záväzkov spoločnosti, uznaniu záväzkov

spoločnosti, postúpeniu pohľadávok spoločnosti, zníženiu zabezpečenia pohľadávok

spoločnosti, zániku zabezpečenia spoločnosti, zmene v osobe veriteľov spoločnosti, k

prevodu podniku alebo jeho časti, ako aj úkonov s tým spojených alebo súvisiacich, a to

všetko do právoplatného skončenia konania na okresnom súde v právnej veci žalobcu

proti žalovanej o určenie neplatnosti

odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu.

3. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia sťažovateľ vidí v tom, že

v prípade, ak bude vyhovené jeho žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a bude

vyslovený záver o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom

súčasne by došlo k prevodu vlastníctva k tomuto obchodnému podielu na tretiu osobu,

k jeho zaťaženiu alebo inému nakladaniu s ním, prípadne zrušeniu spoločnosti, či už

s likvidáciou alebo bez likvidácie, môže vzniknúť zmätočný stav, ktorého navrátenie

do pôvodného a právne súladného stavu bude nemožné, a teda dôjde i k zmareniu výkonu

rozhodnutia vo veci samej – o predmetnej určovacej žalobe. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia sťažovateľ odôvodnil obavou z neoprávneného konania zo strany

žalovanej, ktorá mu doručila odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu

v obchodnej spoločnosti , ktoré sťažovateľ napadol žalobou na okresnom

súde.

4. Keďže okresný súd dospel k záveru, že dôvody bezodkladne upraviť pomery

medzi účastníkmi konania nie sú dané, resp. že sťažovateľ neosvedčil potrebu dočasnej

úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, čo je zákonným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia, návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia

sťažnosťou napadnutým uznesením zamietol. Proti ústavnou sťažnosťou napadnutému

uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie na krajskom súde, a to z dôvodu, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému

zisteniu a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ v odvolaní

navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie tak, že neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu nariadi.

5. Krajský súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu

dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné, s odôvodnením napadnutého

uznesenia okresného súdu a závermi, ku ktorým okresný súd dospel, sa stotožnil, a preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa a

potvrdil a žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

6. S právnym posúdením a odôvodnením sťažnosťou napadnutých uznesení

okresného a krajského súdu sa sťažovateľ nestotožňuje a považuje ich za nesprávne. Podľa

neho ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenia „... sú porušením ústavne

a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho

právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti

vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu

predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj

princípu ochrany legitímnych očakávaní“.

7. Podľa sťažovateľa „... sťažovateľ jednoznačne osvedčil potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov medzi účastníkmi predmetného sporu. Nesprávnym právnym posúdením

veci tak došlo k omylu súdov pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.“. K namietanému

zásahu do práva na spravodlivý súdny proces došlo zo strany okresného súdu a krajského

súdu podľa jeho názoru tým, že „... súdy sa nedostatočne zaoberali právnou vecou

a nesprávne aplikovali a vykladali “.

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že mu bola zo strany súdov „... odopretá

možnosť uplatniť svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia“. Podľa neho sa

okresný a krajský súd „... dopustili denegatio iustitiae, t. j. odopretia spravodlivosti

a svojím postupom porušili právo sťažovateľa na spravodlivý proces tak, ako mu to

priznáva a garantuje právny poriadok Slovenskej republiky v spojení s medzinárodnými

dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Je toho názoru, že „... postup a výklad

právnych predpisov porušovateľov nie je správny,“ a z dôvodu, že „... sa uchýlili k takejto

aplikácii a výkladu právnych noriem bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý súdny

proces“. Podľa neho bolo konanie okresného súdu a krajského súdu „... protiprávne

a svojvoľné“. Sťažovateľ je toho názoru, že dôvody, na ktorých založil svoje odvolanie

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, boli opodstatnené, a preto krajský súd

napadnutým uznesením nemal potvrdiť uznesenie okresného súdu. Podľa sťažovateľa

„Porušenie práva na spravodlivý proces... spočívalo v bezdôvodnom a arbitrárnom

odopretí spravodlivosti (denegatio iustitiae). V danom prípade bola sťažovateľovi

znemožnená a odopretá akákoľvek realizácia základných práv garantovaných

Slovenskej republiky...“. Je presvedčený, že okresný súd tým, že „... návrh sťažovateľa na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a to aj napriek tomu, že neboli na to dané

zákonné dôvody, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo na

spravodlivý proces a tým zároveň právo uplatniť svoje práva patriace mu... v konaní

o určenie vlastníctva k obchodnému podielu“.

9. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho

ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby v konaní vo veci samej rozhodol, že jeho

v záhlaví označené základné práva a slobody podľa a dohovoru napadnutými

uzneseniami okresného súdu a krajského súdu porušené boli, napadnuté uznesenia

okresného súdu a krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a priznal mu aj

náhradu trov konania pred ústavným súdom. Alternatívne sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie v konaní vo veci samej rozhodol, že jeho

v záhlaví označené základné práva a slobody podľa a dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu porušené boli, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, sťažovateľovi priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a priznal mu aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd (každý) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody, ktoré v sťažnosti označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sťažovateľ

namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr. m. m. , ,

, ).

16. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

17. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ). Ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je

jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , , , , ).

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana

pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho

práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd a krajský súd

napadnutými uzneseniami, ktorými nebolo vyhovené jeho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, zasiahli do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (obdobne )

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že

vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným

zákonom. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa (obdobne ) a obsahom práva podľa

dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ), a preto ich

porušenie skúma spoločne. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 (obdobne čl. 46 ods. 2)

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu

zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, t. j. právo na spravodlivý proces sa nezaručuje iba čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ale je implikované aj v siedmom oddiele druhej hlavy , a to v (obdobne

) (, -36). Z uvedeného dôvodu v týchto právach

nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivý súdny proces zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (porov. , ,

, , ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(porov. v tomto zmysle , , , ).

21. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(obdobne aj podľa ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. jeho právo

na spravodlivé súdne konanie ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

z dôvodu, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým

krajský súd ako odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, neobsahujú

riadne a presvedčivé odôvodnenie a uvedené súdy sa v nich dopustili nesprávneho právneho

posúdenia veci sťažovateľa a omylu pri výklade a aplikácii príslušných právnych noriem

na skutkový stav sťažovateľa a tým svojvôle pri rozhodovaní

o veci sťažovateľa a arbitrárneho odopretia spravodlivosti sťažovateľovi. Sťažovateľ je toho

názoru, že v jeho veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a preto okresný súd a krajský súd mali jeho návrhom vyhovieť.

23. Bez potreby obsiahlejších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa je potrebné vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi

v sťažovateľovej veci poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných

opatrení (predtým „predbežných opatrení“ v zmysle ).

Ústavný súd už vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

(ako príklad ústavný súd poukázal len na najnovšie rozhodnutia) mutatis

mutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa .

Posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd

rozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky, ktoré

tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny

proces. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných

opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému

excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu. To znamená, že

takéto rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením

odôvodnenia právneho názoru všeobecného súdu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí

byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť

primeraným spôsobom odôvodnené. Všeobecný súd pri rozhodovaní o neodkladných

opatreniach je povinný poskytnúť ochranu nie len tomu, kto sa vydania takého

opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje

(m. m. ).

24. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného

súdu napr. v konaní o veci samej (porov. , ).

25. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa tak

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach

v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (porov. m. m. ), resp. kde s ohľadom na charakter

konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných

práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu (porov. m. m. ).

26. Premietnutím opísaných východísk na vec sťažovateľa je potrebné upozorniť

na to, že okresný súd zatiaľ nerozhodol s konečnou platnosťou v právnej veci sťažovateľa

ako žalobcu proti žalovanej o určenie neplatnosti odstúpenia

od zmluvy o prevode obchodného podielu.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného

súdu

27. Ústavný súd pri posudzovaní splnenia podmienok konania pred ním o tej časti

ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie jeho v záhlaví označených

základných práv napadnutým uznesením okresného súdu, konštatuje, že vzhľadom

na princíp subsidiarity obsiahnutý v je vylúčená jeho právomoc

meritórne konať a rozhodovať o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, pretože preskúmanie

postupu a napadnutého uznesenia okresného súdu vo veci sťažovateľa Civilný sporový

poriadok zveruje krajskému súdu ako súdu odvolaciemu. Ústavný súd preto ústavnú

sťažnosť v časti namietaného porušenia jeho v záhlaví označeného základného práva podľa

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu podľa

písm. a) odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu

28. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu krajského súdu zohľadnil osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia

a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený procesný postup a rozhodovanie

všeobecných súdov. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa ústavný súd pripomína, že

dokazovanie má pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach charakter osvedčovania, čo

znamená, že súd zisťuje na základe dostupných dôkazných prostriedkov najvýznamnejšie

relevantné skutočnosti bez toho, aby musel dodržiavať formalizovaný postup štandardného

procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej

pravdepodobnosti, pričom súd z nich pri rozhodovaní vychádza. S poukazom

na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, osobitne v bodoch 13 až 18,

ústavný súd zastáva názor, že argumentácia krajského súdu (v spojení s rozhodnutím súdu

prvej inštancie) zodpovedá príslušným ustanoveniam

týkajúcim sa predpokladov vydania neodkladného opatrenia, a teda jeho závery nepovažuje

za arbitrárne či svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

teda za také, ktoré by mali za následok porušenie sťažovateľovho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

29. Je potrebné uviesť, že pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací súd, porušené základné

právo sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru, teda

otázky, či uznesenie krajského súdu nie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, je

potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ale aj

odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu, s odôvodnením ktorého sa

krajský súd stotožnil. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že odôvodnenia

napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu sú vyčerpávajúce a bohaté

na zargumentované právne závery, ktoré netrpia vadou nelogickosti či arbitrability. Samotné

napadnuté uznesenia boli navyše výsledkom procesného postupu, ktorý bol zákonný

a procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu rozhodovania všeobecných

súdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenia všeobecných súdov

spočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu (porov. , ) a ktorý by oprávňoval

ústavný súd zasiahnuť do napadnutého uznesenia krajského súdu o neodkladnom opatrení.

30. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu

v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd

spolu s okresným súdom konali v medziach svojich právomocí, keď príslušné ustanovenia

právneho predpisu () podstatné pre posúdenie veci sťažovateľa

interpretovali a aplikovali ústavne súladným spôsobom, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a ústavne akceptovateľné.

Krajský súd náležite a presvedčivo odôvodnil svoje uznesenie a spolu s okresným súdom

zodpovedali všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, ktorej sa sťažovateľ pred nimi domáhal, a preto ich závery v žiadnom prípade

nemožno považovať za neodôvodnené, arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené.

31. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je primerané skutočnosti, že

ide o odôvodnenie rozhodnutia predbežnej povahy o neodkladnom opatrení, navyše je

vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom reaguje na všetky skutočnosti, ktoré sú

podstatné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Je vecou všeobecných súdov, aby vyhodnotili splnenie zákonných podmienok

pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom do vyhodnotenia dôvodnosti jeho

nariadenia, ktoré je založené primárne na skutkových otázkach, ústavný súd zásadne nie je

oprávnený zasahovať alebo právny názor všeobecného súdu nahrádzať svojím uvážením.

32. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu

svojím vlastným. Ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu rešpektuje názor, podľa

ktorého základné právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie

nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok (, , , , ,

, ).

33. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právom sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla

viesť k záveru o vyslovení porušenia uvedeného základného práva podľa a práva

podľa dohovoru, ústavnú sťažnosť sťažovateľa v uvedenej časti odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 2 napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

34. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

, ústavný súd konštatuje, že v osobitne upravuje

právo na prístup k súdu v prípade preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy. Článok 46 ods. 2 je v podstate skôr kompetenčným ustanovením určujúcim,

kedy súdna moc preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy (), ako

ustanovením priznávajúcim základné právo na súdnu ochranu. To je priznané už čl. 46 ods.

1 . Článok 46 ods. 2 zaručuje právo na prístup k súdu vo vzťahu

k preskúmaniu každého rozhodnutia každého orgánu verejnej správy, ak ide o rozhodnutie

týkajúce sa základného práva alebo slobody. Ústavná ochrana zaručená

sa pritom vzťahuje nie len na tie individuálne akty aplikácie práva orgánov verejnej správy,

ktoré majú formu rozhodnutia, ale zahŕňa aj ďalšie formy správania, konania, či nečinnosti,

ktorými orgán verejnej správy môže pôsobiť na právne postavenie fyzických

alebo právnických osôb (, ). Článok 46 ods. 2 zakotvuje

inštitút súdneho preskúmania ako pravidla vtedy, ak niekto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Každý, kto sa cíti byť ukrátený na svojich

právach takýmto rozhodnutím, má možnosť obrátiť sa na (nezávislý a nestranný) súd

a vyvolať tak konanie, v ktorom správny orgán bude účastníkom konania s rovnakými

právami ako ten, kto žalobu podal (-19).

35. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených nevyplýva, že by sťažovateľovi

bolo napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu znemožnené obrátiť sa na

súd v záujme preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Okresný súd

a krajský súd v konaniach vo veci sťažovateľa nepreskúmavali zákonnosť rozhodnutia

orgánu verejnej správy. Ustanovenie je preto na ústavnou sťažnosťou

napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zjavne neaplikovateľné. Z toho

dôvodu bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, a to pre neexistenciu priamej súvislosti medzi namietanými skutočnosťami

a základným právom na súdnu ochranu podľa , porušenie ktorého

sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal (napr. , , ).

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody

podľa , alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu